LEGENDY

LEGENDY LEGIEND

Počas viac než 100 ročnej histórie značky Green Bay Packers, naše farby obliekalo nespočetné množstvo mimoriadnych hráčov. Hovoríme o stovkách hráčov, ktorí nasadzovali svoje zdravie a hrdo reprezentovali hodnoty Green Bay Packers. Písať o týchto hráčoch by sa dalo celé týždne a stále by sme na to mali málo času. Medzi týmito stovkami skvelých hráčov sa však našlo niekoľko legiend, ktoré svojou hrou aktívne ovplyvnili vývoj amerického futbalu, na ihrisku predvádzali také výkony, o ktorých sa hovoria legendárne príbehy, a mimo ihriska boli obrovskými osobnosťami, ktoré naplno pomáhali svojej komunite. Takýmto hráčom, trénerom a funkcionárom sa po skončení kariéry dostáva mimoriadneho ocenenia, a to uvedenia daného hráča, trénera či funkcionára do Pro Football Hall of Fame, ktorá sídli v rodisku profesionálneho futbalu, v Cantone. Organizácia Green Bay Packers sa môže pochváliť, že hneď jej 25 bývalých členov mohlo zažiť ten nezabudnuteľný okamih a obliecť si zlaté sako. Týchto výnimočných ľudí si teraz predstavíme a aspoň takouto cestou im vyjadríme naše veľké ĎAKUJEM. Bez týchto ľudí by Packers neboli Packers. Týmto ľudom prúdi v žilách zeleno-zlatá krv!

EARL LOUIS „CURLY“ LAMBEAU

Nemôžme začať nikým iným, než zakladateľom, hráčom, kapitánom a trénerom Green Bay Packers – Curlym Lambeauom! Lambeau bol od malička všestranný športový talent. Narodil sa v Green Bay, no jeho rodičia boli pôvodom z Belgicka. Počas svojho pôsobenia v roku 1917 na Green Bay East High School bol kapitánom tamojšieho futbalového tímu. Po skončení strednej školy bol Lambeau zapísaný na University of Wisconsin, ale následne skončil potom, čo bol program pre nováčikov v ten rok zrušený. Tak sa presunul a v roku 1918 navštevoval „University of Notre Dame“, kde hrával pod legendárnym trénerom Knuteom Rocknem. V roku 1919 spolu s Georgom Calhounom založil klub Green Bay Packers, kde pôsobil ako hlavný tréner do sezóny 1949. Počas jeho pôsobenia v Green Bay, Packers dosiahli na 6 titulov majstrov sveta, čo ho radí na delené prvé miesto v histórii NFL v počte získaných titulov (Halas & Belichick). Lambeau bol prvým trénerom v histórii NFL, ktorý do svojho útoku zaviedol prihrávku smerom dopredu a to sa stalo základom jeho obávaného útoku. Takisto je jedným zo 6 trénerov v ligovej histórii, ktorému sa podarilo vyhrať nad 200 zápasov. Jeho celková bilancia v regular season je 226-132-22. Ako hráč hrával na pozícii halfbacka počas rokov 1919 až 1929, bol súčasťou slávnej Notre Dame Box offense a bol jedným z najlepších passerov v pre-stat ére 20. rokov. Za svoje neobyčajné úspechy bol menovaný do NFL All-Decade Teamu 20. rokov. Na jeho počesť bol v roku 1965 pomenovaný aj štadión Green Bay Packers a od tej doby nesie názov LAMBEAU FIELD. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1963.

Robert „Cal“ Hubbard

Cal odohral svoju college kariéru za Centenary v Geneve. Hubbard vstúpil do sveta NFL v roku 1927 a podpísal zmluvu s New Yorkom Giants, kde dostával $150 za zápas. Vo svojom prvom roku výrazne pomohol defenzíve Giants, keď súperom za celú sezónu povolila len 20 bodov a vyhrali celú ligu. Avšak Cal nemal v obľube veľkomestá a v New Yorku sa cítil nepohodlne. V roku 1928 prišla ponuka od Green Bay a Cal na ňu kývol. Pod trénerom Lambeauom, Hubbard a jeho tím vyhrali v rokoch 1929-1931 titul NFL 3x v rade. V roku 1929 jeho tím obdržal len 22 bodov. Hubbard opustil svet profesionálneho futbalu v roku 1933 a v roku 1934 zobral prácu trénera lajny v Texas A&M. A však po jednom roku sa opäť vrátil do Green Bay. Následne v roku 1936 odohral za Giants 5 zápasov a posledný zápas kariéry za Pittsburgh Pirates. Hubbard neskôr ešte pôsobil ako tréner v jeho bývalej college Geneva v rokoch 1941-1942. V roku 1963 bol uvedený do Pro Football Hall of Fame a v roku 1969 bol Hubbard označený za najlepšieho tackla aký kedy pôsobil v NFL.

Donald Montgomery Hutson

Don bol hráč a asistent trénera v NFL, ktorý hrával na pozícií split enda. Navštevoval University of Alabama a s Alabama Crimson Tide Football vyhral národné majstrovstvá. Po jeho kariére v Alabame sa pridal v roku 1935 ku Green Bay Packers. Hutson mal pri svojom vstupe do NFL podpísané 2 kontrakty. Jeden s Packers a druhý s Dodgers, no na základe rozhodnutia prezidenta ligy Joea Carra, bol prisúdený práve Green Bay Packers, nakoľko jeho kontrakt s Packers bol podpísaný skorej než ten s Dodgers. Vo svojom druhom zápase ako profesionál, zachytil 83 yardový touchdownový pass od Arnieho Herbera, ktorý znamenal víťazstvo 7-0 nad Chicagom Bears. Keď o 11 rokov skončil, Hutson vlastnil 18 hlavných rekordov NFL a postaral sa o revolúciu hry na pozícií ofenzívneho enda. 8 krát viedol ligu v počte nachytaných prihrávok, 7x v počte nachytaných yardov, 9x v počte nachytaných touchdownov, jeden rok bol ligovým lídrom v počte nachytaných interceptions a 8x v rade bol zvolený First-teamu All-Pro (1938-1945). Don Hutson je medzi fanúšikmi všeobecne uznávaný ako najlepší hráč v histórii Green Bay Packers. Od roku 1944, po rok 1948, v Green Bay pôsobil ako asistent trénera. Pod vedením Lambeaua dotiahol Packers do štyroch Championships games a z toho 3 aj vyhral – v rokoch 1936, 1939, a 1944. V roku 1963 bol uvedený do Pro Football Hall of Fame. Bol zvolený do NFL tímu 30. rokov, NFL 75th & 100th Anniversary All-Time Teamu a jeho číslo 14 bolo v klube Green Bay Packers vyradené. V dobe, kedy passová hra nebola takou dominantnou časťou hry ako je tomu teraz, nachytal celkovo 7,991 yardov a 105 touchdownov. K tomu v 117 zápasoch pridal aj 30 interceptions. Raz sa mu dokonca podariloa v jednej štvrtine skórovať 29 bodov!

