Najťažšie rozhodnutie, ktoré bude musieť Ed Policy urobiť počas svojho krátkeho pôsobenia na poste prezidenta Green Bay Packers, sa rýchlo blíži.
To, ako Policy naloží so zmluvou generálneho manažéra Brian Gutekunst, by nemalo predstavovať problém. Oveľa komplikovanejšie však bude rozhodnutie týkajúce sa kontraktu hlavného trénera Matta LaFleura.
V roku 2026 vstúpia Gutekunst aj LaFleur do posledného roku predĺžení zmlúv, ktoré podpísali v roku 2022. Policy dokáže ľahko obhájiť predĺženie zmluvy Gutekunsta na základe množstva talentu, ktorý dal dokopy. Počnúc draftovými výbermi ako Jordan Love, Christian Watson, Tucker Kraft a Edgerrin Cooper, až po výmeny po Malika Willisa a Micah Parsonsa — pričom práve tá druhá sa môže zapísať ako jedna z najlepších výmen v NFL v tomto storočí.
Policy by dokonca mohol zájsť ešte ďalej a odovzdať kľúče od celej organizácie Gutekunstovi, čím by zrušil tzv. „trojsilo“ organizačný model, ktorý zaviedol bývalý prezident Mark Murphy. V tomto modeli Gutekunst, LaFleur a výkonný viceprezident Russ Ball zodpovedali priamo prezidentovi klubu. Práve rozhodnutie, či v tomto systéme pokračovať – a ako naložiť s budúcnosťou LaFleura – bude pre Policyho skutočným testom vedenia.
Packers sa počas 22 rokov, keď mali generálni manažéri Ron Wolf a Ted Thompson pod kontrolou celú futbalovú prevádzku, dostali do troch Super Bowlov, dva vyhrali a v 17 sezónach zakončili sezónu s víťaznou bilanciou. Pri súčasnej štruktúre sa dostali do dvoch finále NFC a mali šesť víťazných sezón, no do Super Bowlu sa nedostali. Bez ohľadu na to, či Policy zmení organizačnú štruktúru, je dobrý predpoklad, že sa dohodne na dlhodobom predĺžení zmluvy s Gutekunstom.
V NFL prináša kontinuita určitý pocit istoty, najmä vzhľadom na to, ako veľmi sa každú sezónu obmieňajú kádre aj realizačné tímy. Niekedy však s touto kontinuitou prichádza aj rastúca frustrácia, ak výsledky zostávajú rovnaké (alebo sa dokonca zhoršujú). Vidíme to v Pittsburghu, kde fanúšikovia aj médiá volajú po zmene na poste hlavného trénera, hoci Mike Tomlin nemal počas svojich 19 rokov na čele Steelers ani jednu sezónu s negatívnou bilanciou.
V o niečo menšej miere to vidíme aj v Green Bay. Niektorí fanúšikovia Packers pripisujú nedostatok tímového úspechu hlavnému trénerovi Mattovi LaFleurovi. V prvých sezónach sa to do istej miery ospravedlňovalo tým, že tím mal Aarona Rodgersa, ktorý podával MVP výkony (pred jeho poslednou sezónou v roku 2022), a Packers mali pomerne pevnú kontrolu nad NFC North v podobe divíznych titulov. Teraz však tím drží najdlhšie suchoty bez titulu v NFC North (aj keď to siaha „len“ do roku 2021). A keď k tomu pripočítame iba jedno víťazstvo v play-off od začiatku sezóny 2021, vynára sa otázka: mali by sa Packers posunúť ďalej od Matta LaFleura a nájsť niekoho iného, kto by tím viedol? Ja si myslím, že nie – a rád vysvetlím prečo.
