Je Matt LaFleur najlepším ofenzívnym play-callerom v súčasnej NFL?
Aktuálne je v NFL obdobie, kedy nie je o čom písať a média robia tie najrôznejšie rebríčky. V posledných dňom som si všimol jeden takýto rebríček, ktorý pojednával o poradí najlepších súčasných ofenzívnych play-calleroch a na prvom mieste bol head coach našich Green Bay Packers – Matt LaFleur. Pod týmto rebríček sa rozbehla vášnivá debata na túto tému a ja som si povedal, že by to bol pomerne dobrý námet na analýzu toho, či si Matt LaFleur skutočne zaslúži byť na prvom mieste. Preto som sa rozhodol dať dokopy analýzu, kde sa pozrieme na LaFleur ofenzívny play-calling podrobnejšie a získame odpoveď na to, či je LaFleur skutočne ofenzívnym mágom. Pozrieme sa na tie štatistiky, ktoré majú nejakú výpovednú hodnotu ohľadom toho, že či ste alebo nie ste dobrým play-callerom. Za takéto štatistiky považujem napríklad priemernú separáciu vašich hráčov, úspešnosť v red-zone, efektivita play-actions, efektivita útoku, či aká je symbióza medzi ofenzívnym play-callerom a quarterbackom. Na záver si ukážeme aj to, kde má LaFleur priestor na zlepšenie. Tak poďme na to!
VŠEOBECNÝ PREHĽAD ÚTOKU MATTA LAFLEURA
Najskôr by sme si podľa mňa mali odhaliť to, ako je na tom útoku Matta LaFleur v základných štatistikách, ktoré pozná takmer úplne každý a sú takou „komerciou“ medzi štatistikami. Nakoľko tento uvedený rebríček ofenzívnych play-callerov pojednával o ich aktuálnej forme a nie úspechoch počas celej kariéry, tak pre porovnávanie budeme brať do úvahy len obdobie poslednej sezóny.
Útok Matta LaFleura v poslednej sezóne počas regular season priemerne skóroval 31.8 bodov, čo bolo najvyššie číslo v celej NFL. Celkovo jeho tím skóroval 509 bodov, čo je druhé najvyššie číslo v histórii našej franchise, pričom sme na dosiahnutie tejto cifry potrebovali len 990 ofenzívnych hier, čo bolo až 28. miesto v NFL. Pre porovnanie, tak napríklad útok Bills potreboval na skórovanie 501 bodov presne 1,034 ofenzívnych hier, čo je prakticky o jeden zápas viacej než Packers. Hneď v 12 rôznych zápasoch sa nám podarilo skórovať 30 a viacej bodov a mali sme toľko isto zápasov s +40 skórovanými bodmi ako zápasov, v ktorých sme dali menej ako 30 bodov (4). Takže na základe tohto môžeme povedať, že útoku Matta LaFleura bol v poslednej sezóne tým najefektívnejším útokom v celej NFL.
ROVNOVÁHA ÚTOKU
Kvalitný ofenzívny play-caller dokáže svojim play-callingom vybudovať rovnováhu vo svojom útoku a prakticky ako behová, tak aj passová hra sa vďaka tomu krásne navzájom dopĺňajú. Ako do Green Bay prišiel LaFleur, tak sa do nášho útoku konečne vrátila potrebná rovnováha. Keď bol u nás poslednú sezónu Mike McCarthy, tak náš útok bol na 32. mieste v % behov a v % behov na 1st&10. Toto spôsobovalo to, že náš útok bol ohromne predvídateľný a súperové obrany prakticky dopredu vedeli, že čo budeme hrať. Ako ku nám dorazil Matt, tak sa to zmenilo. V jeho prvej sezóne sme boli v oboch kategóriach na 15. mieste, ale v poslednej sezóne sme už boli na 7. mieste, pokiaľ hovoríme o celkovom % behov a v behoch za situácie 1st&10. Toto je hlavný dôvod toho, že mohol vo svojom útoku rozbehnúť efektívnu passovú hru/smrteľné play-actions a zároveň držať svoj útok na ihrisku čo najviac. O tom svedčí fakt, že žiadny tím v NFL nemal počas poslednej sezóny na svojom konte viacej ofenzívnych drivov ktoré trvali nad 5 minút než práve Green Bay Packers.
