Najväčší bust v histórii Draftu v podaní Packers, najhorší trade aký kedy Packers urobili a ako sme skoro draftovali Joa Montanu.

Dneska tu máme tri príbehy, ktoré nemajú šťastný príbeh. Draft so sebou žiaľ prináša aj zlé rozhodnutia, ktoré váš tím môžu potopiť, či zabiť minulosť a tieto tri príbehy sú práve z tohoto súdka.

• Neoddeliteľnou súčasťou NFL Draftu sú aj rôzne výmeny. Tímy na drafte sa posúvajú smerom hore po svojho vysnívaného hráča, posúvajú sa smerom dole, prípadne menia svoje výbery na drafte za hotových hráčov. Spoločne sa pozrieme na príbeh, kedy sme náš draftový kapitál vymenili za quarterbacka, avšak nedopadlo to vôbec dobre.
• NFL Draft so sebou prináša unikátne príbehy a keď sa pozeráme na jednotlivé drafty retrospektívne, tak vidíme chyby, ktoré jednotlivé tímy urobili. Uprednostnia hráča, z ktorého nič nie je, no hráč, ktorého mohli namiesto neho draftovať sa stane hviezdou NFL. Takýto jeden príbeh máme aj v histórii Green Bay Packers a spoločne si ho pripomenieme.
• Každý jeden Draft so sebou prinesie nejaké tie povestné busty, teda hráčov, ktorí nenaplnia očakávania. V našej histórii sa nám žiaľ podarilo vybrať jedného hráča, ktorý je považovaný za jeden z najväčších bustov, aké sa kedy na drafte udiali. Tento príbeh uzavrie dnešnú tretiu časť série zaujímavej histórie NFL Draftu v spojení s Green Bay Packers

TREJDOVANIE DRAFTOVÝCH VÝBEROV ZA HRÁČA NEDOPADLO VÔBEC DOBRE

V úvode 70. rokov minulého storočia mali Packers problém na pozícii quarterbacka a hlavný tréner Dan Devine, ktorý zastával aj úlohu generálneho manažéra, sa rozhodol tento problém vyriešiť radikálnym krokom.

Devine sa počas offseason snažil vyriešiť svoju dilemu na poste quarterbacka, a tak vyhodil Del Gaiza a Scotta Huntera. Tagge sa stal tímovým quarterbackom číslo jeden a počas offseason sa podpísal ako náhradník Jack Concannon. Keď už bola sezóna vo svojej polovici, tak toto duo malo dokopy len jednu touchdownovú prihrávku. „Väčšina hráčov trénerskému tímu nedôverovala a ako celok nemali Devina radi. Na základe ich výkonov na ihrisku to bolo jasné,“ povedal tréner Domenic Gentile. Dňa 22. októbra v roku 1974 jeden deň po prehre 9-10 proti Chicagu Bears, Devine vytiahol netradičnú výmenu v strede sezóny.

Packers poslali svoj výber v prvom, druhom a treťom kole na drafte v roku 1975 a výber v prvom a treťom kole na drafte v roku 1976 do Los Angeles Rams za už 34-ročného quarterbacka Johna Hadla, ktorého výkony začínali upadať. Devine spravil tento krok bez akejkoľvek porady, vrátane hocikoho z klubovej výkonnej rady. „Nemyslím si, že v organizácii bola čo i len jediná duša, ktorá vedela o tomto obchode okrem Dana. Z jeho strany to bola obrovská chyba a vedel som, ako sa bude cítiť výkonná rada,“ povedal Bob Harlan na adresu výmeny, ktorá zavraždila budúcnosť Packers na niekoľko rokov. Výkonná rada ešte o ničom nevedela, no Devine už premýšľal nad stratégiou ako sa dostať z Green Bay preč: „Ak som mal odísť, tak jedna vec, ktorú som chcel zabezpečiť bola, aby som novému trénerovi pripravil lepší tím a lepšiu situáciu, než v akej som sa ocitol práve ja. A to som aj urobil,“ vyhlásil Devine.

