Udržujte svoje očakávania od free agency pri zemi.
NFL sa nezastaví len preto, že sezóna skončila. Blíži sa offseason obdobie a počas tohto týždňa na NFL Scouting Combine sa uskutoční množstvo rokovaní, ktoré pripravia ligu na ďalšie aktívne obdobie pohybu hráčov — na obdobie voľných hráčov (tzv. free agency) NFL 2026, ktoré sa oficiálne začne v stredu 11. marca o 16:00 východného času (ET).
Trh voľných hráčov NFL sa teda otvorí o niekoľko týždňov a pre Green Bay Packers nastáva obdobie dôležitých rozhodnutí – či už ide o hráčov z aktuálneho kádra, alebo o potenciálne posily, ktoré by mohli tím zlepšiť. Tu je tabuľka, v ktorej vidíte zoradených 150 NFL neobmedzených voľných hráčov na základe toho, na akom mieste ich má 25 rôznych portálov, tieto hodnoty sú spriemerované a vytvoril sa tento rebríček 150 najlepších voľných hráčov free agency 2026 podľa pozície.
Ak by ste chceli kompletný zoznam UFA (neobmedzených voľných hráčov), tak tu je ďalšia tabuľka:
Kompenzačné výbery ovplyvnia stratégiu Packers
V podstate má NFL funkčne osemkolový draft „vtlačený“ do sedemkolovej štruktúry. Každý tím totiž dostane jeden pôvodný draftový výber v každom kole (ak tieto výbery nevymení v rámci tradeov), no zároveň je medzi tretím a siedmym kolom rozdelených aj 32 kompenzačných draftových výberov. Tie slúžia ako určitá „kompenzácia“ pre tímy, ktoré prišli o kvalitných neobmedzených voľných hráčov bez toho, aby ich nahradili podpísaním iných hráčov na podobnej úrovni. Tá druhá časť je veľmi dôležitá. Kompenzačné výbery typu JC-2A, ktoré tímy získavajú za to, že vychovali trénera alebo generálneho manažéra z menšinovej skupiny pre iný klub, sa do týchto 32 výberov nezapočítavajú. Prideľujú sa navyše, nad rámec týchto 32 kompenzačných pickov.
Snažiť sa vysvetliť vzorec na kompenzačné výbery a mechanizmus ich rušenia je pravdepodobne jedna z najzamotanejších vecí, aké NFL ponúka. Myslíte si, že opčné bonusy v zmluvách sú mätúce? Kompenzačné výbery sú úplne iná liga – úprimne, ich zložitosť zatieni aj detaily kolektívnej zmluvy NBA. Ak chcete podrobný a detailný rozbor, stránka Over the Cap ho ponúka. Ja sa tu však pokúsim niektoré veci zjednodušiť, aby sme lepšie pochopili, ako sa Green Bay pravdepodobne bude orientovať v nasledujúcom mesiaci pred vstupom do obdobia voľných hráčov.
Tu je čo najstručnejšie vysvetlenie toho, ako funguje štruktúra kompenzačného vzorca. Hráč sa počíta ako CFA (compensatory free agent – teda hráč, ktorý vstupuje do vzorca), ak je neobmedzeným voľným hráčom a podpíše zmluvu pred prvým pondelkom po drafte NFL. Hráči podpísaní po tomto termíne sa do vzorca nezapočítavajú. Obmedzení voľní hráči (restricted free agents, napríklad Darian Kinnard) ani hráči s výhradnými právami (exclusive-rights free agents, napríklad Bo Melton) sa taktiež nezapočítavajú. Ak je hráč prepustený – často označovaný ako „cap casualty“ – tiež sa do výpočtu nepočíta. Ak však hráčovi zmluva „voidne“ (automaticky zanikne), vo väčšine prípadov sa považuje za neobmedzeného voľného hráča, a teda sa do kompenzačného vzorca započítava. Najvyšší možný kompenzačný výber je v 3. kole draftu, najnižší v 7. kole. Maximálny počet kompenzačných výberov, ktoré môže tím v jednom roku získať, sú štyri. Ak by ste teda prišli o čistých päť CFA hráčov, máte smolu – dostanete iba štyri výbery.
To bola tá jednoduchšia časť. Teraz sa pozrime na situáciu Packers. Green Bay vstupuje do tejto offseason s deviatimi neobmedzenými voľnými hráčmi: CB Trevon Diggs, LB Quay Walker, QB Malik Willis, WR Romeo Doubs, LT Rasheed Walker, DE Kingsley Enagbare, C/G Sean Rhyan, LB Nick Niemann a TE John FitzPatrick. Trevon Diggs neprejde „cut“ pravidlom. Packers ho prepustili, takže sa ako CFA nezapočítava. Všetci ostatní voľní hráči tento test spĺňajú.
