Kde je hlavný problém special teamu? V hlavnom trénerovi? V koordinátorovi? Vo filozofii tímu?
Po kolotoči koordinátorov special tímov a sérii drahých chýb, vrátane vyradenia z play-off v roku 2021 po zablokovanom punte, sa LaFleur a Packers konečne rozhodli angažovať rešpektovaného a vysoko plateného koordinátora. Tak sa do Green Bay dostal Rich Bisaccia. V roku 2023 bol dokonca povýšený na asistenta hlavného trénera popri svojej úlohe koordinátora special tímov. Otázka však znie: bol to správny výber? A bol urobený zo správnych dôvodov?
Keď Packers angažovali Bisacciu, prichádzal po výbornej sezóne. Nebola to však vyslovene skvelá sezóna z pohľadu special tímov. Las Vegas Raiders skončili v rebríčku special tímov Ricka Gosselina na 11. mieste — čo je v porovnaní s tým, čím si Packers prešli, veľmi dobré, ale nie práve vizitka, ktorá by automaticky oprávňovala stať sa najlepšie plateným koordinátorom v lige. Jeho hodnota vzrástla najmä vďaka pôsobeniu v pozícii dočasného hlavného trénera.
Bisaccia prevzal Raiders po e-mailovom škandále Jona Grudena a jeho následnej rezignácii. Aj za takýchto okolností doviedol tím do play-off. Uchádzal sa o trvalé miesto hlavného trénera, no Raiders sa nakoniec rozhodli pre Josha McDanielsa, čo otvorilo dvere Packers, aby Bisacciu získali. „Je to poriadne vášnivý chlap,“ povedal v čase angažovania hlavný tréner Packers Matt LaFleur. „Nemôžem sa dočkať. Nemôžem sa dočkať, ako bude pracovať s našimi hráčmi a aký rozmer prinesie nielen special tímom, ale celému tímu.“
Green Bay Packers a special tímy k sebe často patrili ako oheň a benzín. Packers sa túto sezónu umiestnili na 29. mieste v EPA special tímov (expected points added) podľa TruMedia. Počas posledných štyroch sezón pod koordinátorom special tímov Richom Bisacciom boli na 30. mieste. Za posledných 10 sezón sa umiestnili na 31. mieste. Možno je na adrese 1265 Lombardi Ave. niečo vo vzduchu, čo otravuje to, čo Packers nazývajú „we-fense“ — ich kombináciu ofenzívnych a defenzívnych hráčov, ktorá opäť tvorí nevýraznú tretiu fázu tímu — bez ohľadu na to, či má hlavné slovo Bisaccia, Maurice Drayton, Shawn Mennenga alebo Ron Zook.
Veci začnú byť skreslené, keď sa special tímy posudzujú ako jeden kolektívny celok namiesto šiestich samostatných fáz (kickoff, kickoff return, punt, punt return, field goal a field goal rush), čo v skutočnosti ukazuje, prečo si Packers (a členovia iných organizácií naprieč ligou) myslia, že v Green Bay odvádza dobrú prácu. Ak mi neveríte, bývalý hráč Packers John Kuhn, ktorý stále žije v oblasti a pracuje v médiách pokrývajúcich tím, tento týždeň povedal, že „všetci v tej budove veria Richovi Bisacciovi“. Bývalý generálny manažér Raiders Mike Mayock v článku na ESPN, ktorý sa venoval problémom jednej sezóny Petea Carrolla v Las Vegas, uviedol nasledovné: „Keby Raiders po sezóne 2021 ponechali Bisacciu, bojovali by o divízne tituly, nie o prvý výber na drafte.“
V DVOA me sa v tejto sezóne umiestnil v special tímoch na 21. mieste v NFL (2024 – 15. miesto, 2023 – 31. miesto a 2022 – 17. miesto .. všetky pod Bisacciom), ale skutočný problém je v detailoch. Keď preskúmate rozdelenie podľa ich šiestich fáz a typ podpory, ktorú tím týmto fázam poskytuje prostredníctvom miest na súpiske, obraz sa stáva jasnejším v tom, čím Bisaccia je alebo nie je, ako aj v tom, čo Packers od special tímov očakávajú alebo neočakávajú.