 Johny „Blood“ McNally

Vo svojej college kariére hrával za Saint John’s v Minnesote a za slávny Notre Dame. Za Green Bay Packers hrával v rokoch 1929-1933 a 1935-1936. Keď Lambeau prvý krát rokoval s McNallym o zmluve, tak mu ponúkol $110 na týždeň, ak nebude piť do stredy, a ak áno, tak dostane len $100. Počas svojej futbalovej kariéry operoval ako skvelý runner a receiver, vďaka čomu sa preslávil ako jeden z prvých big-play threatov v histórii NFL. S Packers získal celkovo 4 tituly v rokoch 1929-31 a 1936. Bol menovaný do NFL tímu 30. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1963.

CLARKE HINKLE

hinkle odohral svoju college kariéru za Bucknell. V roku 1929 sa mu podarilo niečo nevídané, keď kkóroval 8 touchdownov v jednom zápase proti Dickinsonu. Dokázal zahrať na pozícii FB, LB aj DB. Jeho tréner Carl Snavely prehlásil, že Hinkle bol najlepší defenzívnym backom, akého kedy videl, alebo trénoval. Keď podpísal zmluvu s Packers, vybral si, že bude nastupovať ako fullback. Hinkle pôsobil v Packers 10 sezón, počas ktorých bol najlepším runnerom. Keď opúšťal NFL, Hinkle bol historický líder NFL v nabehaných yardoch s 3,860 yardami. Za svoje výkony na ihrisku bol menovaný do NFL tímu 30. rokov. V roku 1964 bol uvedený do Pro Football Hall of Fame, v roku 1971 do College Football Hall of Fame a Packers Hall Of Fame v roku 1972. V roku 1997, bolo západné tréningové ihrisko Packers pomenované ‚Clarke Hinkle Field‘.

MIKE MICHALSKE

Počas svojej college kariéry hrával za Pennsylvánia State University. Michalske pôsobil v Packers v rokoch 1929-1935,1937, kde získal tri tituly NFL v rokoch 1929-31. Mike bol v Green Bay kľúčovým blockárom. Bol prezývaný ako „Iron Man“, pretože chýbal len v 9 zo 104 zápasov počas kariéry v Packers. Bol zvolený do NFL tímu 20. rokov. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1964.

ARNIE HERBER

Arnie sa narodil v Green Bay a bol fanúšikom miestnych Packers už od detstva. Arnie hral svoju freshman sezónu za University of Wisconsin-Madison a sophomore sezónu za Regis College v Denvery. Lambeau prijal Herbera do svojho tímu na skúšku vo veku 20 rokov. V Packers a v slávnej Notre Dame Box formácii síce hrával na pozícii halfbacka, avšak do NFL Tímu 30. rokov bol zvolený ako quarterback. Bol známy vďaka svojej precíznosti na dlhých prihrávkach. V roku 1936 sa stal prvým passerom v histórii ligy, ktorý nahádzal +1,000 yardov v jednej sezóne. Za Packers hrával v rokoch 1930-1940 a celkovo vyhral 4 tituly v rokoch 1930, 1931, 1936 a 1939. Do Pro Football Hall of Fame bol menovaný v roku 1966.

VINCE LOMBARDI

Jeho rodičia emigrovali do USA z Talianska. Vince bol najstarší spomedzi piatich detí. Ďňa 28. januára v roku 1959 o 15:00, prezident Packers Dominic Olejniczak prehlásil, že Vince Lombardi akceptoval 5 ročný kontrakt a stane sa trénerom a generálnym manažérom zároveň. O 6 dní pozdejšie bol Lombardi oficiálne predstavený na tlačovej konferencií v hotely Norhland, kde prehlásil: „Chcem, aby pochopili, že tu tomu kompletne velím.“  Vo svojej prvej sezóne Lombardi skončil s bilanciou 7-5 a bol menovaný NFL trénerom roku. V roku 1960 sa Packers zmocnili Západnej konferencie, v playoff  prehrali proti Philadelphií a to bolo posledný krát, keď Lombardiho Packers prehrali NFL Championship Game. Lombardiho Packers vyhrali 5 svetových titulov v rokoch 1961, 1962, 1965, 1966 a 1967, vrátane Super Bowlov I a II . Počas 9 rokoch skončili so skvelou bilanciu 98-30-4 (.776) a vyhrali 9 z 10 postseason games. Lombardiho Packers boli ocenení ako najlepší tím 60-tych rokov a boli jednou z najlepších dynastií v histórií NFL. Lombardi bol ocenený ako jeden z najlepších trénerov v histórií a dostalo sa mu obrovskej pocty, keď po ňom pomenovali trofej pre víťaza Super Bowlu.

TONY CANADEO

Svoju college kariéru odohral za Gonzaga University. V roku 1941 bol na Drafte vybraný v 9. kole ako 77. celkovo. Canadeo ako jediný podpísal zmluvu s Packers zo 7 hráčov, ktorí boli v ten rok draftovaní touto organizáciou. Počas svojej kariéry sa stal len 3. hráčom v histórii NFL, ktorý nabehal +1,000 yardov v jednej sezóne, keď sa mu v sezóne 1949 podarilo nabehať 1,052 yardov. Tony bol všestranný hráč, skvelý runner, blokár, aj receiver. Svoju kariéru zakončil so 1,025 behovými pokusmi, na ktorých získal 4,197 yardov. V roku 1945 sa aktívne zúčastnil 2. svetovej vojny. Bol menovaný no NFL tímu 40. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1974. Dostalu sa mu však ešte aj vyššej pocty, keď jeho číslo 3 je v organizácii Green Bay Packers vyradené.

JIM TAYLOR

Tvrdý runner, ktorý rozdával väčšie rany, než dostával. Svoju college kariéru odohral za LSU. Jim bol v NFL Drafte roku 1958 vybraný Packers v 2. kole, celkovo 15. V Lombardi Packers zohral kľúčovú úlohu a výsledkom jeho driny bolo nabehaných +1,000 yardov v 5 sezónach po sebe (1960-64). Keď opúšťal NFL, tak bol na druhom mieste v histórii NFL v počte nabehaných yardov s 8,597 yardami, keď pred ním bol len skvelý Jim Brown. Celkovo mal vo svojej kariére 26 zápasov, v ktorých prekonal hranicu 100 nabehaných yardov, pričom všetky boli v uniforme Green Bay Packers. V roku 1962, bol dokonca menovaný NFL MVP. Bol zvolený do NFL tímu 60. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1976. V New Orleans Saints síce odohral len jednu sezónu, no jeho číslo 31 je v tomto tíme vyradené.