Ďalším testom je načasovanie podpisu. Aby sa hráč kvalifikoval ako CFA, musí podpísať zmluvu pred pondelkom po drafte NFL. To momentálne nevieme, ale je férové predpokladať, že okrem Niemanna a FitzPatricka by mali všetci podpísať zmluvu pred týmto termínom. FitzPatrick pravdepodobne nepodpíše zmluvu ešte nejaký čas – ak vôbec – po tom, čo si na konci sezóny pretrhol Achillovu šľachu. Niemann podpísal zmluvu minulý rok v marci, takže z hľadiska načasovania spĺňal podmienku, no pri hráčoch špecializovaných najmä na special teamy je ťažké odhadnúť, ako dlho si udržia trhovú hodnotu. Zvyšných šesť – obaja Walkerovci, Willis, Doubs, Enagbare a Rhyan – by mali podpísať zmluvy ešte pred draftom, a teda by mali prejsť týmto testom.
Poslednou podmienkou pre kvalifikáciu ako CFA je kombinácia priemernej ročnej hodnoty kontraktu a herného vyťaženia. Kompenzačné výbery síce v čase písania ešte neboli oficiálne pridelené (to sa stane o pár týždňov), no aktuálna projekcia hovorí, že posledný kompenzačný výber v nadchádzajúcom drafte by mal ísť do Green Bay za Erica Wilsona. Wilson podpísal kontrakt v hodnote $2.6 milióna na rok 2025. Vzhľadom na to, že za túto sumu odohral veľa snapov, mohol sa dostať nad hráčov s o niečo vyššími kontraktmi. Pre účely výpočtu výberov v roku 2027 budeme predpokladať, že každý hráč s ročným príjmom nad $2.75 milióna má reálnu šancu kvalifikovať sa ako CFA.
Najskôr sa hráči zoradia v opačnom poradí podľa priemernej ročnej hodnoty ich kontraktu (APY). Najvyššie hodnoteným voľným hráčom, ktorý odišiel počas offseason 2025, bol podľa tohto vzorca quarterback Sam Darnold zo Seattle Seahawks, takže ho použijeme ako príklad. Darnold vstupoval do sezóny s kontraktom 33.5 milióna dolárov ročne. Keďže 1,959 kvalifikovaných hráčov NFL zarábalo v roku 2025 menej než on, podľa systému kompenzačných výberov získal 1,959 bodov. Takto funguje bodový systém založený na opačnom poradí podľa výšky platu.
Okrem toho Darnold odohral 95 % snapov Seahawks. Za každý percentuálny bod účasti na ofenzívnych alebo defenzívnych snapoch hráč dostane jeden bod (ak odohrá minimálne 25 % snapov). Darnold teda získal ďalších 95 bodov, ktoré sa pripočítali k jeho 1,959 bodom za APY.
Navyše môžu hráči získať až 20 bodov za individuálne ocenenia počas sezóny. Hráč dostane plných 20 bodov, ak je zvolený do Associated Press All-Pro, alebo 5 bodov, ak získa ocenenie od Pro Football Writers of America. Darnold však žiadne ocenenie nezískal, takže jeho konečný súčet bol 2,054 bodov (95 za herný čas + 1,959 za APY). To ho zaradilo na 15. miesto spomedzi všetkých hráčov NFL v tomto kompenzačnom systéme.
Treba zdôrazniť, že ide o poradie medzi všetkými hráčmi, nielen medzi voľnými hráčmi. Jordan Love je v tomto systéme deviaty a Micah Parsons sedemnásty. Bodový systém ide dokonca až do záporných hodnôt (napríklad keď hráči prichádzajú o miesto na súpiske). V NFL je totiž obrovské množstvo hráčov a väčšina z nich zarába ligové minimum alebo sumu blízku minimu. Keď sa tieto hodnoty vypočítajú pre každého hráča v lige, nastavia sa hraničné percentá. Aby tím získal kompenzačný výber v 3. kole, musí prísť o hráča, ktorý patrí do najlepších 5 % hráčov v tomto rebríčku (a jeho odchod nesmie byť vykompenzovaný podpisom iného hráča). Potom nasledujú hranice 10 %, 15 %, 25 % a 35 % pre 4., 5., 6. a 7. kolo. Keď sa hráčom priradia hodnoty jednotlivých kôl, môžu sa na úrovni tímu vzájomne vyrušovať (offsetovať).
Ako to vyzerá s našimi hráčmi?
Skôr než sa pustíme do rušenia (cancellation) výberov, musíme si stanoviť základ – teda aké kontrakty by mohli hráči Green Bay, ktorí sa stanú CFA, získať.
