Tramon Williams a Earl Dotson sa stali 172. a 173. členom Siene slávy Green Bay Packers. Obaja prešli rozdielnymi cestami, no spojila ich vytrvalosť, oddanosť organizácii a podiel na tímoch, ktoré sa dostali až na vrchol NFL. Slávnostného uvedenia sa dočkali 30. júla priamo na Lambeau Fielde.
Na tieto skromné začiatky Williams myslel aj vo štvrtok večer, keď bol spoločne s tacklom Earlom Dotsonom uvedený do Siene slávy Packers. Earl Dotson aj Tramon Williams boli súčasťou tímov Green Bay Packers, ktoré vyhrali Super Bowl, hoci sa ich cesty v šatni nikdy nepreťali. Teraz sú však ich príbehy nerozlučne späté, keď sa stali 172. a 173. členom Siene slávy Green Bay Packers. Obaja boli uvedení do Siene slávy 30. júla počas slávnostného banketu na Lambeau Fielde. Obaja pochádzajú z malých miest – Dotson z Beaumontu v Texase a Williams z Napoleonville v oblasti louisianských močiarov. A obaja považujú Green Bay, najmenšie mesto v NFL, za svoj druhý domov.
Tramon Williams
V mnohých ohľadoch sa mal futbalový príbeh Tramona Williamsa skončiť už pred 20 rokmi, keď nastúpil na Louisiane Tech, aby získal titul v odbore elektrotechnika. Vytrvalosť, ktorú zdedil po svojich rodičoch, mu to však jednoducho nedovolila. Williams bol po odchode zo strednej školy v Napoleon v Louisiane málo vyhľadávaným trojšportovým atlétom. Rozhodol sa dať univerzitnému futbalu poslednú šancu ako walk-on a čoskoro sa začal písať príbeh jeho kariéry v NFL ako stvorený pre hollywoodsky film.
Williamsova 14-ročná kariéry v NFL sa naplno začala ako člen practice squadu Packers. Green Bay pre neho v roku 2006 zorganizovalo dva workouty, než s ním napokon podpísalo zmluvu. „Najlepším rozhodnutím mojej kariéry bolo prísť a absolvovať workout pre Packers,“ povedal Williams. „Po odchode z univerzity som bol na skúške v deviatich rôznych tímoch a Packers boli prví, hneď v prvom týždni. Povedali mi: ‚Keď pre neho vytvoríme miesto, bude to hráč, ktorého privedieme.‘“
Táto výzva prišla v 11. weeku. Williams bol počas Dňa vďakyvzdania u svojej mamy, keď mu bývalý člen personálneho oddelenia Eliot Wolf zavolal a ponúkol zmluvu. To bolo všetko, čo Williams potreboval. Sezónu 2006 dokončil v practice squade Green Bay a nasledujúce leto sa dostal na 53-člennú súpisku. Williams sa čoskoro stal jedným z najväčších príbehov nedraftovaných hráčov v histórii Green Bay.
Za Packers odohral počas dvoch pôsobení desať sezón – v rokoch 2007 až 2014 a následne 2018 až 2019. V 159 zápasoch základnej časti, z ktorých 122 začal ako starter, zaznamenal 569 tacklov, 30 interceptions, 156 zrazených prihrávok a šesť vynútených fumblov. V 15 zápasoch play-off pridal 56 tacklov, štyri interceptions a 18 zrazených prihrávok. Vrcholom tohto obdobia bola legendárna sezóna 2010, počas ktorej Packers získali svoj 13. titul majstra sveta po tom, ako sa do play-off dostali ako šiesty nasadený tím NFC.
Po kariérnom maxime šiestich interceptions v základnej časti posunul Williams počas play-off svoju hru na ešte vyššiu úroveň. V záverečnom drive Philadelphie zachytil prihrávku Michaela Vicka a spečatil víťazstvo Packers 22:16 vo Wild Card zápase NFC. Následne zaznamenal dve interceptions proti Mattovi Ryanovi pri deštrukcii najvyššie nasadenej Atlanty 48:21 v divíznom kole NFC.
Jeho 70-yardová pick-six tesne pred polčasom proti Falcons sa stal jedným z najvýraznejších momentov jeho kariéry. O tri týždne neskôr Packers zdolali Pittsburgh 31:25 a získali svoju štvrtú Lombardi Trophy. „Úprimne, bola to dokonalá súhra okolností,“ povedal Williams o big play v Atlante. „Vzišlo to zo štúdia videa, z defenzívneho koordinátora, ktorý rozumel situácii a v správnom čase zvolil správnu play, a tiež zo mňa a celej secondary, ktorá vedela, čo sa chystá.“
Williams bol stelesnením pracovnej morálky a dokonale ovládal umenie prehabilitácie. Využíval jogu, aby si udržal pružnosť a chránil sa pred zraneniami mäkkých tkanív. Keď sa zranenia objavili, Williams zahryzol do chrániča na zuby a pokračoval v hre. Počas desiatich sezón v Green Bay vynechal pre zranenie iba jediný zápas. Túto výnimočnú odolnosť a húževnatosť pripisuje svojej výchove.