PLAY-ACTIONS (2019 vs 2020)
Predošlý bod veľmi úzko súvisí s aspektom ofenzívnej hry, ktorý sa volá play-actions. Prakticky sa jedná o to, že vďaka efektívnej behovej hre dokážete rozbehnúť svoj passový útok. Keď máte kvalitnú a efektívnu behovú hru, tak logicky obrana musí uprieť svoju pozornosť na bránenie práve behov a to vám otvára priestor v passovej hre. Naznačíte predávku lopty na svojho running backa, obrana to ide brániť ako keby to bol beh, ale váš quarterback si nechá loptu vo svojej moci a obranu atakuje vzduchom. Znie to jednoducho, ale v skutočnosti ako play-caller musíte byť efektívny a zároveň aj nepredvídateľný. Musí sa tu začať hra mačky s myšou.
LaFleur rozbehol svoje čarovanie a ťažil z toho najmä quarterback Aaron Rodgers, ktorý sa stal na play-action doslova nájomným vrahom. V prvej sezóne pod LaFleur bol Aaron ešte pomerne tvrdohlavý, robil si ešte viacej všetko po svojom a výsledkom bolo to, že na play-actions bol prakticky nulový. Pri play-actions hodil len 4 touchdowny a 1 interception. To sa však v poslednej sezóne zmenilo, začal robiť viacej to, čo od neho chceli tréneri a div sa svetu, Rodgers bol ako znovuzrodený. Na play-actions sa mu podarilo nahádzať 22 touchdownov, ani jednu interception a 2,088 yardov (PFF). To je vôbec to najvyššie číslo touchdownov po play-action bez jediného hodeného interception od roku 2006 a najviac touchdownov po play-action, odkedy PFF začali vo svojich štatistikách používať play-action (2012). Vďaka tomuto sa stal jediným quarterbackom, ktorý na play-actions nehodil ani jednu interception a len Josh Allen a Patrick Mahomes mali viacej dropbackov než Rodgers (227). Matt LaFleur svojmu quarterbackovi doprial možnosti a ten ich využíval lepšie než hocikto iný, o čom svedčí aj jeho passer rating na play-ations (138.7), ktorý bol vôbec ten najlepší v NFL.
Prečo mohli byť naše play-actions také úspešné? Lebo sa nám darilo s loptou efektívne behať. O tom svedčí fakt, že náš útok čelil single high looku pri 60% plays počas sezóny 2020 – čo bolo 4. najvyššie číslo v NFL. Prečo? Lebo LaFleur dokázal rozbehnúť behovú hru, to tímy prinútili priniesť extra obrancu do boxu a otvorilo to dvere dokorán pre naše play-actions.