Ian Rappaport aj Jordan Schultz informovali, že v lige sa očakáva, že:
- Malik Willis podpíše zmluvu s priemernou ročnou hodnotou presahujúcou 30 miliónov dolárov. To by ho kvalifikovalo na kompenzačný výber v 3. kole.
- Rasheed Walker je momentálne projektovaný na kontrakt podobný tomu, aký dostal Dan Moore – teda približne 21 miliónov dolárov ročne. Tytus Howard dostal po výmene do Browns ročný priemer 21 miliónov dolárov ročne. Walker je aktuálne najvyššie hodnotený voľný ofenzívny tackle a vzhľadom na nedostatok kvalitných hráčov na tejto pozícii a množstvo tímov s dostatkom priestoru pod platovým stropom, ktoré potrebujú posilniť ofenzívnu lajnu, by mohol Moorea aj prekonať. Moore pritom Steelers priniesol kompenzačný výber v 3. kole. Pre účely tohto modelu budeme predpokladať, že Walker Green Bay prinesie tretie kolo.
Po Walkerovi sa situácia komplikuje. Ďalšiu najvyššiu AAV (average annual value/priemerná ročná hodnota) pravdepodobne získa Romeo Doubs, ktorý je na našom konsenzuálnom rebríčku voľných hráčov šiestym najvyššie hodnoteným wide receiverom. Jeden z hráčov pred ním, George Pickens, bol označený franchise tagom a ďalší, Mike Evans, s ním priamo nekonkuruje, keďže ide o veterána vo vyššom veku. To ponecháva Aleca Piercea, Jajuana Jenningsa a Rashida Shaheeda. Pre tímy hľadajúce typického X-receivera bude Doubs pravdepodobne prvou voľbou na ich zozname po otvorení free agency, čo môže jeho trhovú cenu zvýšiť. Prakticky tu súperí len s Alecom Piersom, ktorý by sa mal podľa niektorých insiderov, ako Jordan Schultz, dohodnúť s Colts na novom kontrakte, no napríklad Ian Rapoport, uvádza, že by Pierce mohol otestovať trh kvôli tagu na Daniela Jonesa.
Jeho spodná hranica sa javí ako kontrakt Khalila Shakira, približne 13 miliónov dolárov ročne. No keď sa dostanete na otvorený trh, zvyčajne sa k tejto sume pridá ešte niekoľko miliónov. Ak budeme predpokladať, že Doubs podpíše za 16–17 miliónov ročne, vzniká nejasná situácia. Minulý rok nikto nepodpísal presne v tomto rozpätí, no viacerí defenzívni backovia s kontraktmi mierne nad 17 miliónov získali pre svoje bývalé tímy kompenzačné výbery v 4. kole. Pre účely príkladu teda budeme predpokladať, že Doubs prinesie 4. kolo.
Potom je tu Quay Walker – plnohodnotný starting off-ball linebacker, čo vám na trhu voľných hráčov takmer automaticky vynesie približne 13–15 miliónov ročne, bez ohľadu na to, aký dobrý v skutočnosti ste. Možno si niektorý tím bude myslieť, že ho dokáže „opraviť“ a zaplatí mu viac, no pre tento model budeme predpokladať, že sa pohne v tomto rozpätí, čo by Packers prinieslo kompenzačný výber v 5. kole.
Takže to by boli štyri výbery – teda vlastne nie úplne. Samozrejme, ak by si Green Bay niektorého z nich ponechalo (čo sa javí ako nepravdepodobné), do výpočtu by sa nezapočítaval. Pre istotu si teda prejdime aj zvyšných hráčov.
Trh s EDGE hráčmi je tento rok pomerne hlboký, čo môže znížiť cenu Kingsleyho Enagbareho – najmä ak zohľadníme, že aj draftová trieda na tejto pozícii je silná. Hráči typu „tretí EDGE“ sa zvyčajne pohybujú v rozpätí 5–7 miliónov dolárov ročne, čo je na hrane medzi kompenzačným výberom v 6. alebo 7. kole.
Sean Rhyan je zaujímavý prípad. Väčšina projekcií ho dostáva tesne nad hranicu kvalifikácie ako CFA, no úprimne tomu veľmi neverím. Tímy sú zúfalé po aspoň polokompetentných ofenzívnych linemanoch a aj tí menej stabilní hráči, ktorí sa dostanú na trh, často získavajú kontrakty v stredných až vyšších jednotkách miliónov. To by ho postavilo do podobnej pozície ako Enagbareho.