Po účasti v Pro Bowle v sezóne 2010 čelil Williams nepriazni osudu hneď v úvodnom zápase sezóny 2011 proti New Orleans, keď utrpel vážne zranenie ramena, ktoré spôsobilo poškodenie nervov. Nasledujúce tri dni nedokázal zdvihnúť ruku a obával sa, že jeho sezóna sa skončila. Na naliehanie tímového lekára Patricka McKenzieho vynechal nasledujúci zápas proti Caroline, no vrátil sa v treťom weeku a odohral zvyšok sezóny. Ako to Williams zvládol? „Vďaka tomu, ako ma vychovali,“ povedal Williams. „Bol som ochotný ísť na ihrisko a možno sa zraniť na celú sezónu. Doktor ma však zabrzdil. Vynechal som iba jeden zápas a potom som dokázal odohrať zvyšok sezóny. Jednoducho som to prekonal.“
Williams bol zároveň dokonalým tímovým hráčom. V nickel a dime sub-packages sa často presúval dovnútra na pozíciu slot cornerbacka podľa toho, akí hráči boli k dispozícii. V závere kariéry súhlasil, že počas druhej polovice sezóny 2018 bude hrať na pozícii safetyho po tom, ako bol Ha Ha Clinton-Dix pred uzávierkou výmen poslaný do Washingtonu.
Williams a quarterback Aaron Rodgers boli jedinými hráčmi Packers, ktorí boli súčasťou prvého tímu Mikea McCarthyho v Green Bay v roku 2006 aj jeho posledného v roku 2018. Vo veku 36 rokov bol Williams starting nickel cornerbackom Green Bay v prvom tíme hlavného trénera Matta LaFleura v roku 2019. Vo všetkých 16 zápasoch základnej časti zaznamenal 39 tacklov, dve interceptions a dva získané fumble. V roku 2020 odohral šesť zápasov za Baltimore a následne pred play-off opäť podpísal zmluvu s practice squadom Packers. Jeho posledný zápas v NFL prišiel v NFC Championship, keď bol pre zápas povýšený z practice squadu. O dva mesiace neskôr oficiálne ukončil kariéru.
Jeho kariéra sa tak symbolicky začala aj skončila v practice squade Packers. „Hráč, ktorý prešiel od walk-ona až do Siene slávy Packers,“ povedal jeho dlhoročný agent a uvádzajúci Rodney Williams. „Práve to na ňom rešpektujem – vždy si veril. Keď bol tu, nikdy nepochyboval. Veril si, aj keď bol sám. Vedel, že dokáže hrať. Ani raz nebol negatívny voči ničomu, čo sa dialo na ihrisku. Vždy sa však chcel vrátiť do Green Bay.“
Williams vo štvrtok večer v zelenom obleku a žltej košeli štýlovo uzavrel svoju kariéru v Packers. Po celý zvyšok života bude vďačný tímu a organizácii, ktoré mu dali príležitosť ukázať, čo dokáže. „Keď som sa sem dostal, okamžite som sa cítil ako doma,“ povedal Williams. „Neviem, čím to je. Samozrejme, je to futbalové mesto. Aj ja som chlapec z malého mesta. Som jednoducho vďačný, že môžem byť v tejto pozícii a patriť k Packers.“
Earl Dotson
Dotson, ktorý má 55 rokov, bol ofenzívny tackle a za Packers hrával v rokoch 1993 až 2002. Bol súčasťou oboch tímov Green Bay, ktoré sa v sezónach 1996 a 1997 predstavili v Super Bowle. Dotsona, ktorý meral 193 centimetrov a vážil približne 143 kilogramov, si Packers vybrali v treťom kole draftu NFL v roku 1993. Starterom sa stal v roku 1995 a počas desiatich rokov nastúpil od začiatku v 88 zo 120 zápasov, prevažne na pozícii pravého tackla. Kariéru ukončil v roku 2002 po tom, ako sa zotavil z dvoch operácií chrbta v priebehu ôsmich mesiacov.
„Keď si ma Green Bay draftovalo, bol to pre mňa šok. Úprimne povedané, musel som sa pozrieť na mapu, aby som zistil, kde Green Bay vôbec je,“ povedal Dotson. „Keď som sem však prišiel a začal sa rozprávať s fanúšikmi, uvedomil som si, že ma Boh umiestnil na správne miesto. Od prvého dňa sa ku mne ľudia v Green Bay správali ako k členovi rodiny.“
Dotson povedal, že zlom v jeho kariére nastal v roku 1994, keď ho defenzívny end Philadelphie Eagles William Fuller zosmiešnil počas zápasu Sunday Night Football, ktorý Packers prehrali. „Keďže som nebol starterom, nebral som to tak vážne, ako som mal. Niekedy potrebujete, aby vás niečo nakoplo do zadku a prinútilo zabrať,“ povedal.
