Ako a kedy sa založilo mesto Green Bay? Aké prvé futbalové tímy tu vznikali?
Predtým, než Green Bay poznal svet ako mesto futbalu, tu bola divočina – husté lesy, močaristé brehy, zálivy plné života a rieka Fox, ktorá sa tiahla krajinou ako tepna budúceho mesta. Pred Curlym Lambeauom, pred Vinceom Lombardim, pred Super Bowlmi a dynastiami – tu bolo miesto s hlbokou históriou, kultúrnym konfliktom, pionierskou výdržou a komunitou, ktorá verila vo vlastnú budúcnosť.
Prírodné podmienky a významná poloha
Oblasť dnešného Green Bay sa nachádza pri sútoku rieky Fox a Michiganského jazera. Rieka Fox bola v minulosti jednou z najdôležitejších obchodných ciest medzi severovýchodom a západom kontinentu. Vďaka tejto polohe sa Green Bay stalo nielen strategickým vojenským bodom, ale aj obchodným centrom v dobe, keď sa celý región ešte len začal kolonizovať.
Pôvodní obyvatelia oblasti – kmeň Ho-Chunk, známy aj ako Winnebago – tu žili stovky rokov pred príchodom Európanov. Ich územie bolo rozprestreté od jazera Winnebago až po rieku Wisconsin a hlboko do dnešnej Iowy. Ich spoločnosť bola vyspelá, organizovaná v klanovom systéme, s poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodom a bohatými náboženskými tradíciami.
Jean Nicolet a francúzsky príchod (1634)
Jean Nicolet, prieskumník a obchodník s kožušinami, pochádzal z mesta Cherbourg vo Francúzsku. V roku 1618 pricestoval do Nového Francúzska ako dvadsaťročný, kde ho Samuel de Champlain poveril úlohou žiť medzi Algonquinmi pri rieke Ottawa, aby sa naučil ich jazyk a zvyky. V roku 1634 bol vyslaný hľadať tzv. „Ľudí mora“, ktorých Champlain pokladal za Číňanov. Nicolet sa dostal až k ústiu rieky Fox, kde na brehu dnešného Green Bay narazil namiesto Ázijcov na domorodý kmeň Winnebago (Ho-Chunk).
Podľa legiend pristál na brehu v ceremoniálnom čínskom odeve a s pištoľami, aby urobil dojem. Priniesol so sebou aj darčeky – perly, čipky, zrkadlá, nože – ktoré mal odovzdať novým “ázijským” spojencom. Napriek obrovskému omylu sa Nicolet stal prvým známym Európanom, ktorý vstúpil na pôdu dnešného Wisconsinu.
Svoj cieľ – sprostredkovať mier medzi Winnebago a Huronmi – však nedosiahol. Boje pokračovali a oblasť bola na ďalšiu generáciu opustená Francúzmi. Z tohto obdobia pochádza aj názov La Baie des Puants – Záliv zápachu – ktorý sa spája so sírovým zápachom, riasami, bahnom a rozkladajúcimi sa rybami. Názov sa zmenil až v 19. storočí.
Ranné francúzske misie a obchodné stanice (1671–1761)
V druhej polovici 17. storočia sa Francúzi vrátili. V roku 1671 bola založená misia St. François Xavier pri De Pere – len pár kilometrov od Green Bay. Misie slúžili na šírenie kresťanstva a ako základne pre obchodníkov s kožušinami. Práve kožušinový obchod sa stal ekonomickým pilierom kolónie. Do oblasti prichádzali Huronovia, Ottawa, Ojibwe, Sauk a ďalšie kmene, aby obchodovali s Francúzmi.
V rokoch 1718–1721 bolo Green Bay dôležitým vojenským stanovišťom pod velením Chevaliera de Louvigny. Francúzi postavili pevnosť Fort La Baye (dnešné Green Bay), ktorá bola niekoľkokrát zničená počas konfliktov s kmeňmi Fox. V roku 1761 prevzali pevnosť Briti a stala sa známou ako Fort Edward Augustus.
Americká expanzia a Fort Howard (1816 – 1850)
Po skončení vojny v roku 1812 sa Spojené štáty snažili upevniť svoju prítomnosť na severe teritória Wisconsin, ktoré bolo do tej doby pod značným britským vplyvom. Zásadným krokom bolo rozhodnutie federálnej vlády vybudovať Fort Howard – vojenskú základňu na ochranu amerických obchodných záujmov a na zabezpečenie kontroly nad strategickými obchodnými cestami pri ústí rieky Fox do Green Bay.