V zásade by sa teda Green Bay mohlo pozerať na scenár: dve tretie kolá, jedno štvrté, jedno piate – a navyše dve šieste/siedme kolá „v zálohe“, ktoré by však kvôli limitu štyroch kompenzačných výberov nemohli využiť. Lenže v istom zmysle ich vlastne využiť môžu – aj keď za ne nedostanú draftové výbery. A tu vstupuje do hry proces „cancellation“ (rušenia).
Rušenie sa vykonáva podľa tzv. tierov jednotlivých kôl, čo robí celý výpočet pomerne neprehľadným, najmä vopred. Preto sa budeme držať len veľmi všeobecných pravidiel. Ak podpíšete CFA hráča z iného tímu, vyruší (zruší) vám jedného hráča, o ktorého ste prišli. Napríklad: ak by Green Bay podpísalo hráča s priemernou ročnou hodnotou 13 miliónov dolárov, vyrušilo by to kompenzačný výber za Quaya Walkera.
Keďže by však Green Bay stále prišlo o viac než štyroch hráčov, systém by sa posunul na ďalšieho v poradí (v tomto príklade Enagbare alebo Rhyan). Výsledkom by bolo, že Packers by namiesto piateho kola za Walkera dostali šieste alebo siedme kolo za jedného z dvojice Enagbare/Rhyan. Ak by však podpísaný hráč spadal do rovnakého tieru ako Enagbare alebo Rhyan (teda úroveň šiesteho/siedmeho kola), vyrušil by práve ich – aj napriek tomu, že Green Bay by za nich v praxi kompenzačný výber nedostalo, keďže platí limit maximálne štyroch výberov.
Keď sa teraz pozrieme na možné scenáre offseason, dá sa okruh možností trochu zúžiť. Trh s centrami je túto jar pomerne slabý, čo by mohlo viesť k tomu, že si Green Bay ponechá Seana Rhyana. Ak by sa tak stalo, Rhyan by sa do výpočtu CFA vôbec nezapočítaval. V takom prípade by si Green Bay pravdepodobne mohlo dovoliť podpísať len jedného externého CFA hráča v tieri šiesteho/siedmeho kola, bez toho, aby si spôsobilo problém. Ak by podpísalo ďalšieho CFA – bez ohľadu na to, ako nízku sumu by mu zaplatilo (pokiaľ by stále spĺňal kvalifikáciu CFA) – prišlo by o kompenzačný výber za Quaya Walkera.
Samozrejme, toto vychádza z predpokladu, že Nick Niemann sa nekvalifikuje – či už kvôli výške AAV, načasovaniu kontraktu, alebo preto, že si ho Green Bay ponechá. Ak by sa však pridal do zoznamu kvalifikovaných CFA, Packers by mohli podpísať ešte jedného externého CFA bez toho, aby stratili výber za Walkera.
Čo nám hovorí história?
Tu je prípadová štúdia toho, ako Green Bay Packers pod vedením Briana Gutekunsta „manipulovali“ systém kompenzačných výberov na drafte, spolu s niekoľkými všeobecnými postrehmi o tom, v akej pozícii sa Packers nachádzajú pred cyklom voľnej agentúry 2026 a ako si myslím, že by Green Bay malo pristupovať k najbližším približne trom rokom.
Ted Thompson
Pred Brianom Gutekunstom viedol Packers generálny manažér Ted Thompson a je užitočné pozrieť sa na jeho éru, aby sme mohli tieto dve obdobia porovnať. Portál Over The Cap (OTC) má dáta o kompenzačných výberoch až po offseason 2013 (teda výbery pridelené pre draft 2014). V období 2013 až 2017, čo bolo posledných päť rokov Thompsonovho pôsobenia, malo Green Bay 16 kvalifikovaných voľných hráčov, ktorí odišli na trh. Ani jeden z týchto odchodov nebol kompenzovaný podpisom iného hráča. Packers teda získali každý jeden kompenzačný výber, ktorý im podľa systému patril. Stratégia Packers bola vtedy veľmi jednoduchá: Minúť vo free agency prakticky žiadne peniaze a získať kompenzačné draftové výbery. Dnes je to už trochu iné.
Éra Briana Gutekunsta
Teraz sa pozrime na éru Briana Gutekunsta – konkrétne na to, čo urobil v jednotlivých offseason a aká bola celková stratégia Packers počas jeho pôsobenia.
2018 offseason
Nepáči sa mi, ako je tento graf prezentovaný, pretože vyzerá to, akoby podpis Tramon Williamsa kompenzoval odchod Morgana Burnetta, hoci v skutočnosti to bol podpis Jimmyho Grahama. Aj keby Williams s Packers nepodpísal, Graham by už Burnettov kompenzačný výber vyrušil. Williams bol len „čerešničkou na torte“.