Hovoríte si, že to je viacej Rodgers ako LaFleur? Tak keď si zoberieme štatistiky Aarona Rodgersa z rokov 2015 a 2016 na play-actions, tak bol spomedzi 33 kvalifikovaných quarterabackov na poslednom mieste v % skompletovaných prihrávok (56%), na poslednom mieste v yardoch na jeden pokus (5.7) a na 31. mieste v celkovom quarterback ratingu (55). Celkovo mal v rokoch 2015-2017 priemer 6.41 yardov v prihrávkach po play-action, čo bolo len 40. miesto v celej lige, keď ligový priemer bol 8.75 yardov (ESPN). Koľko touchdownov Rodgers nahádzal po play-action v predchádzajúcich 8 rokoch? (PFF):
- 2012: 8 TDs, 4 INTs
- 2013: 3 TDs, 0 INT
- 2014: 9 TDs, 2 INTs
- 2015: 3 TDs, 2 INTs
- 2016: 9 TDs, 1 INT
- 2017: 3 TDs, 0 INT
- 2018: 6 TDs, 1 INT
- 2019: 4 TDs, 1 INT
- 2020: 22 TDs, 0 INT
Tento graf nám ukazuje, že v roku 2019, čo bola LaFleurova prvá sezóna v Packers, mal náš útok najlepšiu efektivitu play-ations zahratých z personnelu 11. Ale na druhú stranu sme mali ohromne málo úspešnosti. Prečo teda bola naša hra v play-actions solídna, ale Rodgers mal také zlé čísla? No začínalo to všetko práve pri ňom a tam to aj končilo. Celkovo sme mali v sezóne 2019 57 nevydarených pokusov, z čoho štyri boli odhody do outu, osemnásť bolo nepresných hodov od Rodgersa a plus k tomu ešte tri sacky. Keď to preložíme do slov, tak takmer polovica play-actions zlyhala pri nohách quarterbacka. Tri dropy a nevydarená hra pridávajú ďalšie body pre problém s prevedením. Deväť hier bolo ubránených obranou, alebo nejakou smolou. Toto všetko nám poukazuje na to, že problém s play-action bol v prvej sezóne pod LaFleurom viacej v prevedení hráčov, než v dizajne a schémach. To sa však v poslednej sezóne výrazne zmenilo.
Rodgers bol v poslednej sezóne po play-ations doslova historický. Spojenie LaFleur-Rodgers fungovalo na 110%. Veľa sme pri príchode LaFleura počúvali o tom, že Rodgers nerád otáča svoj chrbát voči obrane a tento náš nový útok je založený na play-actions, že to nebude fungovať. A pozrime sa.
DIZAJNOVANIE HIER PRE SVOJHO QUARTERBACKA
Ako bol LaFleurov play-calling úspešný vzhľadom na dizajnovanie hier pre svojho quarterbacka? Pozrieme sa na rôzne typy ofenzívnych plays a uvedieme si, že ako sa na nich Rodgersovi darilo a ako fungovala symbióza dvojice LaFleur-Rodgers. Ako ofenzívny play-caller musíte dokázať využiť vo svoj prospech silné stránky svojho quarterbacka a postaviť útok, ktorý mu je ušitý na mieru. Však Matt Nagy a Mitch Trubisky? 😛 😛
- BIG PLAYS
Toto je to, čo fanúšikov dvíha zo stoličiek. Hlboké prihrávky. Aaron Rodgers mal podľa PFF v poslednej sezóne druhé najvyššie % hlbokých prihrávok (prihrávka, ktorá letí +20 yardov) v poslednej sezóne (15%, rovnako ako Brady). Portál Sports Info Solutions – Football ďalej uvádza, že Aaron Rodgers bol podľa nich najlepším hráčom, čo sa týka hlbokých prihrávok, keď od tohto portálu obdržal 47 bodov. Na druhom mieste bol Tom Brady, ktorý získal 29 bodov. Keď sa pozrieme na počet nahádzaných touchdownov na hlbokých prihrávkach, tak ich mal Rodgers 12. Viacej mal len Russell Wilson (13).
Aaron Rodgers v minulej sezóne vynikal najmä na 5-krokových dropbackoch, pri ktorých väčšinou dochádza ku big plays. No a žiadny quarterback nebol v minulej sezóne efektívnejší na 5-krokových dropbackoch než práve Rodgers. Rodgers tu skompletoval 78/127 prihrávok pre 1,120 yardov, 12 touchdownov a 1 interception.
