Najlepší end svojej éry.
Lavern “Lavvie” Dilweg patrí medzi najviac prehliadané hviezdy v histórii NFL a Green Bay Packers. Bol dominantný end v dobe, keď sa americký futbal ešte len formoval. Vynikal nielen ako špičkový ofenzívny a defenzívny hráč, ale aj ako významný člen spoločnosti po skončení kariéry. Napriek jeho výkonom, vplyvu a významu nebol nikdy uvedený do Pro Football Hall of Fame – čo mnohí historici považujú za veľkú historickú krivdu amerického futbalu.
Mladosť a univerzitná hviezda
Lavvie Dilweg sa narodil 1. novembra 1903 v Milwaukee, Wisconsin. Už od útleho veku vynikal atletickými schopnosťami a inteligenciou. Vyštudoval prestížnu Marquette University, kde sa zapísal do histórie ako jeden z najdominantnejších hráčov svojej éry.
Hral pod vedením legendárneho trénera Franka Murraya, kde si vybudoval reputáciu tvrdého, disciplinovaného a technicky vyspelého hráča. V roku 1925 bol menovaný do výberu All-American, čo v tom čase znamenalo národné uznanie ako jeden z najlepších hráčov v krajine. Jeho výkon na vysokoškolskej úrovni položil základ pre profesionálnu kariéru v NFL.
NFL kariéra: Od Milwaukee k dynastii v Green Bay
Milwaukee Badgers (1926)
Dilweg vstupoval do NFL v roku 1926 v drese Milwaukee Badgers. Hoci tím nebol konkurencieschopný a skončil svoju činnosť krátko nato, Dilweg v ňom zažiaril ako jeden z mála svetlých bodov. Packers sa pokúsili podpísať zmluvu s Dilwegom už o rok skôr, no ten mal pred sebou ešte jeden rok štúdia práva na Marquette University a rozhodol sa hrať práve v Milwaukee.
Green Bay Packers (1927 – 1934)
V roku 1927 podpísal zmluvu s Green Bay Packers, kde okamžite zaujal ako univerzálny end. V čase, keď hráči hrali prakticky všetky pozície, bol Dilweg nepostrádateľný. Vyziabnutý, s dlhými pažami a veľkými rukami, bol Dilweg húževnatým blokárom, spoľahlivým receiverom a nebezpečným v hre po zachytení lopty. Napriek tomu najviac vynikal v obrane. Ako defenzívny end mal skvelý inštinkt na loptu a bol tak istý v zákrokoch, že bolo takmer nemožné úspešne bežať do jeho strany.
Rovnaké to bolo aj v special teame, keď bol punt jednou z najdôležitejších fáz hry. Ako raz poznamenal bývalý tréner a športový riaditeľ University of Wisconsin George Little: „To, ako zbieha pri punte a odmieta byť zablokovaný, je neopísateľné.“
Aj keď hral v období, keď sa štatistiky oficiálne neviedli, podľa The Football Encyclopedia bol Dilweg neoficiálne pripísaný so 126 zachytenými prihrávkami pre 2,053 yardov, čo ho radí na druhé miesto za Johnny Blooda medzi hráčmi NFL z rokov 1920 až 1934. K tomu pridal 12 zachytených touchdownov.
V roku 1929, keď Packers získali svoj prvý titul, bol Dilweg neoficiálne lídrom ligy s 25 zachytenými prihrávkami. Napriek tomu, že hral ako defenzívny end, bolo mu tiež neoficiálne pripísaných 27 interceptionov počas kariéry, čo bolo viac než u akéhokoľvek iného hráča okrem Blooda v prvých 20 rokoch NFL.
Legendárny tréner Packers Curly Lambeau v roku 1945 povedal: „Dilweg zmizol zo scény približne v čase, keď sa sedemčlenná obranná línia prestala používať, ale bez pochýb bol najväčším endom, akého tento typ obrany kedy vytvoril.“
Jeho najväčší prínos bol v rokoch 1929 – 1931, kedy Packers vyhrali tri po sebe idúce NFL tituly. V tom období bol Dilweg podľa dobovej tlače “najlepším endom v lige”. Tieto roky sú považované za prvú skutočnú “dynastiu” NFL.
Dilweg odohral osem sezón v Green Bay a päť rokov po sebe (1927 až 1931) bol jednohlasne zaradený do All-Pro tímu. V dvoch z jeho zostávajúcich troch sezón bol vybraný aspoň do jedného druhého výberu (Second-Team All-Pro). Taktiež bol menovaný do NFL All-Decade Teamu 1920s.
Jeho štýl hry kombinoval fyzickosť, technickú vyspelosť a výnimočnú schopnosť čítať hru. Súperi sa často pokúšali vyhýbať jeho strane ihriska, keďže sám dokázal zastaviť celý ofenzívny drive.
Clark Judge (Talk of Fame Network) ho opísal ako: „All-Pro predtým, než existoval Pro Bowl, hviezda predtým, než existoval Super Bowl.“
Prehliadaný velikán: Hall of Fame ho stále ignoruje
Dilweg bol nominovaný do Pro Football Hall of Fame už v roku 1963, keď sa tvorila prvá generácia členov. Napriek tomu sa do nej nikdy nedostal.
Argumenty historikov a analytikov sú silné. Počas troch šampiónskych sezón Packers získal Dilweg viac All-Pro ocenení než dvaja jeho spoluhráči – Cal Hubbard a Johnny Blood – ktorí sú dnes členmi Pro Football Hall of Fame. Keby Dilweg hral v inom období než v ranom štádiu NFL, keď sa štatistiky ešte neviedli, a dosiahol takéto uznanie, takmer určite by bol aj on členom Siene slávy. Ako raz napísal Bob Carroll, zosnulý zakladateľ Professional Football Researchers Association: „Daj mu dnešný Super Bowlový humbuk a vytesali by mu tvár na Mount Rushmore. Bol je jeden z mála veľkých hráčov 20. rokov, ktorí neboli ocenení podľa svojich zásluh. Jeho výkony sú porovnateľné alebo lepšie ako u viacerých hráčov, ktorí v HoF už sú.”
Pred príchodom Dona Hutsona bol Dilweg považovaný za jedného z najlepších všestranných endov v profesionálnom futbale. Hutson nahradil Dilwega v tíme Green Bay Packers po jeho odchode do dôchodku po sezóne 1934… a v dôsledku výnimočnej Hutsonovej kariéry sa na meno Dilweg takmer úplne zabudlo.
Život mimo futbalu: Právo, politika a diplomacia
Dilweg nebol len hráčom. Bol vzdelaný právnik, ktorý po skončení kariéry pôsobil ako advokát v Green Bay. V roku 1942 kandidoval do Kongresu a v rokoch 1943 – 1945 zastupoval štát Wisconsin ako člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov.
Po druhej svetovej vojne bol členom právneho tímu USA pri OSN a aktívne sa podieľal na vytváraní nových medzinárodných štruktúr. Jeho verejná služba bola rovnako výnimočná ako jeho športová kariéra.
Rodinné dedičstvo a odkaz
Jeho vnuk Anthony Dilweg hral ako quarterback na Duke University a v 90. rokoch obliekal aj dres Green Bay Packers v rokoch 1989-90. Rodina tak zachovala meno Dilweg v NFL aj v neskoršej generácii.
Lavvie Dilweg zomrel 2. januára 1968 vo veku 64 rokov. Jeho prínos však pretrváva – v pamäti fanúšikov, historikov a v archívoch klubu.