Kick/punt returny
Začnime tým zlým. Packers sa nezaujímajú o returnovú hru a nemyslím si, že sa to zmení, pokiaľ zostanú programom založeným na drafte a rozvoji hráčov (a podľa toho, čo bolo povedané niektorým insiderom, v budove nie je chuť to meniť). Na kick returnoch skončili v roku 2025 na 17. mieste v DVOA, zatiaľ čo pri punt returnoch boli až na 28. mieste. Umiestnili sa na 23. mieste v počte yardov na kick return a na 22. mieste v priemernej počiatočnej pozícii po kick returne alebo touchbacku. Zároveň sa umiestnili na katastrofálnom 32. mieste v počte yardov na punt return.
Prečo hovoríme, že im nezáleží na tom, aby boli v tejto oblasti dobrí? Pretože do nej neinvestujú. Hoci so Savionom Williamsom na pozícii kick returnera túto sezónu neboli zlí, rozhodne nevyvinuli žiadne úsilie nájsť punt returnera (a už roky to nerobia). Mať na súpiske hráča určeného výhradne na punt returny je v ére Matta LaFleura náročné, keďže jeho priemerný wide receiver má okolo 94 kg a priemerný punt returner v NFL má 175 cm a 83 kg. Videli sme to s Mecolom Hardmanom, ktorého sme podpísali v offsesaon a bol u nás počas celého kempu. Do 53ky sa nedostal.
Je tu niekoľko vecí, ktoré treba rozobrať. V prvom rade, prečo je to na LaFleurovi? Existujú určité aspekty fungovania front office, ktoré jednoznačne obmedzujú strop special tímov (výmenou za iné benefity). Jeden bývalý tréner Packers (ktorý pracoval pod LaFleurom aj generálnym manažérom Brianom Gutekunstom) povedal, že Gutekunst veľmi berie do úvahy spätnú väzbu, ktorú mu tréneri dávajú počas hodnotiaceho procesu. Samozrejme, existujú aj limity. Gutekunst nenechá trénerov úplne vyberať „potraviny“, ale zároveň domov neprinesie kura, ak tréneri plánujú variť steak. Preto si myslím, že rastúca fyzická veľkosť ofenzívy (viditeľná na pozícii receiverov, ofenzívnej lajny a dokonca aj running backov) je preferenciou trénerov (konkrétne veľkosť ofenzívy sa zmenila, keď prišiel LaFleur, nie keď sa Gutekunst stal GM).
Pre LaFleura je receiver veľkosti priemerného punt returnera v NFL v podstate hráč použiteľný iba na slote v jeho ofenzíve. Vieme to preto, lebo práve do tejto úlohy je Jayden Reed obmedzený počas celej svojej kariéry v NFL. Opäť, píšeme o tom už roky. Ani Matthew Golden nie je nijako zvlášť veľký receiver, má 180 cm a 87 kg, takže ak by Green Bay chceli mať špecializovaného returnera–receivera (takmer vždy sú to receivery), museli by vyčleniť tretie miesto na 53-člennej súpiske (a 48-člennej zápasovej súpiske) pre hráča, ktorého LaFleur pravdepodobne nechce používať ako outside receivera. (Pravdepodobne aj preto dostal Golden túto sezónu šancu a zlyhal ako punt returner, hoci to nikdy predtým nerobil – ani v príprave, ani na univerzite.)
Toto je neštartér už predtým, než vôbec začnete zohľadňovať fakt, že tím rád využíva spodné miesta na súpiske pre svoj draftový a rozvojový program. Nie je neobvyklé, že Green Bay draftujú hráčov rok či dva dopredu, v miere, ktorá je na úrovni NFL zriedkavá. Za posledných viac než 20 rokov ich výbery v prvom kole v priemere nastúpili len na šesť štartov za sezónu. Takže ak nevyužijú miesto na súpiske pre punt returnera, najmä keď to nezapadá do toho, čo chce LaFleur robiť v ofenzíve, ani nezačínajte klásť otázky o desiatich hráčoch, ktorí majú pre tohto returnera blokovať.
