Packers dlho držali zápas pod kontrolou, no v závere sa im všetko rozsypalo a z dobre rozohraného duelu zostala ďalšia bolestivá prehra.

Hello, darkness, my old friend. Green Bay Packers sa opäť zrútili. Tím Matta LaFleura mal počas prvých 40 minút nedeľného otváracieho zápasu sezóny duel plne pod kontrolou, no Minnesota Vikings následne nastrieľala posledných 29 bodov zápasu a na U.S. Bank Stadium si došli po víťazstvo 39-22. Po tom, čo Packers zakončili sezónu 2025 piatimi prehrami v rade, teraz vstupujú do ročníka 2026 s bilanciou 0–1.

Packers prekonali Vikings v celkovom počte yardov 419 ku 239, čo poukazuje jednak na množstvo explozívnych passových plays vytvorených passovou hrou, ale aj na efektivitu obrany Jonathana Gannona na play-to-play báze. Green Bay priemerovalo 6.3 yardu na play, zatiaľ čo Minnesota iba 3.9. Vo väčšine zápasov by takéto čísla znamenali pohodlné víťazstvo Packers. Tentoraz nie.

Packers síce počas prvých troch štvrtín nehrali dokonale, no pred začiatkom štvrtej štvrtiny boli jednoznačne lepším tímom. V úvode viedli 9-0, do polčasu išli za stavu 19-10 a ešte v závere tretej štvrtiny držali náskok 22-10. Nanešťastie pre tím Matta LaFleura však futbalové zápasy trvajú 60 minút. To, že Packers nedokázali získať jediný yard na 4th&1 a následne sa úplne rozsypali, veľmi presne vystihuje toto obdobie futbalu v Green Bay.

Dostať v NFL 39 bodov je veľa. Nie je to číslo, ktoré chcete od svojej obrany vidieť v akejkoľvek fáze sezóny, už vôbec nie vo weeku 1 a už vôbec nie proti backup quarterbackovi. Napriek tomu, že práve 39 bodov Packers v nedeľu dovolili, toto číslo vôbec nevystihuje realitu toho, ako obrana v skutočnosti hrala. Obrana sa totiž opakovane dostávala do katastrofálnych situácií, najmä počas druhého polčasu, keď trpela zlou field position aj veľmi zlými rozhodnutiami rozhodcov. To druhé bolo obzvlášť výrazné počas go-ahead drivu Vikings v štvrtej štvrtine, no problém s field position pretrvával prakticky počas celého druhého polčasu.

To nevymyslíš…

Čísla z prehry v Minnesote sú až absurdné. Packers prekonali Vikings v celkových yardoch o viac než 180 yardov a napriek tomu prehrali 39-22. V histórii Green Bay sa od roku 2018 stalo iba dvakrát, že Packers súpera prekonali o minimálne 180 yardov a zápas prehrali – 7. októbra 2018 v Detroite pri prehre 31-23 a teraz 13. septembra 2026 v Minnesote pri prehre 39-22.

Ešte bizarnejšie vyzerá efektivita na jeden play. Green Bay priemerovalo 6.3 yardu na play, Minnesota iba 3.9, teda rozdiel bol obrovských +2.4 yardu na play v prospech Packers. Napriek tomu Green Bay prehralo o 17 bodov. Naposledy tím v NFL prehral o minimálne 17 bodov napriek výhode +2.4 YPP práve vtedy, keď sa to stalo Packers minulý rok proti Ravens. A predtým, než to Green Bay dokázalo dvakrát za menej než rok, sa niečo také v NFL nestalo od roku 2013.

Samotných 39 bodov Minnesoty je v tomto kontexte tiež extrémne zvláštnych. Peter Bukowski pôvodne pri svojom researchi našiel, že posledným tímom, ktorý dal 39+ bodov napriek priemeru pod 4 yardy na play, boli Seahawks v roku 2005, keď porazili Eagles 42-0 a priemerovali iba 3.3 YPP. Následne však našiel ešte novší príklad: Patriots v roku 2006 porazili Texans 40-7 napriek tomu, že v útoku priemerovali iba 3.5 yardu na play.