FORREST GREGG

Bol to bývalý hráč a tréner v NFL. Ako hráč hrával na pozícii ofenzívneho tackla. Celkovo v NFL odohral 16 sezón, v ktorých získal dokopy 6 NFL Championships! 5 z nich bolo s Green Bay Packers a 1 s Dallasom Cowboys. Gregg bol pozdejšie hlavým trénerom 3 tímov NFL (Browns, Bengals a Packers) a 2 CFL (Toronta a Shreveportu). Gregg navštevoval Sulphur Springs High School a hrával college football na Southern Methodist Univerzity, ktorú po Packers aj trénoval. V roku 1956 bol draftovaný Green Bay Packers v 2. kole celkovo 20.. Gregg bol kľúčovým hráčom dynastie trénera Lombardiho a bol prezývaný ako „iron man“, lebo odohral 188 po sebe idúcich zápasov v 6 sezónach (1956-1971). Gregg ukončil svoju kariéru v Dallase Cowboys, spolu s jeho spoluhráčom z Packers, cornerbackom Herbom Adderleym. Obidvaja pomohli Dallasu k zisku Super Bowlu VI , v roku 1972. Lombardi o ňom vo svojej knihe napísal: „Forrest Gregg bol najlepší hráč, akého som kedy trénoval!“ Gregg bol zvolený NFL tímu 60. rokov, do NFL 75th & 100th Anniversary All-Time Teamu a všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov ofenzívnej lajny, akí kedy behali po futbalových ihriskách!

Bryan Bartlett „Bart“ Starr 

Bryan Bartlett „Bart“ Starr bol hráč a tréner. Hrával na pozícií quarterbacka v Green Bay Packers v rokoch 1956 až 1971. Narodil sa a vyrastal v meste Montgomery, Alabama. Starrove detstvo bolo poznačené ťažkými časmi. Krátko po vypuknutí 2. Svetovej vojny bol jeho otec povolaný do armády a v roku 1942 bol vyslaný do Pacifiku. Najprv bol v U.S. Army, ale potom ho presunuli ku vzdušným silám USA. Bart mal mladšieho brata, ktorý v roku 1946 zomrel na tetanus. Starr začal navštevovať Sidney Lanier Hight School v Montgomery a vyskúšal si zahrať vo futbalovom tíme, no po 2 týždňoch sa rozhodol skončiť. Jeho otec mu dal na výber, buď bude hrať futbal, alebo bude pracovať na záhrade. Starr sa rozhodol, že sa vráti k futbalu. V jeho juniorských časoch si starting QB zlomil nohu a tak sa Bart stal starterom. Lanier doviedol k sezóne neporazených. V jeho prvej seniorskej sezóne bol menovaný All-state a All-American a zároveň dostal možnosť štipendia z univerzít po celom štáte. Zvolil siUniversity of Kentucky, ktorú trénoval Bear Bryant. Bartova láska a budúca celoživotná manželka, Cherry Louis Morton, chcela navštevovať Auburn a Bart chcel, aby bol blízko nej. Tak sa rozhodol zmeniť univerzitu a začal navštevovať University of Alabama. Bart vstúpil do svojej sophomore sezóny ako starting QB, safety a punter Alabamy. Alabama skončila s bilanciou 6-2-3 a následne prehrala v Cotton Bowle proti Rice pomerom 28-6. Starr celkovo v tej sezóne skompletoval 59 zo 119 passov pre 870 yardov a 8 TDs. V máji roku 1954, Bart so Cherry utiekol. Pár sa rozhodol udržať ich svadbu v tajnosti. Univerzity v tej dobenepodporovali manželstvá počas školy a verili, že hráči  sa musia sústrediť výhradne na šport. Cherry tak zostala v Jacksone a Starr sa vrátil do Alabamy. Cez leto sa zranil a to ho oslobodilo aj od služieb pre armádu, a tak sa mohol plne venovať svojej futbalovej kariére. Johnny Dee, basketbalový tréner Alabamy, bol kamarát s Jackom Vainisim, personálnym riaditeľom Green Bay Packers. Dee odporučil Barta Vainisimu. Packers boli presvedčení, že Starr má schopnosti na to byť úspešný v NFL sa bude učiť rýchlo. V roku 1956 bol v 17. kole, celkovo 200. draftovaný Green Bay Packers. Starr strávil leto v roku 1956 hádzaním lôpt na svojej záhrade, a tak sa pripravoval na svoju nováčikovskú sezónu. Packers mu ponúkli kontrakt a on súhlasil. Starr začal ako náhradník QB Tobinovi Rotemu v roku 1956. Počas prvého roku Lombardiho na lavičke Packers, si Lombardi na úkor Starra zvolil za starting QB Lamara McHana. Nasledujúcu sezónu sa Packers dostalido NFL Championship Game, kde prehrali s Philadelphiou Eagles. Toto bola zároveňjediná prehra Lombardiho v post-season ako hlavného trénera Packers. Packers sa vrátili v plnej sile a vyhrali NFL v rokoch 1961 a 1962, v obidvoch prípadoch proti Giants. V roku 1966 bol Starr menovaný MVP od AP, NEA a UPI. Starr bol zodpovedný za play calling, keď bol QB, čo sa potom neskôr stalo normálnym. Jeden z jeho najslávnejších callov bol v Ice Bowle proti Dallasu Cowboys, v NFL Championship game v roku 1967. 3. down, bez možnosti timeoutu a zostáva 16 sekúnd dokonca. Packers prehrávali 14:17. Po konzultácií s Lombardim na sideline, sa rozhodol pre klasickú „wedge play“ a že idú na víťazstvo. No nakoniec sa Starr rozhodol, že si loptu namiesto predania lopty Chuckovi Merceinovi ponechá a bežal sám. Pritom svojim spoluhráčom nič nepovedal. Starr to zvládol s ľadovým pokojom a skóroval TD. Packers porazili Cowboys 21-17. V Orange Bowle, v Miami, Packers porazili Oakland Raiders pomerom 33-14, čo bol zároveň Lombardiho posledný zápas na poste hlavného trénera Packers. Rok 1967, Packers boli jediní tím v histórií, ktorí vyhral 3x po sebe NFL, od doby, ako sa zaviedol play off systém v roku 1933. Starr ku koncu svojej kariéry, v roku 1971 mal 2. najlepší kariérny passer rating 80.5.. Starr bol prvým QB v histórii NFL, ktorý priviedol svoj tím k 5 ligovým titulom (1961-1962, 1965-1967) – Super Bowl I a II. Starr má najvyšší passer rating v histórií playoff – 104.8, s bilanciou 9-1. Jeho kariérna úspešnosť skompletovaných prihrávok – 57.4% bola najlepšia v NFL, keď ju v roku 1972 opúšťal.

