Matt LaFleur a Brian Gutekunsť dostali predĺženia kontraktov, avšak to neznamená, že zmeny nie sú potrebné.
Matt LaFleur, ktorý práve ukončil svoju siedmu sezónu, mal na zmluve ešte jeden zostávajúci rok. Nový prezident tímu Ed Policy, ktorý dohliada na hlavného trénera aj generálneho manažéra Briana Gutekunsta, už skôr uviedol, že je všeobecne proti tomu, aby ktokoľvek z týchto pozícií pôsobil počas kontraktového roka. Pred pár hodinami nám bolo oznámene, že sa predĺžia kontrakty oboch aktérov, a bez predĺženia nezostane ani náš cap guru Russ Ball. Predĺženie zmlúv obom umožní tomuto scenáru sa vyhnúť. Jedná sa viacročný kontrakt, ktorý podla zdrojov nie je “prove it deal”, ale skutočný commitment.
LaFleur sa dostal do play-off šesťkrát zo siedmich sezón, no zatiaľ sa mu nepodarilo postúpiť do Super Bowlu. Packers prehrali finále NFC počas jeho prvých dvoch sezón v rokoch 2019 a 2020, následne divisional round v rokoch 2021 a 2023 a wild-card round v rokoch 2024 a 2025. LaFleur má v základnej časti bilanciu 76–40–1, čo predstavuje štvrtú najlepšiu víťaznú percentuálnu úspešnosť (.654) spomedzi aktívnych hlavných trénerov NFL. V základnej časti sezóny 2025 skončili Packers s bilanciou 9–7–1, druhí v NFC North a už tretí rok po sebe ako 7. nasadený tím konferencie v play-off. Po štarte sezóny s bilanciou 9–3–1 však zakončili ročník päťzápasovou sériou prehier, vrátane prehry v play-off.
Podľa ligového zdroja mala prehra s Bears v play-off takmer nulový vplyv na Policyho rozhodnutie. Policy spolupracuje s LaFleurom už sedem rokov — od účasti v komisii, ktorá ho vyberala, cez jeho onboarding až po účasť na každom jednom zápase, ktorý LaFleur od roku 2019 odkoučoval. Dve katastrofálne štvrtiny v Chicagu minulú sobotu boli len dvoma dátovými bodmi spomedzi stoviek, ktoré Policy zohľadnil pri rozhodnutí predĺžiť LaFleurovu zmluvu. Policy vníma LaFleura ako silného trénera v oblasti rozvoja hráčov aj tímu, mimoriadne najmä na pozícii quarterbacka, kde majú Packers v osobe Jordana Lova jedného z najlepších hráčov NFL.
Zdroje uvádzajú, že počas sezóny existovala možnosť, že by Policy zmenil názor na budúcnosť LaFleura a Gutekunsta, no na to by bolo potrebné niečo „veľmi zásadné“. V týždni po skončení sezóny Packers Policy netrávil veľa času zvažovaním, či LaFleurovi ponúkne predĺženie zmluvy — zdalo sa, že jeho rozhodnutie už bolo vopred jasné. Namiesto toho pracoval s LaFleurom, Gutekunstom a viceprezidentom a riaditeľom futbalových operácií Russom Ballom, a to jednotlivo aj spoločne, aby sa uistil, že sú všetci zosúladení a chcú pokračovať v Green Bay.
Packers si zároveň ponechávajú nezmenenú organizačnú štruktúru, v ktorej LaFleur, Gutekunst a Ball podliehajú priamo Policyemu. Prezident tímu v prvom roku vo funkcii počas sezóny pozorne sledoval, ako medzi sebou títo traja komunikovali — dokonca aj pri náročných témach — a dospel k záveru, že meniť štruktúru pri zachovaní rovnakých ľudí by predstavovalo vyššie riziko. Na nedávnych stretnutiach Policy nenariadil LaFleurovi žiadne zmeny v realizačnom tíme a podľa zdroja by tak neurobili ani Gutekunst, ani Ball.
Keďže LaFleur zostáva na svojom mieste aj do budúcnosti, musí sa rozhodnúť, či sú potrebné zmeny v jeho realizačnom tíme, aby Packers dokázali prekonať pomyselnú play-off bariéru. LaFleur v nedeľu zároveň uviedol, že očakáva, že defenzívny koordinátor Jeff Hafley by mohol počas tejto offseason získať miesto hlavného trénera. Ak sa tak stane, Packers budú mať pripravený záložný plán na pozíciu defenzívneho koordinátora, na ktorom už podľa zdrojov pracujú.
V TOMTO ČLÁNKU som vymenoval pozitívne dôvody a argumentáciu prečo si LaFleur zaslúži zotrvať v pozícii head coacha. Teraz dostal predĺženie a v tomto článku sa pozrieme na to, čo sa jednoznačne musí zmeniť, ak nechceme zažívať dookola tú istú pesničku.
Zmena kultúry bez zmeny trénera
Ak vojdete do šatne ktoréhokoľvek z 32 tímov NFL a začnete sa rozprávať o kultúre, s veľkou pravdepodobnosťou budete počuť to isté. „Chceme mať víťaznú kultúru,“ „Zakladáme si na víťaznej kultúre,“ „Budujeme víťaznú kultúru.“ Všetko sa točí okolo nejakej formy „víťaznej“ kultúry. Samozrejme, že áno — tím, ktorý by sa vedome rozhodol fungovať v prostredí porážok, sa pravdepodobne nikam neposunie. Rozdiel však spočíva v tom, ako sa daný tím snaží túto „víťaznú“ kultúru dosiahnuť. Práve to ho odlišuje od všetkých ostatných a rozhoduje o tom, či ho to k úspechu privedie — alebo nie.
Úlohou trénerov nie je len vytvárať a učiť schémy alebo callovať plays, ale aj definovať, ako má víťazná kultúra ich futbalového tímu vyzerať. Zriedkakedy ide o univerzálny model „one-size-fits-all“. Skôr je to o otázke: „Koho mám v šatni a aký je najlepší spôsob, ako ich všetkých rozbehnúť rovnakým smerom?“ Hráči sú rozdielni a niektoré realizačné tímy uprednostňujú určitých hráčov pred inými práve podľa toho, či zapadajú do aktuálnej kultúry tímu. Niekedy kultúra, ktorú tím potrebuje, nie je taká, akú dokáže ponúknuť súčasný tréner, a vtedy je zmena nevyhnutná. No existujú aj situácie, keď je kultúra, ktorú tréner vybudoval, pre šatňu takmer ideálna — len potrebuje doladiť. A presne to sa možno musí stať v Green Bay.