Tím to však vníma ako trhovú neefektivitu. Tento nezáujem o return hru z pohľadu skladby súpisky je tiež jedným z dôvodov, prečo si môžu z konštrukčného hľadiska dovoliť neriešiť odchody receivera Romea Doubsa alebo ľavého tackla Rasheeda Walkera do free agency tento rok, pretože Goldena a Jordana Morgana draftovali už roky predtým. Navyše za Doubsa a Walkera získajú kompenzačné výbery, keď vstúpia na trh a podpíšu zmluvy s inými tímami. Menej miest pre special tímy (returner alebo nie) znamená viac miest pre draftových a rozvojových hráčov, z ktorých dúfajú, že sa časom stanú 17-zápasovými startermi v ofenzíve alebo defenzíve.
Ak chcete ďalší príklad toho, že „tím sa o returnovú hru nestará, aspoň počas základnej časti“, pozrite sa, kto vracal výkopy v play-off. Bol to Keisean Nixon, dvojnásobný All-Pro na tejto pozícii, a Josh Jacobs, ich starting running back (ak chcete uvažovať o priemernom returnerovi v NFL, punt returny sú pre menších receiverov a kick returny skôr pre typy running backov). Počas základnej časti mali dokopy nulový počet kick returnov. Nixon a Jacobs trénovali s jednotkou pre returny výkopov už od tréningového kempu. Boli tam s returnermi počas leta, pred očami fanúšikov na tribúnach. Počas sezóny Bisaccia aj LaFleur niekoľkokrát spomenuli, že Nixon každý týždeň pracoval s kick return jednotkou… ale v zápase sme to nevideli… až do play-off.
Proti Bears kombinácia Nixona a Jacobsa vyniesla returny pre 26, 28, 31, 37 a 46 yardov (priemer 33.6, čo by bola najlepšia priemerná počiatočná pozícia na ihrisku v NFL túto sezónu). Treba tiež poznamenať, že Jacobs mal aj fumble. Obetujú svoje najlepšie možnosti, aby dali hráčom oddych (aspoň počas základnej časti) v oboch return fázach. V play-off sa „prepli“ do režimu, kde im na returnoch výkopov záležalo – a to výlučne v play-off – pretože tam aspoň mali interných hráčov schopných túto pozíciu hrať. Na punty však takúto internú možnosť nemajú.
Tu je LaFleurov citát z tohto týždňa o Jacobsovi ako returnerovi výkopov: „Znova ide o to, dať najlepších hráčov do pozície, aby mohli ovplyvniť zápas. Prišiel za mnou, myslím, že to bolo vo štvrtok, a povedal: ‚Ty mi nedovolíš hrať ako returner?‘ Keď mi to Rich navrhol, povedal som si: ‚Nemám z toho dobrý pocit.‘ Ale keď mi to Josh povedal, hovorím si: ‚Naozaj chceš hrať na returne?‘ A on na to: ‚Do čerta, jasné, že chcem.‘ Takže to bol jeden z tých prípadov, že sme si to chceli nechať na neskôr v zápase, v rozhodujúcich momentoch, keď to budeme potrebovať.“ Verte im, keď vám hovoria, aké sú ich priority.
Punt & kickoff coverage
Tu je miesto, kde Green Bay skutočne záleží na špeciálnych tímoch – a paradoxne je to možno to, na čom fanúšikom Packers záleží na special tímoch najmenej. Tím mal tento rok punt DVOA na siedmom mieste a kickoff DVOA na deviatom mieste. Podľa DVOA bol v roku 2025 jediným tímom, ktorý bol lepší ako Packers v oboch coverage jednotkách, Washington Commanders. Spolu boli ich coverage jednotky podľa DVOA hodnotné približne 10.7 bodov počas základnej časti, čo ich zaradilo na ôsme miesto v NFL a zároveň ich delilo menej než dva body od všetkých tímov okrem Commanders, Seattle Seahawks a New York Jets. Packers sa umiestnili na 15. mieste v počte yardov na kick return v podaní oponenta a na 10. mieste v priemernej počiatočnej pozícii súpera po kick returne alebo touchbacku. Punter Daniel Whelan bol túto sezónu vynikajúci a viedol NFL s priemerom 51.7 yardov na punt. Tu sa snažia a sú v tom dobrí.