Pevnosť bola dokončená v roku 1816 a nachádzala sa na západnom brehu rieky Fox – presne oproti miestu, kde sa neskôr vyvinula civilná osada Navarino. Fort Howard sa rýchlo stal jedným z najdôležitejších bodov americkej vojenskej prítomnosti na severozápade. Slúžil nielen na vojenské účely, ale aj ako základňa pre diplomaciu s miestnymi indiánskymi kmeňmi – Menominee, Ho-Chunk, Ojibwe či Potawatomi.
Fort Howard pozostával z viacerých drevených budov: kasární, dielní, nemocnice, veliteľského stanovišťa a skladov. Okolo pevnosti sa začala formovať komunita – vojenskí dodávatelia, remeselníci, obchodníci a neskôr rodiny vojakov. Prvé verejné školy v oblasti sa organizovali práve na pôde pevnosti.
Na druhej strane rieky sa súčasne začal rozvíjať súkromný obchod a civilné osídlenie. Daniel Whitney, obchodník a podnikateľ z New Hampshire, založil v roku 1829 osadu Navarino, ktorá mala byť civilnou protiváhou vojenského Fort Howardu. Medzi osadami vznikla prirodzená rivalita – Navarino bolo orientované na obchod a rozvoj, Fort Howard na poriadok a obranu.
Pevnosť napokon stratila svoj vojenský význam v druhej polovici 19. storočia a v roku 1853 bola oficiálne uzavretá. Jej budovy však ostali v používaní – niektoré slúžili ako školy, sklady alebo boli rozobraté a použité na výstavbu domov v okolí.
Aj po svojom zániku zostal Fort Howard v pamäti mesta ako symbol začiatku americkej prítomnosti a jeden z kľúčových pilierov formovania Green Bay ako strategického a obchodného uzla.
Daniel Whitney a vznik civilného mesta (1829 – 1854)
Jednou z najvýraznejších postáv civilného rozvoja Green Bay bol podnikateľ Daniel Whitney. V roku 1829 sa rozhodol opustiť New Hampshire a presunúť svoj obchodný záujem na západ. Na východnom brehu rieky Fox vyklčoval pozemok, postavil sklad, obchod, hotel a zriadil vlastné prístavisko. Táto oblasť sa čoskoro stala známa ako Navarino – konkurent Fort Howardu na západnej strane rieky.
Whitney bol vizionár, ktorý dokázal premeniť bažinaté a komármi zamorené územie na pulzujúce obchodné centrum. Práve jeho aktivity pritiahli ďalších osadníkov a vytvorili základ ekonomického a spoločenského rastu. Zároveň medzi Navarinom a Fort Howardom vznikla intenzívna rivalita. Každá strana mala svoje obchody, školu, kostol, dokonca aj svoje vlastné noviny. Fort Howard bol konzervatívnejší, vojensky zameraný, zatiaľ čo Navarino bolo otvorenejšie obchodu a priemyslu.
Táto napätá koexistencia trvala niekoľko desaťročí. V roku 1838 sa Navarino zlúčilo s inou komunitou – Astor – a vznikla obec Green Bay. V roku 1854 bolo Green Bay uznané ako oficiálne mesto Wisconsinu. Fort Howard si však zachoval nezávislosť až do 2. apríla 1895, keď došlo k hlasovaniu o zlúčení. Vtedajší obyvatelia Fort Howardu si vymohli dve zásadné podmienky: že alkohol nebude možné predávať západne od Broadway a že si zachovajú vlastnú strednú školu. Tento zákaz predaja alkoholu zostal v zákonníkoch mesta Green Bay až do roku 2005.
Rivalita medzi západnou a východnou stranou mesta pretrvávala aj po zlúčení. Niektorí obyvatelia z jednej strany rieky si nevedeli predstaviť žiť na druhej. Táto neviditeľná kultúrna bariéra ovplyvňovala ekonomiku, školstvo, verejné investície, a napokon aj vznik ikonického futbalového tímu – ktorý mal byť spoločným symbolom jednoty, no aj hrdosti na svoju stranu rieky.
Výrobný boom: papier, pivovary a para (1850 – 1900)
Druhá polovica 19. storočia priniesla Green Bay priemyselnú revolúciu. V roku 1851 vznikol prvý pivovar – Blesch’s Bay Brewery. V nasledujúcich desaťročiach sa počet pivovarov rozšíril a pivo sa stalo súčasťou kultúrneho života mesta. Do roku 1919 fungovali v Green Bay tri pivovary a neuveriteľných 109 saloonov, ktoré boli viac ako len miestami, kde sa pilo – boli to komunitné centrá, kde sa diskutovala politika, organizovali stretnutia a neskôr sledovali zápasy Packers.
