Ako vyzerala historicky prvá sezóna Green Bay Packers v roku 1919?

Korene tímu: školské ihriská East a West

Začiatky originálneho tímu Green Bay Packers sa nachádzajú na stredoškolských futbalových ihriskách miestnych škôl – Green Bay East a Green Bay West. Prvý tím Packers v roku 1919 bol v podstate zložený z absolventov oboch škôl – tímu East & West Alumni.

Z 25 hráčov, ktorí nastúpili aspoň na jeden zápas v roku 1919, štyria boli bývalí spoluhráči Curlyho Lambeaua zo strednej školy na East: Nate Abrams, John Des Jardins, Fritz Gavin a Charlie Sauber.

Curly Lambeau v 1919

Ďalších sedem hráčov nastúpilo za West v tradičných súbojoch proti East počas toho, keď bol Lambeau ešte študentom: bratia Rigney a Clement “Dutch” Dwyer, William Jennings Gallagher, Wes Leaper, Orlo “Toody” McLean, Herb Nichols a Lyle “Cowboy” Wheeler.

Traja ďalší – Jim Coffeen, Wally Ladrow a Al Petcka – hrali na East ešte pred Lambeauovým pôsobením. Al Petcka a AJ Martin neskôr navštevovali St. Norbert College, ale u Martina sa nenašiel záznam, že by hrával futbal počas strednej školy. Herm Martell a Martin Zoll hrávali za West v roku 1917, teda tri mesiace po tom, čo Lambeau ukončil štúdium na East.

Medzi zvyšnými siedmimi hráčmi boli domáci Green Bay rodáci ako Henry “Tubby” Bero a Carl Zoll. Andy Muldoon sa do mesta prisťahoval ako malý chlapec, no nenašiel sa žiaden záznam, že by hrával stredoškolský futbal v Green Bay.

Traja hráči hrali stredoškolský futbal inde v štáte Wisconsin: Gus Rosenow pochádzal z Menasha, Milt Wilson sa narodil vo Wausau a rok hrával v Oshkoshi, Sam Powers, pôvodom z Koss v štáte Michigan, hrával tri roky v Marinette.

Jeden z hráčov, náhradník uvedený len ako Bradlee, nastúpil v zápase proti Racine, no inak zostal anonymný.

Všetci hráči Packers z roku 1919 boli dobrovoľníci – počas futbalovej sezóny totiž neexistovali žiadne výplaty. Títo muži si preto popri futbale udržiavali bežné zamestnania a vekovo sa pohybovali medzi 18 a 31 rokmi. Väčšina z nich bola slobodná a bývala v pešej vzdialenosti od centra Green Bay – či už u svojich rodičov, svokrovcov, alebo na internáte.

Zatiaľ čo viacerí hráči z východnej časti mesta (East Siders) pracovali pre spoločnosť Indian Packing Company, viacerí zo západnej časti (West Siders) pracovali pre železnice. Gus Rosenow, ktorý mohol byť jediným vysokoškolsky vzdelaným hráčom, bol učiteľom na strednej škole West High School. 

Z 25 hráčov bolo 15 klasifikovaných ako linemani, pričom ich priemerná výška bola 175 cm a váha približne 79 kg. A deväť hráčov tvorili „backovia“, ktorí v priemere merali 174 cm a vážili 75 kg. Niektorí z hráčov mali prezývky, ktoré odrážali ich tvrdosť či pracovné zázemie: Curly (Lambeau) a Cowboy boli doplnení o mená ako „Pig Iron“ (Rigney Dwyer) a „Stonecutter“ (Martin Zoll). Henry „Tubby“ Bero, ktorý hral ako „back“, meral len 165 cm  a vážil 69 kg.

Curly Lambeau nastúpil do všetkých 11 zápasov sezóny 1919, pričom v deviatich z nich hral na pozícii pravého „halfbacka“. Vynikal ako tvorivý a výnimočne presný passer, čo bolo obdivuhodné, vzhľadom na vtedajšie pravidlá a loptu, ktorá nebola uspôsobená na prihrávky. Fritz Gavin, 19-ročný center a jeden z pôvodných členov Packers, o ňom povedal: „Nezáležalo na tom, kde si bol – dokázal ťa trafiť presne. Vedel trafiť do desaťcentovky zo 40 yardov.”