Na túto oblasť skutočne vyčleňujú miesto na súpiske, pričom často využívajú piatu pozíciu linebackera výhradne pre hráča special tímov. Tento rok túto úlohu plnili Nick Niemann a Kristian Welch (keď bol Niemann zranený). Niemann a Welch odohrali v základnej časti 2 snapy v obrane a 201 snapov v special tímoch. Niemannov prvý obranný snap v celej sezóne prišiel pri dvojbodovej konverzii z goal-line obrany, so štyrmi linebackermi na ihrisku, a k tomu, aby sa vôbec dostal na ihrisko v obrane, bolo potrebné zranenie Edgerrina Coopera. Toto piate miesto linebackera je jediným miestom na 53-člennej súpiske, ktoré je konzistentne obsadzované hráčom určeným výhradne pre special tímy.
Sú chvíle, keď sú povolaní aj iní hráči len pre special tímy (napríklad safety Dallin Leavitt v minulosti alebo momentálne defenzívny end Arron Mosby), ale zvyčajne to nie je záležitosť na všetkých 17 týždňov. Napríklad Mosby nebol povolaný na 53-člennú súpisku až do 10. weeku. (Ľudia tu budú kričať o Bo Meltonovi a Zayne Andersonovi, ale tím ich má rád aj na ofenzívnych alebo defenzívnych pozíciách, čo znamená, že ich zaradenie na 48-člennú zápasovú súpisku Packers nič nestojí, na rozdiel od Niemanna, Welcha, Leavitta alebo Mosbyho. Pamätajte, Anderson je na depth charte safety pozícií pred Kitanom Oladapom. Leavitt a Anderson sú rozdielne typy hráčov.)
V play-off si kickoff jednotka Packers, ktorá hrala dobre po celý rok, viedla dobre aj naďalej. Running back Chris Brooks, kľúčový hráč special tímov a blokujúci running back v ofenzíve, dokonca rozpoznal úvodný výkop, ktorý bol fingovaný end-around. Po celú sezónu pôsobili pripravení. To isté sa dalo povedať aj o punt jednotke Packers… až do zápasu s Bears. Keď Melton a Anderson tesne pred play-off skončili na injured reserve (primárni hráči v pozícii gunner – ten, kto sa má postarať o to, že returner nebude mať po punte šancu na return), Green Bay zostalo pri punt jednotke len s náhradnými gunnermi. Náhradní gunners spravili niekoľko chýb (plus neodpískaný holding pri jednom z returnov), čo viedlo k tomu, že Chicago zaznamenalo dva returny, ktoré síce neboli extra, extra dlhé, ale ani zanedbateľné, v puntovej hre. Strašné načasovanie vo veľkom momente pre jednotku, ktorá počas sezóny hrala dobre. Keby som nemal čísla, ktoré to potvrdzujú, bolo by ťažké presvedčiť fanúšikov Packers, že v týchto dvoch fázach boli tento rok skutočne solídni. Na tlačových konferenciách v tomto roku LaFleur priznal, že tím sa najviac zaujíma o punt jednotku počas týždňa prípravy na zápasy. Verte im, keď vám hovoria, aké sú ich priority.
Tu je tabuľka wild card zápasov, ktorá porovnáva rôzne metriky. Pozrite sa na zápas Packers vs Bears. V EPA/play sme boli výrazne lepší, v success rate sme boli výrazne lepší, mali sme väčší pomer explozívnych plays, nemali sme žiadny turnover, avšak sme totálne, totálne prepadli v special teame. Zápas skončil o 4 body, na kopoch sme na ihrisku nechali 7 bodov, pustili sme 2 veľké returny, plus hneď na prvom kick returne sme mali holding. Naozaj sa nikto nemôže diviť keď sa povie, že tento play-off zápas rozhodol special team. Keby náš special team podal čo i len priemerný výkon, tak s veľkou pravdepodobnosťou sa teraz pripravujeme na zápas proti Seahawks.
