Do Green Bay vo Wisconsine prišlo množstvo mužov, ktorí pomohli premeniť dovtedy stagnujúcu franšízu späť na národnú futbalovú silu – takú, akou je v podstate nepretržite od roku 1992. Jednou z kľúčových osobností tejto renesancie bol Bob Harlan, ktorý pred týždňom zomrel.
Prológ
Keď traja prváci z Marquette University opustili internát Olympia na univerzitnom kampuse v centre Milwaukee počas jedného novembrového víkendu v roku 1954, ani netušili, že ich spontánny výlet zmení priebeh histórie Green Bay Packers. Myšlienku na cestu dostal Bob Kronschnabel, rodák z Green Bay a oddaný fanúšik Packers, ktorý pozval dvoch svojich najlepších kamarátov z chodby, aby sa k nemu pridali. Jedným z nich bol Leo Scherer, študent stavebného inžinierstva z Denveru. Druhým bol osemnásťročný študent žurnalistiky z Des Moines v štáte Iowa. Volal sa Bob Harlan.
Packers v ten deň prehrali s Detroitom Lions na starom štadióne City Stadium 21-17. Bol to začiatok série štyroch prehier, ktorá zanechala tím trénera Lisleho Blackbourna na konci sezóny s bilanciou 4-8. Legendárny tréner Vince Lombardi prišiel do Titletownu, USA až o päť rokov neskôr. V skutočnosti Green Bay získalo túto prezývku až v 60. rokoch, keď Lombardi doviedol Packers k piatim titulom majstrov sveta vrátane víťazstiev v Super Bowl I a Super Bowl II.
Potom sa kedysi slávna organizácia takmer tri desaťročia potácala v „divočine“ NFL. Harlan po absolvovaní Marquette pracoval ako riaditeľ športových informácií univerzitného atletického oddelenia a následne päť rokov pôsobil v oblasti vzťahov s verejnosťou v klube St. Louis Cardinals z MLB. V roku 1971 sa pripojil k Packers ako asistent generálneho manažéra. V roku 1989 sa stal prezidentom tímu a až do roku 2008 pôsobil ako hlavný výkonný predstaviteľ organizácie – obdobie, ktoré sa ukázalo ako transformačné pre jednu z najcennejších franšíz NFL. A ani raz si nekúpil lístok na zápas Packers. „To je,“ povedal so smiechom v rozhovore v roku 2003, „moja jediná sláva.“ V skutočnosti to tak ani zďaleka nebolo.
Bob Harlan bol dostatočný realista na to, aby si uvedomoval naliehavosť situácie, ak chcel dosiahnuť svoj cieľ – vrátiť futbalový tím Green Bay Packers späť na piedestál, ktorý zodpovedal jednej z najúspešnejších a najtradičnejších franšíz NFL. Zároveň bol dostatočný vizionár na to, aby videl širší obraz a pochopil, že tradičný spôsob fungovania už nebude stačiť na to, aby Packers ako tím z malého mesta dokázali dlhodobo udržať stabilitu a konkurencieschopnosť.
Počas svojho 18 a pol roka trvajúceho pôsobenia vo funkcii výkonného riaditeľa dosiahol Harlan jeden z najpozoruhodnejších obratov na ihrisku v histórii NFL a zároveň zabezpečil dlhodobú finančnú budúcnosť organizácie – prostredníctvom prvého predaja akcií po 47 rokoch a rozsiahlej prestavby štadióna Lambeau Field. Práve tieto úspechy budú tvoriť Harlanovo trvalé dedičstvo.
Opustila nás jeden z “otcov” Green Bay Packers
Harlan, ktorý zomrel vo veku 89 rokov v nemocnici St. Mary’s v Green Bay po krátkej chorobe (zápal pľúc), obklopený rodinou a po boku svojej manželky Madeline, s ktorou bol takmer 67 rokov, sa ukázal ako výnimočný a obľúbený líder, ktorý urobil niektoré z najdôležitejších rozhodnutí v histórii franšízy.
„Rodina Packers bola zarmútená správou o úmrtí Boba Harlana,“ uviedol prezident a CEO tímu Ed Policy. „Bob bol vizionársky líder, ktorého vplyv na organizáciu bol transformačný. Od jeho inšpiratívneho rozhodnutia angažovať Rona Wolfa, ktorý zvrátil športový vývoj tímu, až po jeho neúnavnú prácu na prestavbe Lambeau Fieldu – počas jeho pôsobenia sa Packers vrátili medzi špičku NFL a zároveň zabezpečil pevné základy pre dlhodobý úspech tejto jedinečnej a cennej franšízy.“
Za výkonného riaditeľa a deviateho prezidenta Packers bol zvolený 5. júna 1989 a na čele organizácie stál až do 28. januára 2008. Do Packers nastúpil už v roku 1971 a v organizácii napokon pôsobil celkovo 37 rokov. Od roku 2008 mal titul emeritného predsedu.