Jedným z najvýraznejších hráčov Packers bol Jennings Gallagher, ktorý hral na Green Bay West High School od roku 1914 do 1917 – bol teda o rok mladší ako Lambeau. Počas štyroch rokov, ktoré na škole odohral, dosiahol bilanciu 26 víťazstiev a len 5 prehier, vrátane víťazstiev proti East High. Stal sa len tretím hráčom v histórii, ktorý štyrikrát štartoval vo výročnom zápase East vs. West.

Gallagher sa pridal k Packers pred tretím zápasom sezóny 1919. Hneď sa zaradil do základnej zostavy na poste „halfbacka“, kde nahradil Lambeaua, ktorý sa presunul na inú pozíciu. Gallagher sa stal možno jediným hráčom v tíme, ktorý sa herne Lambeauovi vyrovnal – najmä v schopnosti využiť svoju rýchlosť a všestrannosť na ihrisku.

Napriek svojej výnimočnej hre Gallagher po roku 1920 akoby zmizol. Nezúčastnil sa ani jedného z alumni stretnutí, ktoré sa začali v roku 1928, a neprišiel ani na pamätné stretnutie v roku 1946. Jeho meno sa jednoducho stratilo z historických záznamov a nikto presne nevedel, kam sa podel.

Až jeho synovec neskôr povedal, že Gallagher sa s rodinou odsťahoval do Chicaga a tam zomrel okolo roku 1950. Pripomenul aj, že Gallagherov otec (hráčov starší brat) zomrel počas Jenningsových školských čias a Jennings vtedy dostal z domu krátky odkaz: „Hod’ ho do jamy na Potterovom poli,“ spomínal synovec na drsný tón správy.

Aj keď bol Gallagher hviezdou, najviac obdivovaným hráčom medzi fanúšikmi i súpermi bol Gus Rosenow – prezývaný „Rosie“. Napriek tomu, že mal len jednu ruku, patril k najtvrdším a najšikovnejším hráčom mužstva.

Val Schneider vo svojom stĺpčeku napísal: „Rosie dokáže prihrávať loptu s tými najlepšími, je skvelý bežec a ničiaci útočník. Ale jeho najväčšou zbraňou je blokovanie. V tom je majstrom – vie zablokovať a zhodiť súpera s pravidelnosťou hodiniek.“

Rosie bol rýchly, tvrdý, nebojácny – typ hráča, ktorého súperi neznášali, ale rešpektovali. Jeho jediná ruka mu nikdy neprekážala – práve naopak, motivovala ho k tomu, aby sa stal jedným z najtvrdších hráčov na ihrisku.

Green Bay Packers boli od samého začiatku výnimoční v tom, že na rozdiel od niektorých iných klubov, ako napríklad Arizona Cardinals (ktorí svoje korene vystopovali až k Morgan Athletic Clubu v Chicagu z roku 1898), nemali žiadneho formálneho predchodcu. Tento klub, ktorý sa neskôr stal známym ako Cardinals, viedol Chris O’Brien. Už ako 18-ročný hráč pomohol tím založiť, stal sa kapitánom v roku 1900 a bol stále jeho lídrom aj o 20 rokov neskôr, keď sa Cardinals stali zakladajúcim členom novej American Professional Football Association – organizácie, ktorá sa neskôr premenovala na National Football League (NFL). Prezývka „Cardinals“ sa datuje už do roku 1901 a O’Brien ostal majiteľom až do roku 1929, keď tím predal doktorovi Davidovi Jonesovi. Toto bola neprerušovaná línia vedenia a identity – niečo, čo Green Bay pred vznikom Packers postrádal.

Kým Cardinals sa pýšia najstarším aktívnym profesionálnym futbalovým tímom, Green Bay nemal v histórii pred rokom 1919 žiadny kontinuálny, organizovaný a sponzorovaný tím, ktorý by vytvoril priamy most k Packers. Historici sa síce snažili hľadať spojenia medzi rôznymi miestnymi tímami, ktoré tu pôsobili už od roku 1895, ale žiadne relevantné, preukázateľné pokračovanie neexistovalo.

