Tento článok rozpráva príbeh Rona Wolfa a jeho jedinečného skautského odkazu, ktorý už tento týždeň vrcholí priamo v Super Bowle. Sleduje cestu od Lambeau Fieldu cez jeho syna Eliota Wolfa a dlhoročného žiaka Johna Schneidera až po moment, keď ich tímy stoja na najväčšej scéne NFL.
Určite neuniklo nikomu, kto sleduje Green Bay Packers, že hlavným personálnym šéfom oboch tímov v budúcotýždňovom Super Bowle je zverenec Rona Wolfa. Rovnako nie je tajomstvom pre fanúšikov Packers, že John Schneider aj Eliot Wolf boli v roku 2018 považovaní za možných kandidátov na nahradenie Teda Thompsona na poste generálneho manažéra Green Bay. Seattle Seahawks však napokon Schneiderovi znemožnili absolvovať pohovor na tento laterálny presun, keďže už v tom čase pôsobil ako ich generálny manažér. Bývalý CEO Packers Mark Murphy však Eliota Wolfa na pohovor pozval, ešte predtým než sa rozhodol zveriť funkciu Brianovi Gutekunstovi.
Dnes Schneider, generálny manažér a viceprezident pre futbalové operácie Seahawks, a Eliot Wolf, výkonný viceprezident pre hráčsky personnel New Englandu Patriots, stoja na samotnom vrchole NFL, keď sa ich tímy pripravujú na vzájomný súboj v Super Bowle 60.
Všetko sa to začalo vo Wisconsine
Začalo sa to vtedy, keď bol výkonný viceprezident pre hráčsky personnel New Englandu Patriots ešte vo štvrtej triede. Počas dní voľna zo školy chodil s otcom do jeho kancelárie. Lenže nebola to hocijaká kancelária. Bola to kancelária na Lambeau Fielde. A jeho otec nebol hocijaký otec. Ron Wolf, generálny manažér Green Bay Packers, bol hybnou silou pri získaní hráčov ako Marcus Allen, Tim Brown, Ray Guy, Howie Long, Ken Stabler, Lee Roy Selmon, Brett Favre a Reggie White do tímov NFL, ktoré budoval. Ronov syn Eliot Wolf sedával v kúte draftovej miestnosti, keď Ron viedol porady. Zároveň sledoval, ako jeho otec študuje herné záznamy.
Ron bol architektom pamätného znovuzrodenia Packers po 24-ročnom hladomore. Podarilo sa mu zmeniť jeden z najnešťastnejších tímov NFL do jedného z najúspešnejších. Podarilo sa mu to už v ére trhu s voľnými hráčmi, čo malo byť podľa mnohých kryptonitom Green Bay Packers. Podarilo sa mu presvedčiť Mikea Holmgrena, jedného z najžiadanejších mladých asistentov v NFL, aby sa ujal kormidla
Packers. O pár dní na to spravil výmenu pre mladého quarterbacka, ktorý sa volal Brett Favre. Ron spravil túto výmenu aj napriek tomu, že Favre neprešiel vstupnou zdravotnou prehliadkou. Ako je to možné? Príbeh ako z poriadneho amerického filmu, ktorý je však realitou, sme pre vás spracovali V TOMTO ČLÁNKU. O rok neskôr sa mu do Titletownu podarilo priniesť prvé obrovské meno, ktoré vkročilo do vôd trhu s voľnými hráčmi a tento podpis šokoval celý futbalový svet. Bol to Reggie White. Počas dvadsiatich štyroch sezón pred Wolfovým príchodom mali Packers lepšiu bilanciu než .500 len štyrikrát a boli na 25. mieste spomedzi 28 tímov NFL v percentuálnom pomere víťazstiev. V Green Bay pôsobil deväť sezón a v tomto období Packers vyhrali svoj prvý Super Bowl za posledných 29 rokov, osemkrát skončili s víťaznou bilanciou a do playoff sa dostali šesťkrát vrátane dvoch Super Bowlov. Celková bilancia Packers v tomto období bola 92-52, čo bolo druhé najlepšie číslo v lige. „Ron Wolf je osobou, ktorá zohrala životne dôležitú úlohu v histórii tejto organizácie a tým sa zaradil medzi niekoľkých ľudí vrátane Curlyho Lambeaua a Vinca Lombardiho. Jeho meno sa bude navždy spájať s tými najväčšími,“ povedal Bob Harlan, bývalý prezident Packers, ktorý Wolfa angažoval.