Ak by ste sa hlavného trénera Packers Matta LaFleura opýtali na kultúru, ktorú momentálne majú Green Bay Packers v šatni, s veľkou pravdepodobnosťou by povedal, že je výborná. A nemýlil by sa. V pondelok, počas posezónnych rozhovorov v šatni, bol LaFleur verejne pochválený Jordanom Loveom, Tuckerom Kraftom, Joshom Jacobsom, Micahom Parsonsom, Devontem Wyattom, Bo Meltonom a Christianom Watsonom. To je sedem mimoriadne rešpektovaných a uznávaných členov šatne Packers, ktorí sa postavili za svojho hlavného trénera. Takéto niečo sa nedeje, keď má tím problém s kultúrou. No to, že tím nemá kultúrny problém, ešte automaticky neznamená, že jeho kultúra je dokonalá.
Spôsob, akým sa skončila sezóna 2025, bol trápny, a ak prezident Ed Policy a generálny manažér Brian Gutekunst nepočúvali vyjadrenia hráčov, ako sú linebacker Quay Walker, running back Josh Jacobs a safety Javon Bullard po prehre 31-27 v zápase wild card play-off proti Chicago Bears, potom majú hlavy zahrabané v piesku.
Ich komentáre neboli namierené konkrétne proti LaFleurovi, ale proti kultúre v celej organizácii, za ktorú nesie zodpovednosť práve on. Packers nie sú tím, ktorý dokáže zápasy dotiahnuť do konca, a spôsob, akým sa zrútili v dvoch prehrách s Bears na konci sezóny, hovorí za všetko. Ako Bullard poznamenal v deň, keď si hráči vypratávali skrinky, a ako Walker s Jacobsom naznačili po zápase, Packers nie sú tím, ktorý dokáže zápasy dotiahnuť do konca. „Sú dva typy ľudí. Jeden je ten, ktorý bude mať nohu na tvojom krku a bude stále rozprávať sračky,“ povedal Bullard. „Ten druhý ťa dorazí, kým si ešte dole. My musíme byť tým tímom, ktorý ľudí dorazí, keď sú už na zemi.“
Citovaný bol aj Quay Walker, hoci v jeho prípade to možno znelo trochu v duchu „už nemám čo stratiť, je mi to jedno“, vzhľadom na to, že mu po tejto sezóne vyprší zmluva. Walker povedal: „Mám pocit, že už ešte predtým, než som sem prišiel, to (nedohrávanie zápasov) bolo súčasťou tejto organizácie.“
Ani Bullard, ani Walker sa nemýlia. V piatich prehrách Packers v sezóne 2025 stratili vedenie o deväť alebo viac bodov. Súperov „nedokázali doraziť“, ako povedal Bullard, a ako naznačil Quay Walker, tím má v posledných rokoch históriu toho, že nedokáže zápasy definitívne uzavrieť a prehráva ich bolestivým spôsobom. Obzvlášť v play-off. Odkedy sme v roku 2010 vyhrali Super Bowl, tak máme na svojom konte 6 prehier v playoff, pri ktorých sme mali vedenie v štvrtej štvrtine.
V tejto sezóne sme na bilancii 6-3 v zápasoch, kde sme mali vedenie o 10+ bodov v posledných piatich minútach zápasu, vrátane play-off. Viete, aký sme mali rekord v takýchto zápasoch v rokoch 1970-2024? Bolo to 306-1. Packers sa stali prvým tímom od spojenia NFL a AFL v roku 1970, ktorý počas jednej sezóny prehral 3 zápasy, v ktorých viedol v posledných 5 minútach o 10+ bodov, vrátane play-off. Boli to zápasy proti:
- Browns, kde sme viedli o 10 bodov, keď zostávali do konca zápasu 4 minúty,
- Bears, kde sme viedli o 10 bodov, keď do konca zápasu zostavali menej ako 3 minúty,
- Bears, kde sme viedli o 11 bodov, keď do konza zápasu zostávalo cca 6 minút.
V sezóne 2025 sme pusitli celkovo 422 bodov, vrátane wild card zápasu. Z tohto celkového počtu až 167 prišlo v štvrtej štvrtine alebo v prdĺžení – takmer 40%. Keď sa na to pozrieme historicky, tak tento tím prepisuje rekordy – v negatívnom zmysle. Sme jediný tím, ktorý premrhal vedenie o 7+ bodov v štrvtej štvrtine proti tímu, ktorý vedie Kyle Shanahan. Stalo sa to v play-off a Shanahanov tím je tak historicky v takých zápasoch celkovo 1-39. V tejto sezóne sme sa stali jediným tímom v historii NFL, ktorý prehral tri zápasy, v ktorých ani raz nepuntoval.
Packers mali 99% šancu poraziť Browns a Bears (week 16) v posledných troch minútach týchto zápasov. Mali sme 96% šancu poraziž Bears v posledných šiestich minútach v play-off zápase. Viete aké sú šance, že v týchto zápasoch skončíte 0-3? Je to 1 ku 250,000.
V posledných rokoch mali najlepšie tímy NFC jednu spoločnú črtu. Dokážu súpera doslova zlomiť a donútiť ho kapitulovať. Matt LaFleur pred rokmi zaviedol heslo „All Gas No Brake“, no v poslednom období nie je trénerom, ktorý by sa týmto mottom riadil. Namiesto toho ho napĺňajú tréneri divíznych a konferenčných súperov. Packers postrádajú zabijácky inštinkt – schopnosť nielen vyhrať zápas, ale dokázať, že sú lepším tímom. Je čas, aby sa stali jedným z týchto tímov.
Nejde pritom len o zmenu v zmysle „Matt LaFleur musí lepšie callovať ofenzívne plays“. Ide aj o zmenu v exekúcii zo strany hráčov. Ak sa hráči uspokoja s desaťbodovým náskokom, nemusí záležať na tom, aké plays sú callované. Všetkých 53 hráčov na súpiske musí mať ten inštinkt – predvádzať každý jeden snap k dokonalosti bez ohľadu na skóre. Presadzovanie takejto kultúrnej zmeny neleží len na Mattovi LaFleurovi, ale aj na lídroch samotného tímu.
