Je to ďalšia sezóna, ktorá sa nesie v znamení vety “Čo by bolo, keby…”
Naše typické review zápasu s Broncos nebude. Žiaľ, mi nie je príjemné pozerať sa na to, ako naši najdôležitejší hráči odpadávajú z ihriska v tej najdôležitejšej časti sezóny a k tomu som to po “tipnutej” lopte od Wicksa, ktorá skončila interception ukončil a vypol. Stalo sa asi tak vôbec prvýkrát, čo som nedopozeral zápas Packers, lebo som cítil neskutočnú frustráciu, že prakticky ešte 20 minút dozadu som si hovoril, že Jordan hrá životný futbal, útok nemá absolútne žiadny problém hýbať s loptou proti jednej z najlepších obrán v lige, dostávame sa skutočne do formy a do plnej možne sily v rámci možností čo sa týka zdravia v ten správny čas. Hneval ma defenzívny gameplan proti game-manažérovi ako Bo Nix, kde sme hrali soft zónovú obranu, ale to bolo asi tak jediné. Avšak pár minút v tretej štvrtine prakticky otočilo trajektóriu našej sezóny o 180 stupňov. Tento článok bude príbehový, kde vám chcem vyrozprávať jeden príbeh, ktorý bude pre fanúšikov Packers frustrujúci. Ale sľubujem vám, že sa ho posnažím spraviť čo najzáživnejší a pevne verím, že vám aspoň takto vynahradím review, ktoré nebude.
Vyzeralo to výborne…
Máme tu úvod tretej štvrtiny zápasu Broncos vs Packers, kde hostia prišli na Empower Field at Mile High a proti jednej z najlepších obrán v lige si robili prakticky čo chceli. Ak ich niečo zastavilo, tak to boli ofenzívne penalty. Jordan Love pokračoval v hraní svojho životného futbalu. V prvom polčase skompletoval 17/22 prihrávok pre 215 yardov a 1 touchdown. Do tretej štvrtiny ideme na loptu a na 3rd&4 robí Riley Moss jasnú DPI na Matthew Goldenovi pre 25 yardov. Fanúšikovia Broncos vám budú tvrdiť, že to DPI nebola, tovnako aj Tony Romo, ale Moss tam držal Goldenovu roku dobrých 10 yardov a ten ju nemohol použiť na zachytenie lopty. Na následnom 1st&10 si running back Josh Jacobs pripísal krásny 40-yardový touchdown, avšak nemohli sme oslavovať. Azda náš najdôležitejší ofenzívny hráč, okrem Jordana Lova, pravý tackle Zach Tom sa pri tejto play zranil a zápas opustil pre zranenie kolena.
Na loptu išli Broncos, získali 1 yard a puntovali. V tom momente som si hovoril, že už mi je jedno či tento zápas vyhráme alebo prehráme. Packers mi ukázali, že hrať vedia a sú ready na boje v playoff. Každý z našich drivov išiel až do end zóny, ihrisko sa posúvalo jednoducho, mali sme odpovede na zaujímavý prístup Broncos (o tom trošku neskôr) a až na tie dva drivy so soft coverage som nemal čo vyčítať. Najdôležitejšie bolo pre mňa to, nech dostaneme pozitívne správy ohľadom kolena Zacha Toma. Avšak to som ešte nevedel, čo príde o pár momentov neskôr.
PS: Bolo nám oznámené, že Zach Tom by nemal mať poškodené väzivá a jeho situácia sa bude posudzovať týždeň ku týždňu.
… až kým sa celá sezóna neotočila za pár sekúnd
Útok Green Bay Packers ide na loptu. Svoj drive začína na 30ke Broncos. V prvom polčase Love skompletoval 7/8 prihrávok pre 132 yardov a touchdown na hodoch, ktoré leteli 10 a viacej yardov vzduchom. Bolo to jeho delené najvyššie číslo takýchto skompletovaných prihrávok v kariére. V preview som písal, že Broncos preferujú najmä man coverage, ale v tomto zápase to úplne otočili. Vance Joseph calloval zónovú obranu na 74% dropbackov, čo bolo jeho najvyššie číslo v hocijakom zápase počas tejto sezóny. Broncos sú azda najlepší man coverage tím v lige a proti nám sa rozhodli zmeniť svoj gameplan. Toto vám napovie dosť o tom čo si jeden z najlepších defenzívnych koordinátorov v lige myslí o našom útoku a quarterbackovi.
