Základ útočnej passovej hry

Route tree je v terminológii futbalu systém číslovania, ktoré využíva ako obrana, tak aj útok aby identifikovali špecifický smer, ktorým receiver beží pri passovej hre. Každý útok v lige používa route tree ako ich základný systém, ktorý sa následne páruje s mnohými passovými konceptmi/kombináciami. Treba určite spomenúť, že ako wide receiver, tak aj running back či tight end majú vlastný route tree a pre tieto pozície neplatí jeden a ten istý route tree. Myslím si, že pre budúce pochopenie rôznych konceptov je dobré, aby ste vedeli aj ako sa v „nákresoch“/schémach označujú hráči. Tak len pre rýchlu rekapituláciu:

  • F = running back
  • H = H-back/inside receiver
  • Y = tight end/inside receiver
  • X a Z = wide receiver

Takto vyzerá úplne základný route tree wide receivera aj s číslovaním jednotlivých routes:

FLAT (1) – Je to rýchla 3-step routa a táto outside breaking routa sa zvyčajne beží z vnútornej strany čísel (slot receiver, tight end, running back). Receiver má rýchly vertikálny odpich a potom mení smer do flatu. Je dizajnovaná na rýchle odhody, krátke zisky a zastavovanie čašu vďaka tomu, že sa hráč dostane tzv. out of bounds (mimo ihriska). Avšak hráč, ktorý tento flat beží si musí dávať veľký pozor, aby pri bežaní tejto routy neskončil mimo ihriska, nakoľko tam sa prihrávka zachytiť nemôže. Musí si byť vedomý svojej pozície na ihrisku a keď je už veľmi blízko postrannej čiare, tak musí byť schopný udržať obidve nohy v ihrisku, aby bola prihrávka skompletovaná -toto platí pri každej route, ktorá smeruje k postrannej čiare (v NFL, na college stačí len jedna). Medzi základné kombinácie patrí flat-slant, flat-7, flat-stick, atď,…  

SLANT (2) – Slant sa môže hrať z 3-step, či aj 1-step dropbacku (koľko krokov robí quarterback pri svojom dropbacku) a to na základe toho, či útok stojí proti off-coverage, či blitzu. Je to inside breaking routa, kde receiver najskôr beží vertikálne a potom robí zmenu smeru o 45 stupňov vo vnútra aby získal výhodu postavenia (leverage) proti obrancovi vo vnútri čísel. Skvele odbehnutý a hlavne skvele načasovaný slant je jednou z najefektívnejších routes spomedzi route tree.

COMEBACK (3) – Toto je jeden z najťažších hodov pre quarterbacka  Pri tejto route receiver najskôr beží vertikálnu routu a potom robí zmenu smeru o 45 stupňov späť k postrannej čiare. Aby bola táto routa úspešná, tak si receiver musí získať dostatočnú separáciu vďaka tomu, že obrancu prinúti veriť, že je to fade a následne robí „brzdy“. Je veľmi dôležité, aby pri tejto route receiver po zmene smeru pokračoval v behu a nezastal. Veľakrát quarterback loptu hádže viacej k postrannej čiare, aby ju udržal čo najďalej od obrancu.

CURL (4) – Curl je protikladom comeback routy. Pri curl route receiver nerobí brzdy k postrannej čiare, ale do vnútra ihriska. Zvykne sa označovať aj ako „hook“ route. Tu je veľmi dôležité to čo aj pri comeback route, ato aby receiver na loptu po otočení len nečakal, ale išiel jej naproti.

OUT (5) – Out route sa zvykne prezývať aj deep out. Receiver po počiatočnom vertikálnom behu robí cut o 90 stupňov smerom do outsidu (k postrannej čiare). Veľmi dôležité je pri tejto route udržať po zachytení lopty obidve nohy v ihrisku, aby bol catch kompletný.

DIG (6) – Dig je inside breaking routa, kde najskôr receiver beží vertikálne, následne otáča boky a robí cut do stredu ihriska. Receiver si musí pri tejto route vytvoriť separáciu tak, že defenzívny back je na outside. Táto routa sa zvykne prezývať aj ako „in“ routa.

CORNER (7) – Táto routa sa zvykla prezývať ako flag route a je to deep routa, kde sa robí outside cut (45 stupňov) smerom k postrannej čiare. Keď je receiver postavený mimo čísel, tak musí robiť zložité vnútorné uvoľnenie, aby dokázal túto routu zabehnúť a získať si aj separáciu. Túto routu často vidíme zo slotu. Keď sa spáruje s flat route (flat-7), tak práve corner route je jedna z najlepších na porazenie cover 2 a využíva sa aj v red zone proti cover 1, kde sa dá takto zbaviť safetyho v strede ihriska.