Starr ako tréner príliš neoslnil. Jeho bilancia 52-76-2 bola sklamaním a play off bilancia bola 1-1. V skrátenej sezóne v roku 1982, Packers skončili s bilanciou 5-3-1 a dosiahli ich prvú účasť v play off po 10 rokoch a zároveň ich poslednú na ďalších 11 rokov. Po bilancií 8-8 v ďalšej sezóne, bol Starr nahradený jeho bývalým spoluhráčom, Forrestom Greggom, ktorý pred tým viedol Cincinnati Bengals v Super Bowle XVI. Starr bol menovaný do NFL tímu 60. rokov, do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1977 a v Green Bay Packers je jeho číslo 15 vyradené.

Napriek tomu, že dosiahol neobyčajné úspechy, tak ho momentálne futbalová spoločnosť ignoruje a neukazuje mu dostatok rešpektu. Bart Starr hrával v krutých a ťažkých podmienkach (počasie) počas pôsobenia v Green Bay, calloval si vlastné hry a aj napriek týmto skutočnostiam ho ľudia nazývajú preceňovaným. Momentálna spoločnosť miluje QBs, ktorí dosahujú obrovské čísla, ale nedokážu rozoznať QBs, ktorí nerobili nič iné, len vyhrávali. Proste Bart Starr bol QB, ktorý vedel vyhrávať, špeciálne veľké zápasy. Ľudia argumentujú, že hral v inej dobe ako Favre, alebo Rodgers, keď neexistovala free agency a tímy si mohli budovať dynastie. Toto je všetko pravda. Ale vyhrávanie je vyhrávanie. A Starr toto dokázal robiť lepšie ako hociktorý iný QB v histórií nášho tímu, vrátane Favreho a Rodgersa a pravdepodobne aj v celej histórii NFL.

Bart bol skvelým hráčom na ihrisku, no mimo ihriska bol ešte lepším človekom. Rawhide ranch je miesto, ktoré bolo vybudované pre chlapcov z Wisconsinu, ktorí pochádzajú z nie príliš dobrý rodín, majú za sebou nie príliš lichotivé detstvo a práve toto miesto im pomáha v ich náprave, napredovaní, dospievaní a v druhej šanci na dobrý život. Chalani sa tu učia opravovať autá, športujú a robia rôzne aktivity. Bart Starr počas svojho celého života toto miesto výrazne podporoval. Bart si nikdy nevypýtal ani len jeden dolár za akýkoľvek podpis, ktorý kedy rozdal. S radosťou vždy každému niečo podpísal a potom mu len povedal, že by bol veľmi rád, keby ľubovoľnou čiastkou prispel práve do projektu Rawhide a touto cestou tak pomohol mladým chlapcom. Vďaka tomuto prístupu sa Bartovi pre Rawhide podarilo vyzbierať každoročne cez $80,000! Bart nie len že bol jedným z najlepších QBs, akí kedy chodili po trávnikoch NFL, ale bol aj obrovským človekom so srdcom otvoreným pre fanúšikov a pomoc iným. A toto je to hlavné. Po Bartovi je dokonca aj pomenovaná jedno ocenenie – BART STARR AWARD. Toto ocenenie sa dáva tomu hráčovi NFL, ktorý ako doma, na ihrisku, tak aj v komunite prezentuje len tie najlepšie ľudské vlastnosti.

RAY NITSCHKE

Svoju college kariéru odohral za Illinois a keď vstupoval do NFL tak dúfal, že bude draftovaný Chicagom Bears, no nakoniec bol draftovaný v roku 1958 Green Bay Packers v 3. kole, celkovo 36. Na svojej pozícii middle linebackera budil v súperoch rešpekt a jeho hra bola proste perfektná. V roku 1962 bol menovaný najužitočnejším hráčom NFL Championship Game v brutálnej defenzívnej vojne s New Yorkom Giants. Ray je jediným linebackerom, ktorý bol menovaný do NFL 50th Anniversary All-Time Teamu a jedným zo štyroch linebackerov, ktorí boli menovaní do NFL 75th Anniversary All-Time Teamu. Počas svojej kariéry sa mu podarilo zachytiť aj 25 interceptions, v roku 1978 bol menovaný do Pro Football Hall of Fame a jeho číslo 66 je v Green Bay Packers vyradené.

HERB ADDERLEY

Svoju college kariéru odohral za Michigan State University. Na NFL Drafte v roku 1961 bol v 1. kole, celkovo 12. vybraný Green Bay Packers. Svoju kariéru v Packers začal ako halfback a po 1x nastúpil na pozícii cornerbacka, keď nahradil zraneného spoluhráča Hanka Gremmingera v zápase proti Lions na deň Vďakyvzdania a zachytil interception, ktorá znamenala víťazný touchdown. Lombardi sa v roku 1962 vyjadril: „Bol som príliš tvrdohlavý na jeho presun do obrany. No keď teraz vidím, aký má význam pre našu obranu, teraz ma to desí, že som ho zle odhadol.“ Počas svojej kariéry zachytil 48 interceptions, vrátane 39 v drese Packers. 7 z týchto interceptions premenil do touchdownov. Celkovo vo svojej kariére vyhral 6 titulov NFL – päť s Packers a jeden s Cowboys, plus k tomu hral v 4 z prvých 6 Super Bowlov. Bol menovaný do NFL tímu 60. rokov a v roku 1980 bol uvedený aj do Pro Football Hall of Fame.

WILLIE DAVIS

Svoju college kariéru odohral za Grambling State. Willie bol excelentný pass rusher, keby NFL viedla v tom čase tabuľku sackov, bol by pravdepodobne lídrom v počte sackov za Green Bay Packers. Neoficiálne zaznamenal viacej ako 100 sackov, možno viacej ako 120. Davis bol vysoko rešpektovaný tímový líder a v majstrovských rokoch 1966 a 1967 bol defenzívnym kapitánom a celkovo sa mu v drese Packers podarilo nazbierať 5 titulov. Počas 10 rokov v drese Packers nevynechal jediný zápas a tréner Vince Lombardi ho menoval prvým afro-americkým kapitánom v histórii Green Bay Packers. Bol menovaný do NFL tímu 60. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1981.

JIM RINGO

Svoju college kariéru odohral za Syracuse University. Na NFL Drafte v roku 1953 bol Jim v 7. kole, celkovo 79. vybraný Green Bay Packers. Jim bol kapitánom Lombardiho ofenzívnej mašiny počas prvých dvoch NFL Championship tímov v rokoch 1961 a 1962 a hrával na pozícii centra. Bol to hráč, ktorý zápasy nevynechával a jedného času vlastnil NFL rekord v počte štartov za sebou – 183. Bol menovaný do 7 First-team All-Pro za sebou sebou v rokoch 1957-63, do NFL tímu 60. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1981.

