Preskočiť na obsah
Review

REVIEW • WEEK #10 – Vikings vs Packers

27 min čítania

Katastrofálna prehra proti Vikings odhalila všetky slabiny Packers – od rozpadnutej ofenzívnej lajny a nezvládnutých tretích downov až po chyby hráčov a trénerov, ktoré môžu Green Bay stáť postup do playoff.

Packers opäť zlyhali v najdôležitejšom momente. Prehra s Vikings odhalila všetko, čo je s týmto tímom zle

Ešte pred týždňom sa zdalo, že Green Bay Packers konečne našli svoju identitu. Na ihrisku New England Patriots nastrieľali 45 bodov, Jordan Love predviedol výkon hodný kandidáta na MVP, receiving duo Matthew Golden – Christian Watson prepisovalo historické rekordy a obrana Jonathana Gannona pokračovala vo výborných výkonoch. Po piatich víťazstvách v posledných šiestich zápasoch sa začínalo hovoriť o tom, že Packers môžu byť jedným z najnebezpečnejších tímov celej NFC. O sedem dní neskôr však na Lambeau Fielde prišla brutálna zrážka s realitou.

Minnesota Vikings pricestovali do Green Bay s Kirkom Cousinsom, ktorého získali prostredníctvom tradu iba niekoľko dní pred zápasom, a s obranou Briana Floresa, ktorá Packers v prvom týždni sezóny spôsobila obrovské problémy. Všetci vedeli, čo možno očakávať. Agresívne blitzy, komplikované stunty, nepredvídateľné postavenia obrancov a neustály tlak na Jordana Lovea. Matt LaFleur mal od prvého vzájomného stretnutia deväť týždňov na to, aby našiel odpoveď. Výsledok? Packers pôsobili ešte bezradnejšie než v prvom zápase.

Green Bay doma prehralo 10:30, Jordan Love bol osemkrát sackovaný, Packers stratili loptu štyrikrát a ich útok získal iba 220 celkových yardov. V prvom polčase dokázali vyprodukovať len 57 yardov, do prestávky prehrávali 0:17 a prvé body zaznamenali až necelých šesť minút pred koncom tretej štvrtiny, keď už Minnesota viedla 20:0. Osem sackov zároveň znamenalo vyrovnanie najvyššieho počtu, aký obrana jedného tímu zaznamenala v jedinom zápase tejto sezóny.

A pritom išlo o jeden z najdôležitejších duelov celého ročníka. Víťazstvo mohlo Packers vrátiť do boja o prvé miesto v NFC North a výrazne posilniť ich pozíciu v playoff race. Namiesto toho majú po desiatich týždňoch bilanciu 6-4, nachádzajú sa na poslednom mieste divízie a všetci traja ich divízni rivali majú zhodne bilanciu 7-2.

Prehra proti Vikings ešte viac skomplikovala Packers cestu do playoff, pričom ostatné výsledky im vôbec nepomohli. Zatiaľ čo Green Bay prehralo, všetci jeho hlavní konkurenti – Lions, Vikings, Rams aj Seahawks – svoje zápasy vyhrali. Šance Packers na postup do playoff tak podľa modelu klesli na 35 %. Kľúčový bude najbližší zápas v 12. weeku proti Los Angeles Rams, ktorý má zo všetkých zostávajúcich stretnutí najväčší vplyv na ich playoff šance. V prípade víťazstva by pravdepodobnosť postupu vzrástla na 58 %, no pri ďalšej prehre by sa prepadla iba na 23 % a Packers by tak nemali svoj osud vo vlastných rukách. Už by sme potrebovali, aby viacero zápasov a výsledkov išlo našim smerom, pričom náš priestor na zaváhanie by bol minimálny.

Najhoršie na celej situácii nie je ani samotná prehra. Najhoršie je, že Packers opäť prehrali spôsobom, ktorý až príliš dobre poznáme z predchádzajúcich sezón. Zlyhania ofenzívnej lajny, nezvládnuté blitzy, turnovers v najhorších možných momentoch, katastrofálne rozhodnutia na tretích downoch, chyby special teamov a otázna pripravenosť mužstva na súpera, o ktorom všetci vopred vedeli, čo bude robiť. Matt LaFleur po zápase nezačal tlačovú konferenciu hľadaním výhovoriek. Sám priznal, že Packers dostali poriadny výprask a NFL ich veľmi tvrdo vrátila na zem. A keď sa pozrieme na priebeh zápasu, je ťažké s ním nesúhlasiť.

Prvý drive, prvá katastrofa. Packers opäť začali najhorším možným spôsobom

Zápas sa pritom pre Green Bay nezačal vôbec zle. Obrana Jonathana Gannona okamžite prinútila Vikings k three-and-out, keď Javon Bullard zastavil Mylesa Pricea na 3rd-and-7 so stratou štyroch yardov. Packers tak mali výbornú príležitosť začať doma najdôležitejší zápas sezóny pozitívne a od prvých minút dostať Minnesotu pod tlak.

Lenže prišiel druhý ofenzívny snap. Jordan Love našiel krátkou prihrávkou tight enda Marka Redmana, ktorý však po zákroku Andrewa Van Ginkela stratil loptu. Van Ginkel si následne fumble sám získal a Vikings sa prakticky zadarmo dostali k lopte na 10-yardovej línii Green Bay. Prvé dva ofenzívne snapy Packers, prvý turnover a okamžite obrovská príležitosť pre súpera.

Obrana síce dokázala situáciu zachrániť a nepovolila touchdown, keď Barryn Sorrell sackoval Cousinsa pri 3rd-and-goal, no Minnesota aj tak získala tri body po 34-yardovom field goale Willa Reicharda. Packers tak svojmu súperovi darovali úvodné body zápasu bez toho, aby Minnesota musela vytvoriť jediný dlhší ofenzívny drive, alebo zahrať jedinú vplyvnejšiu ofenzívnu play.