Keď bol Eliot už dosť starý na to, aby mohol šoférovať, po škole chodil za profesionálnym skautom, sedel pri ňom, pozeral sa, kládol otázky a občas ponúkol vlastný názor. Tento profesionálny skaut, dnes generálny manažér Seattle Seahawks, s úsmevom hovorí, že Eliota len strážil. Na otázku či ho vlastne strážil odpovedal: „V podstate cez deň. Vždy prišiel a hovoril: ‚Hej, John, nemôžeme ísť dole zahrať si basketbal?‘ A ja na to: ‚Jasné, poďme.‘“ No v skutočnosti ho John Schneider vzdelával. Bolo to to isté vzdelanie, aké kedysi Eliotov otec poskytol Schneiderovi.
Kedy to vlastne bolo? Kedy ho strážil? „Muselo to byť niekedy v rokoch ’93, ’94, ’95, približne v tom období. Brával som ho dole na malé basketbalové ihriská v YMCA. Nechal som ho behať. Robili sme nájazdy na kôš. Nútil som ho behať, zakončovať z dvojtaktu, strieľať. V podstate som sa ho snažil úplne unaviť, lebo s nami trávil strašne veľa času. A bol to aj môj tréning. Ja a (Packers scout) Reggie (McKenzie) sme mali spoločnú kanceláriu a Eliot tam bol neustále. Bolo to super. Skončil školu, niekto ho doviezol a on bol stále okolo nás. Stále hovoril: ‚Môžeme ísť hrať basketbal?‘ A ja na to: ‚Jasné, ak ma za to tvoj otec nevyhodí!‘“
V nedeľu v Santa Clare v Kalifornii sa všetko, čo Ron naučil Schneidera, a všetko, čo Schneider naučil Eliota, ukáže naplno, keď si Seattle Seahawks a New England Patriots zahrajú o titul šampióna sezóny NFL 2025 v Super Bowle. A 87-ročný muž, ktorý bol vedúcou silou pri troch víťazstvách v Super Bowle, bude hrdý viac než kedykoľvek predtým.
John Schneider a Packers
Syn ortopedického chirurga Schneider vyrastal počas detstva v meste De Pere v štáte Wisconsin, približne šesť míľ od Lambeau Fieldu. Bol posadnutý americkým futbalom a veľmi si vážil svoju zbierku kartičiek, no boli to slabé roky pre Packers, a tak sa stal fanúšikom Waltera Paytona. A navyše bol výborným stredoškolským running backom.
Počas tretieho ročníka na University of St. Thomas v Minnesote si Schneider prečítal článok o Ronovi Wolfovi. Písalo sa v ňom, že Ron bol kedysi novinárom pre Pro Football Illustrated a že ho v roku 1963 zamestnali Oakland Raiders po tom, čo napísal list Alovi Davisovi. Schneider teda napísal Ronovi list so žiadosťou o stáž. Následne prišiel odmietavý list, čas strávený na kolenách v kaplnke St. Thomas, ďalšie tri listy Ronovi, ďalší čas v kaplnke a ďalšie tri odmietavé listy. Článok, ktorý Schneider čítal, tiež uvádzal, že Ron si osobne zdvíhal telefón v kancelárii, a tak mu deň pred Memorial Day v roku 1992 zavolal priamo na jeho súkromnú linku. „Dodnes neviem, ako získal to číslo,“ hovorí Ron. „Alebo ako vedel, že tam budem.“
Schneider Ronovi dohovoril, aby ho pozval na pohovor. Ron sa opýtal, ako dlho mu bude trvať, kým dorazí. Schneider pre NFL.com povedal, že je to päťhodinová cesta autom, ale že tam dokáže byť za tri hodiny. Keď Schneider dorazil, Ron poveril asistenta pre profesionálny personál Reggieho McKenzieho, aby preveril, či Schneider dokáže hodnotiť hráčov – dal mu za úlohu napísať správy o šiestich hráčoch. Schneider test zvládol a dostal dočasnú pozíciu, ktorá sa nakoniec zmenila na plnohodnotnú prácu.