Azda po prvýkrát sme dostali to, čo sme chceli. Súboj 1vs1 v man coverage pre Christiana Watsonsa. Broncos síce mali 2-deep safeties, ale práve ten safety, ktorý bol zodpovedný za pokrytie deep routy Watsona, spravili dva kroky smerom ku boxu, ako keby cítil beh, a Watson už bol za ním. Nemal šancu reagovať. To nechalo izolovaného Christiana Watsonsa v súboji 1vs1 proti Patrickovi Surtainovi. Keď sa Jordan otočil z play-action, tak videl kde je safety a kde je Watson, bol prakticky voľný a mal polkroku náskok pred Surtainom.
Problém? Nováčik na pravom guardovi Anthony Belton prehral súboj prakticky hneď po snape so Zachom Allenom, čo donútilo Lova opustiť pôvodnú pozíciu v kapse. Keď Love musel vystúpiť dopredu, sekundárny pass rusher sa dokázal odtrhnúť od Aarona Banksa a zasiahnuť Lova pri hode. Love takmer vôbec nemohol preniesť váhu do hodu. Niet divu, že lopta, ktorá musela letieť viac ako 50 yardov vo vzduchu, nebola hodená dokonale a skončila mierne podhodená. Surtain zahral play, ktorú zahrá možno v celej NFL len on a bola z toho interception. To by však nebolo to najhoršie čo sa na tejto play stalo. Na ihrisku zostal ležať Watson, zvíjal sa v bolesti a držal sa za ľavé rameno.
Ďalšia zaujímavá „čo ak?“ otázka po tomto zápase: Čo ak by Belton uhral lepšie opakovanie proti Allenovi a Love by mal možnosť hodiť načas? Dá sa predpokladať, že výsledok tej play by vyzeral úplne inak. Explozívna play v tejto situácii by Packers dala reálnu šancu skórovať už v šiestom po sebe idúcom drive a navýšiť náskok. V našej realite však Denver zbúral kapsu a hráč All-Pro úrovne následne doručil rozhodujúci takeaway.
Christian vôbec nešiel ani do modrého stranu, ale rovno do šatne a dozvedeli sme sa, že štadión opúšťal v sanitke. Zranenie bolo označené ako “hrudník” a viacej sme nevedeli. Nakoniec všetky skeny dopadli pozitívne a rovnako ako pri Tomovi, aj Watsonova situácia sa bude posudzovať týždeň ku týždňu.
Následne išli na loptu Broncos a skórovali touchdown. My sme mali ďalší ofenzívny drive, ktorý nezačal dobre. Beh pre stratu 3 yardov, false Start Walkera, na 3rd&13 to zachránil Jordan Love 24-yardovým scramblom, no následne na polovoci ihriska prišiel na treťom downe sacks a punt. Stav zápasu 23-21 pre Packers.
Na loptu išli opäť Broncos, už na vlastnej 27ke čelili situácii 3rd&13, kde na druhom downe mal Xavier McKinney takmer interception. Nix to hodil presne do jeho rúk pri sideline, ale McKinney loptu neudržal. Potom sme opäť raz videli neodpískaný holding na spomínanom treťom downe, keď Parsons už bežal na Nixa, ale odzadu ho ofenzívny lineman zatiahol za ruku a dal tak šancu Nixovi skompletovať loptu do stredu ihriska pre zisk 12 yardov a na vlastnej 39ke išli hrať 4th&1. Quarterback sneak a premenili ho. Na nasledovnom prvom downe sa Nix snažil trafiť homerun shot na receivera Mimsa, ale McKinney to prečítal a z druhej strany ihriska prišprintoval, podsočil routu a lopta ho trafila priamo do rúk. Druhá interception v tom istom drive, ktorá mala ukončiť ofenzívny drive. Ale McKinney je opäť dropol. Veľa ľahších interceptions už v NFL mať bude. A už o pár chvíľ neskôr prišiel moment, ktorý nám otočil sezónu.