Hoci Packers s LaFleurom zatiaľ nevyhrali Super Bowl, do play-off sa dostali šesťkrát zo siedmich sezón, dvakrát postúpili do finále NFC, každý rok mali ofenzívu v top 10 podľa DVOA a v období sezón 2019-2025 je útok Packers na 3. mieste v EPA/play – 0.104 (len za Chiefs – 0.114 a Bills – 0.104 … žiadny iný tím nie je nad 0.100) a na 4. mieste v success rate – 46.9% — a to všetko uprostred prechodu od Aarona Rodgersa k Jordanovi Loveovi a s najmladšou súpiskou v NFL v každom z posledných troch rokov. LaFleur posledné 3 sezóny trénoval najmladší tím v celej lige a v každom z prípadov sa dokázal dostať do playoff, pričom tieto jeho tri tímy sú na prvých troch miestach v najmladších tímoch v lige za posledných 45 rokov, ktoré sa dostali do playoff.
Tu je výsledná bilancia najmladších tímov v NFL od roku 2014:
- 2014 Jaguars 3-13
- 2015 Rams 7-9
- 2016 Rams 4-12
- 2017 Browns 0-16
- 2018 Bengals 6-10
- 2019 Dolphins 5-11
- 2020 Jaguars 1-15
- 2021 Jets 4-13
- 2022 Browns 7-10
- 2023 Packers 9-8
- 2024 Packers 11-6
- 2025 Packers 9-6-1 (zostáva jeden zápas)
Jedným z najviac frustrujúcich „faktov“, ktoré som tento týždeň videl šíriť sa po internete, je tvrdenie, že keby NFL nerozšírila play-off na sedem tímov, Packers by mali za sebou štvorročnú absenciu v play-off. Lenže tu je podstatná vec – oni sa do play-off dostali. Keby NFL neposunula extra point o 15 yardov dozadu, úspešnosť kopov by bola vyššia. Takto by som mohol pokračovať donekonečna. Faktom však zostáva, že do play-off sa skutočne dostáva sedem tímov a Packers patrili medzi sedem najlepších v NFC počas posledných troch rokov.
V prvom z týchto troch rokov jasne prešli cez Cowboys a boli blízko k vyradeniu 49ers v divíznom kole. Minuloročná prehra prišla vo wild card kole proti neskoršiemu víťazovi Super Bowlu, Eagles, čo sa dá považovať nanajvýš za mierne sklamanie. Tento rok bol tím výrazne poznačený zraneniami kľúčových hráčov. Micah Parsons aj Tucker Kraft si pretrhli predný skrížený väz a boli zásadnými súčasťami svojich jednotiek, pričom Jordan Love vynechal čas pre zranenia ramena aj otras mozgu. Nesnažím sa hľadať výhovorky, len vysvetľujem kontext, v akom niektoré výsledky vznikli.
Pravdou je aj to, že Packers nikdy nevstupovali do play-off ako jeden z hlavných favoritov na zisk Super Bowlu v rámci konferencie. V rokoch 2023 a 2024 mali kurzy 80:1 (13. najlepšie) a 18:1 (7. najlepšie). V čase písania tohto textu sú opäť na úrovni 18:1 (podľa theScore Bet), čo je delené 11. najlepšie. Aby ste mali šancu vyhrať Super Bowl, musíte sa najprv dostať do play-off – a to LaFleur svojim tímom zabezpečil. Zároveň však rozumiem kritike, že jeho tímy málokedy vstupujú do play-off s reálne silnou šancou na titul, keďže trh Packers dlhodobo nevníma ako skutočných favoritov na Super Bowl.
Keď sme si už prešli výsledky, poďme sa teraz pozrieť na LaFleurov proces, konkrétne na niektoré oblasti riadenia zápasu. Začnime jeho rozhodovaním na štvrtých downoch, za ktoré si podľa mňa zaslúži viacej kreditu, než dostáva. Odkedy sa v roku 2019 stal hlavným trénerom Packers, bol nad ligovým priemerom v prijímaní optimálnych rozhodnutí na štvrtých downoch (podľa RBSDM.com) vo všetkých sezónach okrem dvoch:
Po slabšej sezóne minulý rok vedie LaFleur ligu v miere optimálnych rozhodnutí, keď má viac než 70 % „go rate“ v situáciách, kde zisk na pravdepodobnosti výhry predstavuje aspoň 1 % pri pokuse o konverziu. To je jedna z najvyšších celosezónnych hodnôt za posledných sedem rokov. Dôvod, prečo sa o tom pravdepodobne veľa nehovorí, je ten, že výsledky boli tento rok podpriemerné. Green Bay je zatiaľ až 19. v úspešnosti konverzií na 4. downe, len na úrovni 56 %.