Okrem konkrétnych výsledkov bol Harlan známy aj svojím osobným, ľudským štýlom vedenia. „Bobov osobný prístup ako prezidenta je niečo, z čoho sa môžeme všetci poučiť,“ povedal Mike McCarthy, ktorý bol trénerom Packers počas posledných dvoch rokov Harlanovho pôsobenia. „Mal jednoducho svoj spôsob. Dôveroval vám. Miloval som jeho štýl vedenia. Bol výborný pred médiami aj fanúšikmi. Jeho schopnosť komunikovať s ľuďmi bola obrovským darom. Ted Thompson ho zvykol nazývať ‚strieborný jazyk‘, pretože sme vždy hovorili: nikto to nevie povedať tak ako Bob.“
Stál za príchodom Rona Wolfa a znovuzrodením Packers
„Myslím si, že nám chýbajú traja alebo štyria hráči, aby sme boli tam, kde máme byť, možno päť alebo šesť. S našimi výbermi na drafte máme šancu sa tam dostať. Tento tím sa prepadal a všetci boli frustrovaní. Museli sme spraviť odvážny krok. Bob mal gule na to, aby to spravil,“ spomína člen výkonnej rady John Fabry. Po sérii troch prehratých zápasov, ktoré tím nechali na bilancii 2-9, Packers päť zápasov pred koncom sezóny vyhodili Toma Braatza.
„V tomto bode som musel nájsť jedného futbalového chlapa, ktorý sa zbaví všetkých zvestí, ktoré nás nezaujímali. Potreboval som chlapa, ktorý príde a povie, ´Hej, beriem túto vec za krk a my to dokážeme,´“ povedal prezident Harlan. O týždeň neskôr, Ron Wolf, rovnaký chlap, o ktorého už Packers mali záujem, ale on ich odmietol, bol menovaný za nového výkonného viceprezidenta a generálneho manažéra Green Bay Packers. „Vedel som, že načasovanie bolo divné. Ale chcel som, aby bol Ron okolo tohto tímu, aby ho videl trénovať, cestovať s ním a všimnúť si to, čo nám neprinášalo úspech,“ povedal Harlan na rozhodnutie angažovať Wolfa v strede sezóny namiesto toho, aby počkal na január alebo február. Harlan dal Wolfovi kompletnú kontrolu nad futbalovými operáciami, dovolil mu prijať a vyhodiť každého, kto bol zahrnutý vo futbalovej stránke organizácie. Po sezóne Wolf spravil očakávané a tréner Infante so svojim celým trénerským tímom si musel pobaliť kufre a opustiť Lambeau Field. Bob Harlan týmto krokom zmenil budúcnosť Green Bay Packers.
„Boli sme zlomení a Wolf nás opravil. Bolo to také jednoduché,“ povedal raz Harlan. „Vždy som si myslel, že moja najväčšia schopnosť bola vybrať dobrých ľudí, rozpoznať dobrých ľudí a potom im neprekážať v práci.“
Vo Wolfovi našiel Harlan človeka, ktorý bol pripravený viesť futbalovú časť organizácie – na rozdiel od série neúspešných rozhodnutí, ktoré Packers urobili od roku 1968. Wolf mal za sebou 29 rokov skúseností v oblasti hráčskeho personálu v NFL, väčšinou v organizácii Los Angeles Raiders, kde tím získal tri tituly v Super Bowle. Počas tohto obdobia sa stal jedným z najbližších spolupracovníkov legendárneho manažéra Al Davisa. Harlan ho do Green Bay prilákal tým, že mu dal úplnú kontrolu nad futbalovou časťou organizácie – a následne dodržal svoj sľub.
Wolf následne vytvoril základ moderného znovuzrodenia Packers. Počas prvých 75 dní vo funkcii Wolf presvedčil jedného z najžiadanejších mladých trénerov tej doby Mikea Holmgrena, aby prišiel trénovať Packers. Získal málo známeho náhradného quarterbacka Bretta Favra z Atlanty Falcons a podpísal legendárneho defenzívneho enda Reggieho Whitea, čo zásadne zmenilo pohľad hráčov na malé mesto Green Bay. Wolf, Favre a White sú dnes členmi Pro Football Hall of Fame, zatiaľ čo Holmgren bol finalistom na uvedenie v roku 2025. Táto štvorica doviedla tím z roku 1996 k víťazstvu v Super Bowle XXXI, čo bol prvý titul Packers po 29 rokoch.