Jedného dňa na začiatku svojej kariéry Schneider sledoval spolu s Ronom a ďalšími hodnotiteľmi Packers herné záznamy voľných hráčov. Jeden z hráčov, ktorý nosil číslo 42 v drese Rams, neustále zahrával dobré plays. „Kto to má na sebe číslo Davea Elmendorfa?“ spýtal sa Ron, narážajúc na safetyho Rams zo 70. rokov. Žiadna odpoveď. Hráč s číslom 42 zahral ďalšiu play. „Kto nosí Elmendorfovo číslo?“ zopakoval Ron. Napokon Schneider povedal: „Kto je Dave Elmendorf?“ Ron sa zasmial, ale obdivoval Schneiderovu odvahu. „Nikdy ma nesklamal,“ povedal. „John sa vždy ozval. Už skoro bolo vidieť, že sa nebál.“
Schneider má na to však iný pohľad: „Bol to Ron, kto nás všetkých učil, čo je naozaj potrebné. Tú pracovnú morálku. Ako študovať. Ako komunikovať. Nebyť debil. Ron… úprimne, ja som sa ho bál. Hovorím mu to dodnes. Bol extrémne zastrašujúci. Reggie McKenzie mi zvykol hovoriť: ‚Hej, Schneid Dog, Ron ťa chce vidieť.‘ A ja na to: ‚Do riti.‘ Vošiel som do jeho kancelárie a povedal: ‚Chceli ste ma vidieť, pane?‘ A on: ‚Čo? Nie. O čom to hovoríš?‘ Reggie presne vedel, aký som z Rona vystrašený. Pretože Ron bol moja záchranná línia. Keby nebolo Rona, nikdy by som sa do NFL nedostal.“
Predtým, než sa Keenan McCardell presadil, tento wide receiver putoval medzi viacerými tímami. Schneider v ňom však niečo videl. Keď McCardella prepustili, Schneider povedal Ronovi, že by ho mali podpísať. Ron ho, žiaľ, nevypočul a onedlho bol McCardell v Pro Bowle. „Keď mal niekoho, koho si obľúbil, bol veľmi nekompromisný v presvedčení o jeho schopnosti hrať,“ hovorí Ron.
Schneider opustil Packers v roku 1997, keď dostal povýšenie v Kansas City Chiefs, potom pracoval pre Seattle Seahawks a Washington Redskins, než sa v roku 2002 vrátil k Packers po tom, čo Ron Wolf odišiel do dôchodku. V roku 2010 sa stal generálnym manažérom Seahawks. Je jedným zo šiestich mužov, ktorí sa stali generálnymi manažérmi po tom, čo pracovali pod Ronom počas jeho deväťročného pôsobenia v Green Bay.
Pri prvom období, ktoré sa začalo jeho nástupom do funkcie generálneho manažéra v roku 2010, mal John Schneider mimoriadne vydarené drafty, veľmi podobne ako Ted Thompson u Packers. Počas svojich prvých troch draftov si Schneider vybral spomínaného franchise quarterbacka (Russell Wilson) a štyroch defenzívnych hráčov, ktorí by sa mohli dostať do Pro Football Hall of Fame: Earla Thomasa, Kama Chancellorra, Richarda Shermana a Bobbyho Wagnera. Zároveň získal veľkú posilu na trhu voľných hráčov v podceňovanom pass rusherovi Michaelovi Bennettovi.
Schneiderovi sa však nepodarilo túto mimoriadnu úspešnosť v draftovaní udržať dlhodobo. No po tom, čo éra Legion of Boom postupne vybledla a napokon sa skončila, dokázal za posledné tri roky vybudovať jeden z najlepších mladých kádrov v lige, aj keď obsahuje len jedno skutočne veľké meno (wide receiver Jaxon Smith-Njigba). Minulú jar navyše urobil veľký krok, keď vymenil quarterbacka Gena Smitha do Las Vegas a vo free agency podpísal Sama Darnolda ako jeho náhradu. Dnes je Schneiderov tím favoritom na víťazstvo v Super Bowle.