Pokiaľ ide o samotné callovanie plays, existuje jedna oblasť, kde si myslím, že by sa mohol výrazne zlepšiť – a tou je väčší dôraz na passovú hru. Počas jeho prvých troch sezón mali Packers pass rate over expected (PROE) aspoň +2.5 % v každom roku. V posledných štyroch sezónach je však PROE zakaždým negatívne, a to sme dokonca nezapočítavali zápasy s Malikom Willisom, kde to bolo vyslovene v štýle „run the damn ball“. Toto jednoducho nezodpovedá tomu, čo funguje najlepšie pre Green Bay. Ich passová hra je naďalej jednou z najlepších v lige (k tomu sa ešte dostanem). Pôsobí to, akoby LaFleur už neveril svojmu quarterbackovi, hoci Love opakovane ukázal, že dokáže zahrávať výnimočné hody. Napriek tomu som narazil na jedno pozorovanie, ktoré mi prišlo mimoriadne zaujímavé: Jeho QBs konzistentne dosahujú neskutočne efektívne čísla, ale na relatívne nízkom objeme. Je nejasné, či je tento nižší objem nevyhnutný pre túto formulu alebo nie. Ak je, tak formula je menej efektívna. Ak nie je, tak sa LaFleur sám strieľa do nohy.
Ak je nízka miera pasovej hry skutočne zámerom a nie chybou, potom som asi len hlupák a úprimne neviem pochopiť logiku, ktorá za tým stojí. Keď však passová hra dlhodobo preukazuje, že je výrazne efektívnejšia než behová, logická reakcia by mala byť jednoduchá – viac prihrávať.
S týmto úzko súvisí aj vec, ktorú som už spomínal: myslím si, že LaFleur je lepší dizajnér plays než ich „caller“. Vie výborne schematicky uvoľňovať hráčov v passovej hre, vytvárať kvalitné behové koridory a miasť obrany tak, že dokáže vybudovať jednu z najefektívnejších ofenzív v lige. Problém je však v tom, aké typy plays volí v konkrétnych situáciách – hlboké passy, keď stačí získať pár yardov, screeny pre štvrtého wide receivera v poradí a podobne. To sú momenty, pri ktorých si často len nechápavo kladieme otázniky. Niektoré play cally sa navyše stali extrémne predvídateľnými, až do bodu, keď obrancovia kričia, aká hra príde ešte pred snapom (a následne sa rovnaký play call zopakuje v podobnej situácii znova).
A keď už hovoríme o efektivite… Najväčšou výhodou, ktorú Matt LaFleur prináša každému tímu, ktorý trénuje, je jeho ofenzívna schéma a dizajn hier. Objavili sa tvrdenia, že LaFleur bol len „produktom Aarona Rodgersa“ vzhľadom na výsledky, ktoré som spomínal vyššie, no skrátená verzia reality je taká, že LaFleurove ofenzívy patria dlhodobo medzi najlepšie v lige. Za celé obdobie LaFleurovho pôsobenia sa jeho útoky umiestňujú 3. v EPA/play (+0.104), 4. v success rate (46.9 %), 2. v EPA/dropback (+0.193), 4. v success rate dropbackov (49.3 %), 4. v EPA/beh a 3. v success rate behov (43.3 %) podľa RBSDM.com. Ide o skutočne elitné čísla, ktoré sú na rovnakej úrovni ako tímy typu Chiefs, Rams, 49ers či Bills – teda organizácie, ktoré sú vnímané ako absolútna špička posledných piatich rokov.