„Bol to muž svojho slova,“ povedal neskôr Wolf o Harlanovi. „Povedal, že ma najme, aby som riadil futbalové operácie, a že mi nebude zasahovať do práce – a nikdy mi do nej nezasahoval.“
V roku 2005 Harlan najal Teda Thompsona ako generálneho manažéra. Thompson následne angažoval trénera Mikea McCarthyho a v prvom kole draftu NFL 2005 vybral quarterbacka Aarona Rodgersa, ktorý neskôr doviedol tím k víťazstvu v Super Bowle XLV a získal štyri ocenenia MVP NFL.
Bez Harlana by Packers neexistovali
Okrem športových úspechov urobil Harlan aj dve kľúčové obchodné rozhodnutia. V roku 1994 presunul všetky domáce zápasy tímu zo štadióna Milwaukee County Stadium na Lambeau Field, pričom zároveň zabezpečil, aby fanúšikovia z Milwaukee neboli vylúčení z držania permanentiek.
Keď štadión Lambeau Field dosiahol približne 40 rokov v roku 1997, fanúšikovia aj odborníci – vrátane osobností ako John Madden – ho považovali za miesto, ktoré musí každý fanúšik amerického futbalu aspoň raz navštíviť, a za skutočný chrám profesionálneho futbalu. Len málokto si však uvedomoval – okrem Harlana a jeho finančných expertov z výkonného výboru – že štadión sa začínal stávať ekonomicky zastaraným ešte skôr, než by fyzicky zastaral.
Štadión nebol zlý, stále to bolo skvelé miesto na pozeranie futbalových zápasov, no to, čo Packers zrážalo bol fakt, že štadión bol používaný len desať dní v období medzi prípravnými zápasmi a základnou časťou. Keď sa v Green Bay dohral futbal, Lambeau Field sa uzavrel, kúrenie a voda sa vypli. Najkrajším príkladom toho, ako nový štadión ovplyvňoval zisky tímov boli Washington Redskins. V roku 1996 sa Redskins umiestnili na sedemnástom mieste, čo bola ich posledná sezóna na RFK Stadium. O rok neskôr sa presťahovali do úplne nového FedEx Fieldu v Landoveri v Marylande a Redskins vďaka tomuto poskočili na druhé miesto. V roku 1999 Washington viedol celú ligu s 83.9 miliónmi dolárov. Vďaka televíznym zmluvám boli Green Bay platení rovnako ako každý iný tím v NFL, no bez majiteľa s hlbokými vreckami, ktorý v ťažkých časoch mohol čosi vytiahnuť, sa museli Packers spoliehať sami na seba. A to, čo ich finančne ubíjalo, bol práve Lambeau Field. V roku 1998 sa Packers z Lambeau Fieldu podarilo zarobiť niečo okolo 20 miliónov dolárov, pričom tímy s novými alebo zrekonštruovanými štadiónmi si prišli na čiastky okolo 36 miliónov dolárov.
„Vždy keď sa niekto presťahoval na nový štadión, tak nás v príjmoch preskočil. Museli sme spraviť niečo, čo by bolo otvorené tristošesťdesiatpäť dní v roku. Prečo by ste chodili na Lambeau v januári, februári, alebo v marci? Prídete sa pozrieť na štadión a potom pôjdete domov? Museli sme z neho spraviť destináciu,“ prehlásil Harlan, ktorý zošrotoval svoj pôvodný plán renovácie Lambeau Fieldu. Mal stáť medzi 75 a 96 miliónmi dolárov, nakoľko sa ukázalo, že plán bol príliš skromný a tiež sa musel ubezpečiť, že bude mať po ruke peniaze na to, aby sa mohli voľným hráčom zaplatiť podpisové bonusy. Bez vonkajšej pomoci Packers neboli schopní zrealizovať vylepšenie štadióna.