A presne takéto situácie sa stávajú obrovským problémom proti obrane Briana Floresa. Vikings totiž nepotrebujú získať výrazný náskok na to, aby ich defenzívna filozofia fungovala. Akonáhle sa dostanú do vedenia, môžu byť ešte agresívnejší, posielať na quarterbacka ďalších obrancov a nútiť súpera do čoraz väčšieho počtu passových situácií. Green Bay im túto výhodu poskytlo prakticky okamžite.

Najprv premrhaná príležitosť na body, potom katastrofálne rozhodnutie LaFleura

Na svojom ďalšom drive sa Packers konečne začali posúvať dopredu. Po dobrom kick returne Skyya Moorea a penalte Minnesoty začínali na vlastnej 47-yardovej línii. Matt LaFleur vytiahol aj kreatívnu akciu, pri ktorej Tucker Kraft po pohybe pred snapom prijal loptu spod centra, posunul ju Jordanovi Loveovi a ten následne našiel Christiana Watsona pre 15-yardový zisk. Tu som si povedal, že oukej. LaFleru sa tu na Vikings asi zodpovedne pripravil a bude to jeho zápas. Packers sa dostali hlbšie na polovicu Vikings a zdalo sa, že majú pripravenú odpoveď na úvodný turnover.

Potom však prišiel 3rd-and-7 a Dallas Turner sackoval Lovea so stratou deviatich yardov. Pri play sa pritom ocitol v offside postavení, ktoré rozhodcovia neodpískali. Keby tam Morgan reagoval na jeho pohyb, tak je to penalta pre Vikings a hráme 3rd-and-2. Avšak on zostal stáť, lopta snapnutá nebola a Turner sa mohol vrátiť na správnu stranu lopty. Trey Smack následne minul 53-yardový field goal. Ďalší drive, ďalšia príležitosť na body a opäť nula na konte Green Bay.

A potom prišla situácia, ktorá dokonale vystihuje celý zápas. Minnesota sa dostala do field-goal range, no pri 3rd-and-8 sa jej passová play skončila neúspešne. Running back Aaron Jones však počas blitzu chytil Evana Williamsa za facemask a rozhodcovia odpískali 15-yardový trest. Matt LaFleur dostal možnosť rozhodnúť sa, či penaltu odmietne a prinúti Minnesotu kopnúť field goal na štvrtom downe, alebo ju prijme, posunie Vikings dozadu a nechá ich opakovať tretí down. LaFleur sa rozhodol penaltu prijať. Minnesota sa tak ocitla v situácii 3rd-and-23 na 38-yardovej línii Packers.

Samotná myšlienka nebola úplne nezmyselná. Posunutie Minnesoty o 15 yardov dozadu znamenalo, že prípadný field goal by bol výrazne dlhší. Packers navyše potrebovali zastaviť iba jednu play, pri ktorej museli Vikings získať neuveriteľných 23 yardov. Lenže penalta neposunula Minnesotu mimo možného field-goal range a LaFleur tým zároveň poskytol Cousinsovi ďalšiu šancu. A tá sa skončila absolútnou katastrofou.

Cousins našiel Mylesa Pricea pri 3rd-and-23, Price zachytil loptu približne na hranici potrebnej na first down, odrazil sa od tacklu Brandona Cisseho (ktorý sa tam musel krotiť, lebo keby ho zrámoval, tak je to ešte aj flag – ďakujeme NFL) a pokračoval až do end zone. Touchdown pre 38 yardov. Vikings viedli 10:0. Situácia mala navyše ďalší negatívny následok. Cisse si pri zákroku zranil rebrá. Green Bay tak nielenže dovolilo touchdown po vlastnom rozhodnutí dať súperovi ďalšiu šancu, ale zároveň prišlo o mladého cornerbacka, ktorý v posledných týždňoch predvádzal veľmi kvalitné výkony.

LaFleur po zápase vysvetľoval, že chcel riskovať a prinútiť Minnesotu k náročnejšiemu field goalu. Zároveň priznal, že takúto situáciu jednoducho nemožno dovoliť premeniť. A práve tu je dôležité rozlišovať dve veci. Samotné prijatie penalty bolo agresívnym, diskutabilným rozhodnutím, ktoré možno z taktického hľadiska obhájiť. To, že následne obrana dovolila 38-yardový touchdown pri 3rd-and-23, je však absolútne neospravedlniteľné. Packers sa vlastným rozhodnutím dostali do situácie, v ktorej mali obrovskú výhodu. A napriek tomu z nej odišli so siedmimi inkasovanými bodmi.

Red zone interception a ďalšie nezvládnuté tretie downy. Minnesota odchádza do šatne s vedením 17:0

Green Bay malo stále dostatok času vrátiť sa do zápasu. Nasledujúci drive priniesol niekoľko pozitívnych plays vrátane 15-yardovej zachytenej prihrávky MarShawna Lloyda a ďalšieho 11-yardového behu. Penalizovaní boli aj obrancovia Minnesoty a Packers sa postupne dostali až do red zone. Lenže ďalšia príležitosť na body opäť skončila katastrofou.

Po false starte Tuckera Krafta sa Love pokúsil na ďalšej play nájsť svojho tight enda pri prihrávke cez stred ihriska, no Harrison Smith loptu zachytil priamo v end zone. Tretí ofenzívny drive, ktorý mohol priniesť body, sa tak skončil druhým turnoverom Packers.