PAUL HORNUNG

Svoju college kariéru odohral za slávny Notre Dame a na NFL Drafte v roku 1957 bol celkovo 1. vybraný Green Bay Packers. Paul bol jeden z najvšestrannejších hráčov, akí kedy hrali v NFL. Viedol ligové tabuľky NFL v počte skórovaných bodov3 roky po sebe (1959-1961). Stanovil rekord NFL v skórovaných bodoch v 12 zápasoch – 176 bodov (1960). Tento rekord vydržal ďalších 46 rokov, keď ho prekonal LaDainian Tomlinson v 16 zápasoch v roku 2006. Lombardi ho vnímal ako najlepšieho playmakera a ‚Clutch‘ hráča. V útoku hrával na pozícii ľavého halfbacka a bol neoddeliteľnou súčasťou Lombardiho Power Sweepu. V roku 1961 bol menovaný NFL MVP. Bol menovaný do NFL tímu 60. rokov a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 1986.

WILLIE WOOD

Svoju college kariéru odohral za Southern California. V NFL Drafte 1960 nebol vybraný a tak hneď niekoľkým tímom poslal listy so žiadosťou o skúšku, pričom napísal list aj Lombardimu. Ten mu šancu dal a podpísal ho ako free safetyho, ktorý bol základným členom jeho obrany počas všetkých piatich titulov! V Super Bowle I bol kľúčovým hráčom, keď zachytil interception, získal 50 yardov a loptu doniesol až na 5 yardovu líniu Chiefs. Počas svojej kariéry sa mu podarilo nazbierať 48 interceptions a stal sa len jedným zo 16 nedraftovaných hráčov, ktorí sa dokázali dostať do Pro Football Hall of Fame, kde bol uvedený v roku 1989.

HENRY JORDAN

Svoju college kariéru odohral za Virginiu. Na NFL Drafte v roku 1957 bol v 5. kole, celkovo 52. vybraný Clevelandom Brown, ktorí ho o 2 roky vymenili do Geen Bay Packers. Henry bol skvelý a veľmi rýchly pass russher, ktorý bol členom všetkých piati majstrovských tímov trénera Lombardiho. Neoficiálne mal vo 1967 Western Conference Championship Game na svojom konte 3.5 sackov, čím svojmu tímu dopomohol k víťazstvu nad Los Angeles Rams. V roku 1995 bol uvedený do Pro Football Hall of Fame

JAMES LOFTON

Svoju college kariéru odohral za Stanford. Na NFL Drate v roku 1978 bol v 1. kole, celkovo 6. vybraný Green Bay Packers. James bol veľký a rýchly WR, ktorý dokázal zabehnúť akúkoľvek routu a mohol hrať v každom systéme, pričom bol skvelým cieľom na dlhé lopty. Stal sa prvým hráčom v histórii Green Bay Packers, ktorý nemal priame prepojenie s Lambeauom, či Lombardim a dostal sa do Cantonu. V drese Packers odohral 9 sezón, počas ktorých sa mu podarilo zachytiť 530 prihrávok pre 9,656 yardov, pričom jeho priemer na jeden catch bol úžasných 18.2 yardov. Okrem Packers ešte hrával za Raiders, Buffalo, Rams a Eagles. V NFL celkovo odohral 16 sezón, v ktorých nazbieral 764 zachytených prihrávok pre 14,004 yardov a 75 touchdownov. V tom čase bol tento počet yardov historickým ligovým maximom a bol prvým hráčom v histórii, ktorý prekonal hranicu 14,000 nachytaných yardov. Bol menovaný do NFL tímu 80. rokov, bol prvým hráčom NFL, ktorý skóroval touchdown v 70., 80., a aj 90. rokoch minulého storočia. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2003.

REGGIE WHITE

Reggie White, známy pod prezývkou ‚Minister obrany‘ bol najdominantnejším defenzívnym endom v histórii NFL. V roku 1993 sa stal Reggie voľným hráčom a podpísal s Green Bay Packers. Za Packers odohral 6 sezón. Keď končil s kariérou, mal na svojom konte 198 sackov – rekord NFL. Mal na svojom konte 12 sezón s +10 sackmi. Zároveň sa stal jediným hráčom v histórií NFL, ktorý zaznamenal +10 sackov v 9 sezónach po sebe. Packers dopomohol k prvému titulu po 30 rokoch, keď v Super Bowle XXXI porazili New England Patriots a on mal v tomto zápase 3 sacky. V roku 1998 bol menovaný defenzívnym hráčom roka v NFL. Reggie bol zvolený do NFL tímu 80. a 90. rokov, do NFL 75th & 100th Anniversary All-Time Teamu. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2006, čo bolo už po jeho smrti, nakoľko nás predčasne opustil v roku 2004 vo veku 43 rokov. Jeho číslo 92 je vyradené ako v Green Bay Packers, tak aj vo Philadelphii Eagles.

DAVE ROBINSON

Svoju college kariéru odohral za Pennsylvania State University. Robinson bol skvelý outside linebacker, ktorý bol mimoriadnym hráčom. Exceloval najmä v ničení tight endov na lajne a na ihrisku v 14 zápasoch vynuloval členov Siene slávy Johna Mackeya a Mika Ditku. Jake Chistiansen o ňom raz prehlásil: „Pokúšať sa poslať pass cez Robinsonsa, to je ako snažiť sa poslať pass ponad Empire State Building.“ Zahral 3 dôležité big plays v 3 titulových zápasoch v rade pod Lombardim. Bol to práve Robinson, kto zachytil interception a vrátil ju 87 yardov do end zóny v roku 1965, keď Packers hrali s Baltimorom Colts počas regular season o svoje prežitie. Bol menovaný do NFL tímu 60. rokov a jeho 12 interceptions v rokoch 1965-67 bolo najvyššie číslo spomedzi všetkých linebackerov v lige. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2013.

RON WOLF

Ron Wolf je človek, ktorý po 20 rokov neúspechov prišiel do Green Bay a tímu Packers sa vďaka nemu začalo blýskať na lepšie časy. Je to bývalý výkonný vice prezident a generálny manažér Green Bay Packers v rokoch 1992-2000. Pod jeho vedením boli Packers na delenej druhej najlepšej bilancii v NFL 92-52, pričom zaznamenali 7 za sebou idúcich víťazných sezón 1992-98 a 6 účastí v play off za sebou 1993-98. Počas svojho pôsobenie urobil 3 dôležité rozhodnutia, ktoré zmenili históriu Green Bay Packers. Podpísal Mika Holmgrena za hlavného trénera, prostredníctvom tradu získali quarterbacka Bretta Favra a vo free agency podpísal defenzívneho enda Reggieho Whitea. V rokoch 1992-2000 mali Packers na Lambeau Fielde bilanciu 65-12, čo bola v tom čase najlepšia bilancia v NFL. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2015.