Micah Parsons na 1st&10 poľahky porazil pravého tackla McGlincheyho a mal voľnú cestu na Nixa. Avšak pri zmene smeru pri reakci na Nixovi pohyb mu to ľavé koleno nevydržalo a bezkontaktne si pretrhol predný skrížený väz (ACL). Nechcem špekulovať, ani hádzať vinu, ale len to sem napíšem, bola to myšlienka v tom momente a môže to byť len hlúposť. Keby McGlinchey dokázal lepšie blokovať a nemusel by Parsonsa trošku zatiahnuť odzadu za čísla, tak možno ešte dnes Parsons je zdravý. Dostal ešte väčšie momentum do ľavej strany (smer ťahu). Na druhú stranu nepomohlo to, že Nix zastavil svoj pohyb, aby sa vyhol práve Parsonsovi a ten sa ešte rýchlo snažil reagovať. A práve vtedy prišlo ku zraneniu. Keby mohol Parsons pokračovať k Nixovi bez toho malého zatiahnutia do vonkajšej strany, dokázal by na Nixa zareagovať lepšie? To sa už nikdy nedozvieme…
Čo teraz?
Jedno/dve veľké zranenia ešte dokážete nejako nahradiť. Zranil sa Kraft, áno, je to top cieľ a podpora behovej hry, ale je to tight end, máme kopec kvalitných receiverov a myslel som si, že to paradoxne ešte môže viacej oživiť našu passovú hru, keď budeme hrať viacej 11 personnel, než 12 personnel. Keď sa zranil Jenkins, prišiel na jeho miesto Sean Rhyan a prekvapivo mu to tam výborne sadlo. Hrá kvalitný futbal a moc sme nepocítili, že Jenkins je mimo.
Ale už nahradiť Devonte Wyatta je problém. Nikto tam za ním taký nie je a posledné dva weeky nám ukázali, že Brooks, Woode, či Brinson to nedokážu ani trošku kompenzovať. Zamýšľali sme sa, že aj keď to nepríde priamo od nich, tak máme kvalitných linebackerov, ktorý vedia rushovať passera a takisto hrať proti behu, tak trošku kreativity to dokáže vykompenzovať.
No a teraz nahradiť Parsonsa, to je už nemožné. V lige sa Parsonsovi môže herne rovnať len Myles Garrett. Nikto iný. Oni dvaja sú vo svojej osobitnej kategórii a zvyšok ligy sa na nich nechytá. ESPN prišlo s neskutočnou štatistikou – Parsons mal podľa ich dát v tejto sezóne 66 tlakov na quarterbacka (najviac v NFL). Našich nasledujúcich top 5 hráčov malo dokopy len 67 tlakov na quarterbacka (Brooks, Gary, Enagbare, Wyatt, Van Ness).
Pri absencii Parsonsa sa bude musieť najviac ukázať práve Rashan Gary. Ten v posledných 7 zápasoch má na svojom konte 0 sackov a 0 tacklov pre stratu yardov. Celá pozornosť útoku sa venuje Parsonsovi a on to doposiaľ nebol schopný zúžitkovať. Aj keď síce v prvých zápasoch sezóny dokázal naštartovať svoju produkciu, no už takmer dva mesiace stojí na rovnakom čísle 7.5 sackov. Jeho posledný sack prišiel 26. októbra. Keď sa na to pozrieme z hľadiska tlakov na quarterbacka, tak Gary je v našom tíme na druhom mieste s celkovým počtom 28 tlakov na quarterbacka a podľa dát ESPN tento rozdiel 36 tlakov predstavuje najväčší rozdiel spomedzi všetkých tímov v ich top dvojke lídrov v tejto štatistike počas tejto sezóny. Neviem čo sa to s Garym deje, ale aj jeho snaha na ihrisku mi nepríde úplne najideálnejšia. V tomto zápase s Broncos bola situácia, kedy Nix opúšťal pocket a Gary bol k nemu najbližšie, avšak túto play vypustil a ďalej nešprintoval. Parsons bol ešte ďalej ako Gary, ale len okolo Rashana prešprintoval a išiel Nixa naháňať.
Tiež je potrebné dodať, že Parsons je tzv. high snap guy. V tejto sezóne bol na ihrisku na 77.44% defenzívnych snapov a v posledných zápasoch to už bolo okolo 90% snapov. Naopak Rashan Gary v tejto sezóne odohral len 63.75% defenzívnych snapov (nemal žiadne zranenie a Lukas Van Ness bol polovicu zápasov mimo). V posledných zápasoch mal dokonca Kingsley Enagbare rovnaký počet snapov ako Gary. V zápase proti Bears, keď sa rozhodovalo o zápase v poslednom drive, tak keď už boli Bears na našej polke, tak Gary bol na sideline, lebo nevládal a na ihrisku bol Enagbare. Tu nejde len o to aby sme nahradili aspoň ako tak Parsonsovu produkciu, ale aj jeho prítomnosť na ihrisku.