Tieto štatistiky nedržia nad vodou len dve-tri výnimočné sezóny – naopak, LaFleur dosiahol pozoruhodnú konzistentnosť rok čo rok. Len raz za sedem rokov skončila ofenzíva mimo top 10 v EPA/play (11. miesto v roku 2022). Navyše, vo viac než polovici sezón boli Packers v top 5 a v tomto roku sú dokonca na delenom prvom mieste spolu s New Englandom. Áno, v prvých rokoch mal k dispozícii budúceho člena Siene slávy, no zároveň dokázal vybudovať Jordana Lova na quarterbacka z top 10 v lige. A ak aj tieto mená na chvíľu odložíme bokom, stačí sa pozrieť na to, čo dokázal s Malikom Willisom počas krátkeho týždna prípravy len minulú sobotu:
V podobnom duchu treba vyzdvihnúť aj to, čo dokázal s ofenzívnou skupinou skill hráčov, ktorá sa v posledných rokoch pohybovala skôr okolo ligového priemeru. Green Bay nemalo skutočného WR1 od odchodu Davanteho Adamsa a až tento rok mal Jordan Love k dispozícii elitnú cieľovú možnosť v podobe Tuckera Krafta a teraz v druhej polovoci sezóny v podobe Christiana Watsonsa. Ofenzíva je taká konzistentná a výbušná práve vďaka LaFleurovi – a jeho odchod by dramaticky znížil očakávania od tejto jednotky.
Situácia okolo LaFleura však nie je jednoznačná, pretože siedmy rok pôsobiaci tréner má značnú vyjednávaciu pozíciu. Tu je dôvod: Ak by sa Policy pokúsil ponúknuť LaFleurovi jednoročné predĺženie, LaFleur by ho nepochybne odmietol s vedomím, že by si na otvorenom trhu mohol viesť oveľa lepšie — či už tento rok, ak by ho Policy následne prepustil, alebo po budúcej sezóne, keď by Packers mohli byť kandidátmi na Super Bowl. Ak by bol LaFleur dostupný deň po skončení tejto sezóny, do týždňa by mal novú prácu ako head coach. Okamžite by bol najlepším dostupným ofenzívnym hlavným trénerom a v Tennessee, New Yorku (Giants) či Arizone by si mohol prakticky diktovať podmienky.
LaFleur vie rozvíjať quarterbackov, čo ukázal pri Loveovi aj Willisovi, a jeho víťazná úspešnosť .665 (tretia najlepšia medzi aktívnymi trénermi) by bola ľahko predajná pre akúkoľvek organizáciu hladnú po víťazstvách aj pre jej fanúšikov. Policy v skupinovom rozhovore s beat writermi Packers pred tréningovým kempom povedal, že uprednostňuje, aby tréner ani generálny manažér neboli v pozícii „lame duck“. Policy povedal miestnym beat reportérom, že nevstupuje do sezóny 2025 s úmyslom predĺžiť zmluvu ani jednému z nich (čo nie je v lige neobvyklé, keď zostávajú ešte dva roky kontraktu) a že je „vo všeobecnosti proti“ tomu, aby hlavný tréner a generálny manažér pracovali len s jedným zostávajúcim rokom zmluvy.
Neuviedol konkrétne dôvody, prečo by bol proti tomu, ale stačí si predstaviť neustále sa opakujúce otázky, ktorým by museli čeliť LaFleur, vedenie klubu a hráči ohľadom jeho statusu. Každá séria dvoch zápasov, či už výherných alebo prehraných, by vytvorila nový príbeh a ak by sa tímu dlhodobo darilo, vytvorilo by to obrovský tlak na Policyho, aby splnil LaFleurove požiadavky.