Hadlovi sa zvýšil plat z $90,000 na $400,000 a v posledných siedmich zápasoch hodil len tri touchdownové prihrávky a osem interceptions. „Vždy som hovoril, že ja som túto výmenu nespravil,“ hovoril Hadl na svoju obhajobu, keď Packers pod jeho vedením zaznamenali bilanciu 3-4, čo nebolo lepšie ako pred jeho príchodom.

Quarterback John Hadl sa už nikdy nedokázal vrátiť do formy, ktorá z neho spravila hviezdu ligy a v sezóne 1975 nahádzal 21 interceptions, čo bolo najvyššie číslo v NFC. Nový hlavný tréner Packers, Bart Starr, sa po sezóne rozhodol, že Packers potrebujú čerstvú ruku. Pred draftom poslal výber v treťom a štvrtom kole spolu s Johnom Hadlom a nespokojným defenzívnym backom Kennmo Ellisom do Houstonu Oilers za ich náhradného quarterbacka Linna Dickeyho.

AKO SA JOE MONTANA TAKMER STAL HRÁČOM PACKERS

Bol tu NFL Draft v roku 1979 a práve tu sa udiala azda najväčšia chyba, akú kedy Bart Starr urobil. Prvé výbery Packers boli running back Eddie Lee Ivery, running back Steve Atkings a defenzívny tackle Charles Johnson. „Hráč, ktorého som chcel zobrať bol Joe Montana, quarterback z Notre Damu. Bol k dispozícii až do tretieho kola, pretože skauti verili, že nemá dostatočne silnú ruku a schopnosť hrať proti linemanom v NFL. Bol by pre nás excelentným lídrom. Od momentu, kedy som ho nezobral a vybral som si namiesto neho Johnsona, tak som vedel, že som spravil otrasné rozhodnutie,“ priznáva Starr vo svojej knihe. Charles Johnson, ktorého si v treťom kole vybral Bart namiesto Montanu, následne v Green Bay odohral tri sezóny, ale na hru mal minimálny vplyv. Montana bol neskôr v treťom kole draftovaný San Franciscom 49ers, dostal sa do rúk legendárneho trénera Billa Walsha a užíval si hviezdnu kariéru.

Zeke Bratkowski, backup Barta Starra v Packers a neskôr Bartov asistent coach, keď bol Starr head coachom Packers, spomína na to ako prebiehal proces skautovania Joea Montanu:

„Áno, skautoval som ho,“ povedal Bratkowski. „Poslali ma tam, pretože sme ho spočiatku vôbec nesledovali – nakoniec bol draftovaný až v treťom kole. Zvyčajne sme sa zameriavali na top quarterbackov v prvom kole. Bart mi povedal, aby som tam letel a vyskúšal ho. Natočili sme si ho na film. Bart chcel, aby som sa pozrel hlavne na jeho schopnosť hádzať dlhé prihrávky. Keď totiž naozaj skúmate deep pass hry ako go-route alebo fly-route, najideálnejšia zóna pre zachytenie je asi 43 yardov od miesta snapu. Nemali sme nikoho, kto by mu prihrávky chytal – okrem mňa. Kameraman robil svoju prácu a Joe mi hádzal lopty. Každá prihrávka bola perfektná špirála, dokonca aj tie dlhé. Vo svojej správe som uviedol, že Joe je veľmi presný, hádže výborné lopty a je to skvelý človek. Joe netušil, kam ho draftujú. A stále bol k dispozícii v treťom kole. Red Cochran, ktorý mal na starosti skauting v tej oblasti, Joea absolútne zbožňoval. Vtedy, keď sme zvažovali výber quarterbacka, si tréneri quarterbackov sadli do draftovej miestnosti a odpovedali na otázky. Bart mi povedal, aby som si ten film s Joeom pozrel znova. Pozrel som si ho a stále som mal rovnaký pocit – že by sme ho mali zvážiť. Keď sme ale vzali nose tacklea Charlesa Johnsona, Red Cochran bol takmer na pokraji samovraždy.“

Len si predstavte, keby Packers skutočne vybrali Montanu. Áno, stále mali Lynna Dickeyho, ale ten sa stále zotavoval z vážneho zranenia nohy, kvôli ktorému vynechal vyše dve sezóny. Montana aj Dickey boli veľmi presní, ale Montana mal obrovskú výhodu v mobilite. A ako dnes vieme, Montana sa stal jedným z najlepších quarterbackov v histórii NFL – doviedol 49ers k štyrom výhram v Super Bowle a trikrát sa stal MVP zápasu.

Mal by Montana rovnaký úspech aj v Green Bay? To je ťažké povedať. V roku 1979 boli 49ers aj Packers v podobnej situácii – obe tímy boli v prestavbe. Montana mal v San Franciscu k dispozícii vynikajúci ofenzívny mozog v Billovi Walshovi, no mohol sa veľa naučiť aj od Starra a Bratkowského v Green Bay. Kto vie, ako by to dopadlo. Jedno je však isté – výber Montanu by určite zmenil dejiny Packers v 80. a 90. rokoch. Možno by Starr zostal ako hlavný tréner a s Montanou by mohol dosiahnuť rovnakú slávu ako počas svojej hráčskej kariéry. Ron Wolf, Mike Holmgren a Brett Favre by možno nikdy neprišli do organizácie Packers. Ale všetky tieto špekulácie sú dnes zbytočné, pretože Starr sa rozhodol vybrať nose tackla Charlesa Johnsona z Marylandu namiesto Joea Montanu z Notre Dame.

Johnson odohral za Packers len 45 zápasov a jeho kariéra v Green Bay sa skončila po sezóne 1983 – rovnako ako kariéra Starra, ktorý bol po bilancii 8-8 prepustený. Toto je klasický príklad toho, ako nesprávne rozhodnutie na NFL Drafte môže mať zničujúce dôsledky pre danú franšízu na dlhé roky. Packers skončili v 80. rokoch 19 zápasov pod hranicou bilancie .500 a mali len jednu účasť v play-off. Naopak, 49ers po výbere Montanu zažili úplný opak – v tom istom desaťročí vyhrali štyri Super Bowly.

O rok neskôr na NFL Drafte v roku 1980 sa opäť udialo niečo, na čo fanúšikovia Packers nespomínajú radi. Celkovo na štvrtom mieste si Green Bay Packers vybrali Bruca Clarka, ktorý bol Dickom Corrickom, riaditeľom personálneho oddelenia, označovaný ako hráč, ktorého výberom nemôžete urobiť chybu. Clark bol defenzívny end, ktorý mal decentnú kariéru, avšak nie s Packers. Nemal žiadny záujem o to hrať práve v Green Bay a radšej si vybral tím Toronto Argonauts v Kanadskej Futbalovej Lige. Po dvoch rokoch sa následne vrátil do NFL a hral v dresoch Saints a Chiefs.

NAJVÄČŠÍ DRAFT BUST V HISTÓRII GREEN BAY PACKERS

V roku 1989 boli Green Bay Packers v ideálnej situácii prebudovať svoju súpisku, nakoľko vlastnili druhý najvyšší výber na NFL Drafte. V tom čase si Infante (head coach) a Braatz (generálny manažér) rozhodovanie rozdelili. Ani jeden nemal autoritu nad tým druhým. Pred draftom v roku 1989 mali nezhodu nad výberom v prvom kole. Jeden chcel Barryho Sandersa a druhý chcel Tonyho Mandaricha. Hierarchia nad Braatzom a Infantem hlasovala pre Mandaricha a toto bol krok, ktorý ultimátne ovplyvnil budúcnosť vedúcich pracovníkov.

PRED-DRAFTOVÝ PROCES

Mandarich meral 198 centimetrov, vážil 150 kg a bol považovaný za najlepší prospekt v ofenzívnej lajne, aký sa kedy objavil na drafte. Štyridsať yardov dokázal zabehnúť za 4.65 sekundy a v tlaku na lavičke so sto kilogramami spravil 39 opakovaní. Mandarich bol slabinou v pass protection. Na Michigan State, kde sa hrala predovšetkým behová ofenzíva, ničil defenzívne línie. „Je ako to, čo bol O.J. (Simpson) medzi running backmi. Libra za libru je to najlepší atlét, akého som videl – a tých libier je tam poriadne veľa, baby.“ – povedal zosnulý Tom Boisture, riaditeľ hráčskeho personálu Giants.

„Braatz by mal počas pred-draftového celý svoj čas tráviť v kostole a modliť sa, aby Dallas zobral (Troyho) Aikmana. Alebo aby ten výber nevyužili a niekto iný ich predbehol a vzal ho,“ povedal Boisture. „Potrebujete quarterbacka? V poriadku, to je fajn. Quarterbackov sa dá získať. Ale Mandarichov nie. Odvtedy, čo som v lige, boli len dvaja: (Anthony) Muñoz a on. Ale ja by som ho dal na prvé miesto.’“

Packers, zúfalí po quarterbackovi, netajili, že by boli vybrali Aikmana. Pri bilancii 2-12 mali možnosť zobrať quarterbacka z UCLA ako prvého, ale výhry v posledných dvoch týždňoch ich posunuli na druhé miesto. „Len veľmi zriedka máte šancu vybrať si hráča ako Troy Aikman alebo Tony Mandarich,“ povedal Gil Brandt, vtedy v poslednom mesiaci svojho 30-ročného pôsobenia ako riaditeľ personálneho oddelenia Cowboys. „(Packers) získajú hráča, ktorý bude pravdepodobne ďalších 10 rokov v Pro Bowle. Ale nie som si istý, že niekto je lepší než Anthony Muñoz.“

Mandarichova obrovská postava a atletickosť vyvolali nadšenie. Treba však pamätať, že vtedajší ofenzívny futbal staval beh na rovnakú úroveň ako prihrávku – a práve v behovej hre Mandarich pôsobil takmer nadľudsky. „Bolo neuveriteľné, aký bol dobrý,“ povedal Ron Wolf, vtedajší hlavný skaut Raiders. „Pamätám si, ako hral proti Iowe. Zobral jedného hráča a zatlačil ho snáď o 12 yardov dozadu. A robil to akciu za akciou. Jediný, koho som videl dominovať podobne, bol Mike Munchak.“

NÁZORY Z INÝCH TÍMOV

• Bill Kuharich, riaditeľ personálneho oddelenia New Orleans Saints, označil Mandaricha za najlepšieho drive blockera, akého kedy skautoval. Mike Allman, šéf hráčskeho personálu Seahawks, povedal: „Nepamätám si, že by v posledných 20 rokoch prišiel niekto ako on. Tento chalan je rýchlejší a silnejší ako Muñoz. Môže byť totálne dominantný a neskutočný hráč.“
• Steve Ortmayer zo San Diego Chargers: „Najlepší lineman, akého som videl prichádzať z univerzity. A to za posledných 15 rokov.“
• Bobb McKittrick, legendárny tréner ofenzívnej línie 49ers zo Super Bowl rokov povedal: „Vieš, ako sa hovorí o 100-ročnej povodni?“ povedal McKittrick. „Že taká hladina sa dosiahne raz za sto rokov. No, on je 100-ročný ofenzívny lineman. Nemyslím si, že je dokonalý, ale jeho fyzické schopnosti sú fenomenálne – a je jednoducho neuveriteľne veľký a silný.“

Napriek snahe zostať objektívni sa ani ľudia z NFL nedokázali ubrániť Mandarichovmu mediálnemu humbuku. Obálka Sports Illustrated so svalnatým, do pol pása vyzlečeným Mandarichom s titulkom „The Incredible Bulk“ bola všade. Mandarich sa propagoval všetkými možnými spôsobmi. Keď boli Packers pripravení vyberať z druhého miesta, Bob Harlan spomínal, ako mu neustále zvonil telefón – fanúšikovia Packers ho žiadali, aby zabezpečil, že futbaloví rozhodovatelia určite vyberú Mandaricha.

V období pred draftom sa opýtali Toma Braatza, či je Mandarich najlepší ofenzívny lineman, akého za svojich 24 rokov práce s hráčskym personálom v NFL hodnotil. „Nie nevyhnutne,“ odpovedal Braatz. „Naozaj sa mi páčil (Bill) Fralic. Veľmi som si cenil Muñoza. Myslím si, že Muñoz je lepší v pass protection ako Mandarich. Má lepšie nohy. Fralic a Mandarich majú porovnateľné nohy. Obaja majú defenzívnu mentalitu. Fralic je o palec nižší a o 30 libier ľahší. Mandarichov nedostatok je v jeho nohách pri pass protection. Keď sa stiahne dozadu do pass protection, nemá nohy ako Mike Kenn alebo Muñoz alebo Pro Bowl tackles. Ani ako Paul Gruber. To bude jeho slabina. Na druhej strane má v sebe húževnatosť, ktorú Gruber ani Muñoz nemajú. Mike Kenn ju nemá. Fralic ju má.“ Krátko pred draftom povedal tréner Infante na adresu Mandaricha: „Myslím, že ktokoľvek si ho vezme, bude mať výborného hráča na veľmi dlhý čas.“

Spočiatku Packers hodnotili Tima Worleyho (6-1, 208) z Georgie ako najlepšieho running backa. Ten bol nakoniec vybraný ako siedmy Steelers. Skauti Packers očakávali, že Barry Sanders (5-8, 203), junior z Oklahoma State, zabehne štyridsiatku za 4,55 – 4,6 sekundy. „Tento chlap je skôr ako Mike Garrett, taký kľučkujúci typ,“ povedal Braatz o Sandersovi. „Neznášam brať tých 5-9 chlapcov tak vysoko.“ Desať dní pred draftom Sanders zabehol 4,39 a predbehol Worleyho na Packers boarde. „To sa zmenilo po tom, čo sa Bobo (skaut Packers Bob Cegelski) vrátil z tréningu,“ povedal Braatz dva dni pred draftom, ktorý sa začínal v nedeľu 23. apríla napoludnie.

Dňa 2. apríla Sandersov otec William vyhlásil, že jeho syn, víťaz Heismanovej trofeje, nemá v úmysle hrať za Packers. „Za žiadnych okolností nebude hrať v Green Bay,“ povedal. „Jednoducho nebude. Išiel by si ty pracovať do Green Bay? V Green Bay neplatia žiadne peniaze a nie je tam žiadny trh. Nebolo by to dobré pre Green Bay.“

Generálny manažér Colts Jim Irsay verejne prezradil, že jeho tím sa pokúsil získať Mandaricha výmenou za balík draftových výberov. Podľa správ aj Bears predložili solídnu ponuku. Podľa Braatza však Packers v rámci akéhokoľvek obchodu o druhý výber požadovali etablovaného quarterbacka. Harlan, ktorý sedel v draftovej miestnosti, si spomínal, že predtým, než Packers odovzdali kartičku s Mandarichovým menom, neprebehla takmer žiadna diskusia. „Bola to v podstate jasná situácia,“ povedal. „Toto bol hráč, ktorého chceli. Boli nadšení, keď ho získali.“

Toho večera Braatz priznal, že Barry Sanders svojim tréningom Packers šokoval a spôsobil hodiny debaty medzi ním a Mandarichom. „Lindy s tým mal veľký problém,“ povedal Braatz v nedeľu večer. „Naozaj sa mu (Barry) Sanders páčil. Hovorili sme o tom vážne – dlhé, vyčerpávajúce diskusie. Ešte v piatok. Po tom, čo sme to dôkladne prebrali so všetkými trénermi, skautmi, Lindym a mnou, sme sa rozhodli, že Mandarich je lepší.“

Packers priviezli Mandaricha z jeho tréningového kempu vo Whittier v Kalifornii do Green Bay večer pred draftom. V nedeľu sa s ním Harlan stretol prvýkrát. „Nikdy nezabudnem, keď Tony vošiel do dverí – bol to obrovský človek,“ povedal Harlan. „Takmer musel prejsť bokom, aby sa cez ne zmestil. Veľmi impozantne vyzerajúci, fyzicky pôsobiaci muž. Neuveriteľné.“ Pred draftom Mandarich v rozhovoroch tvrdil, že by mal dostať viac než Aikman (šesť rokov, 11,037 milióna dolárov). Packers túto predstavu, že by lineman mal zarábať viac ako quarterback, odmietli.

Týždeň pred draftom Mandarich povedal v rozhovore: „Áno, budú ma skúšať. Ale keď ich zatlačím späť, zistia, že som skutočný a že neustúpim. Futbal nie je pasívna hra. Či to bude Lawrence Taylor alebo ktokoľvek iný, budú vedieť, že je v meste nový chlapec… Niektorí hovoria, že som najlepší vôbec. Ak je to pravda, mal by som byť All-Pro, nielen štartovať, už v prvom roku. Vlastne je mojím cieľom byť All-Pro každý rok.“

Keď sa Braatza pred draftom pýtali na podozrenia z užívania steroidov Mandarichom, povedal, že Packers sa o tom dôkladne rozprávali s predstaviteľmi Michigan State a cítili sa pokojní. NFL začala suspendovať hráčov za steroidy v roku 1989. „V tomto prípade je to irelevantné,“ povedal Braatz. „Je to 305-librový muž. Ak by ich bral, neznížil by sa na 240 libier. Mal by 280–285 a bol by stále dostatočne veľký. Nie som natoľko naivný, aby som tvrdil, že keď vyšiel zo strednej alebo niekedy dávno ako 80-kilový chlapec, že ich možno nebral. Neviem. Ale človek sa nestane tak veľkým len posilňovaním.“

O päť rokov neskôr povedal šéf personálneho oddelenia Colts Bill Tobin pre Chicago Tribune: „Každý mal Mandaricha ohodnoteného vysoko. Bohužiaľ, doplatili na to Packers.“

KARIÉRA V GREEN BAY

Green Bay Packers si ako celkovo druhého vybrali ofenzívneho tackla Tonyho Mandaricha z Michigan State. Na prvom mieste si Cowboys vybrali quarterbacka Troya Aikmana. Na trojke si Lions zobrali running backa Barryho Sandersa, na štvorke si Chiefs zobrali linebackera Derricka Thomasa a top päťku uzavreli Falcons výberom cornerbacka Deiona Sandersa. Z tejto top päťky boli hneď štyria hráči budúcimi členmi Siene slávy v Cantone. A jeden z nich zažil prinajlepšom priemernú kariéru. Bol to Tony Mandarich.

Od konca mája a počas väčšiny leta sa Mandarich pokúšal získať výhodu v zmluvných rokovaniach vyhrážaním sa, že bude boxovať proti majstrovi sveta v ťažkej váhe Mikeovi Tysonovi. Počas toho zároveň ponižoval Green Bay, najmenšie mesto v NFL, a klub, ktorý bol v úpadku od čias Vincea Lombardiho. Koncom júna vystúpil v relácii „Late Night with David Letterman“ na NBC a naznačil, že možno s Packers ani nepodpíše. Keď Mandarich napokon podpísal štvorročnú zmluvu v hodnote 4,4 milióna dolárov, prípravná sezóna už bola za nami. Počas prvých niekoľkých tréningov si z neho rozohrávač Tim Harris robil doslova srandu. Mandarich hral tak katastrofálne, že ho tréner Infante nasadil len na deväť sérií v 14 zápasoch.

V roku 1990 Packers nasilu zaradili Mandaricha do základnej zostavy na pozícii pravého tackla namiesto Veingrada. V 16 štartoch na pravom tacklovi pustil 12.5 sackov, 22.5 knockdownov a osem krát bol penalizovaný. Jeho výkony boli terčom posmechu zo strany hráčov, trénerov a skautov naprieč ligou — dokonca aj v jeho vlastnej šatni. „Začali sa z kabíny šíriť správy, že má problémy proti rýchlym obranným hráčom a podobne,“ povedal Harlan. „Už na začiatku ste počuli negatívne veci, čo bolo prekvapivé a zároveň smutné.“

Mandarich hral v roku 1991 lepšie než v roku 1990, no podľa hodnotenia mnohých skautov bol stále maximálne priemerným pravým tacklom — a možno ani tým nie. V 15 štartoch mu pripísali 8.5 sackov a 13.5 knockdownov. Počet jeho penalizácií klesol na tri. Jeho pomalé nohy, obmedzená bočná agilita a nekonzistentné umiestňovanie rúk ho vždy brzdili ako pass blockera. V situáciách jeden na jedného držal ruky príliš nízko kvôli svojmu nízkemu postoju a pôsobil strnulo. Príliš často sa prehnane natiahol a skončil na zemi. Jeho run blocking sa postupne zlepšil aspoň na prijateľnú úroveň. Pravdepodobne by mal lepšiu šancu ako guard než ako tackle.

„Je v poriadku, ak nie si taký skvelý atlét ako Anthony Muñoz, ale vtedy musíš mať tú extrémnu, silne motivujúcu vnútornú túžbu. U Tonyho som tú súťaživosť nikdy nevidel. Nie je to typ človeka, ktorý miluje hrať futbal,“ povedal guard Billy Ard, ktorý hral v rokoch 1989 a 1991 v Green Bay.

Keď sa Ron Wolf stal generálnym manažérom a Mike Holmgren trénerom Packers v roku 1992, plánovali dať Mandarichovi šancu na pozícii pravého guarda po tom, ako získali Tootieho Robbinsa na pozíciu pravého tackla. „Myslím si, že Tony sa zlepšoval každým zápasom,“ povedal Tom Lovat, nový tréner ofenzívnej línie Packers, po tom, čo si preštudoval film z jeho výkonov v roku 1991. „Myslím, že z neho bude dobrý futbalista, kým skončí svoju kariéru.“

Lenže Mandarich sa o seba nestaral. Cestoval a venoval sa lovu veľkej zveri, čo mu ubralo čas na posilňovňu a znížilo jeho kondičné tréningy v Green Bay. Váha mu klesla len na 295 libier. Nezvládol úvodný kondičný beh na kempe. Počas prvých dní tréningu sa rýchlo unavil. Jeho sezóna 1992 sa skončila 8. augusta po otrase mozgu v prvom prípravnom zápase. V októbri sa na pár týždňov vrátil na tréning, ale neskôr mu diagnostikovali postkomočný syndróm a ukončil sezónu. Keďže mu mal v marci nasledujúceho roka vypršať kontrakt, Packers stále zvažovali jeho opätovné podpísanie, ak by sa prispôsobil novému režimu. Namiesto toho však Mandarich v januári 1993 odmietol Holmgrenove požiadavky, opustil mesto a ukončil tréningy v Green Bay. O mesiac neskôr mu Ron Wolf zavolal a definitívne ukončili spoluprácu. Jeho agent Vern Sharbaugh povedal: „Myslím si, že Tony dal Green Bay to najlepšie, čo mohol.“ To najlepšie? Mandarich nikdy Packers neposkytol ani poctivý pracovný deň.

Počas štyroch rokov v drese Packers odohral len 31 zápasov. Za Green Bay odohral ako starter len 15 zápasov počas celej kariéry, všetky v sezóne 1991. Z hráča s obrovskými očakávaniami sa stal len náhradník. A podľa Mandaricha na to bol aj dobrý dôvod: „Počas môjho pôsobenia v Green Bay som nebol ani jeden deň triezvy,“ tvrdí.

Jeho preddraftový workout bol považovaný za jeden z najlepších v histórii a niekde zo stredných kôl sa vďaka nemu vyšvihol až na celkové druhé miesto. Tieto čísla boli až príliš dobré na to, aby to bola pravda a to sa, žiaľ, aj potvrdilo. Mandarich mal problémy s prístupom a hovoril: „Nie som ako ostatní hráči. Som Tony Mandarich a oni to musia pochopiť. Ak sa im to nepáči, tak sa to budú musieť naučiť strpieť, lebo toto som ja.“ 

STEROIDY A ALKOHOL

Užíval steroidy a to počas celej univerzitnej kariéry. V septembri roku 2008 sa Mandarich priznal, že počas univerzitnej kariéry používal steroidy a že na Rose Bowle sfalšoval výsledky svojho testu. Sfalšoval svoje testy na Rose Bowle niekoľko týždňov pred combine a vďaka tomu sa dokázal dostať na hmotnosť 150 kilogramov a len jedenásť percent telesného tuku. Na univerzite sa testy na zakázané látky moc neriešili. Vďaka tomu mohol Mandarich vybabrať so systémom a vytvoriť okolo seba mýtickú projekciu pre skautov. A on to tak aj plánoval. „Chcel som vytvoriť okolo seba tú najväčšiu pozornosť, akú som mohol a to z dôvodov, aby som mal vyjednávacie páky. A všetko to fungovalo, s výnimkou toho, keď bol čas na hranie futbalu,“ priznal sa Mandarich.

To, že sa stal profesionálnym športovcom znamenalo jednu vec – testy na zakázané látky. Po vysadení jeho váha zo 150 kilogramov spadla na 130 kilogramov, jeho sila a rýchlosť sa vytratili. Mandarich povedal, že v NFL už steroidy nepoužíval, ale priznal sa, že bol závislý na alkohole a na liekoch proti bolesti, keď hrával za Packers. Mandarich si veľmi dobre uvedomoval, že jeho úbytok hmotnosti a agresivity bol najmä dôsledkom vysadenia zakázaných látok. Všetci ostatní mohli len špekulovať. „Bolo to v októbri alebo novembri. Bol som dole v šatni a Tony práve vyšiel zo sprchy so zaviazaným uterákom okolo pásu,“ spomínal Harlan. „Vyzeral vychudnuto. Bol som šokovaný. Vyzeral takmer chorľavo. Bol to neuveriteľný fyzický rozdiel.“

V roku 1993 už Mandarich vstal z gauča len vtedy, keď sa snažil oklamať lekáreň a získať Vicodin, Percocet, OxyContin alebo drogu, ktorou to celé začalo – Stadol – a mnohé ďalšie. Roky naháňal ten prvotný stav opojenia, no márne. navil sa z takéhoto života — a zo seba samého. V jeden deň v roku 1995, po tom, čo zaplatil za raňajky a rozlúčil sa so svojou dlhoročnou priateľkou Amber, ktorá tiež smerovala na liečenie, neochotne prešiel cez elektrické posuvné dvere drogového rehabilitačného centra v Brightone. Bol zlomený. Narkoman. Jeho dôstojnosť bola preč. „Urobil som vedomé rozhodnutie skončiť,“ povedal. „Život sa stal nezvládnuteľným. Cítil som sa ako úbohý lúzer.“ Bolo to 23. marca 1995. Odvtedy sa nedotkol žiadnej tabletky ani alkoholu.

V roku 2009 Mandarich napísal vlastnú knihu s názvom My Dirty Little Secrets – Steroids, Alcohol & God. V tejto knihe opisuje svoje slabé výkony v drese Green Bay Pakers, za čo mohla závislosť na liekoch proti bolesti a to malo ovplyvniť jeho snahu a pracovnú etiku. „Nenapísal som túto knihu, aby ste mi odpustili. Napísal som ju pre príklad a dúfam, že niekomu môže pomôcť uvidieť svetlo, že tu je nádej pre boj so závislosťou či alkoholizmom, že sa dokážete zmeniť a vďaka tomu si zachrániť život.“ Dokonca ESPN v roku 2019 o ňom spravili dokument s názvom „Mandarich“. Teraz pracuje ako fotograf.

POKRAČOVANIE UŽ ČOSKORO!