A nie len tento… V divíznom kole play-off v roku 2021 proti San Franciscu 49ers na Lambeau Fielde Packers prehrali 13-10 a mali zablokovaný punt, ktorý bol vrátený pre touchdown. Pri ich ďalšom vystúpení v play-off o dva roky neskôr sa len tesne vyhli ďalšej „we-fense“ katastrofe proti 49ers, keď linebacker Eric Wilson skočil na fumble Keiseana Nixona 73 yardov po kick returne (Packers v tom čase v tretej štvrtine prehrávali 14-13 a krátko po Wilsonovom hrdinskom zákroku sa dostali do vedenia 21-14, no zápas nakoniec prehrali 24-21). Nixon nemal rovnaké šťastie v nasledujúcom play-off, keď stratil fumble na úvodnom výkope vo Philadelphii, čo udalo tón demoralizujúcej prehre 22-10 vo kole wild card.
Field goal
Toto je tretia fáza zo šiestich fáz special tímov, na ktorej tímu záleží. Tento rok bol chaos a je veľmi ťažké ho hodnotiť kvôli zraneniu kvadricepsu kickera Brandona McManusa. V zásade platí, že keď bol McManus počas posledných dvoch sezón zdravý a nemal zablokovaný kop, v základnej časti premenil 41 z 43 pokusov.
Teraz, toto je pomerne veľká poznámka pod čiarou, pretože v strede sezóny prišlo hrozné obdobie, keď to vyzeralo, že McManus aktívne hrá cez zranenie, a zároveň počas týždňa naďalej vynechával tréningy. Nemyslím si, že by zranenie malo všetkých zbaviť zodpovednosti. Osobne si myslím, že vinu za toto obdobie, keď McManus hral zranený, možno pripísať takmer komukoľvek:
- head coach Matt LaFleur a special team koordinátor Rich Bisaccia: Prečo ste nechali svojho kickera hrať, keď ste vedeli, že je zranený?
- Brandon McManus: Práve si podpísal trojročnú zmluvu a nemal si problém s istotou miesta. Prečo si tlačil na to, aby si hral menej než na 100 percent po tom, čo tvoj záskok po zranení trafil rekordný kop? (Toto je pripomienka, že Lucas Havrisik vo svojom ďalšom vystúpení minul dva PAT kopy, čo výrazne utíšilo vonkajší hluk okolo nahradenia McManusa Havrisikom).
- generálny manažér Brian Gutekunst: Ak realizačný tím nebol presvedčený o Havrisikovi, keď bol McManus zranený – čo je jediné ospravedlnenie, ktoré by mohlo mať pre trénerov aspoň nejakú oporu – prečo sa potom nevyvinulo väčšie úsilie nájsť iného kickera?
Možno najväčšou chybou special tímov v tejto sezóne, neboli McManusove nepremenené kopy v Chicagu ani slabý výkon náhradných gunnerov proti Bears. Možno to bolo práve McManusovo hranie cez zranenie kvadricepsu, ktoré vyzerá ako úplné zlyhanie systému – od front office, cez trénerov až po úroveň hráča.
Packers mali tiež dva zablokované kopy na začiatku sezóny, a to za veľmi odlišných okolností. Prvý bol čistý blok proti Cleveland Browns v 3. weeku. Zablokovaný field goal dal Clevelandu krátke ihrisko na to, aby sa pokúsil vyhnúť predĺženiu, získali potrebných 16 yardov a s vypršaním času premenili víťazný field goal. Nie. Dobré.
Druhý prípad si vyžaduje určitú nuansu. Predovšetkým, Green Bay išli do zápasu 4. weeku proti Dallasu Cowboys bez TROCH ofenzívnych linemanov (Zach Tom, Aaron Banks a Anthony Belton – pričom Travis Glover, ktorý by sa pravdepodobne dostal na tohtoročnú 53-člennú súpisku, bol na injured reserve), teda hráčov, ktorí tvoria väčšinu jednotky ochrany pri field goaloch. Keďže tím chcel dopriať oddych centrovi Elgtonovi Jenkinsovi (pravdepodobne rozhodnutie LaFleura, nie Bisacciu), Packers poslali na ochranu field goalu Branta Banksa, buď 12. alebo 13. ofenzívneho linemana v poradí, zatiaľ čo Jenkins a TRAJA zranení ofenzívni linemani Packers sledovali dianie z postrannej čiary. Kop bol blokovaný. Po zvyšok zápasu Green Bay používali v ochrane Jenkinsa namiesto hráča, ktorý bol v tom týždni povolaný z practice squadu.