Eliot Wolf a Packers
Stredná škola, ktorú Schneider navštevoval, sa zlúčila s ďalšími dvoma a vznikla Notre Dame Academy. Eliot navštevoval Notre Dame Academy. Keď bol Eliot prvák na strednej škole, prijal ho ako letného stážistu personálny riaditeľ Atlanty Falcons Ken Herock, ktorý predtým pracoval s Ronom u Raiders. Po návrate do Green Bay strávil Eliot počas tej sezóny veľa času v tréningovej miestnosti Packers s niektorými z najlepších hráčov ligy. Eliot si máčal nohy kvôli zarastajúcim nechtom — a zároveň nasával mentalitu šampiónov. Packers v tom roku vyhrali Super Bowl.
„Vidieť, ako sa hráči správali a ako im na sebe navzájom úprimne záležalo, bolo veľmi poučné,“ hovorí. „A všetci boli akoby naladení na to stať sa víťazmi Super Bowlu, čím sa od nich aj očakávalo, že budú.“ Po tej sezóne Falcons Herocka prepustili, ale Eliota si ponechali. Už vtedy bolo zrejmé, že mladý Eliot má niečo, čo mali jeho otec aj Schneider a čo nemalo veľa iných ľudí.
Počas tréningového kempu v roku 1997 Falcons prepustili jedného wide receivera. Eliot o ňom povedal svojmu otcovi a navrhol mu, aby sa na neho pozrel. Ron dal na Eliotovu radu a podpísal Roella Prestona, o ktorom si Eliot myslel, že by mohol byť returnerom. Tréner Packers Mike Holmgren mu dal príležitosť vracať výkopy a punty a Preston zaznamenal tri returnové touchdowny a v nasledujúcej sezóne bol zvolený do Pro Bowlu aj All-Pro tímu.
V roku 2001 bol Eliot študentom na University of Miami a pracoval ako dobrovoľník v oddelení náboru futbalistov, čo mu poskytlo jedinečný pohľad na ďalší výnimočný tím, keď 17 budúcich výberov v prvom kole draftu doviedlo Hurricanes k národnému titulu. Keď Eliot koncom roka 2003 ukončil štúdium v Miami, jeho otec bol už na dôchodku. No jeho priezvisko mu otváralo dvere. Dostával ponuky na pozície asistenta skauta od Clevelandu Browns a Philadelphie Eagles. Potom mu hlavný tréner Packers Mike Sherman ponúkol prácu profesionálneho skauta. Ako 21-ročný sa Eliot vrátil do kancelárií, v ktorých sa začal pohybovať už ako 9-ročný.
Eliot mal prirodzený talent na hodnotenie hráčov a Schneider spolu s McKenziem mu pomohli tieto schopnosti ďalej rozvíjať. Učil sa aj od svojho otca, no Eliot hovorí, že Ron ho menej učil o hodnotení hráčov a viac o sebahodnotení — čo je kľúčová a často podceňovaná schopnosť manažéra. „Naučil ma, ako sa k ľuďom správať správne a byť úprimný,“ hovorí Eliot. „Od neho som sa naučil mať sebauvedomenie a pochopiť oblasti svojej osobnosti, ktoré potrebuješ dopĺňať pomocou iných.“
Zdalo sa, že Eliot je predurčený stať sa generálnym manažérom tímu svojho otca v roku 2016, keď mu Packers zablokovali pohovor na pozíciu generálneho manažéra Detroit Lions. Podľa správ bol ich hlavnou voľbou. O dva roky neskôr Packers povýšili personálneho riaditeľa Briana Gutekunsta na generálneho manažéra namiesto Eliota, hoci Eliot bol v organizačnej hierarchii vyššie ako Gutekunst ako riaditeľ futbalových operácií. Eliota to nepotešilo a odišiel, aby sa stal asistentom generálneho manažéra Clevelandu Browns. A jeho otca to rozhorčilo. „Ukázali, čo si o ňom myslia, a dali tým najavo, že je na to príliš mladý,“ hovorí Ron. „Bolo to absurdné.“
Keď majiteľ Robert Kraft minulý rok najal Mika Vrabela ako nového trénera New Englandu Patriots, objavili sa otázky, či Wolf zostane na čele personálneho oddelenia. Vrabel dostal posledné slovo v personálnych otázkach a priviedol si so sebou Ryana Cowdena, ktorý pre neho robil skauta v Tennessee, ako viceprezidenta pre personálne otázky hráčov.