Takto znejú pravidlá pre vyrušovanie kompenzačných výberov v kolektívnej zmluve NFL: Áno, dôležitým faktorom je objem hráčov. Najskôr sa vyruší rovnocenný CFA (compensatory free agent); následne vzorec hľadá nižšie hodnotený výber, ktorý môže vyrušiť ako prvý. Až keď nie je dostatok CFA s rovnakou alebo nižšou hodnotou, systém kompenzačných výberov začne rušiť vyššie hodnotené výbery. Teoreticky teda môže voľný hráč s hodnotou 7. kola, ktorý príde do tímu, vyrušiť odchod hráča s hodnotou 3. kola, ak by to bol jediný CFA, ktorý v tej sezóne z tímu odišiel. V praxi by však rozumný tím takýto tretí výber chránil a nevyrušil by ho podpisom lacnejšieho hráča — aj keby to znamenalo, že sa daný rok vôbec nezapojí do free agency. Toto je mechanizmus parity v NFL a fanúšikom sa často nevysvetľuje dostatočne dobre.
Späť k pointe: Burnett by vyrušil Grahama, keby Packers nepodpísali Williamsa. V praxi to teda znamená, že Packers „preplatili“ stratu Burnetta o približne dve kolá hodnoty v kompenzačnom systéme a navyše ešte podpísali ďalšieho voľného hráča (Williamsa). Relatívne vzaté boli Packers v tom roku tímom, ktorý viac míňal než šetril. Z tímu odišli kontrakty v hodnote približne 4.75 milióna dolárov ročne, zatiaľ čo do tímu prišli hráči s kontraktmi v priemere 19.4 milióna dolárov ročne.
2019 offseason
Práve vtedy sme všetci zistili, že Brian Gutekunst je trochu iný než Ted Thompson. Gutekunst nielenže nezískal štyri kompenzačné draftové výbery, ale pustil sa aj do veľkého míňania vo free agency. Celkovo mali Packers v roku 2019 kontrakty odchádzajúcich hráčov v súhrnnej hodnote 15.59 milióna dolárov ročne (APY). Gutekunst však tieto štyri potenciálne výbery vykompenzoval tým, že vo free agency minul 43.75 milióna dolárov ročne, teda takmer trojnásobok hodnoty odchádzajúcich kontraktov. Každý jeden z týchto kompenzačných výberov bol tým pádom vyrušený podpisom hráčov s výrazne vyššou hodnotou, často o viacero kôl vyššou v rámci systému kompenzačných pickov.
2020 offseason
Po veľkom míňaní prišiel čas opäť zbierať draftové výbery. Tím síce v tom roku podpísal dvoch hráčov za pomerne slušné peniaze, ktorí boli prepustení z iných tímov z dôvodu platového stropu („cap casualties“), ale hráči, ktorí sú prepustení zo zmluvy a ktorým kontrakt nevypršal prirodzene, sa do tohto vzorca nezapočítavajú. Hráči prepustení kvôli platovému stropu sú jedným zo spôsobov, ako obísť systém parity v NFL, podobne ako aj trady.
2021 offseason
Potom opäť prišiel čas zbierať draftové výbery, keďže platový strop bol už do veľkej miery vyčerpaný. Packers totiž väčšinu kontraktov štruktúrujú ako štvorročné zmluvy, ktoré sú finančne posunuté viac do budúcnosti (backloaded), takže náklady na udržanie hráča z pohľadu salary capu každým rokom rastú.
2022 offseason
Toto bol jediný prípad počas pôsobenia Briana Gutekunsta, keď Packers vykompenzovali kompenzačný draftový výber podpisom hráča s podobnou hodnotou kontraktu, a aj tak napokon získali kompenzačný výber za Marqueza Valdes-Scantlinga. Vo väčšine prípadov Packers robia jednu z dvoch vecí: buď kompenzačný výber úplne „prebijú“ podpisom drahšieho hráča, alebo si ho jednoducho nechajú a inkasujú ho. Len zriedka vyrovnávajú odchádzajúcich voľných hráčov podpismi s podobnou hodnotou kontraktu. Packers pritom v tom roku neboli lacní, no nemíňalo na hráčov zvonku. Napriek tomu, že jediným významným prírastkom bol Jarran Reed, Packers boli v roku 2022 druhým tímom v NFL s najvyššími hotovostnými výdavkami.
2023 offseason
Toto je ďalšia jasná sezóna zameraná na zbieranie kompenzačných výberov, ktorá prišla po poslednom „all-in“ pokuse tímu, keď si Packers požičali priestor pod platovým stropom z budúcnosti, aby udržali jadro tímu pokope. Z pohľadu salary capu Packers väčšinu dlhu z posledného obdobia s Aaronom Rodgersom splácali v sezónach 2023 a 2024, kým sa konečne v roku 2025 nedostali do stabilnej finančnej situácie.