Lukas Van Ness včera na sociálnej sieti X zotrel účet IKE Packers (čo je najviac troll účet aký poznám a výpovedná hodnota mínus 10), keď sa opreli do jeho produkcie na ihrisku. Spomenul tam, že ešte stále nie je na 100% zdravý a zranenie ho stále limituje. Čiže od Van Nessa ešte v najbližšej dobe nemôžeme podľa všetkého očakávať vysoký počet snapov. Naša hĺbka bude otestovaná ešte viacej. Kingsley Enagbare bude pokračovať v dostávaní snapov a tie istotne dostane aj nováčik Barryn Sorrell. Uvidíme, či príležitosť dostane aj nováčik Collin Oliver, ktorý bol ohlásený na návrat z injured reserve. Ponúka to, čo ostatní edge rushers nie – explozivitu. Van Ness, Gary, Enagbare, Cox či Sorrell sú silovým typom edge rusherov. Oliver je výbušný a zakladá svoju hru na rýchlosti. Ale pre zranenie sme ho ešte vôbec nevideli. Vynechal celý training camp a teraz len začal trénovať. Vôbec nevieme ako vyzerá na tréningoch.
Hafley sa musí vrátiť k pôvodnému plánu – teda stavať na solídnej sezóne jeho obrany v roku 2024 a prípadne premeniť linebackera Edgerrina Coopera na hviezdu. Toto bude náročná úprava, čiastočne preto, že dvaja hráči, ktorí mali v tomto prvotnom pláne veľké úlohy – defenzívni tacklovia Devonte Wyatt a Kenny Clark – už nie sú k dispozícii. Hafley však stále má Coopera – hráča na ceste k hviezdnemu statusu, ktorého explozívnosť pri blitzovaní z neho na konci minulej sezóny robila najnebezpečnejšieho pass rushera Packers. Cooperova rola sa zmenila s príchodom Parsonsa, pretože Hafley vedel vytvárať tlak už len so štyrmi rushermi. Ale keďže Parsons už nie je k dispozícii na terorizovanie quarterbackov a útočných koordinátorov a keďže bez Wyatta nemajú žiadny silný vnútorný pass rush, Hafley veľmi nemá na výber. Bude musieť stavať svoje herné plány na selektívnom blitzovaní Coopera spolu s linebackerom Quayom Walkerom a safeties Evanom Williamsom a Xavierom McKinneyom.
Hafley sa v skutočnosti týmto smerom vydal už po Parsonsovom zranení koncom tretej štvrtiny. Počas posledných 15 minút a 9 sekúnd zápasu blitzoval päťkrát. Čo však vyniká, je fakt, že Coopera poslal na blitz iba raz — pri cross blitze s Walkerom. Pri ostatných štyroch poslal Hafley Walkera alebo pri jednej akcii, keď bol Walker mimo hry, poslal jeho náhradníka, Isaiaha McDuffieho. V tejto sezóne Hafley používa Walkera ako pass rushera viac než Coopera, aspoň v prepočte na počet snapov. Podľa Pro Football Reference má Walker v tejto sezóne 34 pass-rush snapov na 760 snapoch, zatiaľ čo Cooper má 36 na 906 snapoch. Minulý rok mal Cooper takmer rovnaký počet rushov (32), no odohral zhruba polovicu snapov (491) v porovnaní s touto sezónou. Walker rushuje približne rovnakým tempom ako vlani (33 v 747 snapoch v roku 2024). Pre zaujímavosť, quarterback Denveru Bo Nix mal proti týmto piatim blitzom bilanciu 2/5 pre 35 yardov.
Existuje mnoho spôsobov, ako blitzovať, a tiež mixovať falošné tlaky, kde to vyzerá, že príde 6 alebo 7 rusherov, ale v skutočnosti prídu iba štyria. To je niečo, čo Hafley robil často, ako sezóna postupovala — často tak, že nechal jedného linemana dropnúť do coverage a poslal na jeho miesto linebackera. Používanie Coopera, safeties a dokonca nickel backa ako blitzujúcich hráčov zvýši tlak na coverage Packers, najmä na cornerbackov Keiseana Nixona a Carringtona Valentinea, a nickelov Javona Bullarda a Natea Hobbsa. Hafley používa schému s prevahou zónovej coverage, ale ak začne viac blitzovať, bude musieť hrať viac man coverage, než doteraz. To bude klásť veľké nároky na Nixona a Valentina, aby obstáli v man-to-man. Každý corner niekedy prehrá, takže určité plays určite pustia, ale musia si pripísať aj svoj podiel úspechov.