Pri vstupe do sezóny 2026 majú Green Bay Packers silné jadro vracajúcich sa hráčov. Sú tu tí očividní lídri ako Jordan Love, Josh Jacobs, Tucker Kraft, Christian Watson, Devonte Wyatt a Xavier McKinney, ktorí môžu udávať smer. No pred touto offseason majú Packers aj nového „démona“ v podobe Micaha Parsonsa, ktorého minulý rok nemali. Všetci sme to videli. Micah Parsons dodal Packers v sezóne 2025 iskru na ihrisku svojím neúnavným naháňaním quarterbacka pri každej príležitosti. Zároveň sme videli, ako tím upadol, keď Parsons vypadol pre zranenie. Kabína Packers tú iskru, ktorú Parsons prináša, prijala za svoju. Toto bude prvá offseason, ktorú Parsons strávi s tímom, a dáva mu to priestor ešte viac ovplyvniť kabínu — nie v zmysle, že len on má byť tým, kto prináša energiu na každej play, ale že tento prístup majú prevziať aj ostatní. Už s tým aj začal. Vplyv neúnavného tlaku, snahy a exekúcie bez ohľadu na okolnosti. Keisean Nixon, Rashan Gary… počúvali ste?
Ben Johnson pred zápasom wild card medzi Green Bay Packers a Chicago Bears urobil niekoľko poznámok, pri ktorých zostalo na fantázii, či si tým rýpol do Packers. „Niektoré tímy oddychujú so štartérmi. My nie. My hráme futbal,“ povedal Johnson pri porovnávaní prístupov oboch tímov k zápasom 18. weeku. Johnsonove vyjadrenia boli oveľa ostrejšie v šatni po šokujúcom víťazstve Chicaga 31:27 nad Packers v sobotu večer. „Jebať Packers, jebať ich! Nenávidím ich!“ kričal Johnson v šatni priamo ped kamerou. Tieto vyjadrenia zazneli v smerom k jeho tímu po chladnom a prakticky nulového rešpektu pri podaní ruky s LaFleurom na konci zápasu a po tlačovej konferencii, na ktorej Packers označil ako „tím zo severu“.
Tam už neostalo nič na predstavivosť. Možno sa niektoré Johnsonove vyjadrenia blížia tomu, čo by povedal univerzitný tréner a podľa informácií sa to ostatným trénerom naprieč ligou vôbec nepáčilo. A ani sa niet čomu diviť – Dan Campbell, či Nick Sirianni dokážu poriadne vystrájať, avšak ani jeden z nich nikdy nestratil rešpekt voči iným trénerom, či tímom. Johnson si to začal brať osobne od prvej tlačovej konferencie a pokračuje v tom každý týždeň. No realita je taká, že Johnson trénuje s výhodou. Nenávidí súpera, chce ho poraziť a chce, aby ste to po zápase vedeli. Nie je to prvýkrát, čo Matt LaFleur a jeho tímy čelili takýmto priamym poznámkam. Asi najtvrdšie prišli po tom, čo New York Jets, vedení LaFleurovým priateľom Robertom Salehom, prišli v októbri 2022 na Lambeau Field a zničili Packers. „Mentalita hrať celých 60 minút,“ povedal Saleh po víťazstve 27-10 nad Packers. „A jednoducho im dávať úder za úderom za úderom. A stále ich udierať, stále ich udierať do úst. Ofenzívna lajna nech stále tlačí a nech sa o nich neustále opiera. Mali sme pocit, že ak ich budeme len stále ťahať do hlbokej vody, zistia, že nevedia plávať. Bola to jednoducho mentalita.“ Táto mentalita bola hranou, ktorú v ten deň Saleh so svojím tímom našiel, zatiaľ čo LaFleurov tím sa potopil.
Realita je taká, že LaFleurov tím sa často ocitá v hlbokej vode a má problém nájsť pevnú pôdu pod nohami. Či už Packers „utopí“ súper tým, že ich umláti k podriadeniu, ako to urobili 49ers pri LaFleurovej prvej prehre v play-off, alebo sa utopia sami tým, že si k členkom priviažu nákovu, výsledok je vždy rovnaký. Packers nevedia plávať. Otázka teraz znie: prečo? Prečo je ofenzíva, ktorá dokáže pôsobiť tak explozívne, zároveň schopná sebadeštrukcie takým spôsobom, ako to predviedla počas väčšiny druhej polovice sobotňajšieho večera? To isté platí aj pre obranu.
Futbal je ultimátny tímový šport. Na ihrisku je pri každej jednej hre 11 individuálnych premenných. A to ešte nezahŕňa trénerov, herné plány, analytikov a množstvo ďalších ľudí, ktorí môžu ovplyvniť jednu play. Ďalšou realitou je, že futbal sa nepodobá žiadnemu inému športu. Je to fyzická vojna opotrebovania. Fyzickosť a tvrdosť sú takmer rovnako dôležité atribúty ako veľkosť a rýchlosť. Platí to aj na postrannej čiare. Sobotný zápas nebol prípadom prehry proti lepšiemu tímu. Ofenzíva Chicaga neodohrala v troch zápasoch proti Packers ani jednu ofenzívnu play, na ktorej by mala vedenie na svojej strane. Napriek tomu nejako vyhrala dva z týchto troch duelov. Ako? Odvahou. Keď Packers dovolili Bears zostať v zápase, pôsobilo to takmer istotne, že Chicago – ako odraz svojho hlavného trénera – je v takejto situácii komfortné. Na druhej postrannej čiare pôsobil kolaps ako nevyhnutný, pretože Green Bay je rovnako odrazom svojho hlavného trénera a svojej kultúry.
Zatiaľ čo Johnson a Saleh si na tlačových konferenciách rýpu do LaFleura a jeho tímu, LaFleur často pôsobí, akoby nemal slov, alebo – ako v sobotu večer – tvrdil, že jeho tím bol „rozladený“ uprostred kolapsu v druhom polčase. Pamätáte si rozprávanie o povestnom „čipe na pleci“ Aarona Rodgersa? O tom, ako si hľadal každú možnú domnelú krivdu, aby motivoval seba aj svoj tím? To je spoločný znak veľkých športových konkurentov. Pravdepodobne najväčší športovec všetkých čias, Michael Jordan, si bral všetko osobne. LaFleur tak nepôsobí. Častejšie sa zdá, že je spokojný s tým, že zvolí vyššiu cestu a nechá hovoriť výkon. Problém je v tom, že výkon už jeho ticho nepodporuje.