2024 offseason
Toto je do istej miery hybridná situácia. Packers „prebili“ potenciálne kompenzačné výbery za Jona Runyana Jr. a Darnella Savagea Jr. o niekoľko kôl vyššou hodnotou podpisov. (Opäť, nepáči sa mi, ako je to prezentované, pretože Xavier McKinney by vyrušil kompenzačný výber za Jona Runyana Jr., keby Packers nepodpísali Josha Jacobsa. V skutočnosti by to teda malo vyzerať tak, že McKinney vyruší Runyana a Jacobs vyruší Savaga.) Packers však zároveň získali kompenzačný výber v 7. kole za Yosh Nijmana, a to aj napriek tomu, že z tímu odišli kontrakty v hodnote 17.25 milióna dolárov ročne, zatiaľ čo do tímu prišli kontrakty v hodnote 29 miliónov dolárov ročne. Inými slovami: je možné získať kompenzačné výbery a zároveň vo free agency minúť viac než stratíte, ak to urobíte správnym spôsobom v rámci systému.
2025 offseason
Toto je ďalšia hybridná sezóna, v ktorej Packers vykompenzovali svoje predpokladané najvyššie kompenzačné výbery podpismi hráčov s hodnotou o niekoľko kôl vyššou, no zároveň získali kompenzačné výbery v neskorších kolách. Z pohľadu hodnoty kontraktov v rámci systému kompenzačných výberov odišlo z tímu približne 11.55 milióna dolárov ročne, zatiaľ čo do tímu prišli kontrakty v hodnote približne 31.25 milióna dolárov ročne.
Čo si z tohto všetkého zobrať?
Možno sa v tom už trochu strácate. Ja sa v tom strácam tiež – a som ten, kto to píše. Skúsme si teda odniesť aspoň niekoľko kľúčových záverov.
Odkedy je Brian Gutekunst generálnym manažérom, Packers mali 22 kompenzačných voľných hráčov (CFA).
- 13-krát jednoducho získali kompenzačný výber.
- 8-krát výber funkčne vykompenzovali podpisom hráča, ktorého kompenzačná hodnota bola minimálne o jedno kolo vyššia než výber, ktorý tým zrušili
- 3-krát o tri kolá,
- 5-krát o dve kolá,
- 1-krát o jedno kolo.
- Len raz – pri podpise Jarrana Reeda, ktorý v roku 2022 vyrušil odchod Lucasa Patricka – Packers vykompenzovali očakávaný kompenzačný výber rovnakou hodnotou.
Stratégia bola teda v 21 z 22 prípadov v štýle „go big or go home“, s jedinou výnimkou pri siedmom kole. Buď Packers kompenzačný výber úplne „prebili“ podpisom výrazne hodnotnejšieho hráča (8 z 9 podpísaných CFA malo hodnotu aspoň o dve kolá vyššiu než pick, ktorý tým zrušili), alebo si výber jednoducho nechali.
Celkovo Packers pod Gutekunstom vykompenzovali 11 výberov (a v roku 2018 ešte pridali jedného hráča navyše nad rámec počtu CFA). Keď tieto výbery vyrušili, súhrnná ročná hodnota kontraktov hráčov, ktorí odišli, bola 53.14 milióna dolárov, zatiaľ čo hodnota kontraktov hráčov, ktorí prišli, bola 122 miliónov dolárov ročne – teda viac než dvojnásobok.
Vzhľadom na spôsob fungovania rušenia kompenzačných výberov a relatívne napätú finančnú situáciu Packers na najbližšie roky (urobia, čo budú musieť, ale nechcú ísť cestou „boom/bust“) nie je pravdepodobné, že Green Bay minie na CFA hráčov toľko, aby si vyrušilo svoje najvyššie kompenzačné výbery.
Packers budú chcieť v roku 2027 získať štyri kvalitné kompenzačné výbery, keďže po výmene za Micaha Parsonsa im chýba draftový kapitál a potrebujú lacné, kontrolovateľné miesta na súpiske. To znamená, že v závislosti od toho, čo spravia s Enagbarem, Rhyanom a Niemannom, si možno budú môcť dovoliť podpísať len jedného, prípadne dvoch skutočne relevantných voľných hráčov túto jar.