Najväčšou zbraňou na big plays pre Matta LaFleura bol WR Marquez Valdes-Scantling. Ten mal v poslednej sezóne priemer 20.4 získaných yardov na jeden catch, čo bolo suverénne najvyššie číslo v celej NFL, keď chlapa na druhom mieste porazil o 2.2 yardov. V poslednej sezóne sa mu podarilo skórovať 5 touchdownov, ktoré mali viacej ako 40 yardov, čo je delené prvé miesto s Tyreekom Hillom. Od roku 2018 má 8 touchdownových catchov, ktoré mali 40 a viacej yardov (vrátane regular a post season). Pred ním je tu len Tyreek Hill. LaFleur dokázal pre MVSka nadizajnovať kopec big plays a keby dokázal loptu pravidelne udržať v rukách, tak by bol MVS najlepším deep threatom v celej NFL počas poslednej sezóny. Toto Matt dokázal s MVSkom, teraz si predstavte, čo by LaFleur dokázal s Tyreekom Hillom…
- ROLL-OUT
Ako to vyzeralo pri hrách, kde mal Rodgers nadizjanovaný roll-out z pocketu? V tejto hernej činnosti je Rodgers počas celej kariéry excelentný, LaFleur to vedel a preto si pripravil niekoľko hier, kde využil vo svoj prospech práve túto Rodgersovu kvalitu. Na vopred nadizajnovaných roll-outoch (nie keď vplyvom hry uteká z pocketu a zachraňuje si život) Rodgers skompletoval 52/67 prihrávok pre 531 yardov, 10 touchdownov a 0 interceptions.
- RPO
Máme tu run-pass option. RPOs v našom útoku využívame už od čias McCarthyho, ale pod LaFleurom sa tento typ ofenzívnych plays ešte navýšil. Pri týchto plays má Rodgers na výber z dvoch možností – buď predá loptu na beh running backovi, alebo si ju nechá a bude ju hádzať. Na základe reakcie obrany sa rozhodne, že čo s loptou urobí. Toto je spôsob, akým dokážete quarterbackovi uľahčiť život a dávať mu jednoduchšie a jasné ready. Ak obranca smeruje k bráneniu behu, QB hádže prihrávku. Ak je obranca nerozhodný, alebo hrá pomaly, tak QB loptu predá runnerovi. Potom ďalší typ RPOs sa rozhodnú ešte PRED snapom. Tu si to vyžaduje QB, ktorý dokáže pred snapom prečítať úmysel, alebo hĺbku postavenia obrancov a na základe toho sa rozhodne, či to bude prihrávka, alebo beh.
V minulej sezóne nemal žiadny quarterback v NFL viacej prihrávok po RPOs než práve Rodgers. Na tomto type plays skompletoval 69/76 prihrávok pre 458 yardov, 6 touchdownov a 0 intereptions. Zaujímavosťou je, že na týchto hrách mal Rodgers mínus 55 yardov vzduchom, čo znamená, že loptu odhadzoval prakticky na line of scrimmage a yardy sa získavali po zachytení prihrávky. Rodgers tu musel len odhodiť loptu do rúk na čas. Tu sa opäť využila LaFleurova schopnosť vďaka svojim schémam uvoľniť hráčov na krátkom priestore a Rodgersova schopnosť čítať ihrisko. Krásna symbióza tejto dvojice a výsledky boli perfektné.
Najviac vyťažovaným hráčom na RPOs v poslednej sezóne bol nie len v našom drese Davante Adams. Adams viedol celú NFL v chytaní lopty práve po RPOs = 29 zachytených prihrávok pre 200 yardov a 5 touchdownov.
- PRE-SNAP MOTION
Ďalšia kategória a máme tu využívanie pre-snap motion. Pre-snap motion je pre quarterbackov takým cheatom v reálnom zápase. Dokáže im na základe pohybu ofenzívneho hráča pred snapom odhaliť, že či je obrana v man alebo zone coverage, dokážu si vďaka tomu izolovať matchupy podľa svojej vlastnej chuti a vytvárať route koncepty voči aktuálnemu rozostaveniu obrany na ihrisku. Je to ďalšia vec, ktorá quarterbackovi a útoku uľahčuje život. Pod McCarthym hrával Rodgers takmer výhradne v statickom útoku, kde musel matchupy identifikovať až po snape. Ku koncu už boli útočné výsledky zlé a obrany presne vedeli, ako majú proti Rodgersovi hrať. Ale LaFleur opäť svojim play-callingom Rodgersovi pomohol a ešte viacej mu uľahčil život na ihrisku.