Wally Ladrow

Vývoj futbalu v Green Bay bol skôr sériou nesúvislých pokusov. Najlepším svedkom tejto histórie bol Wally Ladrow, ktorý hrával za mestské tímy už od roku 1913 a neskôr nastúpil ako fullback v deviatich zápasoch za Packers v ich inauguračnej sezóne 1919. Ako spomínal v roku 1971: „Bol som kapitánom tímu Hillsides a porazili sme tím Jima Coffeena v zápase o mestský titul, ešte predtým, než boli Packers založení. A práve tak sa Curly (Lambeau) rozhodol, že sa ma opýta, či chcem hrať za Packers.“ Ladrow sa tak stal jedným z najautentickejších historických mostov medzi érou pred-Packers a samotným vznikom tímu. Keď zomrel o tri roky neskôr, bol posledným žijúcim členom pôvodnej zostavy Packers.

Medzitým, Fred Hulbert, absolvent Wayland University v Beaver Dam, Wisconsin, zohral dôležitú úlohu pri tom, keď sa organizovaný futbal v roku 1895 prvýkrát objavil v Green Bay. Bolo to prekvapivo neskoro, vzhľadom na to, že iné mestá a dediny v štáte Wisconsin mali svoje tímy už roky predtým.

Už od začiatku 20. storočia sa v meste rozvíjala vášeň pre tento šport. Obrovský význam v tom mali rivality medzi miestnymi strednými školami – najmä medzi East High a West High. Rivalita týchto škôl, ktorá sa začala približne v roku 1905, bola často sprevádzaná konfliktmi a takmer dekádu trvajúcimi spormi o plánovanie zápasov.

George Nau Burridge, významný podnikateľ a historik z Green Bay, spomína, že práve zápasy medzi East a West boli kedysi v meste najdôležitejšie. Zúčastňovalo sa ich viac ľudí než niektorých zápasov Packers. Podľa jeho slov boli tieto dve časti mesta – East Green Bay a West Green Bay – takmer oddelené svety, medzi ktorými bola minimálna komunikácia. Packers sa tak podľa neho stali jedným z prvých faktorov, ktoré začali toto mesto zjednocovať.

Prvé tréningy, prvý tréner, prvé ihrisko a hľadanie prvých súperov

Nazvite to „snake-oil football“, ak chcete – lebo v podstate to Calhoun a Schneider predávali verejnosti v novinách. Verejnosti predávali svoj produkt ako veľkolepú zábavu. Bolo to do istej miery marketingové divadlo – Packers sa rýchlo prehnali svojimi prvými desiatimi súpermi a rozdrvili ich celkovým skóre 565-6. Z desiatich zápasov odohrali Packers až osem doma. A práve vďaka kombinácii Calhounových tlačových správ a Schneidrových športových článkov v novinách Green Bay Press-Gazette vznikol v meste obrovský záujem. Obaja majstrovsky nafukovali očakávania pred každým zápasom, bez ohľadu na kvalitu súpera, len aby prilákali ľudí na tribúny.

Počas druhého organizačného stretnutia Packers zaznamenali prvé komplikácie pri plánovaní sezóny. Press-Gazetteoznámila 27. augusta, že vedenie pracuje na harmonograme „ktorý by obsahoval 10 až 12 zápasov, vrátane najlepších profesionálnych tímov vo Wisconsine“. Hoci noviny sľubovali zverejnenie programu už 2. septembra, ani po 12 dňoch ešte nebol kompletný. Súperi ako Oconto, De Pere a Oneida Indians stále prichádzali do úvahy.

Noviny tvrdili, že sezóna sa začne do 12 dní – teda v polovici septembra – ale zároveň priznali, že žiadne zápasy zatiaľ neboli oficiálne dohodnuté. Medzi potenciálnymi súpermi na úvodný zápas figurovali tímy z Oskosh, De Pere a Oneida Indians. V tom čase nemali Packers ešte podpísaných ani hráčov.

Napokon, 3. septembra 1919 – viacej ako tri týždne po prvom stretnutí ohľadom založenia tímu – sa konal vôbec prvý tréning. Miestom konania bolo nové ihrisko Indian Packing Company, priamo vedľa továrne. Tréning sa začal o 19:00, zúčastnilo sa ho 12 hráčov a bol prvým praktickým krokom k skutočnému futbalovému tímu. Plán v tom čase rátal s tromi tréningovými jednotkami týždenne, ktoré mali prebiehať na ihrisku počas celej sezóny. Tréningy sa konali počas denného svetla alebo večer, keď to poveternostné podmienky a pracovno-časové možnosti hráčov dovoľovali. Avšak už vtedy si vedenie uvedomovalo, že nie vždy bude možné trénovať vonku. Preto v týždňoch, keď počasie nedovolilo vonkajší tréning, tím cvičil v interiéri – buď v bývalej armádnej zbrojnici, alebo na kolieskovom klzisku v Hagemeister Parku.