Spočiatku sa zdalo, že Wolfov titul „výkonný viceprezident“ môže byť len formálny. No podľa správ Vrabel a Wolf spolu počas offseason 2025 fungovali veľmi dobre a Wolfov výber Maya v predchádzajúcom roku jeho pozíciu u nového trénera len posilnil. Všetky náznaky hovoria o tom, že Wolf je naozaj stále šéfom personálneho oddelenia. V decembrovom televíznom rozhovore Albert Breer zo SI.com, ktorý kedysi pokrýval Patriots predtým, než sa stal národným NFL reportérom, povedal, že práve Cowden, nie Wolf, by mohol túto offseason odísť za povýšením. „Cowden nie je generálny manažér,“ povedal Breer. „Eliot Wolf je v podstate generálny manažér.“
Vplyv Packers na tímy Seahawks a Patriots
Nie je náhoda, že Patriots aj Seahawks majú v kádri hráčov, ktorí by zapadali do skautských profilov Packers z 90. rokov alebo Raiders zo 60., 70. a 80. rokov. Ron vidí v tíme Patriots hráčov ako Will Campbell, Christian Gonzalez, Hunter Henry, Jared Wilson, Craig Woodson a viacerých ďalších ako typy hráčov, ktorých by bol schopný draftovať pre svoje tímy. V tíme Seahawks sú pre Rona „Ron Wolf-typ“ hráčmi Nick Emmanwori, Riq Woolen a Grey Zabel.
Seahawks a Patriots patria medzi niekoľko málo tímov NFL (ďalším sú Packers), ktoré používajú skautský systém, aký Ron zaviedol pred desaťročiami. Eliot tento systém prevzal v roku 2024, keď bol povýšený z riaditeľa skautingu na výkonného viceprezidenta pre hráčsky personnel. Predtým Patriots používali systém Billa Belichicka, ktorý projektuje hráčov do konkrétnych rolí. Vo Wolfovom systéme skauti sledujú celé zápasové záznamy, namiesto toho, aby sa spoliehali len na zostrihy a highlighty.
Všetci traja generálni manažéri sa odlíšili odvážnymi rozhodnutiami na poste quarterbacka. Krátko po tom, čo legendárny Paul Brown vyhlásil, že ľaváci na poste quarterbacka nemôžu v NFL uspieť kvôli opačnej rotácii lopty pri hodoch, Ron zariskoval s ľavákom Kenom Stablerom, ktorý sa nakoniec dostal do Siene slávy. Rovnako vymenil výber v prvom kole draftu za Bretta Favra, ktorý v Atlante vyzeral ako prepadák.
Schneider pozdvihol Seahawks tým, že zariskoval s quarterbackom, o ktorom sa hovorilo, že je pri výške 180 cm príliš nízky. Russell Wilson, vybraný v treťom kole draftu v roku 2012, bol jedným z najlepších draftových výberov Schneiderovej kariéry. Tento rok Schneider poskladal najlepší tím NFC so Samom Darnoldom, ktorého predtým odpísali až štyri tímy. „Vidíte hráčov, ktorí hodia interception a potom hádžu prilby a správajú sa ako deti. A potom vidíte Sama, ako hodí interception. Ide za trénerom, zoberie si tablet a pýta sa: ‚Čo som urobil zle?‘ Nevyvádza, nestráca kontrolu. Spoluhráči to vidia. Presne preto Ron Wolf vždy hovoril, že quarterbacka musíte vidieť osobne – aby ste videli, ako sa správa a ako zvláda situácie,“ povedal Schneider.
Eliot mal tretí výber draftu 2024 a potreboval quarterbacka. Caleb Williams a Jayden Daniels šli ako prví dvaja, takže Eliot si musel vybrať spomedzi Draka Mayea, Michaela Penixa Jr., J.J. McCarthyho a Boa Nixa. Hráč, ktorého si vybral, je kandidátom na MVP.