V poslednej sezóne bol Rodgers vôbec tým najproduktívnejším a najefektívnejším quarterbackom vo využívaní pre-snap motion. Pri využívaní pre-snap motion skompletoval 224/315 prihrávok pre 2,493 yardov, 37 touchdownov, 4 interceptions a passer rating 128.2. Pre-snap motion je obrovským faktorom pri útoku Toma Bradyho a ten z toho ťaží prakticky celú kariéru. Rodgers má tento „cheat“ len od doby, ako prišiel do tímu Matt LaFleur.
- HRA Z POCKETU
Dlhé roky sme volali po tom, aby Aaron Rodgers pristúpil ku zmene štýlu svojej hry. Aby nedržal loptu príliš dlho, aby zbytočne nenaťahoval hry a nesnažil sa zahrať big plays na každej jednej play. Dlho sa to nedialo a musím povedať, že tak dva roky dozadu to už bolo ohromne frustrujúce, keď prakticky každá tretia hra končila rovnako – odhodom lopty do outu po tom, ako ju Rodgers držal extrémne dlho. V poslednej sezóne však svoj štýl zmenil, začal hrať viacej z pocketu, pristupovať k checkdownom a výsledky bolo ohromujúce.
Aaron Rodgers bol v minulej sezóne najeefektívnejším quarterbackom v lige, čo sa týka hry z pocketu. Skompletoval tu 367/507 prihrávok pre 4,280 yardov, 44 touchdownov, 5 interceptions a passer rating 121.7. Už to nebol ten Rodgers, ktorý zahráva hru za hrou mimo pocketu. Začal viacej dôverovať systému, loptu nedržal po celý uhorský rok a výsledky sa dostavili v podobne zvýšenej efektivity. O tom svedčí štatistika ohľadom odhodov lopty do 2.5 sekundy po snape. Pri týchto hodoch skompletoval 79.9% prihrávok (2. miesto), hodil 25 touchdownov (2. miesto) a jeho passer rating bol 127.1 (1. miesto).
PRIEMERNÁ SEPARÁCIA HRÁČOV
Veľa o vás ako o ofenzívnom play-callerovi povie štatistika priemernej získanej separácie vašich wide receiverov, hra po zachytení prihrávka, či percento prihrávok do tesných okienok. Ak dokážete správne postaviť schémy a následne ich zacallovaqť v zápase proti obrane, tak vaši hráči môžu po ihrisku behať úplne voľní. A to sa dialo aj v našom útoku počas minulej sezóny.
LaFleurove schémy mali obrovský úspech a o tom svedčia nasledujúce štatistiky:
- Naši wide receivers mali podľa NEXT GEN STATS v poslednej sezóne najväčšiu priemernú separáciu, čo sa týka voľných hráčov v rozmedzí troch yardov od najbližšieho strážcu a rovnako to bolo aj pri voľných hráčoch v rozmedzí piatich yardov od najbližšieho strážcu.
- Aby toho nebolo málo a nehovorilo sa o tom, že táto priemerná separácia bola len v roku 2020, tak aj v roku 2019 sme mali najvyššiu priemernú separáciu wide receiverov a to 3.18 yardov. LaFleurove schémy proste fungujú.
- Naši wide receivers mali v poslednej sezóne najväčšiu priemernú maximálnu rýchlosť na zachytených prihrávkach.
- TE Robert Tonyan viedol celú ligu spomedzi všetkých hráčov v priemernej separácii od najbližšieho obrancu.
- Počas poslednej sezóny len 11.2% prihrávok v podaní Aarona Rodgersa letelo do tesných okienok, čo bolo druhé najnižšie číslo v celej lige. Rodgers už nemusel byť supermanom.
- Davante Adams počas minulej sezóny získal po zachytení prihrávky 584 yardov, čo bolo najvyššie číslo v celej lige. Táto štatistika ukazuje Adamsove schopnosti v hre po zachytení prihrávky a LaFleurov play-dizajn, ktorý mu k tomu dáva kopec priestoru.