Možno sa táto pasivita ukázala najvýraznejšie počas dvojzápasového úseku proti Denveru a Chicagu, keď sa nikto nezastal Jordana Lova po tom, čo bol quarterback opakovane zasiahnutý do prilby. V zápase proti Denveru bol Love zasiahnutý mimo ihriska safety Talanoom Hufangom. Keď sa Love pokúšal postaviť, Hufanga mu pritlačil prilbu späť k zemi. V oboch zápasoch s Bears zahral Austin Booker dokopy 4 špinavé plays na Jordana Lova, z čoho boli všetky štyri jednoznačné fauly.
LaFleur tieto situácie odbil s tým, že je to jednoducho futbal. Ofenzívny koordinátor Adam Stenavich pôsobil dotknuto samotnou líniou otázok. O týždeň neskôr mal tréner Eagles Nick Sirianni plné uši rozhodcu po tom, čo bol Jalen Hurts zasiahnutý na postrannej čiare pri hraničnom zákroku. Doslova vrelo v ňom, že jeho quarterback dostal úder. Sirianniho úlohou v tej chvíli nebolo byť objektívny. Jeho úlohou bolo stáť za svojím quarterbackom. A on to vedel. Hovorte si o Siriannim, čo chcete, ale odkedy prišiel do Philadelphie, len vyhráva. Delí ho jediný drive od toho, aby vyhral dva z posledných troch Super Bowlov. A čo Liam Coen z Jacksonville Jaguars? Tento rok by pokojne mohol byť trénerom roka. Keď tréner Broncos Sean Payton poznamenal niečo o tom, že Jacksonville je malý trh, Coen tieto slová použil ako motiváciu pre svoj tím. Ďalším príkladom je Coenova ostrá reakcia na Roberta Saleha po tom, čo Saleh komentoval legálne metódy Jaguars pri kradnutí signálov. Po skončení zápasu sa Coen so Salehom dostal do slovnej potýčky. Presne tento druh ostrosti, ktorý môže vyzerať ako šialenstvo, ak je nasmerovaný nesprávne, je niečo, čo v Green Bay chýba. Mike McCarthy nebol dokonalý tréner a mal množstvo problémov. Nikdy však nemal problém otvorene vyhlasovať dôveru vo svoj tím.
Moja určitá strata dôvery v Matta LaFleura v posledných pár týždňoch už oveľa viac súvisí s otázkou „kultúry“ než so samotným manažmentom zápasov. Kedysi platilo, že ak sa niekto po odpískaní dotkol Aarona Rodgersa, desiati hráči ho okamžite zatlačili do zeme. Dnes môže byť Jordan Love po play napadnutý a spoluhráči len stoja okolo, akoby sa nič nestalo. Je to mäkký, pasívny tím, ktorý sa nechá kopať, a takto to nemôže pokračovať. Toto nie je o tom, že by nerešpektovali Jordana Lova, práve naopak. Ako sme už spomenul vyššie – tento tím musí ísť do módu, kedy ide na ihrisku dominovať po celých 60 minút a keď si niekto vyskočí do ich quarterbacka, tak ho proste zadupú do zeme, lebo vás nejdeme rozbiť len vo futbale, ale aj osobných sporoch. Strata Tuckera Krafta nás v tomto smere veľmi poznačila. Ten sa na ihrisku nebojí postaviť hocikomu a povedať hocičo. To isté vedel robiť Elgton Jenkins (aj Aaronovi Donaldovi). Ale keď sme ich nemali na ihrisku, útok ako keby prišiel o tú “drzú” energiu. Zaujímavé slová prišli od bývalého hráča Packers Mikea Danielsa: „Prečo sme my ten tím, ktorý sa v lige konzistentne pýta, prečo nie sme tvrdší?“ Odpoveď je opäť rovnaká – Green Bay je rovnako odrazom svojho hlavného trénera a svojej kultúry.
LaFleur brilantne zvládol prechod od Hall of Fame quarterbacka k ďalšiemu v poradí. Oživil kariéru Rodgersa a naštartoval kariéru Lova. Prečo tím s trénerom, ktorý je taký úspešný v základnej časti, nedokáže nájsť cestu v play-off? Prečo tím, ktorý je tak často miláčikom pokročilých štatistík ako DVOA, EPA, CPOE či ANY/A, zaostáva za očakávaniami? Odpoveď spočíva v tom, čo sa nedá kvantifikovať. Keď sa voda prehĺbi, LaFleur a jeho tím nedokážu nájsť cestu k brehu. Výsledkom je, že sa topia – a robia to už siedmu sezónu po sebe. Neexistujú žiadne sofistikované čísla, ktoré by dokázali kvantifikovať tvrdosť, odvahu alebo húževnatosť. Tieto vlastnosti v Green Bay počas väčšiny LaFleurovho pôsobenia chýbali. To neznamená, že by sa dali spochybniť všetky dobré veci, ktoré na ihrisku robí, no po sobotňajšom kolapse sú výsledky neprehliadnuteľne jasné. LaFleur by mal využiť Johnsonove komentáre a následné používanie strúhadiel na syr hráčmi Chicaga v pozápasovej šou ako prostriedok na vytvorenie výhody pre svoj tím – motivácie. Nájdite si na svojom súperovi niečo, čo budete nenávidieť, a udrite späť.
Matt LaFleur má príležitosť vziať kultúru v kabíne, ktorú už dnes považuje za silnú, a posunúť ju na vyššiu úroveň. Nestačí byť spokojný s tým, že tím „verí“ procesu; treba túto vieru využiť a posunúť ju ešte ďalej. Táto sezóna bola istým spôsobom úspešná, no s tým sa nemožno uspokojiť. Nejde len o zmeny v X a O — treba sa pustiť aj do celkového nastavenia myslenia a postoja celého tímu. LaFleur asi nemôže byť niekým, kým nie je a diskusia musí znieť: ako Packers zmenia kultúru? Čo je to, čo ich opakovane dostáva pod tlak na konci zápasov, a prečo nehrajú svoj najlepší futbal na konci každej sezóny? Začať by mali úprimnou analýzou toho, kde zlyhal realizačný tím.