Od tohto momentu až do konca sezóny 2025 tím používal pri ochrane field goalov každého dostupného štartujúceho ofenzívneho linemana v zápasoch – dokonca aj v 18. weeku proti Minnesote Vikings, keď starters oddychovali. Áno, pri tom poslednom field goale v zápase (po timeoute), ktorý bol ich jediným pokusom o kop proti Minnesote, nastúpili do hry po prvýkrát hráči ako Rasheed Walker, Aaron Banks a Sean Rhyan. Miera starostlivosti o to, aby na jednotke ochrany field goalov boli štartujúci hráči, sa po tomto zablokovanom kope v Dallase zmenila z 0 na 10.
Field goal rush
Toto je posledná zo šiestich jednotiek special tímov a ďalšia jednotka typu „tímu na nej nezáleží“. Packers väčšinou hrajú pri field goaloch verziu defense stay (v podstate len štandardné obranné personálne zloženie) a field goal safe (príprava na fake namiesto vyslania plného tlaku). V skutočnosti sa nesnažia ísť agresívne po bloku.
Zvyčajne sú na tejto úrovni špecialisti na blokovanie field goalov defenzívni linemani. Chcete niekoho, kto bude blokovať kopy? Nájdite si 6’8” Calaise Campbella (10 blokov počas kariéry). Jeden takýto typ je dostupný aj v najbližšom drafte – Zxavian Harris z Mississippi, ktorý v roku 2025 vyrovnal rekord SEC so šiestimi zablokovanými kopmi počas kariéry. Packers nikdy neprejavovali výrazný záujem o týchto extrémne dlhých typov linemanov.
Ak to nie je extrémne dlhý defenzívny lineman, ktorý blokuje kopy, zvyčajne ide o výnimočného pass rushera, ktorý sa dostane až ku kickerovi. Napríklad Julius Peppers mal počas svojej kariéry v NFL 13 zablokovaných kopov a extra pointov. Dokonca aj keď Packers ponechajú základnú obranu na ihrisku pri field goal rushy, cielene z nej sťahujú Micaha Parsonsa (0 snapov v special tímoch v roku 2025) a Rashana Garyho (8). Pre väčšinu obrany ide o príležitosť na oddych. Pass rushers v lajne sú náhradníci, ktorí nie sú špecialistami na blokovanie. Hráči, ktorí netlačia, sú väčšinou len v pozícii na krytie prípadného fejku.
Takže kde v tomto všetkom stojí Bisaccia?
Pre Packers je Bisaccia pravdepodobne experimentom na limitné otestovanie ich skladby súpisky. Po viac než dve dekády boli v special tímoch prakticky na dne ligy, čo bolo vnímané ako daň za to, že sa tak silno opierali o filozofiu draftuj a rozvíjaj.
Keďže neinvestovali miesta na súpiske do hráčov special tímov mimo kickerskej batérie, v podstate len pokrčili plecami a povedali si: „Prečo by sme potom platili aj drahého veteránskeho koordinátora special tímov?“ — a to počas väčšej časti obdobia od roku 2005 ďalej. Preto ponúkli nízku mzdu Darrenovi Rizzimu pri zostavovaní prvého realizačného tímu Matta LaFleura a najali lacnejšieho Seana Mennengu, ktorého jediná predchádzajúca skúsenosť ako koordinátora special tímov pred príchodom do Packers bola jedna sezóna s prehrávajúcim tímom Vanderbilt Commodores, ktorý navyše hral podľa veľmi odlišných pravidiel special tímov na univerzitnej úrovni. Keď bol Mennenga prepustený, tím interne povýšil Mauricea Draytona, Mennengovho asistenta, na hlavnú pozíciu.