Naši hráči proste behajú po ihrisku úplne voľní a takýto priestor na ihrisku nemá žiadny iný tím v NFL. Tento fakt nám potvrdil aj samotný Aaron Rodgers keď povedal, že nikdy vo svojej kariére nezažil to, že mu hráči behajú po ihrisku takto voľní a on sa jedine musí postarať o to, aby nepokašľal prihrávku.
ÚSPEŠNOSŤ V RED ZONE
Váš útok je len taký dobrý, ako dokáže premieňať svoje návštevy red zone (územie do 20 yardov od end zóny) do 6 bodov. Ak z red zone pravidelne odchádzate bez bodov, resp. len s 3 bodmi, tak budete zápasy vyhrávať len veľmi ťažko. Ako na tom boli Packers?
Útok Matta LaFleura zakončil 80% svojich návštev red zone touchdownom, čo bolo suverénne najlepšie číslo v celej NFL. Táto naša úspešnosť je vôbec tá najvyššia v NFL za posledných 40 rokov! Keď sa pozrieme na oficiálne ligové štatistiky, tak tie sa začali počítať v roku 1999 a doposiaľ najlepším číslom bolo 78.8% Kansasu City z roku 2003. Pre porovnanie, minulý rok bola naša úspešnosť v tejto hernej činnosti 64.0%. Keď sa v red zone zameriame výhradne len na Rodgersa, tak ten tu hodil 35 touchdownov, pričom na druhú stranu tu mal za celú regular season len 23 neskompletovaných prihrávok. LaFleurovou špecialitou je práve dizajnovanie plays v red zone a v drvivej väčšine sa stáva to, že hráč je úplne voľný vďaka skvelému play-dizajnu. Krásnym príkladom je aj touchdown Davante Adamsa proti LA Rams v playoff, kde LaFleur vďaka play-dizajnu dokázal z hry prakticky úplne odstaviť Jalena Ramseyho, ktorý na tejto konkrétnej hre hral osobku práve na Adamsa, ale ten bol nakoniec aj tak v end zóne úplne voľný.
HRA NA 3. DOWNOCH
Pokiaľ nedokážete premieňať 3. downy do 1. downov, tak váš útok nemá prakticky žiadnu šancu na výraznejší úspech. Väčšinou ten kvalitný a ten slabý útok oddeľuje práve tento herný aspekt. V minulej sezóne boli Packers na 3. downoch druhým najlepším tímom v celej lige, keď ich úspešnosť bola 49.4%. Aj v tomto hernom aspekte prišlo obrovské zlepšenie, keď v minulej sezóne sme boli v tejto hernej činnosti na 23. mieste s 36.0%.
Tu je zaujímavosťou to, že práve naši dvaja WRs kraľovali celej NFL v minulej sezóne čo sa týka získaných yardov na jednu odbehnutú routu na 3. downoch. Na prvom mieste bol Davante Adams (3.27 yardov) a na druhom mieste Allen Lazard (2.83 yardov).
ÚTOČNÁ EFEKTIVITA
O útočnej efektivite útoku Matta LaFleura počas minulej sezóny hovorí fakt, že Aaron Rodgers hodil 48 touchdownových prihrávok, čo bolo vyššie číslo, než mal punter JK Scott puntov (46). Vďaka tomuto sa Packers stali len štvrtým tímom v histórii NFL, ktorý mal viacej passových touchdownov než puntov počas jednej sezóny. K tomu WR Davante Adams zachytil celkovo 18 touchdownov, čo je viacej, než Mason Crosby premenil field goalov (16) (Mason bol na nich 16/16).
A aby toho nebolo málo, tak Davante Adams mal na svojom konte 115 zachytených prihrávok a 18 touchdownov. Toto sa v histórii NFL nepodarilo žiadnemu inému wide receiverovi, len Davante Adamsovi. A nezabudnime, že to ešte musel kvôli zraneniu vynechať 2.5 zápasu.