Neskúsený trénerský tím okolo Matta LaFleura
Jednu vec opakujeme stále dokola, odkedy Adam Schefter z ESPN informoval, že problém Green Bay Packers pri hlavnom trénerovi Mattovi LaFleurovi nie je jeho výkonnosť, ale jeho cena: Packers sú pri odmeňovaní trénerov jednoducho lacní. Prečo to stále zdôrazňujeme? Pretože to počúvame takmer každý rok. Ak ešte raz budem počuť príbeh o tom, ako Packers „podstrelili“ ponuku Darrenovi Rizzimu, a to od agenta zastupujúceho trénerov, asi vybuchnem.
Reportéri Packers sa spýtali jedného zdroja, ako lepšie vykresliť obraz o nedostatočnom financovaní realizačného tímu Packers (keďže neexistuje žiadna databáza platov trénerov), a odpoveď bola jednoduchá: porovnajte trénerov Green Bay s ostatnými tímami, ktoré sa dostali do play-off.
Spôsob, akým Packers fungujú už dlhé roky, je ten, že keď niekto odíde z nejakej pozície vyššie, snažia sa ju obsadiť interne. Na trh idú a sú ochotní minúť peniaze až vtedy, keď sa im niekoľkokrát po sebe nepodarí trafený výber (napríklad angažovanie Richa Bisacciu po sérii zlyhaní na poste koordinátora špeciálnych tímov, alebo príchod DeMarcusa Covingtona po dvoch po sebe nevydarených obsadeniach trénera defenzívnej línie). Ich základným inštinktom však nie je míňať. Napríklad tento rok, keď prišli o trénera linebackerov Anthonyho Campanileho, ktorý odišiel do Jacksonvillu Jaguars na pozíciu defenzívneho koordinátora, Packers ho nahradili internou povýšenou voľbou.
Tu je ďalšia z tých „anekdot“. Pozrime sa na náhradu za Jasona Vrabla, ktorý bol v roku 2024 povýšený z trénera wide receiverov na koordinátora passovej hry. Hľadali Packers po celej lige a robili rozsiahly výberový proces na nového trénera receiverov? Nie. Na túto pozíciu povýšili asistenta trénera ofenzívnej lajny (toho chlapa, čo nosí kávu trénerovi ofenzívnej línie) Ryana Mahaffeyho. Presne takto to dnes u Packers vyzerá. Sú to „draft and develop“ tím, ktorý však samotný vývoj hráčov výrazne nepodporuje.
Preto, nech už urobíte s hlavným trénerom Mattom LaFleurom čokoľvek, náš najväčší problém s touto organizáciou nie je muž na vrchole, ale financovanie všetkých ostatných trénerov pod ním. Najprv sa pozrime na všetkých tzv. „on-field“ trénerov (je to skôr termín z univerzitného futbalu, ale lepší nemám) a ich skúsenosti mimo súčasnej organizácie na on-field pozíciách. Za on-field trénerov budeme považovať koordinátorov alebo hlavných poziťných trénerov. Napríklad tréner defenzívnej lajne sa počíta, asistent trénera defenzívnej lajny (ten, čo nosí kávu) nie. Zahrnieme aj titul „senior assistant“, pretože v tomto kontexte dáva zmysel. Dobrým príkladom je senior defensive assistant Rams Jimmy Lake. Lake má pozadie s defensive backs a Rams nemajú samostatného trénera secondary, defenzívnych backov, cornerbackov ani koordinátora passovej obrany. V praxi sú niektorí „senior assistants“ len poziční tréneri s lepším titulom kvôli zvýšeniu platu (Packers v minulosti sami priznali, že keď Rich Bisaccia dostal titul assistant head coach, nič sa nezmenilo okrem jeho výplaty).
Po započítaní všetkých týchto trénerov vyzerá súčet NFL on-field skúseností mimo aktuálneho klubu u play-off tímov takto:
- Seattle Seahawks: 129 rokov
- Carolina Panthers: 125
- Chicago Bears: 121
- Buffalo Bills: 108
- San Francisco 49ers: 102
- Denver Broncos: 97
- Jacksonville Jaguars: 95
- New England Patriots: 91
- Los Angeles Chargers: 89
- Pittsburgh Steelers: 89
- Philadelphia Eagles: 85
- Houston Texans: 78
- Los Angeles Rams: 59
- Green Bay Packers: 47
Ups. To nevyzerá dobre. Ostatných 13 tímov v play-off má v priemere 97.5 rokov skúseností na úrovni koordinátorov a asistentov mimo vlastného klubu. Packers nemajú ani polovicu tohto čísla. Podľa agentov je to presne stratégia Green Bay, ako šetriť peniaze na tréneroch. Na hráčoch problém míňať nemajú.
Prečo si najať Rizziho, keď si môžete zobrať Shawna Mennengu, ktorý prišiel do Green Bay s jediným rokom skúseností ako koordinátor specieal tímov — konkrétne na univerzite Vanderbilt v roku 2018, kde tím skončil 6–7 a hral podľa úplne iných pravidiel special tímov než v NFL? Mennenga bol neskôr nahradený vlastným asistentom Mauriceom Draytonom — ďalší krok, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa trhu a drahej licitácii. Ani jeden z nich odvtedy nedostal ďalšiu šancu byť koordinátorom special tímov v NFL. Práve preto Packers nakoniec minuli peniaze na Bisacciu. Vývojový strom, v ktorý dúfali, úplne zhnil.
Keď už hovoríme o koordinátoroch special tímov: Bisaccia je jednoznačne najskúsenejší tréner na súpiske Packers, s 20 rokmi NFL skúseností ako on-field tréner mimo Green Bay. Packers takisto nemali problém priviesť Jeffa Hafleyho ako defenzívneho koordinátora. Skutočný problém však leží na úrovni nekoordinačných pozícií — teda u „pravých“ asistentov. Ako teda vyzerá porovnanie skúseností asistentov Packers s ostatnými play-off tímami? Tu prichádza to najzásadnejšie:
- Seattle Seahawks: 119 rokov
- Carolina Panthers: 117
- Chicago Bears: 97
- Buffalo Bills: 93
- Jacksonville Jaguars: 89
- San Francisco 49ers: 86
- New England Patriots: 74
- Los Angeles Chargers: 71
- Denver Broncos: 60
- Houston Texans: 58
- Los Angeles Rams: 49
- Philadelphia Eagles: 48
- Pittsburgh Steelers: 48
- Green Bay Packers: 21
Tu Packers naozaj trčia ako boľavý palec. Ostatných 13 play-off tímov má v priemere 77.6 rokov on-field skúseností na úrovni asistentov (mimo vlastnej organizácie). Green Bay má len 21 rokov — teda 27 % priemeru. Dokonca aj v obrane, kde treba uznať, že minuli peniaze na Covingtona a koordinátora passovej hry Derricka Ansleyho (jeden z nich sa očakáva ako nástupca Hafleyho, ak ten odíde na pozíciu hlavného trénera), sú stále až 13. zo 14 tímov, len tesne pred Los Angeles Chargers. Tí však prakticky celý defenzívny štáb importovali z University of Michigan po tom, čo Jim Harbaugh odišiel do NFL po zisku národného titulu — teda bez NFL skúseností, ale s vysokou univerzitnou praxou. V útoku má najviac skúseností mimo Green Bay tréner running backov Ben Sirmans, ktorý strávil štyri roky v St. Louis Rams, než sa v roku 2016 pripojil k štábu Mikea McCarthyho. Prežil aj prechod z McCarthyho éry do LaFleurovej, podobne ako viacerí obranní tréneri.