Ihrisko, na ktorom hrávali Green Bay Packers v Hagemeister Parku v rokoch 1919 až 1922, sa nachádzalo pri ulici Walnut Street, vedľa dráhy na bežecké preteky a blízko východného okraja parku. Práve tam Packers odohrali svoje prvé zápasy. V tom istom priestore stála aj ich drevená tribúna pre divákov, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1920 až 1922. Toto ihrisko v Hagemeister Parku sa nachádzalo približne na rovnakom mieste, kde dnes stojí budova Green Bay East High School. Znamená to, že miesto, kde dnes študenti chodia na hodiny, je rovnakým miestom, kde v roku 1919 začala svoju púť jedna z najlegendárnejších organizácií amerického futbalu.

Nasledujúci deň Press-Gazette oznámila, že Willard „Big Bill“ Ryan – rodák z Wausau, Wisconsin, ktorý v tom čase trénoval na strednej škole v East High School – sa stane trénerom Packers. Ryan bol zároveň futbalovým koučom East High School. Tým pádom sa vyvracia mýtus,  že práve Curly Lambeau bol prvým trénerom Packers. Lambeau v úvode historicky prvej sezóny tímu z Green Bay niesol titul kapitána a ako tréner bol oficiálne písaný práve Big Bill. Avšak ich trénerské úlohy boli aj napriek tomu prepojené.

Medzitým však Calhoun oslovoval noviny po celom štáte a hľadal tímy, ktoré by boli ochotné nastúpiť proti Green Bay. Dva týždne po zverejnení výzvy však Press-Gazette upozorňovala, že Packers ešte stále hľadajú vhodného súpera pre úvodný zápas sezóny. Noviny poznamenali: „Mnohé z okolitých tímov nie sú ochotné hrať proti Green Bay tak skoro v sezóne.“

Ak Packers čelili problémom s počtom hráčov na tréningoch a obavám, že sa im nepodarí naplniť plánovaný harmonogram zápasov, tak Press-Gazette tieto komplikácie nenechala ujsť na verejnosť a už 5. septembra Charles “Cal” Schneider napísal: „Futbal v Green Bay tento rok dosiahne svoj vrchol, aký nemal žiadny futbalový zápas v histórii tohto mesta.“

Priebeh prvej sezóny

Po týždňoch nejasností a intenzívneho hľadania vhodného súpera Press-Gazette napokon oznámila, že tím North End Athletic Club z Menominee, Michigan sa stane prvým súperom Packers. Zápas sa mal uskutočniť 14. septembra v Hagemeister Parku, čo znamenalo oficiálny debut Green Bay Packers pred domácim publikom. Vo svojej správe noviny dodali bombastické hodnotenie súperovho kádra: „Tím z Menominee je zložený z bývalých vysokoškolských a stredoškolských hviezd,“ a hneď ďalej poznamenali, že: „Tím trénoval počas uplynulého týždňa a správy uvádzajú, že vyzerá ako majstrovský stroj.“

Tento opis nebol výnimočný. V skutočnosti šlo o systematický prístup, ktorý Press-Gazette uplatňovala počas celého týždňa a pokračovala v ňom aj po zvyšok sezóny. Noviny úmyselne nafukovali silu každého protivníka, pričom každý jeden tím bol na papieri prezentovaný ako elitný celok – „powerhouse“ – bez ohľadu na skutočnú kvalitu. Takáto žurnalistická stratégia zvyšovala záujem fanúšikov a vytvárala okolo Packers a ich zápasov auru výnimočnosti. Výsledky zápasov rozprávali úplne jednoznačný príbeh. To isté sa však nedalo povedať o miestnych novinách väčšiny súperov Packers. Tie často podávali alternatívny výklad toho, čo sa na ihrisku skutočne stalo – ako spôsob, ako si zachovať tvár pred vlastným publikom po krutých prehrách.

vs Menominee North End A.C.

Menominee Herald-Leader označil tím, ktorý prehral s Packers 53-0, ako „Leanlahov Colts, oslabený susedský tím z Marinette.“ Čiže nešlo ani o hlavný tím Menominee, ale o akýsi provizórny výber zo susedného mesta. Týmto spôsobom noviny minimalizovali význam prehry tým, že tvrdili, že na ihrisku nestál skutočný reprezentant ich komunity.