Aby sa nehovorilo o efektivite len ohľadom vzdušného útoku, tak Aaron Jones mal v poslednej sezóne hneď 5 behov pre +40 yardov, čo bolo najvyššie číslo v celej NFL (Henry mal 4). A to dokázal aj napriek tomu, že v poslednej sezóne bol na ihrisku len pri 52% ofenzívnych snapov.
ZÁPASY BEZ WIDE RECEIVERA #1
Veľa sa hovorí o tom, že útok Packers a samotný LaFleur ťaží z toho, že na ihrisku má najlepšieho wide receivera v lige (Davante Adamsa), toho obrana vždy zdvojuje a preto má zvyšok útoku toľko priestoru a robí to z neho lepší útok, než akým v skutočnosti je. Ako to je teda v zápasoch, v ktorých LaFleur nemal k dispozícii svojho hviezdneho receivera?
Počas posledných dvoch sezón musel LaFleurov tím odohrať 6 zápasov bez Davante Adamsa. Avšak jeho útoku to moc nevadilo. V týchto zápasoch bol na bilancii 6 výhier/0 prehier a priemerne skóroval 32.8 bodov na zápas. Aaron Rodgers v týchto zápasoch skompletoval 142/202 prihrávok pre 1,865 yardov, 18 touchdownov, 1 interception a skompletoval 70.2% prihrávok s passer ratingom 122.4. Zaujímavosťou je, že Rodgers doposiaľ odohral vo svojej kariére len jeden zápas, v ktorom dosiahol na perfektný passer rating (158.3). No a bolo to pod LaFleurom a bez Adamsa proti Raiders. Kto pozerá zápasy Packers pravidelne tak vám povie, že keď na ihrisku Adams nie je, tak je útok Packers ohromne pestrý, loptu chytá prakticky hocikto a pozerá sa na neho veľmi dobre.
PRIESTOR NA ZLEPŠENIE
Aspekt, v ktorom sa Matt LaFleur musí zlepšiť je reagovanie na nepriaznivý vývoj zápasov. Pokiaľ ide všetko ako má, tak je to nezastaviteľná mašina, ktorá sa pod 30 bodov nezastaví. Ale ak sa začne prehrávať, tak zvykne mať tendencie upustiť od game planu, či behovej hry a vtedy to začína byť škaredé. Naše útočne najhoršie zápasy prišli práve vtedy, keď LaFleur zanevrel na behovú hru a začal loptu tlačiť takmer výhradne vzduchom. Napríklad v NFC Championship proti Bucs sme mali 55 dropbackov a len 16 behov, pritom tam nebol dôvod na takýto obrovský rozdiel, najmä v štvrtej štvrtine, kde sme prakticky zabudli na to, že sa vo futbale môže s loptou ja behať. Tu však nevieme na 100% povedať, či to takto chcel Rodgers a sám sa rozhodoval práve pre prihrávky. Avšak LaFleur je ofenzívny play-caller a toto by si mal vedieť so svojim quarterbackom vyjasniť.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT
Na základe uvedeného podľa môjho názoru môžeme usúdiť, že Matt LaFleur je v súčasnosti najlepším ofenzívnym play-callerom a jeho postavenie v tomto rebríčku je opodstatnené. Jeho útok je štatistiky tým najlepším v súčasnej NFL, jeho hráči vedú ligu v najrôznejších štatistikách a k tomu dokázal oživiť Aarona Rodgersa, ktorý posledné tri roky upadal a už to dobre nevyzeralo. Matt mu dokázal pomôcť s cestou na pomyselný trón ligových quarterbackov a k ceste za ocenením MVP ligy. Matt nám krátko po konci poslednej sezóny povedal, že premýšľa nad tým, že sa možno vzdá ofenzívneho play-callingu v prospech svojho ofenzívneho koordinátora Nathaniela Hacketta a on sa bude viacej sústrediť na vedenie celého tímu, aby sa nestalo niečo také ako v závere polčasu proti Bucs, kedy defenzívny koordinátor Mike Pettine presne nepochopil to, čo Matt od neho chce a všetci vieme ako to dopadlo… Ako to nakoniec bude sme sa ešte nedozvedeli.