BRETT FAVRE

Brett sa narodil 10.10.1969 v Gulfporte, Missisipii. Vyrastal v malom meste Kiln. Bol 2. zo 4 detí v rodine a navštevoval Hancock North Central High School, kde hrával basketbal a futbal. Hral pozície quarterbacka, linemana, safetyho a puntera pod dozorom svojho trénera a zároveň otca Irvina Favreho. Irvin povedal, že vie, že jeho syn má vynikajúcu ruku a je dobrý v behovej hre. Po high school, Southern Mississipi ponúklo Favremu štipendium, no chceli od neho aby hral defenzívneho backa, ale Favre chcel hrať len ako QB. Favre odohral počas svojho freshman roku 10 zápasov a 6 z nich vyhral. V jeho junior season, Favre doviedol Golden Eagles k víťazstvu nad Florida State (6. celonárodne) víťazným passom 23 sekúnd pred koncom zápasu. Dňa 14.7. 1990, pred tým ako Favre začal svoj senior year na Southern Miss, mal autonehodu. Bol pár kilometrov od domu rodičov, keď stratil kontrolu nad autom, ktoré sa 3x prevrátilo a narazilo do stromu. Favre bol hospitalizovaný v nemocnici. Jeho mama sedela vedľa neho a jediné, čo sa jej Brett opýtal bolo, či ešte niekedy bude môcť hrať futbal. Doktori museli Favremu pozdejšie odobrať 76 cm z jeho tenkého čreva. 6 týždňov po nehode, 8. septembra, Favre doviedol Southern Miss k víťazstvu nad Alabamou po skvelom comebacku. Tréner Alabamy Gene Stallings povedal: „Môžete tomu hovoriť zázrak, alebo náhoda, alebo ako len chcete. Len viem, že jedného dňa, Brett Favre bude väčší než život.“ Favre odohral 15 zápasov, v ktorých nahádzal viac než 200 passových yardov. Z týchto 15 zápasov bolo päť 300 yardových, čo bolo viacej ako hocijakí iný školský QB.

Dňa 19.7. 1991, si Falcons v druhom kole, celkovo 33. zvolili QB Bretta Favreho. Favreho 1. pass v sezóne skončil interception a bol vrátený pre TD. Počas svojej kariéry v Atlante mal len 4 pokusy o prihrávku. Generálny manažér Green Bay Packers, Ron Wolf, tradeoval pick v prvom kole na Drafte (celkovo 19.) za Favreho, po sezóne v roku 1991. Wolf už chcel Favreho do tímu počas jeho pôsobenia v New York Jets, ale Favreho si na Drafte vybrala Atlanta.

Favremu bola následne diagnostikovaná vaskulárna nekróza bedra, rovnaká, ktorá predčasne ukončila kariéru legendárnemu Bo Jacksonovi. Doktori hovorili, že to po fyzickej stránke nevydrží. Wolf ich vôbec nepočúval. V druhom zápase sezóny 1992, Packers hrali proti Buccaneers. Tampa viedla v polčase 17:0. Hlavný tréner Mike Holmgren posadil na lavičku starting QB Dona Majkowskiho a Favre nastúpil na druhý polčas. V prvom oficiálnom zápase za Packers, bol Favreho pass zablokovaný a chytený samotným Brettom, následne bol zložený pre -7 yardov. Packers prehrali 31-3, pričom sa Brett dostal len na 106 passových yardov. V 3. zápase proti Bengals sa Majkowski zranil a mal byť mimo až na 4 týždne. Favre tak musel Majkowskeho nahradiť. Favre počas tohto zápasu fumbloval 4x. Fanúšikovia pískali a kričali, aby bol nahradený 3. QB, to bol v tom čase Ty Detmer.  Avšak pri skóre 23-17 a 1:07 do konca zápasu, Packers začínali útok na ich vlastnej 8 yardovej línii. Favre skompletoval 42 yardový pass na Sterlinga Sharpeho. O 3 hry pozdejšie, Favre hodil víťazný TD na Kitricka Taylora, keď do konca zápasu ostávalo len 13 sekúnd. Nasledujúci zápas proti Steelers začal najdlhší počet po sebe idúcich zápasov ako starting QB v histórii NFL. Zápas skončil so skóre 17-3 a Brett mal passer rating 144.6. Počas sezóny, Favre dosiahol na 6 víťazných zápasov v rade, čo bola najdlhšia séria Packers od roku 1965. Sezónu skončili s bilanciou 9-7, no bez play off, ktoré im ušlo v posledom zápase. Favre dokončil svoju prvú sezónu s 3,227 yardami a QB ratingom 85,3, čo mu pomohlo do jeho prvého Pro Bowlu. V nasledujúcej sezóne Favre pomohl Packers k účasti v play off. Prvej od roku 1982 a bol po druhý krát zvolený do Pro Bowlu. 1x vo svojej kariére dosiahol 400 passových yardov za zápas. Po sezóne sa stal Favre volným hráčom, ale Wolf mu ponúkol kontrakt na 5 rokov a na 19 miliónov dolárov. Packers v roku 1994 skončili s bilanciou 9-7 a dostali sa do play off druhý krát po sebe. Po 1x Bret nebol zvolený do Pro Bowlu. V roku 1995, Favre vyhral svoje prvé z troch ocenení MVP v rade. Favre doviedol Packers k bilancií 11-5, čo bola najlepšia bilancia klubu za posledných 30 rokoch. Favre nahádzal 4,413 yardov pre 38 TDs s QB ratingom 99.5, čo bol jeho rekord, kým ho v roku 2009 neprekonal (107.2). Favre tiež vyrovnal rekord NFL v počte hodených aspoň 2 TDs v 20 po sebe idúcich zápasoch. Počas toho, keď mal problémy so zranením, tak sa stal Brett závislým na Vicodine, čo sa dostalo na verejnosť, keď dostal záchvat počas návštevy nemocnice. Počas vyšetrovania NFL sa priznal a tým ukončil všetky dohady. V máji 1996 podstúpil 46 dňovú odvykačku. Musel zaplatiť pokutu 900 000 dolárov. V roku 1996, Favre doviedol Packers k ich najlepšej sezóne za posledných 30 rokov. Jeho 2. ocenenie MVP bola na ceste. Packers za sezónu skórovali 456 bodov a obdržali len 210. Obrana ešte stanovila NFL rekord za najmenšie množstvo obdržaných TDs za 16 zápasov (19). Favre nahádzal 3,899 yardov a z toho 39 TDs a len 13 interceptions a passer rating 95.8 (3. najvyšší jeho kariéry). Packers skončili s bilanciou 13-3. V play off na Lambeau Fielde porazili 49ers 35-14 a Panthers 30-13. A tak sa dostali do Super Bowlu XXXI. V Super Bowle Favre skompletoval 14 z 27 passov, pre 246 yardov a 2 TDs. V druhej hre zápasu, Favre hodil 54 yardový TD pass na WR Andreho Risona. Favre tiež skompletoval 81 yardový TD pass na Antonia Freemana v druhej štvrtine. Favre prebehol 12 yardov pre ďalší TD a Packers v Super Bowle XXXI porazili New England Patriots 35-21. V play off mali skóre 100-48. Favre sa stal 1. a jediným QB, ktorý skóroval 3 TDs v Super Bowle a nebol ocenený ako MVP.