V roku 1895 podnikateľ John Hoberg presunul svoju továreň na výrobu papiera do Green Bay, čím začal tzv. papierenský vek mesta. Hobergov podnik ako prvý zaviedol výrobu poháňanú parou, čo bol prelom, ktorý umožnil ďalší rozvoj bez závislosti od vodných mlynov. O šesť rokov neskôr vznikli Northern Paper Mills, ktoré ako prvé v Spojených štátoch vyrábali toaletný papier.
Z Green Bay sa stal líder amerického papierenského priemyslu, známy po celom štáte ako “Toilet Paper Capital of the World”. Práve tento priemysel poskytol stovky pracovných miest a prilákal vlny prisťahovalcov – hlavne Nemcov, Írov, Poliakov, Belgičanov a Luxemburčanov – ktorí priniesli svoje zvyky, jazyky a dedičstvo, ktoré mesto formujú dodnes.
Do roku 1919 malo mesto Green Bay viac ako 31 000 obyvateľov, a ďalších približne 12 000 žilo v prímestských častiach. V tom istom roku vznikol aj tím, ktorý sa navždy zapísal do histórie amerického športu.
Zrodenie futbalu v Green Bay (1895 – 1918)
Futbal v Green Bay sa začal formovať na prelome 19. a 20. storočia ako súčasť rýchlo sa rozvíjajúcej komunity. Prvý zdokumentovaný neoficiálny futbalový zápas v meste sa odohral 21. septembra 1895 vo Washington Parku medzi tímami Green Bay East a Green Bay West. V skutočnosti to boli zmiešané zostavy bez oficiálnych študentov a zápas skončil remízou 8:8. Každý tím skóroval dva touchdowny, keďže vtedy mali štyri body a nikto nepremenil extra point.
Prvým veľkým víťazstvom mestského tímu bola výhra 25. októbra 1895 nad Menominee (Michigan) v pomere 10:4. Tento zápas bol mimoriadne tvrdý. Hlavná postava tímu, Fred Hulbert, bol počas druhého polčasu zasiahýnut do tváre hráčom, ktorý bol známy len ako “Juttner”, čo spôsobilo, že Green Bay odmietli pokračovať a zápas bol predčasne ukončený. Hulbert, 24-ročný rodák z Chicaga a absolvent Wayland Academy, bol známy svojou fyzickou výbavou, blond vlasmi a býval na západnej strane rieky. Ako dodávateľ bielizne a hráč na pozícii fullbacka dodával tímu organizáciu a disciplínu.
Počas nasledujúcich dvoch rokov (1895–1897) tím zápasil s nestálou organizáciou – často sa menili zostavy, hráči aj roly manažéra a trénera. Niektoré sezóny sa odohral len jeden či dva zápasy, inokedy nehrali vôbec. Prelom nastal v roku 1897, keď do tímu vstúpil Tom Skenandore, člen Oneida Nation, ktorý bol tak výnimočný behač, že mu tím platil 2 doláre za zápas – stal sa tak prvým profesionálnym hráčom v histórii Green Bay. Tím v tejto sezóne dosiahol bilanciu 4–0–1, skóroval 142 bodov a inkasoval len 6. Vrcholom bolo víťazstvo 42:0 nad Lawrence University, hoci len o dva roky predtým s týmto tímom prehrali 4:66.
Veľkú zásluhu na tomto úspechu mal T.P. Silverwood, kapitán tímu v roku 1897 a neskôr jeho tréner. Zaviedol poriadok, taktické princípy a výber silnejších súperov. Pod jeho vedením sa Green Bay premenilo z lokálneho zoskupenia na rešpektovaný regionálny tím.
Medzi rokmi 1898 a 1918 bol vývoj futbalu kolísavý. V niektorých rokoch sa vôbec nehralo, inokedy odohrali len niekoľko zápasov. Vedenie tímov sa menilo, zápasy sa nezdokumentovali a verejnosť venovala väčšiu pozornosť stredoškolskému futbalu – konkrétne rivalite medzi East a West High School, ktorá vznikla po roku 1896.