Na zápase neboli prítomní žiadni policajti, či usporiadatelia, aby na zápase udržali poriadok. Neboli tam žiadne vstupné brány alebo steny. Jediná vec, ktorá ľudí držala mimo ihriska bolo natiahnuté lano okolo hracej plochy.  Ľudia pozerali zápas postojačky a diváci, ktorí prišli na aute, svoje autá zaparkovali pri hracej ploche a zápas sledovali z nich. Pomedzi ľudí chodil s klobúkom v rukách Calhoun a zbieral donácie. V tom čase ešte nebola ani žiadna šatňa, kde by sa hráči mohli prezliecť. Čiže doma sa nahodili do uniformy a išli na štadión.

Prvý touchdown v histórii Green Bay Packers skóroval quarterback Clement ´Dutch´ Dwyer a obrana svojmu súperovi za celý zápas povolila len jeden jediný prvý down. Packers celkovo skórovali osem touchdownov, pričom o dva sa postaral Curly Lambeau. Otvárací zápas sezóny si prišlo do Hagemeister Parku vychutnať 1,500 divákov. 

vs Marinette Northerners

Marinette Eagle-Star, komentujúc zápas, v ktorom Northerners prehrali 61-0, tvrdil, že: „išlo o tím Twin City All-Stars“ a že: „päť hráčov z tímu v týždni pred zápasom vypadlo.“ Vzhľadom na tento výpadok sa vážne zvažovalo zrušenie zápasu. Nakoniec sa však rozhodlo inak — zápas sa odohral, a to z veľmi konkrétneho dôvodu: „Manažér tímu povedal, že ak by k zrušeniu zápasu došlo, ľudia v Green Bay by si mysleli, že Marinette nemajú dostatok kuráže.“ Hosťom sa len raz podarilo premeniť prvý down a najbližšie od súperovej goal line boli štyridsaťpäť yardov.

Zápas teda prebehol. A zhodou okolností — v ten istý deň odohral svoj duel aj East End Badgers, ďalší tím z oblasti Marinette, ktorý nastúpil proti Appletonu. To dokresľuje dobové futbalové dianie v regióne, kde sa v nedeľu často konalo viacero paralelných zápasov medzi rôznymi komunitnými tímami.

vs New London

Po predchádzajúcich odkladoch zo strany Appletonu sa tento tím opäť odhlásil z plánovaného zápasu, a to len dva dni pred výkopom. Táto situácia výrazne skomplikovala plány Green Bay Packers, ktorí museli narýchlo zohnať nového súpera, aby vôbec mohli odohrať ďalší zápas.

Záchrana prišla v podobe tímu z New London, ktorý sa podujal nastúpiť aj napriek krátkemu časovému priestoru na prípravu. Výsledok zápasu bol opäť jednoznačný – Packers zvíťazili 54-0. Pre tím z New London to bolo jediné vystúpenie v celej sezóne. Miestny manažér z New London neskôr v rozhovore pre noviny vyjadril vec celkom otvorene a odľahčene: „Jednoducho sme zložili tím, mali sme pár hodín na tréning, šli sme do Green Bay, prehrali sme, ale dobre sme sa zabavili a šli domov.“

vs Sheboygan Company C

Nasledujúcim súperom po tíme z New London bol Sheboygan Company C, ktorý počas sezóny odohral iba jeden zápas – práve proti Packers – a prehral. Green Bay využili sparingový tréning proti výberu z Ryanovej East High School a zaznamenal víťazstvo 87-0.

vs Racine

Dňa 12. októbra nastúpili Packers proti tímu Iroquois, ktorý bol súčasťou štvorčlennej ligy v meste Racine. Iroquois bol prezývaný ako „ľahkotonážny tím“ (Lightweights), čo odkazovalo na priemernú hmotnosť ich hráčov – 68 kg. Aj tento zápas dopadol v prospech Packers 76-6.

vs Ishpeming

Na ďalší týždeň čakal na Green Bay najväčší futbalový zápas. Packers sa mali stretnúť s Ishpemingom, čo boli šampióni severného Michiganu. Zápas priniesol prvú porážku držiteľov titulu z Michiganu na domácej pôde za posledných päť rokov, keď Packers vyhrali 33-0.

Rozhodca zápasu Plummer sa pre novinárov po zápase vyjadril, že toto bol najlepší tím v histórii, ktorý kedy hral v Ishpemingu. Ďalej povedal, že ich najväčšou výhodou je to, že môžu striedať hráčov bez toho, aby sa ich zostava akokoľvek oslabila. Po tomto víťazstve sa začalo o Green Bay Packers hovoriť ešte hlasnejšie.