POST (8) – Post je deep inside breaking routa, kde receiver mení smer o 45 stupňov smerom k tyčkám na bránke. Toto je jedna z najpoužívanejších route proti formácii so single high safetym (cover 1, cover 3), alebo proti quarters (cover 4) a two-deep (cover 2, cover 6).

FADE (9) – Fade route sa označuje aj ako „go“, „fly,“ či „clear-out“ routa. Receiver pri tejto route beží vertikálne, pričom sa môže snažiť využiť súperovu off-man coverage alebo uvoľniť sa cez outside proti press-man coverage. V súčasnej NFL môžeme pozorovať tzv. back-shoulder fade, čo je viacej technická varianta tejto routy (kedy je lopta zámerne hodená za receivera alebo na zadné rameno receivera proti man coverage – kto nevie o čom hovorím, nech si pozrie tape Jordyho Nelsona s Aaronom Rodgersom). Avšak stále sa používa aj ako routa rýchlonohých receiverov pre uvoľnenie mimo číslic.

Route tree tight enda a H-backa:

Route tree running backa:


ROUTE TREE NA ZÁKLADE POSTAVENIA WIDE RECEIVERA

Toto čo sme si ukázali bol len hrubý základ a teraz sa na route tree pozrieme trošku bližšie. Prejdeme si splity, ktoré ovplyvňujú možnosti behania jednotlivých routes.

„PLUS“ SPLIT

Plus split ja taký, keď receiver stojí tri yardy od čísel smerom k postrannej čiare, pričom lopta sa nachádza na vzdialenom hashy. Na obrázku máme ako príklad Calvina Johnsona a ten má k dispozícii len dve routy, ktoré môže bežať z tohto pre-snap splitu pomocou uvoľnenie do outsidu (outside release – do vonkajšej strany k postrannej čiare) a to je comeback a fade. Je to spôsobené obmedzeným priestorom, na ktorom môže pracovať vzhľadom k jeho postaveniu k postrannej čiare. Všetky ostatné routy (vrátane tunnel screenu) z tohto splitu vyžadujú uvoľnenie smerom dovnútra.

Z jedného kroku má možnosť zabehnúť slant a drive route (shallow drive) a tieto routy sa bežia cez vnútorné uvoľnenie (inside release). Vertikálne routy pri tejto možnosti nie sú k dispozícii. Ak chce bežať stredne dlhé routy (curl, out, dig) alebo atakovať ihriska hlboko (corner, post), tak musí spraviť ostré vnútorné uvoľnenie, aby sa dostal na spodnú stranu čísel a následne môže pokračovať vertikálne. Kvôli tomuto jeho plus splitu môže bežať len jednu priamu vertikálnu routu a to je základný hitch.


NUMBERS SPLIT

Pri tomto splite si ako príklad zoberie A.J. Greena a tu môžeme vidieť ako stojí na spodnej strane čísel a k dispozícii má rovnaké routy ako mal v predošlom prípade Johnson. Avšak kvôli jeho pre-snap splitu nemusí Green robiť rovnaké ťažké uvoľnenie dovnútra ako Johnson, aby mohol zabehnúť stredne dlhé routy. Stačí mu ľahké vnútorné uvoľnenie, vďaka ktorému dokáže získať ešte viacej priestoru mimo čísel, ale rovnako môže využiť priame, vertikálne uvoľnenie pri ktorom beží curl, out, alebo dig spoločne s deep post a corner routou. Toto postavenie je pre defenzívnych backov omnoho zložitejšie na čítanie uvoľnenia receivera pri špecifických routach.


REDUCED, RESP. NASTY SPLIT

Keď receiver stojí na vnútornej strane čísel (bližšie k základu formácie), tak sa to volá reduced, alebo nasty split. Tu si za príklad vyberieme Anquana Boldina. Lopta je vzhľadom na jeho postavenie na vzdialenejšom hashy a Boldin na tomto mieste stojí z dvoch dôvodov:

  • Chce si vytvoriť priestor mimo čísel
  • Z tohto postavenia dokáže pracovať naprieč ihriskom

Boldin tu je ako X receiver (v tomto nasty splite) a tu môže bežať shallow drive a deep over routu do strong side formácie (closed side). Do open side môže bežať stick out, wheel, deep out, corner a fade a to s dostatočným extra priestorom. Plus k tomu keď receiver stojí v tomto splite (špeciálne ako backside X receiver), obrana musí byť vždy na pozore a zvažovať prípadný fake reverse (ghost action). Ako fanúšikovia Packers toto veľmi dobre poznáme z Bears, ktorí v tomto smere využívali Alshona Jefferyho.