Eliot mal pritom aj malú pomoc od svojho otca. Ron si stále rád hodnotí najlepších quarterbackov každého draftu a svoje správy zdieľa so synom. Hovorí, že Daniels bol jeho quarterback číslo jeden a Maye druhý. „Dostali toho, v ktorého som dúfal,“ hovorí Ron. „To, čo sa mi na ňom páčilo najviac, bolo, že tlak ho nijako nerozhodil.“ „Obaja sme mali radi Draka,“ hovorí Eliot. „Nepovedal by som, že jeho názor ma ovplyvnil. Keby bol povedal, že jedného z nich vyslovene nenávidí, možno by to nejaký vplyv malo. Počúvam ho a veľmi si vážim jeho názor, ale máme tu aj kvalitný realizačný tím, na ktorý sa dosť spoliehame.“
Eliot a Ron spolu hovoria takmer každý deň – dobiehajú, čo je nové u Eliotových dcér Daisy (8), Liza (6) a Sylvia (4), a rozprávajú sa aj o všetkom, čo sa deje v Patriots. Ron sleduje herné záznamy Patriots a Eliot mu posiela denné transakcie. 43-ročný Eliot hovorí, že jeho otec mu často dáva užitočné rady.
Eliot využíva ako zdroj skúseností aj Schneidera, najmä pri otázkach manažmentu. Ron a Schneider si občas aj píšu správy, no je jasné, že Schneider veľa rád nepotrebuje. V 54 rokoch je vo svojej 16. sezóne ako generálny manažér a jeho tímy majú druhú najlepšiu bilanciu v NFL od chvíle, keď túto pozíciu prevzal. Schneider bol navyše túto sezónu zvolený za PFWA Executive of the Year. „To, aký úspech dosiahol, čo vybudoval a akým spôsobom to vybudoval, je pozoruhodné,“ hovorí Ron. „Veľmi ma to teší.“
Ron je hrdý aj na svojho syna, pretože podľa neho sa presadil vlastnou cestou. „Musíš mať pevné presvedčenie o sebe samom a Eliot ho má,“ hovorí Ron. „A nemyslím si, že má ego. Ide mu o to, čo je najlepšie pre Patriots, a to je nesmierne dôležité.“
Poslednýkrát boli Wolfovci a Schneider spolu v auguste 2015 v Cantone, pri príležitosti Ronovho uvedenia do Siene slávy profesionálneho futbalu. Bol to výnimočný deň pre všetkých. „Bol som úplne zaplavený emóciami, pretože som vedel, čo to pre neho znamená ako pre človeka, ktorý futbal nesmierne miluje,“ hovorí Eliot. „A nemyslím si, že by niekedy veril, že sa tam dostane.“
Wolfov skautský strom zahŕňa aj ďalších štyroch priamych zverencov, ktorí sa stali generálnymi manažérmi: Teda Thompsona, Johna Dorseyho, Reggieho McKenzieho a Scota McCloughana.
Packers dodnes používajú ten istý skautský systém a filozofiu budovania kádra, ktorú im Ron Wolf priniesol v roku 1992, s priamou líniou od neho cez Thompsona až po dnešného GM Briana Gutekunsta. Mike Sherman tento systém uplatňoval aj počas svojho krátkeho pôsobenia ako tréner a GM, pričom Dorsey, Schneider a McKenzie viedli jeho skautské oddelenie. Rovnako je to aj u Schneidera a Eliota Wolfa v Seattli a New Englande.
Wolfov strom nedávno vyhnal novú vetvu, keď Miami Dolphins najali Jona-Erica Sullivana za svojho generálneho manažéra. Sullivan začal svoju skautskú kariéru ako stážista Packers v roku 2003 a v organizácii pôsobil až do minulého týždňa, keď ho angažovalo Miami. „Čo na to povedať?“ povedal tento týždeň Ron Wolf. „Asi len to, že to funguje.“
Už 24 rokov mimo NFL, Ron trávi dni na Floride ako mnohí ľudia v jeho veku – číta špionážne romány a historické knihy, sleduje jarné tréningové zápasy a rozpráva o starých slávnych časoch. Okrem samotných účastníkov nemal na najväčší zápas NFL roka nikto väčší vplyv.
Čo by bolo keby?
Super Bowl Schneider–Wolf je dôkazom toho, že skautský systém a metódy budovania tímu Rona Wolfa v NFL naďalej prosperujú, hoci z pozície generálneho manažéra Packers odišiel do dôchodku pred štvrťstoročím. Zároveň to v Packerlande vyvoláva otázku: čo by bolo, keby…?