Presný LaFleurov plat nie je známy, no agenti, ktorí zastupujú trénerov, sa domnievajú, že zarába medzi 8 a 9 miliónmi dolárov ročne. Podľa zdrojov mal jeho prvý kontrakt hodnotu približne 5.5 milióna dolárov ročne a pri podpise štvorročného predĺženia v roku 2022 dostal navýšenie. Odvtedy však platy trénerov prudko vzrástli. Podľa jedného zdroja dnes sedem trénerov zarába viac než 15 miliónov dolárov ročne. Patria medzi nich Andy Reid (Kansas City), Kyle Shanahan (San Francisco), Sean Payton (Denver), John Harbaugh (Baltimore) a Mike Tomlin (Pittsburgh). Nasledujúca platová úroveň je 10–15 miliónov dolárov ročne. Patria do nej Ben Johnson (Chicago), Mike Vrabel (New England), Nick Sirianni (Philadelphia) a Kevin O’Connell (Minnesota).
Všetci štyria podpísali svoje zmluvy v roku 2025, takže LaFleur má čo dobiehať. Ak chce Policy LaFleurovi ponúknuť predĺženie zmluvy, bude mu musieť ponúknuť 10–15 miliónov dolárov ročne. A na to, aby LaFleur súhlasil, to bude vyžadovať viac než len jeden dodatočný rok. „Ak by ponúkli jeden,“ povedal jeden agent, „držal by som sa troch a možno by som súhlasil s dvoma.“ Policy by možno uspel, ak by ponúkol len dva roky, napríklad s celkovou sumou 30 miliónov dolárov. LaFleur by mohol prijať vyšší ročný plat s tým, že by si opäť mohol prísť po veľký kontrakt o tri roky — či už v Packers alebo inde.
Ak by sa obe strany dostali do patovej situácie, Policy by mohol súhlasiť s tým, že LaFleur si preverí trh, a požadovať draftový výber od tímu, ktorý by ho podpísal. Stalo sa to pri Paytonovi, keď ukončil zmluvu s New Orleans a odišiel do Denveru, a stalo sa to aj pri Mikeovi Holmgrenovi, keď v roku 1999 opustil Packers a odišiel do Seattlu (Green Bay získalo výbery v druhom a siedmom kole). Alebo by Policy mohol jednoducho nechať LaFleura odohrať posledný rok jeho zmluvy a vyrovnať sa s rozptýleniami, ktoré by to prinieslo.
Ako sa skončí sezóna 2025, by malo mať vplyv na situáciu okolo LaFleura. Ak by Packers druhý rok po sebe vypadli už v prvom kole play-off, Policy by mal dôvod klásť si otázky, kam až dokáže LaFleur tento tím doviesť. Aj keď zranenia zohrali významnú úlohu v neskorosezónnych problémoch Packers, tím skončí druhý alebo tretí v NFC North už štvrtý rok po sebe a do play-off vstúpi ako nasadená sedmička tretí rok v rade. Policy bude musieť zohľadniť aj to, že spomedzi ôsmich aktuálne najdlhšie pôsobiacich hlavných trénerov iba LaFleur a tréner Buffala Sean McDermott sa so svojím súčasným tímom nedostali do Super Bowlu.
Ak by Policyho trpezlivosť s LaFleurom dochádzala, jeho dilema znie: kým ho nahradiť? Kto spomedzi dostupných koordinátorov alebo nezamestnaných trénerov by bol lepší než LaFleur? Väčšina najlepších kandidátov – Robert Saleh zo San Francisca, Jesse Minter z Los Angeles Chargers, Brian Flores z Minnesoty, Chris Shula z Los Angeles Rams a Vance Joseph z Broncos – sú defenzívni tréneri. Osobne si myslím, že šancu na pohovoroch dostane aj defenzívny koordinátor Jaguars – Anthony Campanile – náš bývalý tréner linebackerov. Packers majú dlhú históriu najímania ofenzívnych trénerov a maximalizovať talent Lova je nevyhnutné, najmä vzhľadom na to, ako výrazne sú pravidlá naklonené útoku.
Aj defenzívny koordinátor Packers Jeff Hafley by mohol dostať ponuky na pohovory, no ak by ho Packers povýšili, kto by potom zostavil jeho ofenzívny realizačný tím? Rovnaká otázka by platila pri každom defenzívnom koučovi. Dokázal by nový tréner pokračovať v rozvoji Lova a viesť útok rovnako produktívny ako ten LaFleurov?