SLOT

Teraz sme pri slote, ktorý pozná asi každý z vás. Tu máme ako príklad Brandona Marshalla, ktorý stojí práve na slote. Toto je miesto, kde do hry prichádzajú flat routy spoločne s option route (na základe postavenia obrancu), vertikálnym seamom, bubble screenom a je tu viac než dosť miesta na zabehnutie deep outu, alebo corner routy. Práve drive route je jeden z najpoužívanejších konceptov vo vnútri čísel: Hi-Lo series (Hi-Lo, Hi-Lo crosser, Hi-Lo opposite). To sú prakticky dve crossing routy, ktoré dávajú quarterbackovi k dispozícii vnútorný read na dvoch úrovniach. Ale k tomu sa dostaneme v nasledujúcich článkoch.

Pri pozícii na slote má receiver k dispozícii hneď dva spôsoby ako zahrať svoje routy – vnútorné alebo vonkajšie uvoľnenie. Vďaka tomu receiver využíva svoje prednosti pri uvoľnení aby sa dostal do tej správnej pozície voči defenzívnemu backovi vo vertikálnej passovej hre, alebo aby konzistentne dokázalavyhrávať na option route.


ZÁVER

Toto, čo sme si teraz ukázali je vôbec ten najhrubší základ, ktorý je podobne ako personnel základným predpokladom k tomu, aby ste dokázali pochopiť pokročilejšie futbalové koncepty a rozoberať samotnú hru hlbšie než len nasledujúcim spôsobom „Quarterback hodil loptu, receiver porazil cornerbacka a skóroval touchdown.“ V treťom článku Bartovej futbalovej školy budeme pokračovať v útoku a už si prejdeme pokročilejšie kombinácie jednotlivých routes, ktoré môžeme vidieť na ihriskách NFL a tieto kombinácie sa odvíjajú práve od základného route tree. Základný route tree je základom pokročilejších route kombinácií. Tam už Vám možno bude trošku chýbať pokročilejšia znalosť obranných konceptov, ale aj k tým sa dostaneme a to vtedy, keď dokončíme kombinácie routes. Žiaľ nedá sa to písať tak, aby ste vždy úplne všetkému porozumeli od prvého momentu, nakoľko sa to všetko vzájomne prepája a všetko vzájomné súvisí. Avšak keď už budú von všetky články, tak Vám to dá dohromady jeden celok, ktorý má zmysel. Je to beh na dlhú trať a ak teraz nerozumiete obranným konceptom ako „cover 3“ a podobne, tak si z toho nič nerobte. Čoskoro sa dostaneme aj k tomuto a potom si len poviete „Ahááááá.“

Určite ste už počuli aj spojenie „route running“. To je v jednoduchosti povedané schopnosť hráča zabehnúť routu čo najdokonalejšie a vďaka tomu získať separáciu na zachytenie lopty. Do toho sa počíta práca nôh, rúk, či bokov, načasovanie, schopnosť využiť súperove postavanie vo svoj prospech, znalosť tých najmenších detailov o zabehnutí konkrétnej routy, atď… V súčasnej NFL sa medzi najelitnejších route runnerov označujú Davante Adams, Cooper Kupp, či Keenan Allen. Aby ste boli kvalitným route runnerom, tak nepotrebujete byť najrýchlejší, či najsilnejší. Ak dokážete routy behať skutočne perfektne, tak to zneguje vaše „slabšie fyzické stránky“ a aj keď nedokážete zabehnúť 40 yardov za 4.3s, tak aj napriek tomu to môže na ihrisku vyzerať tak, že ste od ostatných obrancov omnoho rýchlejší, aj keď ste 40 yardov zabehli za 4.56s ako Davante Adams. A to práve vďaka kvalitnému route runningu. Tomuto ja hovorím „futbalová rýchlosť“. Za mňa je to jednoznačné. Kvalitný route rounning pri wide receiverovi prebije fyzické limitácie (samozrejme nemôžete byť zase totálny mamľas a zabehnúť 40 yardov za 5 sekúnd a dúfať, že vám v NFL bude stačiť len route running, snáď sa chápeme). No a samozrejme najideálnejší scenár je ten, keď ste fyzické monštrum a dokážete perfektne behať routy. Ideálny príklad je Calvin Johnson – skvelý route runner, mohutná/silná postava a skvelá rýchlosť.