Ak chceme dať realizačný tím Green Bay do správnej perspektívy, stačí sa pozrieť na kontrast so San Francisco 49ers. Tréner ofenzívnej lajny Niners Chris Foerster má tri dekády skúseností ako tréner priamo na ihrisku v NFL. Ich tréner linebackerov Johnny Holland prináša 20 rokov skúseností na profesionálnej úrovni. V porovnaní s tým má celý ofenzívny a defenzívny realizačný tím Green Bay dokopy len 24 rokov skúseností v NFL mimo organizácie Packers. Tento rozdiel je dôležitý. Ak to Packers so svojím fungovaním ako Super Bowl contender myslia vážne, ktokoľvek, koho do realizačného tímu pridajú, musí prísť zvonku — tréneri s preukázanou odbornosťou a skúsenosťami. Majstrovské tímy sa nebudujú len talentom na súpiske, ale aj skúsenými učiteľmi na postrannej čiare.
LaFleur nemal plnú kontrolu nad svojím prvým realizačným tímom, ktorý bol zostavený s obmedzeným rozpočtom, a klub sa snažil vyhnúť vyplácaniu odstupného. Beat reportérom bolo povedané, že jednou z podmienok pre akéhokoľvek trénera, ktorý v roku 2019 prijal pozíciu hlavného trénera Packers, bolo ponechanie defenzívneho koordinátora Mikea Pettinea — čiastočne kvôli nákladom na jeho vyplatenie. V NFL sú zmluvy trénerov v podstate plne garantované, čo je štandard. Aj toto jejadro problému Packers už veľmi dlhý čas. Vždy ide o financovanie asistentov.
Nádej organizácie, že koordinátori (alebo hlavný tréner) budú zároveň rozvíjať asistentov, vychovávať ich nástupcov a zároveň rozvíjať mladých hráčov na súpiske, jednoducho nefungovala. Je čas, aby tím začal míňať peniaze na asistentský pool, ak chcú držať krok s ostatnými play-off tímami. (Začal by som ofenzívnou líniou a linebackerami.)
Zle zmanažovaná ofenzívna lajna
Matt LaFleur nie je typ trénera, ktorý by po zlyhaniach hádzal svojich hráčov pod autobus. Jednou z jeho najčastejšie používaných viet po sklamaných výsledkoch je: „Začína sa to mnou.“ Preto bolo pozoruhodné, ako otvorene hovoril o zlyhaniach ofenzívnej lajny Green Bay počas sobotnej prehry s Chicagomo tom, akú významnú úlohu zohral slabý výkon tejto jednotky pri prepade z 21 bodov v prvom polčase na iba šesť v druhom.
Na svojej záverečnej tlačovej konferencii po sezóne v utorok sa LaFleur pokúsil vysvetliť problémy v druhom polčase slovami: „Hneď prvá play druhého polčasu – máme otvoreného Luka Musgrava, mal z toho byť veľký explozívny zisk, a my sa neroztiahneme proti cornerovi blitzujúcemu z kraja. Bolo tam viacero zlyhaní v ochrane. Zvýšili úroveň tlaku a my sme sa tomu neprispôsobili.“ LaFleur pokračoval: „Boli sme v situáciách, keď mal každý hráč ofenzívnej lajny proti sebe svojho muža, my jedného hráča pustíme a on ide úplne voľný na quarterbacka. V tom poslednom zápase sa to stalo minimálne štyrikrát.“ Na otázku, aké úpravy bolo potrebné urobiť z pohľadu trénerov alebo play callingu, LaFleur opäť zdôraznil, že problémom bola exekúcia: „Stačí, aby sme to správne zablokovali, a tieto problémy neexistujú.“
Po tom, čo bola ofenzívna lajna dve desaťročia pilierom ofenzívneho úspechu Green Bay, bola v roku 2025 prekvapivým sklamaním, najmä v pass protection. V predchádzajúcich 19 sezónach mali Packers podľa hodnotení PFF v priemere umiestnenie v top 7 v pass protection ako jednotka. V rokoch 2010 až 2024 bol ich priemerný ranking dokonca piaty. V roku 2025 však klesli až na 21. miesto, čo je ich najhorší výsledok v ére PFF (od roku 2006). Run-blocking tradične nepatrilo medzi silné stránky ofenzívnych línií Green Bay a napriek snahám posilniť vnútro línie počas minulej offseason boli výsledky prakticky rovnaké. Packers sa v hodnotení PFF ako run blocking jednotka umiestnili 22. alebo 23. miesto každý rok medzi 2021 a 2025, pričom v tejto sezóne skončili 22.
Prečo taký náhly pokles? Kľúčovým faktorom sa javí nedostatok kontinuity – nielen oproti minulej sezóne, ale aj počas samotnej kampane 2025 – spôsobený novými tvárami, neustálymi presunmi v zostave a predovšetkým zraneniami. V rokoch 2023 a 2024 mali Packers päť ofenzívnych linemanov, ktorí odohrali aspoň 17 zápasov. Jedinou personálnou zmenou medzi týmito dvoma sezónami bolo to, že Sean Rhyan prevzal miesto guarda po Jonovi Runyanovi, po tom, čo si túto pozíciu pôvodne delili.