Keď Packers vyrušia kompenzačné výbery, zvyčajne minú približne o 130 % viac než je hodnota kontraktov hráčov, ktorí odišli (APY). Bude však takmer nemožné minúť 230 % hodnoty týchto kontraktov, ak by napríklad:
- Rasheed Walker získal približne 25 miliónov dolárov ročne,
- Malik Willis medzi 20 až 30 miliónmi ročne,
- Romeo Doubs viac než 14 miliónov ročne,
- Quay Walker približne 10 až 15 miliónov ročne.
Pri spôsobe, akým Packers zvyknú vyrušovať kompenzačné výbery, by míňanie 2.3-násobku hodnoty týchto štyroch hráčov znamenalo celkovú sumu približne 158 až 204 miliónov dolárov ročne. Pre porovnanie, od roku 2018, keď sa Gutekunst stal GM, Packers minuli na vyrušovanie kompenzačných výberov spolu 122 miliónov dolárov ročne (APY). Míňanie v takomto rozsahu — a zároveň si na to požičiavať priestor pod salary cap z budúcnosti — by bolo v NFL prakticky nevídané.
Stručne povedané: túto offseason má Gutekunst tri možnosti:
- Získať kompenzačné výbery.
- Nezvyčajne ich vyrušiť podpismi hráčov s podobnou hodnotou (čo sa vzhľadom na jeho doterajší prístup zdá nepravdepodobné).
- Minúť približne 2.3-násobok hodnoty odchádzajúcich kontraktov, ako to robil pri predchádzajúcich vyrušeniach kompenzačných výberov (čo sa vzhľadom na salary cap javí takmer nemožné).
Najpravdepodobnejší scenár je možnosť č. 1. Packers momentálne jednoducho nemajú priestor na to, aby vo free agency dramaticky preplatili hodnotu hráčov, ktorí odídu — a práve to je jediný spôsob, ako sa vzdať kompenzačných výberov.
Riziko, ktoré by Green Bay podstúpilo napríklad podpisom priemerného (zdôrazňujem priemerného) starting cornerbacka v tomto cykle free agency, by nespočívalo len v tom, že by mu dali kontrakt okolo 18 miliónov dolárov ročne. Znamenalo by to zároveň aj stratu napríklad kompenzačného výberu v 4. kole. Preplácanie strát vo free agency vyzerá úplne inak, keď je najhodnotnejší odchádzajúci CFA len šiestokolová hodnota (ako bol minulý rok TJ Slaton), než keď sú na stole štyri potenciálne kompenzačné výbery v 4. kole alebo vyššie.
Práve kvôli tomuto tlaku kompenzačných výberov dáva väčší zmysel, aby Packers túto offseason hľadali posily skôr na trhu hráčov prepustených kvôli salary capu (cap casualties) alebo cez trady, než na trhu významných voľných hráčov (t. j. kontrakty nad približne 5 miliónov APY). Napríklad prepustený LB Bobby Okereke by dával zmysel ako skúsený Mike linebacker – náhrada za Quay Walkera. Vikings by tiež mali podľa informácií zvažovať prepustenie DT Javona Hargrava, ktorý podával pod Gannonom v Eagles výborné výkony. Prípadne by mohl byť zaujímavý aj center Tyler Biadsz, či center Lloyd Cushnberry.
Packers by teoreticky mohli podpísať až dvoch lacnejších CFA, ak by tým vykompenzovalo odchody napríklad defenzívneho enda Kingsleyho Enagbareho alebo centra Seana Rhyana, ak by sa dostali na trh. Packers totiž môžu v jednom roku získať maximálne štyri kompenzačné výbery, takže aj keby vykompenzovali pick za Enagbareho alebo Rhyana (ktoré by aj tak nedostali, keďže by boli až piaty a šiesty v poradí), prakticky by to bolo bez rizika — ak by štyria najlepší voľní hráči tímu podpísali inde.
V takom prípade by možno Gutekunst bol ochotný vykompenzovať tieto nižšie hodnotené výbery hráčmi s podobnou hodnotou kontraktu. Hráči, ktorí by takto rušili kompenzačné výbery v neskorších kolách, by však boli skôr posily do hĺbky kádra, nie štartéri. (Napríklad nose tacklovia ako Roy Lopez alebo Khyris Tonga.)
Navyše Green Bay je už teraz nad salary capom pre sezónu 2026, takže ani z finančného hľadiska nemá veľký priestor na veľké výdavky — pokiaľ by nechceli začať požičiavať cap space z budúcnosti. Gutekunstova stratégia bola doteraz v podstate „go big or go home“. V situácii, v akej sa tím nachádza teraz — s obmedzenou schopnosťou preplatiť hodnotu kontraktov hráčov, ktorí odídu na trh — je pravdepodobne čas „ísť domov“, aspoň pokiaľ ide o trh starting voľných hráčov.