Minnesota následne opäť využila problémy Packers na tretích downoch. Najprv Tai Felton premenil kratší tretí down, Price pridal 12-yardový zisk a potom prišla ďalšia obrovská chyba secondary. Pri 3rd-and-15 našiel Cousins Feltona na 24-yardovej prihrávke, ktorou sa Vikings dostali až na 1-yardovú líniu Green Bay. Felton vyhral svoj matchup proti Kamalovi Haddenovi pri wheel route z bunch formácie a Cousins dokázal prihrávku presne umiestniť. O jednu play neskôr Aaron Jones skóroval 1-yardový behový touchdown. Minnesota viedla 17:0.

Obrana Packers dokázala pravidelne zastavovať Vikings na prvých a druhých downoch, no potom zlyhávala presne v situáciách, v ktorých mala dostať vlastný útok späť na ihrisko. 3rd-and-23, 3rd-and-15 – dve situácie, ktoré by kvalitná obrana mala premieňať na ukončené drivy. Green Bay však z nich dovolilo touchdown a prípravu ďalšieho touchdownu.

Pred koncom polčasu ešte Xavier McKinney zachytil Cousinsovu prihrávku a pripísal si šiestu interception v sezóne. Packers tak dostali ďalšiu šancu aspoň na zníženie náskoku.

Love dvakrát našiel Matthewa Goldena pre spolu 30 yardov a tím sa dostal takmer k polovici ihriska. Potom však prišli dva sacky za sebou. Packers odchádzali do šatne s nulou na konte, 57 yardmi a Jordanom Loveom, ktorý bol už päťkrát sackovaný. A pritom mali za sebou celý týždeň prípravy na obranu, o ktorej vedeli, že bude agresívne blitzovať prakticky pri každej možnej príležitosti.

Druhý polčas sa začal presne tak, ako skončil prvý. Ďalším sackom a ďalším turnoverom

Ak niekto očakával, že Matt LaFleur a jeho trénerský štáb počas prestávky nájdu odpoveď na Floresov pass rush, veľmi rýchlo prišlo vytriezvenie. Hneď pri prvom ofenzívnom snape druhého polčasu bol Jordan Love znovu sackovaný. Packers síce následne dokázali pokračovať v drive, keď Love našiel Goldena pre 14 yardov pri 3rd-and-11, a Kaleb Johnson pridal šesť yardov po zemi, no potom prišiel ďalší moment, ktorý do veľkej miery symbolizuje stav celej ofenzívnej lajny Green Bay. Backup center John Williams, ktorý hrá centra kvôli dvom zraneniam, pokazil shotgun snap, lopta sa dostala mimo dosahu Jordana Lovea a Dallas Turner ju získal na 27-yardovej línii Packers. Tretí turnover zápasu, ďalšie darované krátke ihrisko pre Minnesotu.

Obrana Green Bay sa opäť pokúsila zachrániť situáciu. Lukas Van Ness sackoval Cousinsa pri 3rd-and-goal a Vikings museli kopať field goal. Minnesota však aj tak zvýšila na 20:0. Prakticky každá chyba útoku Packers znamenala, že obrana musela okamžite brániť ďalší drive, často hlboko na vlastnej polovici ihriska. A hoci dokázala opakovane obmedziť škody na tri body, tento spôsob fungovania nebol dlhodobo udržateľný.

Keď Packers konečne začali hrať futbal, bolo už prakticky neskoro

Green Bay sa konečne prebudilo až v druhej polovici tretej štvrtiny. A paradoxne ukázalo, že aj proti Floresovej obrane sa dá posúvať loptu, ak sú ofenzívne play správne načasované a quarterback má k dispozícii rýchle možnosti. MarShawn Lloyd a Kaleb Johnson pomohli vytvoriť aspoň čiastočnú rovnováhu. Savion Williams zachytil odrazenú prihrávku smerujúcu na Tuckera Krafta pre 25 yardov. Packers následne dokonca premenili 4th-and-11, keď Love našiel Goldena pre 12 yardov (aj keď to asi nebola skompletovaná prihrávka). A potom prišla jedna z mála skutočne vydarených ofenzívnych plays celého zápasu.

Jordan Love našiel J. Michaela Sturdivanta, ktorý premenil 32-yardovú prihrávku na svoj prvý touchdown v kariére NFL. Packers znížili na 7:20.

Obrana následne prinútila Minnesotu k three-and-out a Green Bay dostalo možnosť pokračovať v návrate do zápasu. Tentoraz sa útok opieral o kratšie a rýchlejšie prihrávky. Love našiel Watsona, Krafta aj Goldena a Packers sa postupne dostali do scoring range. Drive sa však skončil tromi neúspešnými prihrávkami za sebou a Trey Smack premenil iba 40-yardový field goal. Na konci tretej štvrtiny bol stav 10:20. Packers zrazu potrebovali iba jeden ďalší úspešný defenzívny drive, aby dostali loptu späť s reálnou šancou na vyrovnanie. Lenže práve vtedy prišlo ďalšie zlyhanie.

3rd-and-12. Ďalšia šanca ukončiť drive. Ďalšie zlyhanie

Minnesota začínala štvrtú štvrtinu s desaťbodovým náskokom, ale obrana Packers ju dokázala opäť dostať do nepríjemnej situácie. 3rd-and-12. Presne ten typ situácie, v ktorej sa musí kvalitná obrana dostať z ihriska. Cousins však našiel Justina Jeffersona na screen passe a ten získal 16 yardov. Vikings tak opäť premenili veľmi dlhý tretí down, pri ktorom už Green Bay prakticky držalo osud celého zápasu vo vlastných rukách. Minnesota neskôr premenila aj ďalší tretí down pomocou play action a 11-yardovej prihrávky na Jeffersona.

Defenzívny koordinátor Jonathan Gannon po zápase priznal, že najviac ho sklamali zlyhania obrany pri dlhých tretích downoch. Osobitne sa vrátil k situácii 3rd-and-12, keď Vikings zahrali screen na Justina Jeffersona, ktorý získal 16 yardov a predĺžil rozhodujúci touchdownový drive. Gannon otvorene priznal vlastnú chybu: „Zvolil som úplne na hovno defenzívnu play.“ Screen v tejto situácii neočakával a zvolené defenzívne postavenie umožnilo Minnesote vytvoriť na vonkajšej strane ihriska výraznú početnú prevahu 4 proti 2, ktorú Vikings dokonale využili.

O jednu play neskôr bol tight end Gavin Bartholomew voľný a Cousins ho našiel pre 20-yardový touchdown. Vikings viedli 27:10 a zápas bol prakticky rozhodnutý. Na tejto play bol po prvýkrat v zápase (obrana) na ihrisku náš piaty linebacker Nick Niemann, a hneď to Vikings využili. Úplne ho zmiatli.

Ak si spočítame iba tri najvýraznejšie zlyhania obrany na third downoch, dostaneme absurdný obraz. Packers dovolili touchdown pri 3rd-and-23, následne 24-yardovú skompletovanú loptu pri 3rd-and-15, ktorá pripravila ďalší touchdown, a napokon 16-yardový screen pri 3rd-and-12, ktorý pomohol definitívne rozhodnúť zápas. Tri plays, pri ktorých Minnesota potrebovala dokopy 50 yardov na získanie troch first downov. A Packers jej dovolili získať až 78 yardov, pričom všetky tri situácie viedli k touchdownovým drivom.

A aby toho nebolo málo, special teams pridali ešte jeden darček

Po touchdownovom drive Minnesoty mali Packers ešte teoretickú šancu pokúsiť sa o zázračný comeback. Namiesto toho však prišiel ďalší turnover. J. Michael Sturdivant, ktorý len pred niekoľkými minútami skóroval svoj prvý touchdown v NFL, stratil loptu pri kickoff returne.

Vikings sa tak opäť dostali k lopte na polovici Green Bay. Aj tentoraz sa obrana dokázala ubrániť touchdownu, no Reichard pridal ďalší field goal a upravil skóre na konečných 30:10.

Green Bay následne stiahlo Jordana Lova a na ihrisko prišiel Tyrod Taylor. Zápas, ktorý mal Packers vrátiť do boja o divízny titul, sa skončil tým, že ich starting quarterback musel predčasne opustiť ihrisko, pretože už nebolo o čo hrať. A možno ešte bolestivejší je fakt, že Packers po Sturdivantovom touchdowne nedokázali dostať vlastný útok späť na ihrisko počas ďalších 11 minút a 23 sekúnd. Najprv totiž Minnesota predviedla dlhý touchdownový drive a následne Green Bay okamžite stratilo loptu pri kickoff returne. Ak existuje spôsob, ako úplne zabiť akýkoľvek náznak comebacku, potom je to presne tento.

Dva dropy za sebou

Ďalším príkladom toho, ako Packers proti Vikings zlyhávali aj v úplne základných herných situáciách, bol Matthew Golden, ktorý počas jedného drivu v druhej štvrtine nezachytil dve prihrávky Jordana Lovea za sebou. Najskôr pri 2nd-and-6 zostal úplne voľný v strede ihriska proti zone coverage, no napriek dokonale presne umiestnenej prihrávke mu lopta vypadla z rúk. Namiesto pohodlného first downu tak Packers čelili ďalšej rozhodujúcej situácii.

Love sa pri treťom downe opäť obrátil na Goldena, no ani tentoraz receiver nedokázal prihrávku bezpečne zachytiť a Green Bay muselo puntovať.

Čísla a tape sú ešte horšie, než vyzeralo samotných osem sackov

Ak chceme pochopiť, ako katastrofálne fungovala ofenztína lajna Packers proti Minnesote, nestačí sa pozrieť iba na osem inkasovaných sackov. Skutočný rozsah problému odhaľujú aj pokročilé štatistiky, ktoré ukazujú, ako rýchlo sa obrancovia Vikings dokázali dostávať k Jordanovi Loveovi. Podľa Next Gen Stats čelil Love tlaku pri 21 z 35 dropbackov, teda v 60 % prípadov, čo predstavovalo jeho nové kariérne maximum. Navyše bol pod rýchlym tlakom, teda tlakom vytvoreným do 2.5 sekundy od snapu, až pri 40 % dropbackov. Pri minimálne 20 dropbackoch išlo o najvyššiu hodnotu zaznamenanú dátami Next Gen Stats v jednom zápase NFL počas celej sezóny 2026.

Katastrofálny výkon ofenzívnej lajny Packers proti Vikings potvrdzujú aj individuálne štatistiky. Podľa ESPN dosiahla celá jednotka pass block win rate na úrovni iba 19 %, čo znamená, že blokovanie dokázala úspešne udržať minimálne 2,5 sekundy pri menej než každej piatej hodnotenej passovej play. Najviac tlakov povolil Laken Tomlinson (5), nasledovali Anthony Belton a John Williams (obaja 4), Travis Glover (3) a Jordan Morgan (2). Morgan sa mi mimochodom v pass-protection pomerne páčil, akurát ten run-blocking je stále hrozný. Dokonca aj Mekhi Becton, ktorý odohral iba tri pass-blocking snapy, dovolil dva tlaky.

Ešte absurdnejšie vyzerajú čísla od SumerSports. Love mal podľa ich metodiky priemerný čas do odhodu iba 2,19 sekundy, štvrtý najrýchlejší spomedzi 288 hodnotených individuálnych quarterbackských výkonov tejto sezóny, no napriek tomu čelil tlaku pri 62,2 % dropbackov, čo bola druhá najvyššia hodnota z celej vzorky. Pre porovnanie, spomedzi 14 zápasov, v ktorých sa quarterback zbavoval lopty v priemere za menej než 2,3 sekundy, žiadna iná obrana nevytvorila pressure rate vyšší než 34 %. Minnesota dosiahla viac než 62 %. Podľa Next Gen Stats bol Loveov priemerný čas do hodu 2,33 sekundy, jeho druhý najrýchlejší čas v kariére v jednom zápase. Rozdiel medzi hodnotami jednotlivých zdrojov vyplýva z odlišných metodík merania, no záver je rovnaký. Love sa snažil zbavovať lopty extrémne rýchlo, ale ani to nestačilo na to, aby ho ofenzívna lajna dokázala ochrániť.

Keď quarterback drží loptu štyri sekundy a následne inkasuje sack, môžeme diskutovať o tom, či mal prihrať skôr, či príliš dlho čakal na uvoľnenie receivera alebo či správne prečítal coverage. Lenže keď sa quarterback pokúša odhadzovať loptu za približne 2,2 sekundy a napriek tomu čelí tlaku pri takmer dvoch tretinách dropbackov, je zrejmé, že problém sa nachádza predovšetkým pred ním.

Podľa Next Gen Stats zaznamenala Minnesota v nedeľu 16 rýchlych tlakov proti Jordanovi Loveovi. A keď k nim pripočítame ďalších 19 rýchlych tlakov z prvého vzájomného zápasu v 1. weeku, dostaneme neuveriteľné číslo 35 rýchlych tlakov v dvoch zápasoch proti rovnakému quarterbackovi. Pre mnohých quarterbackov ide o množstvo tlakov, ktorým nemusia čeliť ani počas niekoľkých týždňov. Love ich proti Minnesote zažil v priebehu dvoch stretnutí.

Love bol v celej svojej kariére pod tlakom pri minimálne polovici dropbackov iba trikrát. Všetky tri takéto zápasy prišli v sezóne 2026 a dva z nich boli práve proti Vikings. Minnesota sa navyše postarala o tri najvýraznejšie individuálne zápasy v sezóne z pohľadu vytvoreného tlaku na súperovho quarterbacka. V prvom zápase proti Green Bay dostali Vikings Lova pod tlak pri 50 % dropbackov, zaznamenali 15 QB hitov a štyri sacky. V odvete sa tieto čísla ešte zhoršili na 60 % dropbackov pod tlakom, 12 QB hitov a osem sackov. A Minnesota tým zároveň vytvorila ďalší historický zápis. Vikings zaznamenali minimálne osem sackov a získali štyri turnovers v jednom zápase prvýkrát od 7. weeku sezóny 1989.

Brian Flores dokonale odhalil najväčšiu slabinu ofenzívnej lajny Packers – neschopnosť správne identifikovať blokovacie úlohy a koordinovane reagovať na pohyb defenzívneho frontu. Minnesota využila stunty pri 43 % dropbackov Packers, konkrétne pri 16 plays. Výsledkom bolo 11 tlakov a štyri sacky práve pri týchto 16 dropbackoch. To znamená, že Packers sa dostali pod tlak pri takmer 69 % akcií, v ktorých Vikings využili stunt, a každá štvrtá takáto akcia sa skončila sackom.

Flores pritom opakovane využíval pohyb obrancov cez jednotlivé gapy. Eric Wilson aj Kyle Van Noy vykonali po päť looping rushes, pri ktorých sa obranca po snape presúva za spoluhráčom do iného priestoru ofenzívnej lajny. Takéto koncepty vyžadujú presnú komunikáciu medzi centrom, guardmi a tacklami, pretože jednotliví blokujúci hráči musia správne identifikovať, koho majú prevziať.

Levi Drake Rodriguez a Jalen Redmond vytvorili dohromady 13 tlakov z interior defenzívnej lajny, zatiaľ čo Andrew Van Ginkel a Dallas Turner pridali ďalších osem. To znamená, že tlak neprichádzal iba z edge, ale pravidelne aj priamo cez stred ofenzívnej lajny, kde má Jordan Love najmenej priestoru na únik. A to dokonale ilustruje aj rozpis jednotlivých sackov podľa času, za ktorý vznikol tlak podľa SumerSports. Pri ôsmich sackoch potrebovali obrancovia Minnesoty na vytvorenie tlaku postupne iba 2,1; 2,6; 2,6; 2,4; 2,6; 2,3; 2,5 a 2,7 sekundy. Ani pri jednom z týchto sackov teda Love nemal viac než 2,7 sekundy pred vznikom tlaku. Priemer dosahoval približne 2,48 sekundy. Toto nie je situácia, v ktorej quarterback jednoducho príliš dlho drží loptu. Toto je systematické zlyhávanie pass protection, pri ktorom sa súperovi obrancovia dostávajú do pocketu takmer okamžite po snape.

Ofenzívna lajna Packers má v tejto sezóne podľa ESPN Analytics pass block win rate na úrovni iba 31 %, čo je najhoršia hodnota v celej NFL. Aby sme si uvedomili, aké katastrofálne je toto číslo, stačí porovnanie s minulou sezónou. V roku 2025 patrila najhoršia ofenzína lajna v tejto štatistike Los Angeles Chargers, ktorá dosiahla pass block win rate 53,9 %. A to sme vtedy počúvali, ako nehorázne nefunkčná tá ofenzívna lajna je. Packers sú však až o 22,9 percentuálneho bodu horší než najhorší tím celej predchádzajúcej sezóny. Pass block win rate pritom vyjadruje podiel situácií, v ktorých ofenzívna lajna dokáže úspešne udržať blokovanie minimálne 2,5 sekundy.

John Williams na centrovi: Experiment, ktorý začína byť neudržateľný

Osobitnou kapitolou je John Williams. Packers ho pre zranenia Seana Rhyana a Jacoba Monka presunuli z pozície ofenzívneho tackla na centra, hoci na tejto pozícii nemal predchádzajúce skúsenosti. Spočiatku sa zdalo, že Williams dokáže aspoň čiastočne odvádzať svoju prácu, no proti Vikings sa naplno ukázali limity tohto experimentu. Pri viacerých akciách bolo vidieť Williamsa, ako po snape zostáva bez priameho blokovacieho súboja alebo sa snaží zorientovať v pohybe obrancov, zatiaľ čo Jordan Love už čelí tlaku. Center takto nemôže fungovať proti obranám využívajúcim komplikované stunty, blitzy a neustále presuny defenzívneho frontu.

Samozrejme, Williamsa nemožno viniť za všetky problémy. Je to pôvodne ofenzívny tackla, ktorý bol pre zranenia spoluhráčov postavený do mimoriadne náročnej pozície. Center pritom neplní iba úlohu blokujúceho hráča, ale často zohráva zásadnú úlohu pri komunikácii ochrany, rozpoznávaní postavení obrancov a koordinácii celej interior ofenzívnej lajny. Ak hráč tieto úlohy nezvláda dostatočne rýchlo, problémy sa prenášajú aj na oboch guardov a následne na celý pocket. Proti Vikings navyše Williams pokazil viacero snapov, vrátane toho, ktorý Dallas Turner získal pre Minnesotu. Ďalší turnover tak priamo súvisel s improvizovaným obsadením jednej z najdôležitejších pozícií ofezívnej lajny.

Mekhi Becton a ďalšie personálne experimenty

Problémy sa pritom netýkali iba Williamsa. Kritiku si vyslúžil aj Mekhi Becton, ktorý proti Vikings nastúpil iba na tri ofenzívne snapy a pustil na nich dva tlaky na qaurterbacka. Nastupoval ako šiesty ofenzívny lineman na ihrisku. Úprimne, neviem v akom vesmíre si Luke Butkus mohol myslieť, že je to skvelý nápad. Jeho najväčšou slabinou je hra v priestore, kde proste nemá rýchlosť, agilitu, výbušnosť a akceleráciou potrebnú na to, aby na obrovskom priestore dokázal blokovať. Keď sa pozeráte na tie jeho snapy, tak vám je až zle.

Problémy, ktoré sa opakujú

Zápas proti Minnesote bol ukážkou toho, ako sa dokáže spojiť niekoľko problémov, ktoré Packers trápia prakticky celú sezónu, a vytvoriť z nich jeden katastrofálny výsledok.

Všetko sa začína pri ofenzívnej lajne. Osem sackov a dvanásť QB hitov pritom nebolo iba výsledkom individuálnej dominancie obrancov Vikings. Packers opakovane zlyhávali pri rozpoznávaní blitzov, preberaní stuntov a komunikácii medzi jednotlivými hráčmi ofenzívnej lajny. O to horšie vyznieva skutočnosť, že Brian Flores neprišiel s ničím, čo by Packers nemali očakávať. Minnesota má najvyššiu blitz rate v NFL a už v prvom vzájomnom zápase posielala na Lovea dodatočných obrancov pri viac než 80 % dropbackov. Packers mali odvtedy deväť týždňov na prípravu. Dokonca videli, ako Buffalo Bills iba šesť dní pred týmto zápasom dokázali proti Vikings efektívne využívať rýchle prihrávky a kontrolovať zápas. Napriek tomu Green Bay vstúpilo do odvety bez presvedčivej odpovede.

Ešte znepokojujúcejšie je vyjadrenie Jordana Lovea, ktorý po zápase priznal, že Vikings v obrane neukázali prakticky nič, čo by Packers už predtým nevideli na videu počas prípravy. To znamená, že Green Bay nezaskočili žiadne úplne nové defenzívne koncepty, ale napriek tomu ich ofenzívna lajna absolútne nedokázala zvládnuť. Problém teda nebol iba v prekvapivej taktike Briana Floresa, ale predovšetkým v samotnom vykonávaní blokovacích úloh a schopnostiach hráčov reagovať na známe defenzívne schémy.

LaFleur po zápase priznal, že mal rýchlu passovú hru využívať skôr. V pondelok následne spomenul viacero príčin kolapsu: zranenie ofenzívneho linemana v závere týždňa, problémy so snap countom, nedostatočné vykonávanie blokovacích úloh proti rozmanitým frontom Minnesoty aj vlastné nevydarené play calls.

Jednou z najzaujímavejších informácií, ktoré Matt LaFleur prezradil po katastrofálnej prehre proti Vikings, je skutočnosť, že Kevin Zeitler mal pôvodne nastúpiť v základnej zostave na pozícii pravého guarda. Skúsený veterán po svojom vydarenom vystúpení proti Patriots konečne dostal príležitosť prevziať väčšiu úlohu v ofenzívnej lajne, ktorá počas celej sezóny patrí medzi najväčšie slabiny Packers. Hoci Zeitlera už trápil členok, tréneri s ním na nedeľu počítali. Vo štvrtok však počas tréningu utrpel podľa LaFleura nezvyčajné zranenie tricepsu, ktoré úplne zmenilo pripravené plány. Zeitler sa údajne veľmi snažil presvedčiť trénerov, aby ho napriek zraneniu nechali hrať, no Packers sa rozhodli neriskovať. Do základnej zostavy sa tak dostal Travis Glover, ktorý predtým vynechal dva zápasy pre zranenie kolena. A výsledok poznáme. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že by samotná prítomnosť Zeitlera automaticky vyriešila všetky problémy, keďže zlyhania prichádzali prakticky zo všetkých pozícií. Je však mimoriadne frustrujúce, že Packers konečne plánovali nasadiť skúseného guarda, ktorý by mohol pomôcť stabilizovať interior ofenzívnu lajnu, no o túto možnosť prišli iba niekoľko dní pred jedným z najdôležitejších zápasov sezóny.

Ešte znepokojujúcejšie je LaFleurovo priznanie, že obrancovia Vikings dokázali opakovane predvídať okamih snapu a získavali tak náskok pred ofenzívnou lajnou Green Bay. Predovšetkým Dallas Turner pri niekoľkých akciách vyštartoval z edge tak rýchlo, že ofenzívny tackle prakticky nemal šancu dostať sa do správnej blokovacej pozície. Problém mal pritom dve príčiny. Vikings dokázali odhadovať rytmus snap kadencie Jordana Lovea, no zároveň využívali situácie, keď Packers nechávali play clock klesnúť takmer na nulu. Love totiž často čakal do posledných sekúnd, aby prinútil obranu Briana Floresa odhaliť svoje skutočné postavenie a naznačiť, odkiaľ príde blitz. Lenže táto taktika sa obrátila proti nemu. Keď play clock pravidelne smeroval k nule, obrancovia Minnesoty dokázali oveľa presnejšie odhadovať, kedy musí prísť snap, a získavali výhodu už pri samotnom štarte akcie. LaFleur dokonca priznal, že pri niekoľkých Turnerových štartoch mal podozrenie na offsides, no keďže rozhodcovia nič neodpískali, Packers si s tým jednoducho museli poradiť. Turner po zápase aj priznal, že kadenciu Packers pozná a dokázal ju využiť vo svoj prospech.

Packers v behovej hre aj pass protection opakovane zlyhávali ešte pred samotným fyzickým súbojom s obrancom. Hráči totiž príliš často nedokázali správne identifikovať, koho vlastne majú blokovať. Keď sa pozeráme na film ofenzívnej lajny Packers proti Vikings, tak je to jeden z najhorších, aké v tejto sezóne môžete nájsť. Hráči Green Bay prakticky nevedeli, ako reagovať, keď Minnesota presúvala svoj defenzívny front pred snapom alebo bezprostredne po ňom.

A toto je zásadný rozdiel medzi nedostatkom individuálnej kvality a nedostatočnou prípravou. Ak ofenzívny lineman prehrá fyzický súboj proti kvalitnejšiemu obrancovi, tréner s tým nie vždy dokáže niečo urobiť. Ak však hráč pravidelne blokuje nesprávneho obrancu, nedokáže správne identifikovať svoju úlohu, alebo zostáva stáť bez súboja, zatiaľ čo quarterback inkasuje sack, potom sa musíme pýtať aj na kvalitu coachingu. Packers totiž často dokázali vytvárať aspoň použiteľné bloky v situáciách, keď hráči správne identifikovali svoje úlohy. Najväčším problémom však bola práve táto prvá fáza akcie. Obrana Minnesoty nemusela pri každom snape poraziť blokujúceho hráča. Niekedy stačilo iba správne zmeniť postavenie alebo vykonať stunt a ofenzívna lajna Packers sa sama dostala do chaosu.

Nikto nespochybňuje, že Green Bay v tejto sezóne bojuje s obrovskými problémami v ofenzívnej lajne. Zranenia Seana Rhyana, Kevina Zeitlera či Zacha Bako-Beweleho výrazne oslabili celý útok a tréneri museli neustále improvizovať. Lenže práve tu stojí za pripomenutie sezóna 2021. Packers vtedy počas záverečnej časti základnej časti nastupovali s ofenzívnou lajnou v zložení Yosh Nijman, Jon Runyan Jr., Lucas Patrick, Royce Newman a Billy Turner. Ani zďaleka nešlo o ideálnu päťčlennú zostavu a Green Bay sa takisto muselo vyrovnávať s viacerými zraneniami. Napriek tomu Packers dokázali v tomto období nastrieľať 45 bodov proti Bears, 31 proti Ravens, 24 proti Browns, 37 proti Vikings a 30 proti Lions.

Nie je tento tím presne tam, kde bol posledné tri sezóny?

Matt LaFleur a Brian Gutekunst dostali po minulej sezóne od nového prezidenta klubu Eda Policyho nové zmluvy. Vedenie Packers tak jasne vyjadrilo presvedčenie, že práve táto dvojica dokáže doviesť Green Bay k ďalšiemu Super Bowlu. Lenže po desiatich týždňoch sezóny 2026 sa opäť natíska otázka, ktorú si fanúšikovia kladú už niekoľko rokov. Posunuli sa Packers skutočne niekam dopredu, alebo iba opäť sledujeme mužstvo, ktoré dokáže pravidelne porážať slabších súperov, no v najdôležitejších momentoch proti kvalitnej konkurencii zlyháva?

Green Bay skončilo v posledných troch sezónach na siedmej pozícii NFC a do playoff vstupovalo ako posledný nasadený tím konferencie. Po desiatich týždňoch aktuálnej sezóny sa opäť nachádza presne na siedmom mieste. A to napriek tomu, že Jordan Love podáva výnimočné individuálne výkony, získali Micah Parsonsa a pod Jonathanom Gannonom vybudovali výrazne efektívnejšiu obranu. Ak sa po všetkých týchto zmenách tím stále nachádza prakticky v rovnakej pozícii ako v predchádzajúcich rokoch, potom je úplne legitímne pýtať sa, kde je problém.

Samozrejme, návraty Parsonsa, Zaira Franklina či Seana Rhyana môžu mužstvo výrazne posilniť. Packers majú dostatok individuálneho talentu na to, aby dokázali poraziť prakticky kohokoľvek. Veď iba týždeň pred katastrofou proti Vikings nastrieľali Patriots na ich vlastnom ihrisku 45 bodov. Lenže práve v tom spočíva najväčší problém tohto tímu. Nikto nevie, ktorých Packers uvidí v nasledujúcom zápase. Tých, ktorí dokážu rozobrať kvalitnú obranu Patriots a vyzerať ako skutočný Super Bowl contender? Alebo tých, ktorí doma proti Minnesote nedokážu ochrániť svojho quarterbacka, stratia štyri lopty a nechajú súpera premeniť 3rd-and-23 pre touchdown?

Prehra proti Vikings bola výsledkom zlyhaní prakticky na každej úrovni organizácie – od skladby a pripravenosti ofenzívnej lajny, cez game plan a rozhodnutia trénerského štábu až po samotné vykonávanie elementárnych futbalových činností na ihrisku. A ak Packers tieto problémy nedokážu vyriešiť, potom ich nezachráni ani ďalší výnimočný výkon Jordana Lova. Pretože talent na Super Bowl Green Bay možno má. Zatiaľ však stále neukázalo, že má aj konzistentnosť, disciplínu a pripravenosť tímu, ktorý ho dokáže skutočne vyhrať.

V obrane sa našlo niekoľko svetlých momentov

V obrane sa našlo niekoľko hráčov, ktorých individuálne výkony si zaslúžia pochvalu. Veľmi sa mi páčil predovšetkým Lukas Van Ness, ktorý bol aktívny v pass rushi, dokázal vytvárať tlak na Kirka Cousinsa cez najlepšieho ofenzívneho linemana Vikings Christiana Darrisawa a pripísal si dôležité dva sacky. Jeho zákroky pomohli Green Bay opakovane zastaviť Minnesotu v red zone a prinútiť ju uspokojiť sa iba s field goalmi. Van Ness ukázal, že dokáže byť rozdielovým hráčom aj bez Micaha Parsonsa na ihrisku.

Výborný zápas podľa mňa odohral aj Keisean Nixon, ktorý sa viackrát ocitol v náročných coverage situáciách proti Justinovi Jeffersonovi. Dvakrát dokázal priamo v end zone ubrániť prihrávky a zabrániť tak dvom potenciálnym touchdownom.

Pozitívne ma prekvapil aj Carrington Valentine, ktorý musel naskočiť do zápasu po zranení Brandona Cisseho. Napriek tomu sa dokázal rýchlo prispôsobiť tempu zápasu, obstál v náročných coverage situáciách a predviedol kvalitný výkon.

Osobitnú pochvalu si zaslúži Javon Bullard, ktorý opakovane perfektne čítal screen passes a zastavoval akcie Minnesoty ešte predtým, než sa vôbec stihli rozvinúť. Už pri úvodnom drive Vikings výborne rozpoznal screen na Mylesa Pricea a zastavil ho so stratou štyroch yardov pri third-and-7, čím okamžite prinútil Minnesotu puntovať. Podobnú schopnosť rýchlo diagnostikovať akcie a agresívne vystupovať proti receiverom predvádzal aj v ďalšom priebehu stretnutia.

Kaleb Johnson ako jediné pozitívum katastrofálneho útoku

Napriek mimoriadne slabému výkonu útoku Packers sa našlo aspoň jedno pozitívum – Kaleb Johnson začína konečne ukazovať svoj potenciál. Proti Vikings zaznamenal 10 behov pre 42 yardov, čím nadviazal na vydarený zápas proti Patriots, v ktorom získal 68 yardov zo 14 behov. Pre running backa v druhej sezóne NFL tak ide o dva povzbudivé výkony za sebou, obzvlášť vzhľadom na problémy ofenzívnej lajny.

Práve Johnson bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sa útok Green Bay v tretej štvrtine konečne prebudil. Za stavu 0:20 odštartoval jediný touchdownový drive Packers dvoma behmi za osem a deväť yardov, pričom neskôr v tej istej štvrtine pridal ďalší osem-yardový zisk. Hoci nezaznamenal žiadny výrazne dlhý beh, opakovane dokázal nájsť správnu medzeru v obrane a získať pozitívne yardy.

Pri absencii Josha Jacobsa, ktorý je mimo hry pre zranenie prsta, pôsobí Johnson momentálne ako najprirodzenejší runner na súpiske Packers. Stále má svoje nedostatky, predovšetkým v tom, že sa niekedy necháva až príliš ľahko zastaviť, no ukazuje dobrý cit pre vyhľadávanie voľných priestorov a často dokáže pri pokuse o tackle padnúť dopredu pre ďalšie yardy. Samozrejme, Johnson sám osebe nevyrieši katastrofálnu behovú hru Green Bay, ale po dvoch solídnych výkonoch za sebou si jednoznačne pýta viac príležitostí v nasledujúcich zápasoch.


GO PACK GO!

Fanúšikovský projekt

Tvoríme pre vás vo voľnom čase.
Pomôž nám pokračovať.

Nie sme za to platení — každá podpora nám pomáha tvoriť lepší obsah pre slovenských a českých fanúšikov Packers.

PODPORTE NÁS

Diskusia

Chceš sa zapojiť do diskusie?

Pre komentovanie a reakcie sa musíš prihlásiť alebo zaregistrovať.