Dňa 22. januára v roku 2000 Harlan oznámil plánovanú 295 miliónovú rekonštrukciu Lambeau Fieldu. O dizajn sa starala architektonická firma Ellerbe Becket Inc., ktorá mala na starosti aj renováciu Notre Dame Stadium v roku 1997. Návrh firmy Ellerbe Becket pre Lambeau Field zahŕňal zvýšenie kapacity o 11,600 miest, ponechával historický a industriálny vzhľad, červené tehly a zelené železo. Vyskytli sa tu však aj nové prvky, vrátane troch poschodí luxusných boxov okolo ihriska, nový box pre novinárov a 5-poschodové átrium pre nakupovanie, zábavu a tímové kancelárie. Tento retro vzhľad vzišiel priamo z Harlanovej mysle: „Povedal som im, že chcem červené tehly so zelenými a železnými bránami, aby to vyzeralo ako v 50. rokoch. Chcel som čierno-biele fotografie a výťahy, z ktorých môžete vidieť. Chcel som, aby bolo vidno rúry… Chcel som ukázať históriu a tradíciu tejto organizácie v tomto meste. Dostalo sa to až do takého štádia, že keď mi niečo priniesli na ukážku, tak povedali, ´Bob, vyzerá to dosť staro?´“
Suma 160 miliónov dolárov, čo bolo viac ako polovica ceny renovácie sa naplánovala tak, aby zdroj týchto financií pochádzal z verejného financovania. Bohužiaľ pre Harlana, obyvatelia Wisconsinu mali nedôveryhodný pohľad na financovanie športových štadiónov z verejných zdrojov a to z dobrého dôvodu. V roku 1995 sa otázka verejného financovania nového štadióna pre Milwaukee Brewers stala takou spornou, že vyústila do jediného odvolania štátneho zákonodarcu v histórii Wisconsinu.
Proti Harlanovmu plánu boli aj iné veci. Medzi nimi bolo najmä to, že navrhovaná daň z obratu pre 220,733 ľudí v Brown County bola 0.5 percenta (cent za každé vynaložené dva doláre), čo znamenalo, že populácia, ktorá žila v o sedem a pol krát menšom okrese, než tá v Milwaukee, by pri každom nákupe zaplatila tento poplatok päťnásobne viackrát. Navrhované Lambeau Field Átrium bolo tiež hlavným bodom, v ktorom kritici protestovali proti konkurencii miestnych podnikov. „Prečo Packers chcú umiestniť obchoďák vedľa štadióna, keď v centre mesta máme prázdne obchody?“ spýtal sa jeden oponent. Bol to zdanlivo úplný opak toho, čo by hocijaký outsider očakával.
Vo februári roku 2000, krátko po tom, čo Harlan ohlásil plán renovácie, bola podpora daní v Brown County takmer 62 percent, ale začiatkom mája klesla na 49 percent, zatiaľ čo opozícia sa z 34 percent zvýšila na 46 percent. O štyri mesiace neskôr sa podpora dane zvýšila na 53 percent, no Harlan do septembrového referenda išiel s tým, že hlasovanie sa môže vydať oboma smermi. Aby zvýšil šance na úspech, tak Harlan zo seba spravil tvár organizácia Packers. V sobotu pred samotným hlasovaním začal Harlan pracovať už o šiestej ráno, navštívil asi tucet reštaurácií, aby sa pri raňajkách porozprával s potenciálnymi voličmi. Potom šiel k Walmartu a pred obchodom stál hodinu, to isté spravil pred Sam´s Club a potom sa vybral do De Pere, kde zbieral hlasy od dverí k dverám. V jednom momente sa Harlan priblížil k žene, ktorá sa okolo neho prehnala a vykríkla „Nedotýkajte sa ma! Vy ste blázon!“ Harlan však bol na takéto odpovede zvyknutí. „Mohol som sa rozprávať s dvadsiatimi ľuďmi, pričom desiatim sa to páčilo a desiati to neznášali. Bolo to brutálne,“ spomína Harlan.
„Bez prestavby Lambeau Fieldu by sme smerovali k finančnému zániku,“ povedal pokladník Packers John Underwood v rozhovore v roku 2004. „Naša ziskovosť by dramaticky klesla. Neboli by sme schopní vytvoriť náš firemný rezervný fond a nemohli by sme vyplácať bonusy potrebné na víťazstvá.“
Referendum nakoniec prešlo pomerom 53 % ku 47 %. „Ľudia sú vlastníkmi. Ja som len správca. Snažil sa o tento tím postarať a uistiť sa, že bude zdravý a finančne stabilný. Ak by referendum neprešlo, tak si nie som istý, či by tu Packers teraz boli,“ povedal Harlan. Výsledok jeho obrovskej snahy vyústil do jeho úspešnej vízie. Nebol to však len Harlan, kto sa pričinil o úspech v tomto referende. Boli to najmä skvelé výsledky tímu, ktorého tvárou bol Favre či White. Mnoho historikov Packers sa v jednom zhoduje – nebyť Favra a jeho úspešného ťaženia v druhej polovici deväťdesiatych rokov, tak dneska by sme na Packers už len spomínali, prípadne by hrali v inom meste. V roku 2003 bol zrekonštruovaný Lambeau Field znovu otvorený.