Nedá sa obchádzať fakt, že Packers sú v ťažkej situácii. Strata Parsonsa hovorí sama za seba a absencia Wyatta a Clarka len ešte viac komplikuje možnosť používať plán spred Parsonsovho príchodu. Jediný spôsob, ako Packers momentálne dokážu vytvárať tlak zvnútra, je blitzovanie cez A-gapy, prípadne skúšanie Rashana Garyho alebo Lukasa Van Nessa na vnútri pri zjavne passových situáciách. Momentálne je ich najlepší pass-rushujúci defenzívny lineman Kingsley Enagbare. Ak sa Packers chcú dostať do play-off a niečo tam aj dokázať, budú potrebovať niečo výnimočné od Hafleyho, čo dokáže spraviť s Cooperom a Walkerom.
A máme tu opäť “Čo by bolo, keby…”
Všetky tieto udalosti v zápase s Broncos boli pre nás, fanúšikov Packers, totálne šokujúce. K tomu ešte musíme pripočítať podtvrtnutie kolena u safetyho Evana Williamsa, ktorý by mal taktiež vynechať pár týždňov a z ihriska odkrýval aj wide receiver Jayden Reed. Ono to pôsobilo ako “červená svadba” v Game of Thrones. Udalosti, ktoré sa tam udiali v priebehu pár minút v nás zanechali obrovský šok a ak niekto išiel pozerať okamžite ďalšiu časť, tak si z nej asi veľa pamätať nebude. Rovnako to je s týmto zápasom s Broncos. Pred našimi očami sa nám v priebehu pár sekúnd otočila celá sezóna.
Gary sa snažil nájsť správne slová na opísanie dopadu Parsonsovho zranenia. Na svoju odpoveď si dal až 12 sekúnd pauzu – večnosť, keď okolo neho stálo viac než tucet novinárov čakajúcich na jeho prvú reakciu – kým dokázal odpovedať na úvodnú otázku o Parsonsovi. „Bolí to vidieť,“ povedal Gary. „Bude nám v tejto obrane chýbať. Jediné, čo viem, je… že to pre nás ostatných vpredu znamená viac príležitostí, keď príde rad na pass rush, spôsobiť chaos. V jeho neprítomnosti to musíme zobrať na seba.“
Myslím si, že to bolo po prvom alebo druhom weeku aktuálnej sezóny, kedy sme spoločne s Norim aka. Inžinierom volali a rozprávali sa o futbale. Vtedy som mu povedal, že si strašne želám, nech naši najlepší/najdôležitejší hráči zostanú zdraví, lebo konečne chcem vidieť, čo tento náš tím dokáže, keď bude v plnej sile, nakoľko v plnej sile sme ho ešte nevideli.
V roku 2023 prakticky po prvých weekoch nám na celý rok vypadol David Bakhtiari a okrem toho bol náš mladý tím relatívne vo výbornej zdravotnej forme. Mladý útok si v závere sezóny sadol a bol nezastaviteľný. V playoff proti Dallasu podal Jordan Love historický útok a našu cestu zastavila až jednotka konferencie San Francisco 49ers po veľmi tesnom zápase. Defenzívny koordinátor Joe Barry bol po sezóne vyhodený a my sme sa tešili na to, čo nám prinesie sezóna 2024, lebo záver sezóny 2023 nám ukázal obrovský potenciál tohto tímu.
Sezóna 2024 sa začala najhoršie ako mohla. V závere zápasu s Eagles sa zranil Jordan Love (zaľahnuté koleno) Love a toto zranenie ho výrazne ovplyvňovalo takmer polovicu sezóny. Keď sa dal dokopy, tak prišlo ďalšie smolné zranenie triesla pri odhode a to ho trápilo niekoľko weekov. V prvom weeku si chodilo poranil aj defenzívny tackle Kenny Clark a celý rok hral hral zranený, nikdy sa mu to už nedalo dohromady a po sezóne podstúpil operáciu. Jaire Alexander si v zápase s Jaguars smolne pri dopade bez kontatku poranil koleno, vynechal celú druhú polovicu sezóny a toto zranenie mu pravdpodobne ukončilo kariéru. Christian Watson si poslednom zápase regular season bez kontaktu pretrhol ACL a sezóna sa pre neho skončila. V playoff už nám nemohol pomôcť. V prvom kole sme prehrali proti Eagles a sezóna sa skončila. Prakticky po sezóne sme sa hneď hovorili, že sme nevideli na čo tento tím reálne má, nakoľko množstvo zranení výrazne ovplyvnilo našu hru. Tešili sme sa tak na sezónu 2025.