Každopádne o Hafleyho by mal byť veľký záujem. Podľa NFL insidera Jimmyho Fowlera patrí do skupiny silných defenzívne orientovaných kandidátov v tomto cykle. Zdá sa, že má určitú trakciu aj v New Yorku. Počas posledného týždňa v telefonátoch viackrát počul jeho meno spájané s pozíciou hlavného trénera Giants a očakáva, že bude na ich zozname. Hafley je navyše aj geografickou voľbou, keďže pochádza z Montvale v štáte New Jersey.
Ofenzívni tréneri, ktorí by mohli vzbudiť určitý záujem, zahŕňajú Matta Nagyho z Kansas City (je vysoko spájaný s pozíciou coacha Titans, kde by mal mať aj pohovor), Arthura Smitha z Pittsburghu a Mikea Kafku z Giants. Joa Brady z Buffala, či Klint Kubiak zo Seattlu si oprávnené získali pozornosť a účasť na pohovore, avšak podľa informácií NFL insidera Jimmyho Fowlera nie sú považovaní za jednoznačných kandidátov v tomto momente. V tejto skupine však nie sú mená typu Ben Johnson (Chicago), Mike Vrabel (New England) či Liam Coen (Jacksonville). Policy by si možno prial, aby sa na trhu objavil skúsený tréner ako Mike Tomlin alebo John Harbaugh, no nemôže s tým počítať.
Ak Packers v play-off ukážu bojovnosť a možno sa prebojujú až do divízneho kola, Policy by sa mohol cítiť dostatočne komfortne na to, aby LaFleurovi ponúkol dlhodobé predĺženie zmluvy. Zároveň by sa však mohol poradiť s Gutekunstom a ešte pred začatím rokovaní požiadať LaFleura o určité zmeny v jeho realizačnom tíme. Gutekunst by pravdepodobne mal výhrady k výkonom special tímov, k spôsobu, akým boli využívaní hráči v ofenzívnej línii, a k tomu, či tím dokázal vyťažiť maximum zo svojej defenzívnej línie. LaFleur bol doteraz k svojim asistentom lojálny, takže nie je jasné, ako by takéto rozhovory ovplyvnili zmluvnú situáciu.
Ak má Policy o LaFleurovi pochybnosti, musí konať rýchlo. Je možné, že už vedie rozhovory s LaFleurovým agentom o jeho kontrakte a snaží sa zistiť, či by tréner súhlasil s krátkodobým predĺžením ako formou poistky. Čo však Policy nemôže urobiť, je váhať – najmä ak zvažuje rozchod. Tímy po skončení sezóny konajú pri výmene hlavných trénerov veľmi rýchlo, a preto musí rozhodnúť promptne. Ak chce, aby LaFleur pokračoval, otázkou zostáva, či je ochotný zaviazať sa mu na ďalšie tri roky. Ide o citlivú situáciu, ktorá môže definovať celé Policyho pôsobenie na čele organizácie. Musí to urobiť správne. Matt LaFleur sa čoskoro stane jedným z najlepšie platených hlavných trénerov a je úplne jasné prečo — v skutočnosti patrí medzi špičkových trénerov a zaslúži si oveľa väčšie uznanie za prácu, ktorú odviedol.
A myslím si, že to bude práve u nás. Toto sú slová, ktoré Ed Policy napísal pre web Packers dňa 3. januára 2026. “Som mimoriadne hrdý na to, ako sa náš tím vyrovnal s množstvom výziev. Minulú sezónu sme sa v rámci našej divízie trápili a tento rok sme sa zlepšili na bilanciu 4–1. Prešli sme si množstvom zranení aj veľmi náročným rozpisom zápasov a dostali sme sa do pozície, v ktorej môžeme bojovať o náš konečný cieľ – titul v Super Bowle.”