V roku 2025 dokázal odohrať všetkých 17 zápasov iba Rasheed Walker a až osem rôznych hráčov nastúpilo na ihrisko na 284 snapoch alebo viac. Traja z nich — Aaron Banks, Anthony Belton a Darrian Kinnard — boli v tíme noví, pričom Belton bol nováčik. Elgton Jenkins sa presunul z guarda na centra a neskôr musel to isté urobiť Sean Rhyan po Jenkinsovom zranení, ktoré mu ukončilo sezónu. Jordan Morgan mal pred touto sezónou na konte len jeden štart v kariére. On aj Belton boli počas roka viackrát presúvaní medzi pozíciami guarda a tackla. Najlepší a najkonzistentnejší ofenzívny lineman Green Bay, Zach Tom, nakoniec vynechal šesť zápasov pre viacero zranení a aj vtedy, keď hral, nastupoval s problémami s brušným svalom (oblique) prakticky po celý rok.
Realizačný tím neurobil chybu v tom, že dal prvokolovej draftovej voľbe z roku 2024 Jordanovi Morganovi šancu na pozícii pravého guarda, no neexistoval žiadny dôvod ignorovať možnosť, že by mohol vyhrať súboj s Rasheedom Walkerom na poste ľavého tackla.
Morgan v tréningovom kempe strácal čas učením sa pozície, na ktorú nebol pripravený, a zároveň prichádzal o cenné opakovania na pozícii, na ktorú pripravený bol. Namiesto toho, aby dali nováčikovi Anthonymu Beltonovi väčšinu snapov na poste pravého guarda za Seanom Rhyanom, presúvali ho po rôznych pozíciách a neprišli na to, že je najlepšou možnosťou na pravom guardovi, až kým ho k tomu neprinútila situácia v 13. weeku.
Morgan bol napokon posadený na lavičku, pretože na poste pravého guarda nepodával dobré výkony, a tri týždne presedel v čase sezóny, keď mal byť na vrchole formy. Na ihrisko sa vrátil až po tom, čo si pravý tackle Zach Tom poranil koleno, a v závere sezóny začal hrať veľmi dobre. V skutočnosti bol v posledných dvoch týždňoch sezóny pravdepodobne ich najlepším ofenzívnym linemanom. Medzitým Walker ukázal svoju pravú tvár a pri prehre s Bears vo wild-card zápase zahral katastrofálne. Každý tím, ktorý by ho chcel podpísať ako voľného hráča, by si mal pozrieť tento zápas.
Zlyhanie v rozvoji Morgana a Beltona, nevysvetliteľne slabé výkony free agenta Aarona Banksa a pochybná dôvera vo Walkera ukazujú, ako veľmi LaFleur potrebuje skúseného trénera ofenzívnej línie s preukázateľnou schopnosťou rozvíjať hráčov. Spôsob, akým lajna v druhom polčase úplne nezvládla blitzové tlaky, ktoré na nich Bears posielali, je ďalším jasným dôkazom.
Ofenzívna lajna Green Bay bola v roku 2025 najväčším sklamaním celého tímu, najmä vzhľadom na úroveň investícií, ktoré do nej vložil Brian Gutekunst. Podľa Pro Football Focus dosiahli Packers najhoršie hodnotenie pass protection v ére Matta LaFleura a zároveň najhoršie hodnotenie ofenzívnej lajny Green Bay za posledných 12 rokov. Luke Butkus je zodpovedný za ofenzívnu lajnu Green Bay od roku 2022. Packers ho najali v roku 2019 ako asistenta trénera ofenzívnej lajny, keď prišiel LaFleur, a o tri roky neskôr ho povýšili na vedúcu pozíciu. Celkovo bola jeho práca solídna, no výsledky v roku 2025 boli natoľko slabé, že je ťažké obhájiť jeho návrat. Vzhľadom na úroveň investícií a prudký pokles v pass protection by zotrvanie v rovnakom stave signalizovalo skôr spokojnosť s regresiou než záväzok k zlepšeniu. Aj keď tam boli zranenia, tak to nebolo zvládnuté tak, ako by sa očakávalo.
LaFleur by mal zvážiť aj nový hlas na pozícii ofenzívneho koordinátora. Adam Stenavich síce momentálne drží tento titul, no LaFleur zostáva hlavným play callerom počas zápasov a taktiež nám bolo povedané, že Stenavich naďalej pracuje s ofenzívnou lajnou. Sme ho povýšli na OC len preto, aby sme si ho mohli ponechať, avšak ofenzívna lajna upadá. Aj keď náš útok patrí medzi tie najlepšie v lige, tak ani tento rok nedostal žiadnu pozvánku nie len na pozíciu head coacha, ale ani na play-calling ofenzívneho koordinátora. A to je štvrtina ligy bez trénerov. To asi hovorí za všetko… Privedenie skúseného ofenzívneho mozgu by mohlo pomôcť lepšie vybrúsiť štruktúru ofenzívy, najmä v oblastiach, kde Green Bay v roku 2025 konzistentne zlyhávala.
Futbal je o matchupoch
Je v poriadku povedať, že zápasy vyhrávajú hráči, nie tréneri. Tréneri však môžu urobiť veľký rozdiel, najmä pokiaľ ide o to, aby dostali hráčov do pozícií, v ktorých môžu zápasy vyhrávať. Tréner Bears Ben Johnson bol v tomto majstrovský počas zápasu wild card.
Hneď ako linebacker Edgerrin Cooper odišiel zo zápasu so zranením, Johnson sa zameral na linebackera Isaiaha McDuffieho, ktorý v base obrane hral na nezvyklej pozícii a Quaya Walkera. Johnson neustále nachádzal spôsoby, ako dostať tight enda Colstona Lovelanda do matchupov proti linebackerom Packers, čo sa mu v štvrtej štvrtine bohato vyplatilo. Keď sa pozrieme na túto tabuľku, tak pred Cooperovým zranením v tomto zápase mali Bears priemerne len 4.8 yardov na play a otrasný success rate 30.2%. Akonáhle sa zranil, tak to vyskočilo na 7.0 yardov a 47.1%. Keď sa pozrieme na pomer explozívnych plays, tak pred jeho zranením to bolo len 11.6% a po ňom to bolo 20.6%.
Sean Duggan zastáva pozíciu trénera linebackerov. V roku 2024 pôsobil v tíme ako defenzívny asistent a v roku 2025 bol povýšený, no je férové povedať, že výsledky tomuto povýšeniu nezodpovedali. Príliš často mali súperove ofenzívy jednoduchý prístup k útokom cez stred ihriska, pričom linebackeri konzistentne stáli aspoň 10 yardov od lopty a k miestu kontaktu prichádzali neskoro.