Vzhľadom na načasovanie však nikdy nebola veľká šanca, že by sa John Schneider stal generálnym manažérom Packers. Keď bývalý CEO Bob Harlan v roku 2005 najal Teda Thompsona, Thompson viedol personálne oddelenie Seahawks, zatiaľ čo Schneider bol podriadeným v štruktúre Packers. V čase, keď Schneider vyhral so Seahawks Super Bowl po sezóne 2013, mal Thompson už vlastný titul a bol pevne zakotvený na poste GM v Green Bay. Akákoľvek možnosť, že by Schneider Thompsona nahradil, sa definitívne skončila v roku 2016. Vtedy Schneider podpísal predĺženie zmluvy so Seahawks, ktoré odstránilo jeho výstupnú klauzulu umožňujúcu odísť len na jediné iné GM miesto v lige – do Green Bay.
Eliot Wolf však bol v tom čase vysoko postaveným manažérom Packers a patril medzi štyroch kandidátov, s ktorými Mark Murphy viedol pohovor – spolu s Brianom Gutekunstom, viceprezidentom tímu Russom Ballom a bývalým generálnym manažérom Buffalo Bills Dougom Whaleym. Hoci mal vtedy len 35 rokov, v skautských rokoch bol Eliot Wolf „starší“. Draftových porád Packers sa zúčastňoval už od detstva a vo svojom prvom draftovom war roome sedel ako 11-ročný. Ako tínedžer bol skautským stážistom a do roku 2018 pôsobil ako plnohodnotný NFL skaut už 14 rokov. (Gutekunst bol v tom čase plnohodnotným skautom takmer 20 rokov.)
Murphy už skôr naznačil, že Wolf nemusí byť nástupcom Teda Thompsona, keď mu Packers v roku 2017 dovolili absolvovať pohovor na pozíciu generálneho manažéra San Francisco 49ers. Problém bol v tom, že Murphy a Thompson pripravili Wolfa o veľkú príležitosť stať sa GM už rok predtým, keď bol podľa správ hlavným favoritom na post generálneho manažéra Detroit Lions. V tom období boli pravidlá okolo udeľovania alebo odmietania povolení na pohovory pre výkonných funkcionárov menej jasné a Packers mohli Wolfa zablokovať, aby neodišiel ku konkurentovi v divízii NFC North. No tým mu ublížili. Ak si Murphy nebol istý, či má byť Wolf Thompsonovým nástupcom, mal ho nechať odísť. Napokon sa Murphy rozhodol prejsť cez Wolfa pre otázky veku a skúseností v porovnaní so 44-ročným Gutekunstom. Gutekunst bol práve v Houstone na pohovore pre pozíciu GM Texans, keď ho Murphy najal.
Kritici Gutekunsta budú v nasledujúcich poldruha týždňa obzvlášť uštipační, keď uvidia dvoch bývalých skautov Packers, ako vedú svoje tímy do Super Bowlu. Nechcú počuť, že Gutekunst bol dobrým generálnym manažérom. Schneider a Wolf sú v Super Bowle, Gutekunst nie – bodka. Je pravda, že Gutekunst spravil viacero chýb a že sa zatiaľ nedostal do Super Bowlu, nieto ho vyhral. Fakt, že Schneider a Wolf tam sú, musí v ňom aj v kanceláriách Packers vyvolávať zmiešané pocity: hrdosť na úspech priateľov vychovaných v systéme Packers, ale aj hlbokú pachuť z toho, že zatiaľ čo bývalí kolegovia sú na vrchole sveta, Packers sa v ére po Thompsonovi do Super Bowlu nedostali.
To však neznamená, že by Gutekunst priviedol Packers na zlé miesto. Pri širšom pohľade generálny manažér Packers nahradil budúceho quarterbacka Siene slávy víťazným quarterbackom cez draft. Jeho drafty z rokov 2022–2024 priniesli talentovanú mladú generáciu hráčov. Navyše získal elitného pass rushera, ktorý má za sebou len štyri roky v NFL. Základ talentu je silný, aj keď Gutekunsta čaká rušná offseason, ak chce dobehnúť mladé tímy Schneidera a Wolfa.