Epilóg
Franšíza, ktorá bola v čase Harlanovho nástupu vnímaná ako zastaraný tím uväznený v najdlhšom období prehier v dovtedajšej 72-ročnej histórii – alebo ako to opísal Ron Wolf, „miesto, kam generálni manažéri a hráči chodili zomierať“ – je dnes široko považovaná za modelovú organizáciu.
„Štýl riadenia tu je niečo výnimočné,“ povedal bývalý tréner Packers Mike McCarthy. „Ron Wolf ma naučil jednu vec. Bol som tu s ním len jeden rok ako asistent v roku 1999, ale často som ho počul hovoriť: ‚Nezabite zlatú hus, ktorá znáša zlaté vajcia.‘“ Podľa McCarthyho má organizácia obrovskú zodpovednosť, pretože žiadny iný tím nemá takú štruktúru ako Packers. Všetko bolo vždy sústredené na futbal a fanúšikov, nie na interné podnikateľské problémy.
Na rozdiel od niektorých svojich predchodcov Harlan nezažil dramatické momenty, keď bola existencia Packers priamo ohrozená, ako tomu bolo počas vedenia Andrew Turnbulla, Lee Joannesa či Emil Fischera. Situácia, ktorú zdedil, nebola ani taká zlá ako tá, ktorú musel riešiť Dominic Olejniczak počas sezóny s bilanciou 1-10-1 na začiatku jeho 24-ročného pôsobenia vo funkcii prezidenta. Napriek tomu stáli Packers v čase Harlanovho zvolenia na historickej križovatke a jeho pôsobenie bolo pravdepodobne rovnako významné ako obdobie ktoréhokoľvek prezidenta od roku 1923, keď sa franšíza stala komunitným vlastníctvom.
„Najväčší vplyv Boba spočíva v tom, že dnes všetci vidia Packers ako organizáciu s veľmi dlhým obdobím úspechu,“ povedal bývalý komisár NFL Paul Tagliabue pri Harlanovom uvedení do Siene slávy Packers v roku 2004. „Ľudia sa pozerajú na Green Bay a pýtajú sa: ‚Aký je tam recept na úspech?‘ Dosiahli to so cťou, s dôrazom na samotnú hru a s dôrazom na fanúšikov.“
Na počesť jeho obrovského prínosu pre organizáciu sa meno Bob Harlan navždy zapísalo aj do samotného srdca štadióna Lambeau Field. Pred hlavným vstupom do štadióna dnes stojí námestie nazvané Bob Harlan Plaza, ktoré slúži ako jedno z najživších miest stretnutí fanúšikov pred zápasmi aj počas rôznych podujatí. Toto symbolické gesto pripomína, že práve Harlan bol mužom, ktorý dokázal spojiť tradíciu Packers s modernou víziou – od prestavby Lambeau Fieldu až po zabezpečenie finančnej stability klubu. Každý fanúšik, ktorý dnes prechádza cez Harlan Plaza smerom na zápas Packers, tak prechádza miestom, ktoré nesie meno človeka, ktorý pomohol zachrániť a znovu vybudovať jednu z najikonickejších franšíz v histórii NFL.
Robert Ernest Harlan sa narodil 9. septembra 1936 v Des Moines v Iowe a v roku 1954 ukončil strednú školu Dowling Catholic. Neskôr nastúpil na Marquette University, kde spoznal svoju budúcu manželku Madeline Kieler počas dvojitého rande – hoci pôvodne boli každý s niekým iným. „Ale páčila sa mi, tak som jej o týždeň zavolal a pozval ju von,“ spomínal Harlan. „Povedal som si, že to skúsim – a vyšlo to.“
O päť rokov neskôr, v novembri 1959, už spolu s Madeline sledovali zápas Packers proti Baltimore Colts na štadióne Milwaukee County Stadium. „Pamätám si, že sa ku mne otočil a povedal: ‘Dúfam, že raz budem taký dobrý v PR, že budem pracovať pre Green Bay Packers,’“ spomínala Madeline. Ten sen sa nakoniec stal realitou – a Harlan sa zapísal medzi najdôležitejšie osobnosti v histórii Green Bay Packers.