Prvé oficiálne tímy boli založené – East High v roku 1896 a West High v roku 1898. Hoci sa zápasy medzi týmito školami stali čoskoro miestnou tradíciou, návrh na oficiálny zápas v roku 1898 bol zamietnutý. V roku 1901 sa mal konať plánovaný zápas, ale školská rada mesta Green Bay ho vetovala s odôvodnením, že takýto duel nie je v najlepšom záujme škôl.
Prvý oficiálny zápas medzi East a West sa napokon odohral až 30. novembra 1905 na Hagemeister Parku, kde East zvíťazili 21:0 (niektoré zdroje uvádzajú skóre 22:0). Podľa historika Cliffa Christla sa na zápase zúčastnilo 100 až 500 divákov. Nasledujúci rok však vypukla celonárodná kritika tvrdosti futbalu.
V októbri 1905 americký prezident Theodore Roosevelt verejne vyhlásil, že ak sa futbal nezmení, mal by byť zrušený. Len niekoľko dní nato si jeho syn Teddy zlomil nos počas univerzitného zápasu medzi Harvardom a Yale. Situácia bola vyhrotená. V novembri 1905 denník Chicago Tribune informoval, že od januára do októbra 1905 zomrelo na futbalových ihriskách 19 hráčov a desiatky ďalších utrpeli ťažké zranenia, ako poranenia miechy alebo lebky. V dôsledku týchto udalostí mnoho univerzít dočasne zrušilo svoje futbalové programy a niektoré mestá – vrátane Green Bay – nasledovali. Školská rada preto dočasne rozpustila futbalové tímy na oboch školách. Hoci neskôr rozhodnutie zrušila, v danom roku mal tím len East a tradičný zápas sa nekonal.
Rivalita bola obnovená v roku 1907 a odvtedy prebieha bez prerušenia. Postupne sa zápasy stávali akousi návratovou udalosťou pre študentov, ktorí po strednej pokračovali na vysoké školy. Od roku 1908 sa zápasy začali hrať na bývalom ihrisku minor ligy v Hagemeisteri, známom ako League Ball Grounds. Hoci po zápase v roku 1908 vznikli obavy z ukončenia série kvôli bitkám medzi divákmi, tradícia pokračovala ďalej a v roku 1909 zaznamenal West svoju prvú výhru. Nasledovalo sedem po sebe idúcich výhier Westu, až kým East v roku 1916 – s pomocou Curlyho Lambeaua – neukončil túto sériu.
V roku 1918 hrozilo zrušenie zápasu kvôli pandémii španielskej chrípky. Duel bol trikrát odložený, no nakoniec sa predsa len odohral, čím sa séria zachovala neporušená.
Zápasy medzi týmito dvoma školami sa stali najvýznamnejšími udalosťami roka, často počas Dňa vďakyvzdania. Diváci sa zhromažďovali v stovkách, polícia strážila ihrisko. V roku 1916 sa do centra pozornosti dostal Earl Louis “Curly” Lambeau, keď ako hráč East skóroval víťazný touchdown a premenil extra point pri výhre 7:6. Bola to prvá výhra East nad West po ôsmich rokoch.
Cliff Christl, historik Packers, povedal, že ak by si mohol vybrať jeden futbalový zápas, na ktorý by sa najradšej išiel pozrieť ešte pred svojím narodením, bol by to jednoznačne duel medzi školami East a West. „Vieš si predstaviť sledovať Curlyho Lambeaua v jeho seniorskom ročníku na East High? Vidieť trénera Toma Heardena na postrannej čiare, ako koučuje tím? Alebo sledovať Jima Crowleyho z Eastu – jedného zo slávnych Štyroch jazdcov z Notre Dame – priamo v akcii? A k tomu ešte quarterbacka z Westu Arnieho Herbera, ako hádže prihrávky?“ zamyslel sa Christl.
Mnohí hráči z čias tejto legendárnej rivality neskôr pokračovali v kariére v NFL – väčšina z nich si obliekla dres Packersv ich začiatkoch počas 20. a 30. rokov 20. storočia. V zápasoch East vs. West sa objavili aj dve budúce legendy amerického futbalu, ktoré neskôr uviedli do Siene slávy:
- Arnie Herber z Westu, ktorý sa preslávil ako quarterback Packers,
- a Curly Lambeau z Eastu, neskôr ikonický tréner Packers.
Lambeau, ktorý neskôr hral za Notre Dame, bol výnimočným talentom. Po návrate domov sa zamestnal v Indian Packing Company, ale myšlienka na vlastný tím ho neprestala prenasledovať. A tak, v roku 1919, sa v spolupráci so športovým redaktorom Georgeom Calhounom začala nová kapitola – kapitola Green Bay Packers.