Sme v prítomnosti a náš tím má opäť kopec kľúčových zranení, ktoré sa udiali veľmi smolne:
- TE Tucker Kraft (pretrhnuté ACL po low hite od obrancu)
- C Elgton Jenkins (zlomená noha po tom, čo sa mu odzadu zaľahla noha)
- DT Devonte Wyatt (zlomený členok a potrhané väzivá po tom, čo mu pri páde zaľahli nohu)
- DE Micah Parsons (pretrhnuté ACL bez kontaktu)
Štyria kľúčoví hráči, ktorí sú out na celú sezónu. A to nie je všetko:
- K tomu sme hrali prvé dva mesiace bez Christiana Watsona, ktorý sa rehabilitoval po ACL.
- V druhom zápase sezóny si pri touchdownom catchy zlomil kľúčnu kosť Jayden Reed a vynechal polovocu sezóny (plus počas kempu si zlomil kosť v chodidle).
- Devonte Wyatt si v štvrtom zápase sezóny poranil koleno a vynechal mesiac.
- Lukas Van Ness si pri víťaznom sacku proti Bengals poranil členok a vynechal polovicu zápasov.
- Zach Tom si v prvom zápase proti Lions poranil koleno a mal problémy s chrbtom prakticky celú sezónu.
- Aaron Banks vynechal skoro celý kemp a v úvode sezóny hral zranený pre problémy s chrbtom (vynechal aj zápasy).
- Matthew Golden si poranil zápästie a vynechal tri zápasy
- Dontayvion Wicks bojuje so zranením lýtka a nehral v plnej sile.
- Nate Hobbs si poranil počas training campu koleno, ktoré ho výrazne ovplyvnilo počas celej sezóny.
Tu som len rýchlo vymenoval zranenia, ktoré sa nám počas sezóny objavili a to som ešte nespomenul zranenia MarShawna Lloya, Travisa Glovera, Nicka Niemanna, Brentona Coxa, Collina Olivera, Johna Williamsa, či Saviona Williamsa.
V tejto sezóne sme ani raz nemali na ihrisku (alebo čo i len na jeden snap) našu najlepšiu ofenzívnu trojku spoločne – Kraft/Watson/Reed. Naša zostava wide receiverov (Watson, Reed, Doubs, Golden, Wicks) ešte ani raz nebola kompletne zdravá, že by všetci piati mohli hrať bez obmedzenia. Ofenzívna lajna mala prvú polovicu sezóny obrovské zdravotné problémy a každý week sa tam muselo niečo meniť.
V kombinácii s predchádzajúcimi season-ending zraneniami Tuckera Krafta, Elgtona Jenkinsa a Devonteho Wyatta je dnes takmer nepredstaviteľné, že Packers by mohli reálne pomýšľať na Super Bowl bez Parsonsa. Tím z roku 2010 prekonal zranenie za zranením a dokráčal k titulu. Ale ten tím neprišiel o žiadneho kľúčového/nenahraditeľného hráča, ako to je tento rok. Znie to hrozne, ale keby sa nám zraní Emanuel Wilson, Luke Musgrave, Rasheed Walker, či ešte jeden zo starting cornerov a musel by hrať Hadden, či Melton, tak podľa mňa všetky tieto zranenia vieme v pohode zvládnuť.
Bude ťažké sa vôbec dostať do playoff. Packers sú po prehre s Broncos 9-4-1, klesli na druhé miesto v NFC North a v celkovej konferenčnej tabuľke sú momentálne siedmy, teda na poslednom postupovom mieste do play-off. Nič nie je isté. V záverečných troch týždňoch ich čakajú zápasy proti Chicagu Bears, Baltimoru Ravens a Minnesote Vikings. Bears aj Ravens bojujú o play-off. A vyhrať na U.S. Bank Stadium nebýva jednoduché.