Počas nasledujúcej offseason začal všetko brať vážne a keď sa Packers v roku 1996 opäť stretli s Eagles, výsledok bol odlišný pre Dotsona aj pre Packers, ktorí zápas vyhrali. Pokiaľ chcete Dotsona nahnevať, stačí sa ho opýtať na nedostatok rešpektu, ktorý dostala ofenzívna lajna Packers v roku 1996, keď tím vyhral Super Bowl XXXI. „Mali sme najlepšieho passerа v lige a running backa s viac ako 1,000 yardmi. A chcete mi povedať, že si nikto z našej ofenzívnej lajny nezaslúžil uznanie? Nahnevalo ma to. A stále ma to hnevá,“ povedal. „Bol som nedocenený, povedzme si to úprimne,“ povedal Dotson počas tlačovej konferencie pred uvedením do Siene slávy. „V rokoch, keď som sa mal dostať do Pro Bowlu, som sa tam nedostal. Nehovorím to preto, že som si to myslel iba ja. Hovorím to preto, že si to myslel realizačný tím. Myslel si to Mike Holmgren. Jednoducho pokračujete ďalej, ale myslím si, že som si zaslúžil trochu viac uznania? Áno.“ Center Frank Winters bol jediným jeho spoluhráčom z tejto jednotky, ktorý bol v tom období vybraný do Pro Bowlu, konkrétne v roku 1996. Zároveň bol až doteraz jediným z nich v Sieni slávy Packers.
„Pamätám si priateľstvá, ktoré som si vytvoril, a pamätám si celé to obdobie,“ povedal Dotson. „Stále ma napĺňa hrdosťou, keď môžem povedať: Viete čo? Tento tím si prešiel obdobím prehier a my sme dokázali prísť a otočiť celý program. To je pre mňa odznak cti.“
Dotson povedal, že chcel počas celej kariéry hrať iba za jeden tím. Pokiaľ by Green Bay dorovnalo jeho trhovú hodnotu, ani sa nechystal obzerať po iných možnostiach. A presne to aj urobil. „Toto sú ľudia, s ktorými som chcel byť,“ povedal. „Peniaze nie sú vždy niečo, za čím sa treba naháňať. Môžete nakoniec skončiť na miestach, kde vôbec nechcete byť.“
Rob Davis, ktorý už tretíkrát uvádzal bývalého hráča Packers do Siene slávy, povedal: „Keď sa naše kariéry skončia, jednou z najdôležitejších vecí pre nás hráčov je vedomie, že sme si splnili svoju úlohu, nech už bola akákoľvek. Po desiatich rokoch, počas ktorých si Earl plnil svoju úlohu, sa mu dnes večer dostáva uznania ako vernému vojakovi, ktorý každý deň nastupoval a hral tvrdý futbal proti najlepším defennzívnym endom v lige, proti hráčom zo Siene slávy, a prinútil ich, aby ho rešpektovali. Mal jeden z najlepších kick stepov a úderov rukami. Pamätám si, ako takmer odrazil Michaelovi Strahanovi hlavu z pliec.“
Dotson však má aj niekoľko vecí, ktoré ľutuje. Verí, že tím, ktorý v roku 1996 získal titul, mal dokončiť sezónu bez jedinej prehry a že mužstvá, ktorých bol súčasťou, mali vyhrať viac než jeden Super Bowl. Súťaživý duch v ňom to bude cítiť vždy. Dlho očakávané uvedenie do Siene slávy na tom nič nezmenilo, no Dotson je vďačný, že sa mu uznania napokon dostalo. „Znamená to pre mňa veľmi veľa, nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu,“ povedal. „Môj syn aj moja dcéra zo mňa urobili starého otca. V budúcnosti sem môžu priviesť svoje deti a povedať im: ‚Pozrite, váš starý otec zohral úlohu v histórii tejto organizácie.‘ A to pre mňa znamená viac než čokoľvek iné. Túto hru hráme preto, že ju milujeme, ale zároveň chceme, aby si nás ľudia pamätali.“
Tvoríme pre vás vo voľnom čase.
Pomôž nám pokračovať.
Nie sme za to platení — každá podpora nám pomáha tvoriť lepší obsah pre slovenských a českých fanúšikov Packers.
PODPORTE NÁS
Diskusia
Chceš sa zapojiť do diskusie?
Pre komentovanie a reakcie sa musíš prihlásiť alebo zaregistrovať.