Zápas proti Ishpeming sa uskutočnil kvôli tomu, že tím z Fond du Lac na poslednú chvíľu porušil dohodu a odstúpil zo zápasu, ktorý sa mal odohrať v Hagemeister Parku. Packers tak museli cestovať na sever do Michiganu. Tréner Fond du Lac ospravedlňoval rozhodnutie malou epidémiou osýpok v tíme.

Zápas sa niesol v tvrdšom duchu a hráči sa dopustili niekoľkých faulov. Keď Press-Gazette skritizoval hru Ishpeming ako „drsnú“, miestne noviny v Michigane sa urazili a ironicky napísali, že na budúce radšej zorganizujú turnaj v pinochle alebo ping-pongu.

Zápas v Ishpemingu však mal obrovský úspech – prišlo až 3,500 divákov, čo bolo najviac v celej sezóne. Tím z Green Bay vyrazil na cestu o 00:45 v noci zo stanice Chicago & North Western vlakom, vrátane špeciálne upraveného spacieho Pullman vagóna, ktorý bol vyzdobený vlajkami a transparentmi fanúšikov. Do Ishpemingu dorazili po šesť a pol hodinách.

Na spiatočnej ceste odišli z Ishpemingu o 18:00, dorazili do Green Bay krátko po polnoci. Press-Gazette poznamenali, že: „Na každej stanici stáli davy zvedavcov, ktorí chceli vedieť, ako zápas dopadol.“

Delegácia fanúšikov z Green Bay sa domov vrátila aj finančne úspešne – priniesli si späť približne $800, ktoré vyhrali v stávkach proti fanúšikom Ishpemingu.

vs Oshkosh Professionals

O týžden neskôr Green Bay deklasovali novo vzniknutý tím Oshkosh Professionals skóre 85-0.

vs Milwaukee Maple Leaf A.C.

Víťazstvo nad Maple Leaf Athletic Club z Milwaukee 53-0.

vs Chicago Chilar A.C.

Víťazstvo nad Chicago Chilar Athletic Club 46-0. Ani Maple Leaf, ani Chilar nepatrili medzi špičku vo svojich mestách.

@ Staumbagh Miners

Keď sa Packers pripravovali na zápas proti Stambaugh, tak usporiadatelia pozvali fanúšikov Packers, aby ich sprevádzali aj na ďalší výjazdový zápas. Tentoraz sa pridalo až 300 ľudí. Vodcom výpravy bol Harrison „Jock“ Smith, krajčír a fanúšik známy tým, že viedol pokriky pomocou megafónov a nešetril hlasivkami. Delegácia z Green Bay si však neodniesla len výhru 17-0. Podľa Press-Gazette: „Odhaduje sa, že výprava z Green Bay si z Michiganu priniesla späť vyše $3,000 z wolverinských peňazí.“

Sporný záverečný zápas sezóny proti Beloit A.A.C

Záver sezóny priniesol najväčšiu výzvu: stretnutie s tímom Beloit A.A.C., ktorý mal bilanciu 5–1–1. Jedinú prehru utrpel proti tímu z Illinois. Zápas bol nazvaný Press-Gazette ako: „profesionálne futbalové majstrovstvá Wisconsinu“Beloit Daily News ho označili ako: „semiprofesionálne majstrovstvá štátu.“

Zápas sa odohral 23. novembra 1919 o 14:30 na ihrisku Morse Field v Beloite. Vstupné bolo 50 centov + 5 centov spotrebná daň.

Nasledujúce titulky v Press-Gazette zachytávajú emócie Green Bay po zápase:

  • „Šampióni okradnutí o víťazstvo rozhodcom Zabelom v tvrdom zápase; Tri touchdowny neuznané.“
  • „Davy na ihrisku rušili hru.“
  • „Kapitán Lambeau preťal goal line dvakrát, Gallagher raz – no skórovanie rozhodca neuznal.“

Packers tak po 10 víťazstvách v rade utrpeli svoju prvú prehru 6-0. Podľa Press-Gazette však tím nebol porazený, ale okradnutý.