Favre a Packers počas ďalšej sezóny pokračovali v dominancii nad NFC. Favre bol menovaný AP co-MVP spolu s running backom Lions, Barrym Sandersom. Sezónu zakončil s 3,867 nahádzanými yardami pre 35 TDs a 16 interceptions s passer ratingom 92.6. Packers skončili s bilanciou 13-3 a stali sa jediným tímom, ktorý porazil všetkých 6 tímov, ktoré sa dostali do play off. Packers v Super Bowle XXXII podľahli Denveru Broncos 31-24.

1.3.2001, Favre podpísal „celoživotnú“ zmluvu na 10 rokov a na 100 miliónov dolárov. Favre a Packers pokračovali v dobrých výkonoch. Počas sezóny 2004, Packers dosiahli najdlhšiu sériu neprehratých po sebe idúcich zápasov (13). Séria skončila v roku 2005, keď Packers skončili s bilanciou 4-12. Jeden deň potom, čo Brettovi zomrel otec na zástavu srdca, sa Brett 22.12. 2003 rozhodol hrať proti Raiders. Favre v prvom polčase na pôde Raiders hodil 4 TDs a celkovo nahádzal 399 yardov. Packers vyhrali 41-7. Skompletoval 73.3% passov a passer rating mal 154.9 a s rekordom za polčas 158.3. Po zápase Brett povedal: „Vedel som, že by môj otec chcel, aby som ten zápas hral. Veľmi ho milujem a milujem aj túto hru. Tým si myslím, že to bola správna voľba pre mňa, môjho otca, moju rodinu a vôbec som nečakal takýto výkon. No vedel som, že ma v tú noc sledoval.“ Následne Favre vyhral ESPY Award, za jeho výkon počas Monday Night Football. Ďalší pamätný zápas sa odohral v sezóne 2004, keď Packers skončili s bilanciou 10-6. Ten zápas bol proti Giants. Počas hry Brett utrpel otras mozgu. Ale od doktorov dostal povolenie pokračovať. Napriek otrasu mozgu, Favre hodil 28 yardový TD na Javona Walkera na 4. downe. Až po zápase bolo uverejnené, že Brett si tento pass vôbec nepamätá. Favre hodil TD pass v 20 po sebe idúcich playoff zápasoch, čo je stále rekord NFL. Október 2004, ďalšia tragédia pre Bretta. Brettov brat sa zabil na štvorkolke. Neskôr potom v roku 2004, Favreho manželke diagnostikovali rakovinu prsníka. Našťastie sa však vyliečila a založila Deanna Favre Hope Foundation, ktorá podporuje všetky ženy s týmto zákerným ochorením. August 2005, Favreho rodinu postihla ďalšia tragédia. Hurikán Katrina zničil jeho rodný dom, no našťastie sa nikto nezranil. Počas sezóny 2005, Brett nahádzal +3,000 yardov, po 14x v rade. No prihral len na 20 TDs a s ligovým vedením v počte interceptions 29. Bolo to zapríčinené aj početnou maródkou jeho guardov a niektorí boli stratení ako voľní hráči. Jeho pasers rating bol 70.9 , 31. najhorší v lige a najhorší v jeho kariére. Po tejto sezóne sa začali ozývať hlasy, že by mal Brett skončiť. V sezóne 2006, Favre dosiahol jeho 1. kariérny „shotout“ proti Chicagu Bears. Neskoršie v sezóne ešte aj Patriots shutoutovali Packers a v tom zápase sa Brett ešte pred polčasom zranil a nedokončil tak zápas. 24.9. 2006 sa stal len druhým QB v histórii NFL, ktorý dosiahol 400 TD passov (1. bol Dan Marino). Tiež sa stal 1. hráčom v histórii, ktorý skompletoval 5,000 passov. 16.9. 2007, v zápase proti Giants, dosiahol svoje 149 víťazstvo. 30.9. 2007, v zápase proti Vikings Favre hodil 16 yardový TD na Grega Jenningsa, čo bol jeho 421 TD pass a tak prekonal rekord Dan Marina. 4.11. 2007, Packers porazili Chiefs 33-22 a Favre sa tak stal len 3. QB, ktorý porazil všetkých 31 momentálnych členov NFL. Favre doviedol Packers k bilancii 13-3. V Divisional Round, Favre hodil 3 TDs a Packers na zasneženom Lambeau Fielde rozbili Seahawks 42-20. Sezóna sa pre Packers skončila po prehre 23-20 v predĺžení proti Giants. Giants nakoniec v Super Bowle vyhrali. Favreho 90 yardový TD pass na Donalda Drivera v druhej štvrtine, bol najdlhší TD pass v playoff histórií Packers. Favre bol zvolený do Pro Bowlu ako starting QB pre NFC, ale zranil si koleno a bol nahradený. Keď Packers hrali na Soldier Fielde proti večnému rivalovi Bears a aj ho porazili, tak fanúšikovia Bears vzdali Favremu standing ovations. Tým mu fanúšikovia Bears preukázali rešpekt za jeho dlhodobé úspechy.

Dňa 4.3. 2008, Favre oficiálne ohlásil svoj odchod. 11.7. 2008, Favre poslal Packers dopis, v ktorom sa pýtal, či mu schvália podmienečné vylúčenie a dovolia mu hrať za iný tím v NFL. Generálny manažér Packers, Ted Thompson oznámil, že Favremu bezpodmienečné prepustenie neudelí a oficiálne potvrdil, že Aaron sa stáva novým QB. Komplikáciou bola unikátna Favreho zmluva, ktorá mu nedovoľovala pridať sa k inému tímu bez súhlasu Packers. Favre tak ukončil kariéru.

Favre po 1x verejne hovoril o možnom návrate 14.7. 2008 v rozhovore pre FOX. Favre povedal, že on je zodpovedný za skoré ukončenie kariéry, ale nikdy nebol plne rozhodnutý o odchode do dôchodku a bol k tomu dotlačený zo strany Packers, keď sa musel rozhodnúť ešte pred Draftom a začiatkom času podpisovania voľných hráčov. Favre spochybnil názor, že nechce hrať ďalej za Packers a povedal, že chápe, že sa chce organizácia posunúť ďalej, a tak by mu mali umožniť urobiť to isté. Nechcel sa vrátiť do Packers ako backup QB a zopakoval svoje želanie, že radšej nech je prepustený, než aby bol tradeovaný a aby mal slobodu pri výbere tímu. V druhej časti rozhovoru Favre vyjadril svoju nespokojnosť s vedením Packers a hovoril aj o jeho sympatiách k úspešnému Aaronovi Rodgersovi a prehlásil, že je na 100% odhodlaný hrať futbal aj v roku 2008. Po dlhom stretnutím s hlavným trénerom Mikom McCarthym a generálnym manažérom Tedom Thompsonom, nakoniec obidve strany súhlasili a tak nastal čas rozdelenia ciest Favreho a Packers. McCarthy povedal, že Favreho rozhodnutie nepokračovať za Packers bolo nerozvážne. No Favre cítil, že jeho vzťah s vedením Packers sa zhoršil do takej miery, že sa už k tímu nemohol nikdy vrátiť.