Ak by sa aj do playoff podarilo postúpiť, tak nás tam čakajú tímy ako Rams, Eagles, či Seahawks, čo sú tímy, ktoré zákopy doslova ovládajú. Majú výborné ofenzívne lajny a ich defenzívne lajny nie sú o nič horsie. Všetky tri tímy patria do samotnej elity v NFL čo sa týka zákopov. Uvidíme, ako na tom bude Zach Tom, lebo bez neho išli Broncos Jordana takmer zabiť. V defenzíve bude potrebná mágia defenzívneho koordinátora Jeffa Hafleyho. Keby vám pred sezónou poviem, že Kenny Clark a Devonte Wyatt budú chýbať celú sezónu, Rashan Gary bude prakticky “no show hráč” a Lukas Van Ness bude viacej ako polovicu sezóny zranený, tak si nemyslím, že by niekto tipoval, že dokážeme uhrať viacej ako 7 výhier.
Všetko nasvedčuje tomu, že to bude žiaľ opäť ďalšia sezóna, ktorá bude niesť titul “Čo by bolo, keby…” Čo keby sa neudejú zranenia? NFL je v tejto sezóne prakticky úplne otvorená, nikto nedominuje a tento tím rozhodne mal na to, aby to celé vyhral.
Čo by bolo, keby sa David Bakhtiari na tréningu na Silvestra nezraní? Myslím si, že Buccaneers by sme porazili. Čo by bolo, keby Will Redmond chytil tú interception Toma Bradyho v prvom polčase v NFC Championship, ktorú mal priamo v rukách a hneď na ďalšej play prišiel touchdown Scottyho Millera tesne pred polčasom? Čo by bolo, keby sa Brandon Bostick rozhodne robiť to čo má (blokovať) a nechať Jordyho Nelsona chytiť loptu v NFC Championship Game proti Seahawks? Čo by bolo, keby McKinney chytí interception a Parsons sa nezraní…
Legendárna prvá sezóna Micah Parsonsa
Parsons v pondelok na sociálnych sieťach oznámil, že sa zameriava na návrat v septembri, čím potvrdil, že jeho sezóna sa definitívne skončila. Aj keď návrat v septembri je podľa mňa nereálny (reálne to vidím niekde okolo weeku 7. Prvé 4 weeky na PUP, potom 2 týždne tréning a na tretí aktivácia a zápas), tak mu držme palce, nech v jeho liečení a následnej rehabilitácii ide všetko presne tak ako má. Nech to neovplyvní jeho rýchlosť, výbušnosť, či schopnosť meniť smer v stotine sekundy.
Parsons patril počas prvých 14 weekov sezóny medzi úplnú elitu defenzívnych hráčov NFL – v hlasovaní o Defensive Player of the Year zaostával len za hviezdou Clevelandu Mylesom Garrettom. Po 15. weeku je Parsons na delenom treťom mieste v lige s 12.5 sackmi, na prvom mieste s 83 celkovými tlakmi na quarterbacka a na prvom mieste v pressure rate (20.7 %), podľa NFL Pro – a to aj napriek tomu, že súperi neustále venovali mimoriadnu pozornosť jeho blokovaniu. K tomu pridal 26 hitov na quarterbacka.
Bol na jasnej ceste k tretej nominácii do All-Pro prvého tímu počas svojich prvých piatich sezón a stále ju môže získať na základe toho, aký dominantný bol pred zranením. Parsons sa stal vôbec prvým hráčom od roku 1982 (keď sa sacky začali oficiálne evidovať), ktorý zaznamenal aspoň 12 sackov v každej zo svojich prvých piatich sezón.
Keď sa LaFleur v nedeľu večer chystal odísť zo štadióna, mal sklenený pohľad a bolo vidieť, že ním otriaslo to, čo sa stalo. Okrem toho, že prišli o Watsona, ktorého previezli do miestnej nemocnice po tom, čo utrpel zranenie hrudníka, Packers zasiahla ešte omnoho bolestivejšia rana. Prišli na celú sezónu o Micah Parsonsa. „Je to samozrejme ťažké,“ povedal tréner Matt LaFleur v nedeľu večer. „Všetci vieme, aký typ hráča je a aký vplyv mal na náš tím. Prísť o niekoho takého je náročné. Ako som povedal, nikto nás nebude ľutovať. Musíme nájsť spôsob, ako to zvládnuť. Chlapi sa musia zomknúť a podržať jeden druhého.“