Obvinenia smerovali priamo na rozhodcu Georgea Washingtona Zabela, bývalého nadhadzovača Chicago Cubs, ktorý býval v Beloite. „Nič iné ako diaľničná lúpež,“ povedal George DeLair, majiteľ reštaurácie na Washington Street a jeden z najväčších fanúšikov Packers. „Bolo to najúmyselnejšie divadlo, aké som kedy videl,“ dodal C. M. „Neil“ Murphy, obchodník s písacími strojmi z Green Bay.

Podľa Beloit Daily News, už deň pred zápasom sa hovorilo, že: „Fanúšikovia Beloitu sú pripravení staviť takmer $1,000 na zápas.“ Článok dodáva: „Nejde o nijaké prázdne vyhlásenia, ale o skutočné peniaze. Viac než $500 už bolo vsadených, najmä zo strany Janesville gangov, ktorí sú vždy pripravení Beloit obrať.“ Na rozdiel od víťazstiev Packers v Michigane, v Beloite sa žiadne veľké výhry nekonali.

V časoch divokého západu profesionálneho futbalu, keď si domáce tímy zvyčajne zabezpečovali vlastných rozhodcov, nebola takáto kontroverzia ničím neobvyklým. Teda – keď si tím organizoval zápas sám, často aj s vlastným rozhodcom, dalo sa očakávať, že do hry vstúpi spor. Ale tento spor kvôli rozhodcovi dosiahol úroveň, ktorá sa možno zapísala ako najpamätnejšia v histórii Packers – aspoň až do fiaska v Seattli, ktoré fanúšikovia neskôr poznali ako ‘Fail Mary’.

Packers odišli z Beloitu na vlaku North Western Pullman o 14:50 popoludní, deň po zápase. Noc predtým strávili vo vlaku, ktorý zostal odstavený na železničnej stanici v Janesville. Do Green Bay dorazili nasledujúce ráno o 11:00. Nie všetci fanúšikovia išli jedným vlakom alebo z rovnakého miesta, no počas návratu sa zhromažďovali k tímu na trase a postupne sa vracali domov spolu s hráčmi. Medzi tými, ktorí cestovali s tímom, bola aj Lambeauova manželka Marguerite a Christine Coffeen, novomanželka quarterbacka Packers Jima Coffeena.

Zápas v Beloite bol pre Green Bay Packers nielen prvou prehrou sezóny 1919, ale aj jedným z najkontroverznejších momentov celej ich rannej histórie. Hoci išlo o ich posledný zápas v roku, vtedajší titulok v Green Bay Press-Gazette ešte nevedel, že píše o poslednom zápase celej sezóny. O to hlasnejší bol jeho obsah. „Green Bay Packers prehrávajú úvodný zápas sezóny v Beloite: skóre 6-0,“ kričala titulná strana, hoci v skutočnosti išlo o záverečný duel. Podtitulky v novinách tvrdili, že šampióni boli o víťazstvo okradnutí rozhodcom Zabelom v tvrdom zápase a že im boli odňaté tri touchdowny. Ďalej sa písalo, že diváaci zaplavili ihrisko a že kapitán Curly Lambeau preťal goal-line dvakrát, Gallagher raz, no ani jedna z týchto plays nebola uznaná.

Zápas mal pre Packers trpkú príchuť. V jednej hernej situácii Lambeau prerazil obranu na päťyardovej čiare, vrazil do obrancu a natiahol sa cez gólovú líniu. Rozhodca však skóre zamietol a tvrdil, že jeho progres bol zastavený na 2-yardovej línii. Následne pri 2 yardovom behu Zabel odpískal ofenzívny faul – päťyardový trest za ofsajd. Press-Gazette ešte zdôraznila, že počas posledných desiatich minút zápasu boli Packers dvakrát blízko ku skórovaniu, no v oboch prípadoch im skóre zmarili diváci. Gallagher zachytil prihrávku a mal pred sebou voľnú cestu do end zóny, no do cesty mu vbehli fanúšikovia a zastavil ho. V samom závere ešte Toody McLean unikal po kraji, no fanúšik Beloitu mu podkopol nohy počas toho ako bežal do end zóny.

E. B. Gates, ktorý pokrýval tento zápas pre noviny z Beloitu, v následnom vyjadrení ponúkol úplne inú verziu. Podľa neho bol Beloitu odpískaný offside, čo dostalo loptu len pár centimetrov od goal line a následne Packers zastavili na troch behoch – raz po penalte za motion a potom znova na štvrtom downe, keď sa hádzala prihrávka a skončila neskompletovaná. Každá strana mala vlastný príbeh. Beloit samozrejme tvrdil, že išlo o férový zápas, Green Bay naopak hovorili o krádeži.