Keď zlyhalo aj to, Packers zmenili prístup. Vo všeobecnosti síce nezačali investovať do hráčov special tímov, ale boli ochotní získať niekoho, kto vedel, čo robí, aby viedol jednotku special tímov — aspoň natoľko, aby získali predstavu o tom, čo sa dá zlepšiť v rámci obmedzení súpisky, ktoré prináša štruktúra „draft and develop“. Bisaccia je tu na to, aby ich naučil to, o čom vedeli, že to nevedia. Odvtedy sa naučili niekoľko lekcií:
- Tím musí nasadzovať linebackerov a safeties na jednotku kickoffov, aj keby to znamenalo mať na ihrisku Xaviera McKinneyho, aby v tejto fáze boli dobrí.
- Používanie piateho miesta pre linebackera pre skutočne rozdielového hráča výhradne pre special tímy (jediného mimo kickerskej batérie, ktorý je konzistentne na 53-člennej súpiske) výrazne pomohlo prakticky všetkým jednotkám special tímov mimo field goalov.
- Musia používať starting linemanov na jednotke field goalov, najmä ak je hĺbka ofenzívnej lajny taká slabá, že pozície siedmeho a ôsmeho linemana v zápasoch zapĺňajú hráči typu „special teams“.
Ak to urobia, tím môže byť pomerne dobrý na jednotkách puntov, kickoffov a field goalov (ak nerátame chaos na pozícii kickera) s minimálnou alebo žiadnou reálnou investíciou do súpisky. Počas celého Bisacciovho pôsobenia v Green Bay to tak bolo a výsledky to dokazujú. Tím je však stále úplne vyčerpaný na kickoff returnoch, punt returnoch a field goal rushy, keďže zjavne necítia potrebu investovať do hráčov pre tieto úlohy.
Stručne povedané, aj preto je tu stále veľký rešpekt voči tomu, čo Bisaccia v Green Bay dokázal (tak v rámci organizácie, ako aj v iných tímoch). Tri jednotky, ktoré Packers podporovali, boli úspešné (opäť, okrem chaotických momentov na jednotke field goalov), zatiaľ čo tri jednotky, ktoré tím nepodporuje (aspoň nie spôsobom, ktorý by stál skutočné miesto na súpiske), zostávajú slabé.
Avšak dá sa ospravedňovať to, že v play-off zápase máte na ihrisku pri blokovaní extra-pointu 10 hráčov na ihrisku? Vo štvrtok hodil koordinátor special tímov Chicaga Bears Richard Hightower “špinu” na Bisacciu, keď reportérom povedal: „Keby to urobil náš tím, bol by som zúrivý.“ Alebo počet penált? Packers sa podľa NFL Penalties umiestnili na delenom 21. mieste v počte trestov special teamov tímov s celkovým počtom 21.
Či už bude special tímy v roku 2026 trénovať Bisaccia alebo niekto iný, pravdepodobne takto budú Packers pristupovať k svojim kickerským jednotkám aj do budúcnosti. Ak Packers budú potrebovať obetného baránka, Bisaccia je určite ten, ktorý by fanúšikov Green Bay potešil. Jeho náhrada by bola pravdepodobne lacnejšia (z dlhodobého hľadiska), aj keby tím musel Bisacciovi vyplatiť zvyšok zmluvy (bez núteného odchodu do dôchodku — a o jeho služby by bol v lige záujem, keby ho Packers prepustili). Avšak ako sme si ukázali, special team koordinátor je len stropom ľadovca.
Čo by som však neočakával, je, že by Packers zrazu začali zo dňa na deň venovať pozornosť hre na returne alebo field goal rushu po desaťročiach zachovávania miest na súpiske pre rozvoj potenciálnych budúcich starterov ktorých súpiska momentálne nevyžaduje (ako Golden na pozícii receivera tento rok alebo Morgan na tackleovi posledné dva roky). Naučili sa, že môžu byť dobrí na kick-offoch, puntoch a field goaloch, aj keď musia nasadiť niektorých starterov, bez toho, aby obetovali viac než jedno miesto na súpiske pre hráča výhradne pre special tímy. Zdá sa, že sú s tým celkom spokojní. Investície do týchto ďalších troch jednotiek by boli miestom, kde by konflikt medzi front office a ich plánmi skladby súpisky skutočne začal byť problémom. Rozhodnú sa to zmeniť? Prispeje k tomu ďalšia katastrofa v special teame, ktorá znamenala prehru v play-off? To nám ukážu najbližšie mesiace.