Johnson si zároveň pripravil cornerbacka Carringtona Valentina pre rozhodujúci touchdown. Vedomý si toho, že Valentine nebol dostatočne agresívny pri zastavovaní bubble screenov, naznačil hru typu bubble screen na jeho stranu a nechal wide receivera DJ Moorea predstierať blokovanie. Valentine na fintu prudko zareagoval a Moore mu ušiel pre 25-yardový touchdown. Je pravdepodobné, že skúsený hráč ako Trevon Diggs by sa na takúto fintu nechytal, no defenzívny koordinátor Jeff Hafley ho nechal hrať iba jeden snap. Takmer to vyzeralo, akoby sa bál urobiť odvážny krok a Diggsa nasadiť.
LaFleur neposadil Keiseana Nixona na lavičku ani po jeho absurdnej penalizácii za naskakovanie do stacku hrázov, ktorá Packers stála 15 yardov, ani po tom, čo stál ako socha a následne uskočil z cesty, keď running back D’Andre Swift vbehol do endzóny pre 6-yardový touchdown. To je ukážkový príklad nedostatku zodpovednosti a následkov.
Keď sa vrátime k matchupom, LaFleur mal na treťom downe tri minúty pred koncom zápasu postaveného Matthewa Goldena proti zranenému cornerbackovi Nashonovi Wrightovi. Na druhej strane bol Romeo Doubs krytý Jaylonom Johnsonom. Ktorý matchup je lepší? Golden Wrightovi ušiel a bol voľný v endzóne. Doubs bol dobre pokrytý a lopta bola hodená ponad jeho hlavu mimo ihriska. Prečo sme išli silou mocou loptou na Doubsa a nechceli ísť na Goldena? Matchupy rozhodujú a zdá sa, že Packers radšej nechávajú obranu diktovať, kam budú hádzať loptu, namiesto toho, aby tieto matchupy aktívne využívali – a to sa nestalo prvýkrát. Chcem viacej vidieť LaFleur hrať do svojich silných stránok nezávisle od toho, čo si myslí o obrane súpera. Buďme my tým tímom, ktorý bude na ihrisku diktovať to, čo sa ide hrať. Nie opačne.
Ako sa počas sezóny stratil talent Matthew Goldena?
Áno, Golden si prešiel viacerými zraneniami, ktoré ho pribrzdili, no Packers strávili príliš veľa času tým, že sa spoliehali na Dontayvion Wicksa a Bo Meltona v momentoch, keď mali ísť naplno do Goldena.
Každý hráč, ktorý dokáže spraviť catch-and-run takým spôsobom, ako Golden pri svojom 23-yardovom touchdowne proti Bears, si zaslúži dostať loptu výrazne častejšie. Niekedy Matt LaFleur a jeho realizačný tím až príliš ustupujú veteránom. Golden bol počas tréningového kempu urýchlene posúvaný dopredu, no hneď po začiatku sezóny naňho akoby zabudli.
Packers okamžite videli, aké má Golden skelé ruky a route running. A vedeli, že si bude musieť prejsť určitými „detskými chorobami“. No s Christianom Watsonom na zozname PUP ho nikdy nerozvíjali tak, ako mali. Je to ďalší chybný odhad, ktorý sa im negatívne prejavil v závere sezóny. Hovoril som síce už počas training campu, ze neočakávajme, že bude Golden výrazne využívaný, avšak pri zraneniach Reeda, či Wicksa by som čakal, že to bude on a nie Bo Melton.
Zhrnutie
Najväčším víťazom tohto predĺženia zmluvy je najdôležitejší hráč súpisky – Jordan Love. Vstúpi do svojej siedmej sezóny s Mattom LaFleurom ako trénerom aj playcallerom. Kontinuita medzi trénerom a quarterbackom je mimoriadne dôležitá, najmä pre quarterbacka, ktorý ako profesionál nepoznal žiadny iný systém. Loveov vývoj tak môže pokračovať po tej istej línii.
LaFleur by bol žiadaný, keby sa Packers rozhodli ísť iným smerom. To samo o sebe nie je dostatočný dôvod trénera si ponechať. No LaFleur dáva Packers skutočnú, nepopierateľnú výhodu ako široko rešpektovaný playcaller a dizajnér ofenzívy s Jordanom Loveom pod centrom.
Nechať LaFleura odtrénovať posledný rok zmluvy by bolo nerozumné, vzhľadom na obrovské prekážky pri zostavovaní realizačného tímu a neustále rozptýlenie spojené s „lame duck“ trénerom. Je však škoda, že to nebola realistickejšia možnosť, pretože situácia na to vyzerala vhodne. LaFleur má teraz zmluvu na viac sezón za rok 2026, takže Packers sa k nemu plne hlásia ako k lídrovi tohto Love–Parsons šampiónskeho okna. Musí ho využiť naplno.
Ďalším krokom je vybudovanie vynikajúceho realizačného tímu. LaFleur bude pravdepodobne musieť nahradiť defenzívneho koordinátora Jeffa Hafleyho, ktorý je top kandidátom na viacero voľných miest. Je tiež možné, že sa Packers rozhodnú ísť ďalej bez ofenzívneho koordinátora Adama Stenavicha, koordinátora special teamov Richa Bisacciu a viacerých ďalších asistentov. Je to kľúčový moment. LaFleur musí trafiť výber defenzívneho koordinátora a vytvoriť skúsenejší štáb, ktorý posunie jeho mladý, talentovaný a často nedisciplinovaný tím na vyššiu úroveň.
LaFleurovi Packers musia byť lepší proti top súperom, v závere sezóny a pri doťahovaní zápasov. Posledné dva roky to jednoducho nebolo dosť dobré. Postup do play-off v šiestich z posledných siedmich sezón je reálny úspech, no každá šanca v play-off je vzácna a Packers ich príliš veľa premrhali.
Zranenia sú ľahkou výhovorkou. No pochybuje niekto, že Packers budú kontendermi v roku 2026, ak zostanú zdraví Jordan Love, Micah Parsons, Tucker Kraft, Zach Tom, Xavier McKinney, Josh Jacobs, Devonte Wyatt a Christian Watson? Policy túto situáciu pravdepodobne pochopil a teší sa, že dá tejto skupine ďalšiu šancu v roku 2026 a ďalej. Kabína Packers bola na konci sezóny plne za Mattom LaFleurom, ten je späť a začína sa pre nás sezóna 2026!