Packers oznámili svoje plány na vyradenie Favreho 4ky počas otvorenia sezóny 2008. Plány však stroskotali, keď Favre oznámil svoj návrat do NFL. V marci 2009, Packers naznačili, že ešte nemajú v úmysle vyradiť Brettovo číslo, ale vzhľadom na jeho odchod z tímu to nijako časovo neohraničili. Packers nakoniec tradeovali Favreho do Jets 7.8.2008, za výber v 4. kole draftu 2009. Po jedenej sezóne v Jets, podpísal 18.8. 2009 zmluvu s Minnesotou a medzi fanúšikmi Green Bay sa stal zradcom a dokonca mu v Green Bay usporiadali pohreb. V drese Vikings sa stal 1. QB v histórii, ktorý porazil všetkých 32 tímov NFL, po rozšírení ligy v roku 2002. Vikings skončili s bilanciou 12-4 a Favre bol menovaný do Pro Bowlu. Následne Vikings prehrali s budúcimi víťazmi Super Bowlu Saints po predĺžení. Aj napriek prehre, Favre urobil nový play off rekord v počte skompletovaných prihrávok a nahádzaných yardov, ktoré pred ním držal Joe Montana.

V roku 2010 Favre potvrdil, že to bude jeho posledná sezóna. V tejto sezóne dosiahol na ďalší míľnik, keď hodil svoj 500. TD a 70,000 yardov v kariére proti Jets. 7.11. 2010, v zápase proti Cardinals, Favre nahádzal kariérne maximum v jednom zápase 446 yardov. 5.12. 2010, si Favre v zápase proti Bills poranil rameno. Následne 13.12. 2010 nenastúpil na zápas proti Giants a tým sa skončila jeho séria v regular season v počte po sebe odohraných stretnutiach na čísle 297. Favre nastúpil dokopy v 321 zápasoch. Jeho posledný zápas v kariére bol 20.12.2010, proti Bears.

V roku 2015 sa vrátil do Green Bay a pred vypredaným Lambeau Fieldom sa oficiálne vyradilo jeho číslo 4. Bol menovaný do NFL tímu 90. rokov, jeho 4ka bola vyradená ako v Packers, tak aj v Southern Miss Golden Eagles a do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2016.

JERRY KRAMER

Gerard Louis „Jerry“ Kramer pôsobil celú kariéru v Titletowne a bol súčasťou legendárnej play Vinca Lombardiho Power Sweep – spoločne s druhým guardom Fuzzym Thurstonom po snape opustili svoje pozície a blokmi razili cestu running backovi. Táto akcia zdobila ofenzívu, ktorá v priebehu siedmich rokov vyhrala ligu dohromady päťkrát (2x Super Bowl).

Jerry sa narodil 23. januára 1936 v meste Jordan, štát Manitoba, ale krátko nato sa celá rodina presťahovala do Idaha. Po vyštudovaní strednej školy prijal v roku 1954 futbalové štipendium na University od Idaho, kde zapadol do tímu Vandals vedeným novým trénerom Skipom Stahleym. Ihneď sa stal hráčom, ktorý bol najväčšou oporou a vynikal medzi všetkými nielen v tíme, ale v celej lige. V secondary vtedy hviezdil Wayne Walker, legendárny linebacker a aj kicker Detroitu Lions, za ktorý odohral 15 sezón. Obaja v lete hrali v East-West Shrine Game a College All-Star Game, v ktorom porazili čerstvého víťaza Super Bowlu Detroit Lions. Zaujímavosťou je, že Kramer bol v Idahu aj kicker a Walker plnil úlohu long snappera. Jerryho dres s číslom 64 bol slávnostne vyradený a takisto je aj členom East-West Shrine Game Hall of Fame. Kramera si Green Bay vybrali na 39. pozícii vo štvrtom kole draftu v roku 1956. Pre úplnosť dodám, že dvaja ďalší neskorší členovia Siene slávy Packers boli vybraný v tomto drafte – FB Jim Taylor a LB Ray Nitschke. Jerry odohral v nováčikovskej sezóne všetky zápasy, ale Packers skončili s bilanciou 1-10-1 na dne 12-člennej ligy. V januári 1959 Packers najali nového trénera, istého Vinca Lombardiho, dovtedy ofenzívneho koordinátora NY Giants. Packers s Kramerom na pozícii pravého guarda vyhrali 5 titulov, z toho Super Bowl I a II. V tíme zastával v rokoch 1962, 1963 a časti 1968 úlohu kickera. Dovedna skóroval 29 FG a 90 extra points pre 177 celkových bodov. 3 FG a 1 extra point premenil aj v roku 1962 vo finále pri výhre 16-7 nad NY Giants. V sezóne 1961 si poranil členok, ktorý spustil vlnu operácií a ďalších rôznych zranení. Počas 11 rokov podstúpil 22 operácií vrátane kolostómie (úprava hrubého čreva), ktorú opísal ako „horor, ktorý ešte nebol natočený.“ Je priam neskutočné, že aj napriek týmto nepríjemnostiam bol zvolený päťkrát do All-Pro (1960, 1962, 1963, 1966 a 1967). V roku 1993 bol uvedený do Wisconsin Athletic Hall of Fame. Najväčším paradoxom je, že figuruje v NFL’s 50th Anniversary All-Time tíme, no ako jediný z tohto menoslovu nefiguroval v Cantone. Avšak všetko sa zmenilo v roku 2018, kedy sa mu konečne dostalo tej cti a jeho meno je už nezmazateľným písmom zapísané v histórii NFL!

BOBBY DILLON

Dillion bol safety, ktorý hrával za Green Bay Packers v rokoch 1952-59. Keď zavesil kopačky na klinec, tak mal na svojom konte 52 interceptions, čo bol rekord Packers a jediný, kto mal v tej dobe na svojom konte viacej interceptions bol Emlen Tunnell, ktorý odohral o 4 sezóny viacej než Dillon. Jeho počet interceptions je ešte o to úžasnejší, že celú svoju kariéru hral len s jedným okom. O svoje ľavé okolo prišiel, keď mal 10 rokov. Nahradili mu ho skleneným okom, no strata zraku na ľavej strane ho nepripravila o zabijácky futbalový inštinkt. Do Pro Football Hall of Fame bol uvedený v roku 2020.