Do sporu sa zapojili aj ďalšie médiá. Janesville Daily Gazette informovali, že “Packers boli dvakrát penalizovaný blízko goal line, ale len jeden priestupok anuloval touchdown.” Ich titulok jasne ukazoval, aký chaos sprevádzal koniec stretnutia: „Výtržnosti hrozia pri víťazstve Beloitu.“ Denník odhadoval, že sa v ten deň stavilo približne $5,000 a že zápas sledovalo asi 2,000 fanúšikov.

Odveta, ktorá nikdy nebola a zrušený koniec sezóny

Packers si v tej chvíli neuvedomovali, že tento zápas bol posledným zápasom ich prvej sezóny. Na nasledujúcu nedeľu mali totiž naplánovaný zápas v Hagemeister Parku proti susednému tímu z De Pere. De Pere Journal-Democrat o stretnutí informoval a očakávalo sa jeho odohranie a označilo ho ako “futbalový zápas na krv.”

Súčasne Green Bay Press-Gazette a Beloit Daily News oznámili, že dôjde k odvete medzi Packers a Beloit, naplánovanej na 7. decembra. Dokonca sa uvádzalo, že manažment Beloitu zložil v miestnej štátnej banke zálohu vo výške $200 ako záruku, že počas zápasu diváci nevojdú na ihrisko. Daily News tiež uvádzali, že Calhoun bol ochotný staviť $1,500 aby podporil svoje tvrdenie, že v odvete s neutrálnymi rozhodcami by Packers zvíťazili.

Medzitým sa do Green Bay dostal list od D. F. McCarthyho, manažéra Beloitu. Ten napísal: „Zaujímalo ma, ako váš denník v Green Bay opísal náš zápas, a musím povedať, že máte veľké šťastie, že máte taký typ fanúšikov, ktorým môžete predložiť taký neuveriteľný príbeh,“ napísal McCarthy. „Avšak ten príbeh je považovaný za vtip – ako v Beloite, tak aj v Janesville.“

Zápas s De Pere bol zrušený len tri hodiny pred výkopom kvôli tomu, že ihrisko bolo pokryté ľadom. Potom päť dní pred plánovanou odvetou zaslal Beloit list Calhounovi, v ktorom manažér timu Beloitu informoval, že aj ich ihrisko bolo pokryté ľadom a zápas sa ruší.

Dňa 7. decembra, namiesto odohrania zápasu, bol každý hráč tímu Packers požiadaný, aby sa o 13:30 dostavil do Indian Packing Plant, kde sa mala zhotoviť tímová fotografia. Fotografia vznikla v snehu pred garážou závodu. Z 25 hráčov prišlo 19 – spolu s Calhounom.

Prvá ligová sezóna Green Bay Packers sa skončila s bilanciou desiatich výhier a jednej prehry. Je dôležité poznamenať, že prvý tím Green Bay Packers nebol profesionálny. Bolo to dvadsaťpäť chlapov, ktorí mali svoju stálu prácu, trikrát do týždňa sa zišli na tréningovom ihrisku a v nedeľu poobede odohrali zápas. Hagemeister Park stále nebol oplotený, nemal žiadne tribúny a nevyberalo sa ani vstupné. George Calhoun počas zápasov chodil medzi divákmi, zbieral od fanúšikov donácie a veľká časť z týchto peňazí sa použila na zaplatenie zdravotnej pomoci pre zranených hráčov. Na konci sezóny sa zvyšné peniaze rozdelili medzi hráčov a každý jeden dostal sumu, alebo to môžeme aj nazvať výplatu – $16.75. 

Tímová fotografia 1919 Packers. Na fotke (zadný rad, zľava doprava): Herb Nichols, Sam Powers, Jim Coffeen, Martin Zoll, Al Martin, Charlie Sauber, Herm Martell, Wes Leaper, Wally Ladrow, John Des Jardins, Carl Zoll, Andy Muldoon, Gus Rosenow, Al Petcka a George Calhoun, manager; (stred): Curly Lambeau; (predný rad, zľava doprava): Nate Abrams, Fritz Gavin, Toody McLean, Tubby Bero. Na fotke chýbajú: Dutch Dwyer, Rigney Dwyer, Jennings Gallagher, Cowboy Wheeler and Milt Wilson.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *