Nedocenený skaut, ako sa rokovalo o nováčikovských zmluvách a kedy nastal prelom v draftovaní hráčov čiernej pleti?
NFL Draft je v súčasnoti veľmi silno prepojený s procesom skautingu, kde tímy majú obrovské množstvá skautov naprieč celou krajinou, ktorí sledujú hráčov počas celej kariéry na univerzite a následne dávajú odporúčania generálnym manažérom jednotliových tímov, ktorých hráčov by si mali vybrať. Tieto rozhodnutia môžu kompletne zmeniť smerovanie organizácie a kvalitný draft je základom každého úspechu.
SKAUT, KTORÝ STÁL ZA VYBUDOVANÍM LOMBARDIHO PACKERS
Za vybudovaním dynastie Green Bay Packers, ktorú viedol Vince Lombardi, stál človek, ktorý sa volal Jack Vainisi. V histórii Green Bay Packers nájdeme veľa opomenutých hrdinov, ktorí mali na históriu tejto legendárnej značky obrovský vplyv, avšak nikde sa o nich nehovorí. Jack je jeden z nich. Vainisi bol riaditeľom nášho personálneho oddelenia a hlavným skautom.
Počas 50. rokov sa veľa nevyhrávalo, ale položil sa v nich základ, ktorý priniesol následné úspechy. Bývalý hlavný tréner Ronzani síce nedosiahol žiadne závratne skvelé herné výsledky, no jeho prínos pre Packers bol markantný. Bol to práve on, kto do vedenia tímu prijal mladíka Jacka Vainisiho z Notre Damu. Bol prijatý na to, aby zhromažďoval štatistiky a robil skauta. Vainisi bol prijatý v septembri roku 1950 a v tom čase to vyzeralo ako absolútne nepodstatné, no nebyť tohto kroku, tak bohvie kam by sa uberala budúcnosť Green Bay Packers. Vainisi futbal miloval a bol skvelým hľadačom talentov. Používal analytiku ešte skôr ako sa vôbec vedelo, že nejaká analytika existuje. Do futbalu venoval všetku svoju energiu a bol to práve on, kto pomohol vyskautovať hráčov, ktorí sú aktuálne považovaní za jedných z najlepších hráčov, akí kedy hrali v drese Green Bay Packers.
Začalo sa to safetym Bobbym Dillonom, historickým lídrom Packers v počte kariérnych interceptions, ktorý hral len s jedným zdravým okom a druhé mal len sklenené. Ron Wolf raz rozprával veľmi úsmevný príbeh. Packers hrali v Milwaukee a Dillonovi počas zápasu vypadlo sklenené oko na trávnik. Prišiel k nemu rozhodca a opýtal sa ho, že čo bude robiť, ak mu vypadne aj druhé oko, a Bobby odpovedal: „Budem rozhodcom.“
V roku 1952 mali Packers veľmi dobrý draft, keď sa im v druhom kole podarilo získať Billyho Howtona a hneď za ním Bobbyho Dillona, budúceho člena Siene slávy V roku 1953 sa draftoval Jim Ringo a Bill Forester. V roku 1954 to bol Max McGee, ktorý je jeden z najviac nedocenených receiverov v histórii Packers. V roku 1956 sa v druhom kole draftoval Forrest Gregg, azda najlepší ofenzívny lineman v histórii NFL.
Legendárny príbeh je ten, ako do Green Bay dostal quarterbacka Barta Starra. Starrova kariéra v Alabame nebola nijako oslňujúca a pred NFL Draftom bolo vo hviezdach, či si ho nejaký tím vyberie. Po jednom tréningu sa za ním zastavil Charley Winner, asistent trénera v Baltimore Colts, a opýtal sa ho, či dokáže hrať v obrane. Bart na to odpovedal: „Tréner, budem hrať hocikde. Chcem len šancu.” Tréner Dee, ktorý prišiel do Alabamy v rovnakom roku ako Starr, mu povedal: „Idem niekomu zavolať v NFL a prihovoriť sa za teba. Myslím si, že dokážeš hrať.“ Dee zodvihol telefón a volal smerom do Green Bay, kde bol na druhej strane telefónu legendárny skaut Packers – Jack Vainisi. Práve Johnny Dee poznal Jacka, skauta Green Bay Packers, ktorý bol v tom čase riaditeľom hráčskeho oddelenia. Dee zavolal Vainisimu a odporučil mu quarterbacka Starra. Zvyšok je ako sa hovorí história. V roku 1956, bol v 17. kole ako celkovo 200. hráč, draftovaný najúspešnejší quarterback v histórii Green Bay Packers – Bart Starr.
Na NFL Drafte v roku 1957 Packers vlastnili dva výbery v top 5ke. Prostredníctvom prvého výberu si vybrali Paula Hornunga, najvšestrannejšieho hráča v histórii Notre Damu a víťaza Heismanovej trofeje, a pomocou štvrtého výberu to bol Ron Kramer z Michiganu. Hornung nesníval o tom, že bude hrať za Packers, ale za rivala Chicago Bears, no výber číslo jeden na drafte mali práve Packers, tí neváhali a do svojho tímu si vybrali jedného z budúcich najlepších hráčov histórie klubu Green Bay Packers. Dali mu zmluvu v hodnote $30,000 na rok, čo bola v tom čase najvyššia suma, aká sa kedy nováčikovi udelila. Hornung dokázal robiť všetko – behať, hádzať a kopať. Vainisi povedal, že Paul Hornung môže byť jedným z najlepších hráčov, akí kedy obliekali farby Packers a nemýlil sa.
Vainisi pokračoval v skvelej práci a v roku 1958 sa mu zrejme podarilo dať dokopy najlepší draft v histórii NFL. V prvom kole sa zobral skvelý linebacker Dan Currie, v druhom kole fullback Jim Taylor, v treťom kole middle linebacker Ray Nitschke a v štvrtom kole guard Jerry Kramer. Vainisi v draftovej triede roku 1958 našiel troch budúcich členov Siene slávy v Cantone, ktorí tvorili pevný základ Lombardiho Packers.
Jerry Kramer spomínal na to, ako podpísal svoj prvý kontrakt. „V tom čase sme nemali žiadnych agentov a takmer žiadnu znalosť ako to celé prebieha. Tak som šiel za svojim trénerom, ktorý bol veľmi múdry muž a opýtal som sa ho, že koľko peňazí by som si mal pýtať. A on mi povedal, ´Jerry, ak dostaneš $7,000, tak to bude veľmi, veľmi dobré.´ A tak som šiel rokovať o mojej zmluve a Burn sa ma opýtal, koľko chcem. Ja som povedal, že $8,000! A on na to, ´Oukej, podpíš to tu.´ V tom momente som vedel, že som na stole nechal pomerne dosť peňazí.“
V roku 1959 do Green Bay prichádza neznámy Vince Lombardi. Vince však v Green Bay vôbec nemusel skončiť a v istom bode svojho života sa dokonca takmer vzdal trénerstva a chcel pracovať v bankovníctve, lebo si myslel, že nikdy nedostane poriadnu príležitosť. „Nechcel som byť len asistentom. Chcel som byť trénerom profesionálneho futbalového tímu a Green Bay Packers mi dali túto možnosť,“ priznáva Vince Lombardi. Lombardi bol srdcom Newyorčan, kde mal okolo seba veľkú komunitu Talianov. Jack Vainisi, jeho taliansky parťák, zohral v prijatí Lombardiho veľkú úlohu a čo bolo najdôležitejšie, Vince mu veril.
Vo veku tridsaťtri rokov zomrel na infarkt Jack Vainisi, človek, ktorý stál za vybudovaním niečoho, čo sa už v NFL azda nikdy nezopakuje. Zomrel mladý človek, ktorý mal obrovský talent a v organizácii Packers zavládol smútok. Smutnejšie to bolo ešte o to, že v roku 1960 mali Packers pred sebou vôbec prvú skvelú sezónu a Jack nemohol byť svedkom toho, ako sa tím, ktorý je poskladaný z jeho hráčov, driape na futbalový Olymp. Svet NFL možno nikdy nebude poznať lepšieho skauta, než bol Jack. Bol to on, kto bol zodpovedný za draftovanie 6 hráčov a trade po 1 hráča, ktorí sa neskôr stali členmi Pro Football Hall of Fame. To je mimoriadny výsledok, najmä vzhľadom na to, že pracoval v Green Bay Packers len jedno desaťročie (1950 – 1960). Je smutné, že práve Jack nie je členom Pro Football Hall of Fame, lebo by si to rozhodne zaslúžil.
Keď už teraz viete, kto to Jack Vainisi bol, tak budem veľmi rád, keď sa bude niekto zaujímať o históriu NFL Draftu, či Green Bay Packers a opýta sa vás na nejaké informácie, tak mu spomeňte aj toto meno, bez ktorého by Lombardiho Packers nikdy nemohli existovať. Odkaz týchto ľudí treba držať pri živote a nemôžeme dovoliť, aby sa v histórii NFL a Packers opomínali takíto významní ľudia.
LOMBARDI BÚRA RASOVÉ PREDSUDKY SPOJENÉ AJ S DRAFTOM
Dneska je už úplne bežné, že draftovou jednotkou je afro-američan. Avšak niekedy to bolo doslova tabu. V roku 1960 v NFL stále existovala farebná bariéra a mesto Green Bay bolo de facto komunitou bielych ľudí. Ak ste po uliciach videli chodiť nejakých ľudí s tmavou farbou pokožky, tak to boli hráči Packers. Jack Vainisi, riaditeľ skautingu Packers, a Vince Lombardi boli odhodlaní ignorovať hocijaké predsudky, ktoré sa v tímoch NFL vyskytovali pri hľadaní nových talentovaných hráčov.
V 60. rokoch nastávalo významné obdobie zmien v profesionálnom futbale. Rástol počet afroamerických hráčov, najmä v novovzniknutej American Football League (AFL) a najvýraznejšie v Green Bay Packers pod vedením Vinca Lombardiho v rámci NFL. Tímy AFL, ktoré sa najviac spoliehali na nábor talentov z historicky černošských vysokých škôl a univerzít na juhu USA, sa čoskoro stali dominantnými v lige – ako napríklad Kansas City, Oakland a New York Jets – a ich úspechy viedli k dohode o zlúčení s NFL v roku 1966 a k prvým Super Bowlom.
V NFL, kde dlhodobo platili nepísané kvóty obmedzujúce počet černošských hráčov, bol práve Lombardi na čele snáh o skutočnú integráciu. V lete roku 1968, len pár mesiacov po tom, čo Packers získali svoj tretí po sebe idúci titul v NFL a druhý Super Bowl za dva roky, uverejnil magazín Sports Illustrated päťdielnu sériu s názvom „Čierny atlét: Hanebný príbeh“. V 4. časti série SI autor Jack Olsen napísal: „Pevné vzorce obmedzovania čiernych atlétov sú prítomné v celom profesionálnom futbale,“ a uviedol množstvo príkladov, ktoré ho viedli k otázke: „Môže v Amerike existovať profesionálny športový tím, ktorý spolupracuje a žije bez rasovej diskriminácie?“ Olsen tvrdil, že dve výnimky existujú – Boston Celtics vedení hráčom a trénerom Billom Russellom a Green Bay Packers, kde Lombardi práve ohlásil odchod z pozície trénera. „Kedykoľvek hráči NFL diskutujú o rasových otázkach, vždy sa spomenú Packers,“ napísal Olsen. „V lige plnej rasových konfrontácií medzi hráčmi Packers vládne súdržnosť. Úspech v tom určite hrá rolu – víťazstvo robí život príjemnejším. Ale najdôležitejší je postoj výnimočného Vinca Lombardiho.“
Keď Lombardi prišiel do Packers, tak v tíme bol len jeden jediný hráč čiernej pleti – Nate Borden. O päť mesiacov neskôr však získal legendárneho Emlena Tunnella, a tým ukázal, že integrácia nie je len rečami. Hneď v prvom prejave svojmu tímu dal jasne najavo, že rasová neznášanlivosť nebude tolerovaná. Lombardi svoj rešpekt vyjadril aj tým, že Tunnellovi zaplatil izbu v najlepšom hoteli v Green Bay, kde dovtedy černochov neubytovávali. V roku 1967 už bolo na súpiske z Tiletownu trinásť hráčov čiernej pleti vrátane All-Pro hráčov Willieho Davisa, Willieho Wooda, Davea Robinsona, Herba Adderleyho či Boba Jetera.
Lombardi považoval Tunnella za jedného z najlepších tacklerov v hre, aj keď už strácal trochu pohyblivosti, a počítal s ním ako so startérom. V čase, keď v lige nebol ani jeden černošský asistent trénera, bolo niektorým hráčom jasné, že Tunnell v podstate pôsobil ako neoficiálny asistent. V skutočnosti ho po skončení sezóny Lombardi pridal do svojho skautského tímu – stále ako aktívneho hráča – a poveril ho sledovaním černošských vysokých škôl na juhu USA počas jarných tréningov.
„Nikdy nezabudnem, keď Lombardi prišiel a začali sme tréningový kemp,“ povedal Pro Football Hall of Fame ofenzívny tackle Forrest Gregg v rozhovore z roku 2012. „Em ho volal ‚Vinnie‘. Pomyslel som si: ‚Človeče, tu musí byť nejaké silné prepojenie.‘ Nikto by si nedovolil volať ho krstným menom. (Tunnell) mal k (Lombardimu) obrovský rešpekt a ten sa preniesol aj na nás. Emlen bol múdra stará sova.“
Počas svojho prvého tréningové kempu v Green Bay veteráni informovali Lombardiho o tom, že medzi jedným z jeho nováčikov a jednou mladou ženou existuje medzirasový vzťah. Nasledujúci deň Lombardi predstúpil pred svoj tím a varoval ich, že ak hocijaký hráč bude mať predsudky hocijakej povahy, bude z tímu vyhodený.
Medzi aprílom 1963 a májom 1964 sa Lombardi zbavil posledných troch hráčov, ktorí neprijali jeho myšlienky o rozmanitosti a rovnosti. Tradovalo sa, že Lombardi vymenil budúceho člena Siene slávy, stredopola Jimma Ringa, pretože si do Green Bay priviedol agenta, aby mu vyjednal zmluvu. V skutočnosti sa však Ringov osud zhodoval s osudom defenzívneho enda Billa Quinlana a safetya Johna Symanka, ktorých Lombardi vyradil rok predtým pre ich rasové predsudky – aj Ringo skončil z rovnakého dôvodu.
Skutočný príbeh bol, že Pat Peppler, Lombardiho personálny riaditeľ, riešil Ringove zmluvné požiadavky telefonicky, keďže bola mimosezónna prestávka a Ringo žil v Eastone v Pensylvánii. V ich poslednom rozhovore Ringo údajne opakovane označoval Lombardiho talianskym hanlivým výrazom. „Povedal som Ringovi: ‚Jasné, hneď bežím za ním a poviem mu, že si ho nazval [talianskym výrazom] parchantom,‘“ spomínal Peppler v rozhovore z roku 2005. „Každopádne, išiel som za Vincom a povedal som mu, že Ringo chce buď 25 000 dolárov, alebo výmenu.“ Do konca dňa bol Ringo členom tímu Philadelphia Eagles.
O rok skôr bol Quinlan vymenený len pár mesiacov po tom, čo v hoteli tímu v Long Beach v Kalifornii – kde sa Packers pripravovali na posledný zápas základnej časti proti Rams v neďalekom Los Angeles – predviedol opitý a rasistický výlev. Incident sa odohral v noc, keď sa dozvedel, že jeho kolega z defenzívy Willie Davis bol vymenovaný do All-Pro tímu Associated Press pred ním. „Quin si poriadne vypil– ‚Cutty Sarky‘ s ľadom,“ povedal Jerry Kramer v rozhovore z roku 2012. „Porušil večierku a vrátil sa okolo druhej ráno.“ Lombardi bol pripravený Quinlana hneď na druhý deň prepustiť, ale defenzívny tréner Phil Bengtson a niekoľko hráčov ho presvedčili, aby počkal aspoň do konca finále NFL.
Ďalším dôležitým bodom v súvislosti s Lombardim a jeho postojom k rasizmu je, že nebol neústupný len voči svojim hráčom, ale aj voči ostatným ľuďom. Tí, ktorí v posledných rokoch tvrdili, že v čase Lombardiho nikto verejne neriešil rasové otázky, sa veľmi mýlia. Už na začiatku 60. rokov Lombardi informoval majiteľov reštaurácií a barov v Green Bay, že ak nebudú obsluhovať jeho čiernych hráčov, zakáže všetkým hráčom ich navštevovať. Inými slovami, pohrozil im bojkotom – a mať zákazníkov z radov Packers bolo v meste veľkým lákadlom.
Lombardi tiež zasahoval do horúcej a dlhotrvajúcej politickej debaty vo Wisconsine týkajúcej sa zákona o rovnakých príležitostiach pri bývaní. V roku 1960, keď jeho čierni hráči mali problémy nájsť si bývanie, oslovil miestneho realitného developera a obhajcu ľudských práv Normana Millera, aby našli riešenie. Spoločne pracovali na prijatí zákona o rovnakom prístupe k bývaniu, a to napriek silnému odporu zo strany realitného sektora, demokratov z Milwaukee a väčšiny republikánov. V apríli 1965 predložil Lombardi písomné vyjadrenie podpory návrhu zákona na vypočutí v senátnom justičnom výbore. „Na futbalovom ihrisku alebo na bejzbalovom ihrisku sa hráči neposudzujú podľa rasy alebo náboženstva, ale podľa výkonu – a tak by to malo byť,“ napísal Lombardi. „Keď tak pevne verím v rovnosť príležitostí v športe, myslím si, že rovnaká úroveň príležitostí by mala existovať aj v iných oblastiach.“ Výbor hlasoval pomerom 5:0 proti, čím zamietol mnohými považovanú „zriedenú“ verziu návrhu zákona, ktorý by zakazoval diskrimináciu pri predaji a prenájme nehnuteľností vo Wisconsine. Neskôr však v tom istom roku návrh zákona prešiel s podporou oboch strán v štátnom zákonodarnom zbore a bol podpísaný republikánskym guvernérom Warrenom Knowlesom.
V počiatočných fázach tohto politického zápasu Lombardi povedal svojim hráčom, že považuje fanúšikov Packers za pokrytcov, ktorí sa o nich zaujímajú len ako o futbalistov. „Lombardi bol veľmi znepokojený,“ povedal Willie Davis v knihe Lombardi’s Left Side. „Povedal: ‚Je to hanba, že ľudia chcú a očakávajú, že prídete hrať, a vzápätí ich už takmer nezaujíma, kde budete bývať.‘“
Člen Siene slávy v Cantone a Lombardiho legendárny hráč Dave Robinson, ktorý je čiernej pleti, povedal: „V roku 1963 Vince draftoval v prvom kole čierneho hráča – mňa. V týchto rokoch sa v prvom kole čierni hráči nedraftovali. V roku 1961 v prvom kole draftoval ďalšieho čierneho hráča – Herba Adderleyho. Ľudia v organizácii a v meste tieto jeho rozhodnutia spochybňovali a pýtali sa ho, prečo draftoval v prvom kole čierneho hráča, ktorého by sa nikto nedotkol až do tretieho kola. Lombardi povedal, ´Pokiaľ viem, tak jediné farby v tomto meste sú zelená a zlatá. Tento tím si budem viesť svojou cestou.´“ Dave Robinson spomína aj na svoje prvé chvíľky v meste Green Bay: „Prišiel som do Green Bay a videl som, že quarterback je z Alabamy, running back z Louisvillu a LSU a niekoľkí hráči z Texasu. Keď som bol na univerzite, tak s cestovaním na juh som mal zlé skúsenosti. A teraz som mal byť v tíme plnom hráčov z juhu. Pomyslel som si, ´Spravil som správnu vec?!.“ (zasmial sa)
Ale ono to nebolo len o čiernych hráčoch. Lombardi bol známy aj vďaka tomu, že počas tréningov a zápasov od svojich hráčov vyžadoval bezpodmienečné rešpektovanie všetkých ľudí vo svojej organizácii. Lombardi od svojich hráčov a trénerov požadoval pochopenie. Ak by niektorá osoba urazila sexuálnu orientáciu hráča alebo trénera, ktorý bol homosexuálom, tak by bol dotyčný okamžite vyhodený. Richard Nicholls, dlhoročný partner Lombardiho mladšieho brata, ktorý bol homosexuálom raz povedal: „Vin bol vždy voči každému férový v tom, ako sa k nemu správal. Skvelý muž, ktorý ľudí akceptoval takých, akí sú a nikoho nesúdil. Od vás chcel len to, aby ste robili svoju prácu.“ Jeden bývalý hráč Packers raz povedal slávnu myšlienku: „Lombardi sa k nám správal rovnako ako ku psom. Pre trénera tu nebol žiadny pes gayom či čistým psom. Boli to proste Packers, ktorí mali jeden cieľ – hrať najlepšie ako vedia a vyhrávať.“
Trofej Vinca Lombardiho nenesie toto meno len kvôli úspechom na ihrisku, ale aj kvôli tomu, aký mal Lombardi obrovský vplyv na komunitu amerického futbalu. Sieň slávy profesionálneho futbalu v Cantone prezentuje futbal na základe nasledujúcich slov: oddanosť, integrita, odvaha, rešpekt a dokonalosť. Preto nie je vôbec žiadnou náhodou, že trofej pre víťaza Super Bowlu nesie práve meno legendárneho člena organizácie Green Bay Packers.