V tejto situácii pomáha aj to, že Malik Willis už bol náhradným quarterbackom v tíme a že Rasheed Walker aj Romeo Doubs majú potenciálne náhrady, ktoré Packers draftovali v prvom kole posledných dvoch draftov. V NFL sú určite horšie scenáre než tento: stratiť niekoľko drahých voľných hráčov, získať štyri kvalitné kompenzačné výbery a potrebovať zaplniť len jedno miesto v základnej zostave.
Čo nám prinesie budúcnosť?
Je tu však jedna vec, proti ktorej sa chcem ohradiť. Keď poviem, že Packers nebudú v roku 2026 veľkými míňačmi vo free agency, niektorí ľudia to interpretujú tak, akoby sa zrútil svet a okno na titul v ére Love–Parsons sa úplne zatvorilo. To jednoducho nie je pravda. Green Bay sú síce momentálne pod tlakom salary capu, no v roku 2027 budú Packers v skutočnosti vo veľmi dobrej finančnej situácii. Preto som už v minulosti označil offseason 2026 ako obdobie „dajte si dom do poriadku pre rok 2027“.
V roku 2027 budú mať Packers približne 84 miliónov dolárov voľného priestoru pod salary capom, a to stále počíta s hráčmi ako Rashan Gary, Aaron Banks a Nate Hobbs, ktorí by medzičasom mohli byť potenciálnymi úsporami v rámci capu. Ak vedenie tímu v roku 2026 preukáže určitú disciplínu, v rokoch 2027 a 2028 budú vo výbornej pozícii na veľký útok.
Samozrejme, budú tu aj hráči, ktorých bude treba zaplatiť. Tucker Kraft a Christian Watson takmer určite dostanú viacročné predĺženia zmlúv už túto offseason. Devonte Wyatt a Lukas Van Ness možno tiež. Packers však tieto kontrakty zvyknú posúvať finančne do budúcnosti (backloaded) — väčšinou ide o štvorročné zmluvy — takže prvé roky (2027 a 2028) majú relatívne nízke cap hity. Aj keby Green Bay podpísali všetky štyri predĺženia, stále by mali reálne dobrú pozíciu na veľké výdavky v roku 2027 alebo 2028 (možno aj v oboch rokoch).
Tu je však háčik: ak príde veľké míňanie, tím nebude môcť získavať kompenzačné draftové výbery, pretože podpisy nových hráčov jednoducho vykompenzujú odchody. Preto sa zdá najlepšou stratégiou pre Packers v rokoch 2026–2028, aby každý významnejší hráč (povedzme s hodnotou ďalšieho kontraktu nad približne 2.5 milióna dolárov ročne), ktorý by mal byť voľným hráčom v roku 2027, buď dostal viacročné predĺženie zmluvy, alebo bol vymenený už v roku 2026. Tak by tím mohol maximalizovať budúce míňanie namiesto toho, aby len stagnoval.
Green Bay bude mať v roku 2027 veľa priestoru pod capom a takmer určite ho využije (a pravdepodobne si opäť požičia cap space z budúcnosti, aby udržal jadro tímu pokope). To je skvelé, no zároveň to znamená, že ak by napríklad Luke Musgrave, Jayden Reed, Dontayvion Wicks, Isaiah McDuffie alebo Keisean Nixon odišli vo free agency v roku 2027, Packers by za nich nezískali žiadne kompenzačné výbery. Ak by ich však vymenili už v roku 2026, mohli by za nich dostať draftové výbery.
Práve kombinácia tradeov hráčov vstupujúcich do posledného roku kontraktu (ak s nimi tím neplánuje dlhodobú zmluvu) a kompenzačných výberov za voľných hráčov v roku 2026 by mohla výrazne posilniť okno úspechu v rokoch 2027–2028. Z pohľadu salary capu je tu dvojročné okno v najbližších troch sezónach (aspoň kým sa nezačne príliš veľké požičiavanie z budúcnosti). Tím si bude musieť vybrať medzi oknom 2026–2027 alebo 2027–2028. Kvôli tlaku kompenzačných výberov v roku 2026 a tiež tomu, že kontrakty Garyho, Hobbsa a Banksa sa zatiaľ nevyvíjajú ideálne, si myslím, že Packers si vyberú variant 2027–2028 — aj keď to možno nikdy verejne nepovedia.
Ak teda uvidíte, že Packers tento rok vo free agency váhajú s podpismi, ktoré by zrušili hodnotné kompenzačné výbery, je dobré si uvedomiť, že rok 2027 by mal byť veľkým rokom z pohľadu výdavkov — a je možné, že prídu aj nejaké trady. Je to jednoducho dôsledok toho, ako majú nastavené kontrakty.