A potom je tu spôsob, akým sa Packers opakovane rozsypávajú v záveroch zápasov. V januárovom Wild Card zápase proti Bears dovolili Chicagu záverečný run 28-6, pričom 25 bodov Bears prišlo iba v štvrtej štvrtine. Proti Vikings teraz Minnesota zakončila zápas neuveriteľným runom 29-0, z toho 22-0 v štvrtej štvrtine. Toto už začína byť viac než náhoda – začína to pôsobiť ako identita tímu. Ak sa pozrieme iba na štvrté štvrtiny a overtime od minuloročného zápasu v Denveri – a dokonca do toho ani nezapočítame Week 18 proti Vikings – obraz je katastrofálny. Denver Packers v závere prehral 7-3, Chicago 19-3, Baltimore 14-0, Chicago v playoff 25-6 a Minnesota teraz 22-0. Súhrnné skóre: 87-12 v neprospech Green Bay.

Aj pravdepodobnosti víťazstva ukazujú, aké nepravdepodobné tieto kolapsy boli. Za posledný rok mali Packers v neskorých fázach zápasov 99 % win probability proti Browns, 99 % proti Bears v regular season, 96 % proti Bears v playoff a teraz 90 % proti Vikings. Pravdepodobnosť, že prehráte všetky štyri takéto zápasy, bola približne 1 ku 2.5 milióna. Packers ich napriek tomu prehrali všetky.

A Minnesota teraz vytvorila aj kus histórie NFL. Vikings sa stali prvým tímom v histórii ligy, ktorý prehrával o minimálne 12 bodov, keď do konca regulárneho hracieho času zostávalo menej než 20 minút, a napriek tomu nakoniec vyhral minimálne o 17 bodov. Packers teda neprehrali iba zápas, ktorý mali pod kontrolou. Dokázali prehrať spôsobom, aký NFL dovtedy nikdy nevidela.

Kontroverzné rozhodnutie

Každý, kto tento zápas sledoval, mohol ukázať na jeden fatálny moment: Matt LaFleur po penalte Minnesote Vikings stiahol z výsledkovej tabule 3 body po field goale Trey Smacka a namiesto toho sa rozhodol skúsiť konverziu na 4th&1 na začiatku štvrtej štvrtiny. Náskok Packers, ktorý mohol byť 8-bodový, zostal iba 5-bodový a následná neúspešná konverzia na štvrtom downe úplne otočila momentum v prospech Vikings. Od tej chvíle sa zápas zmenil na jednostrannú záležitosť.

„Budeme agresívni,“ povedal LaFleur po zápase. „S field goalom by to bol 8-bodový zápas. Keby to bol dvojpossessionový zápas, asi by som uvažoval inak. Ale myslel som si, že máme šancu. V red zone sme nehrali dobre, myslím, že sme boli jedna zo štyroch, oni štyria zo štyroch. Niekedy s tým jednoducho žijete alebo zomriete. Budeme agresívni a v takej situácii sa budeme snažiť ísť súperovi po krku.“

Môžete poukázať na množstvo faktorov, ktoré hovorili proti tomu, aby LaFleur zobral 3 body z výsledkovej tabule. Obrana Packers hrala dobre a v tom momente držala Vikings na 17 bodoch. Minnesota navyše hrala so svojím backup quarterbackom Carsonom Wentzom, pretože starter Kyler Murray opustil zápas už v prvej štvrtine pre otras mozgu. Neboli schopní dať dokopy jeden celý drive cez ihrisko bez toho aby dostali pomoc vo forme penalty na treťom downe, či kontroverzného kick returnu. Trey Smack nepremenil extra point a zápas by sa s field goalom stále držal len v rámci jedného skórovania. Keby Smack ten extra point premenil, field gol by posúval zápas na vedenie o dve držania lopty a v takom prípade by sme toto rozhodnutie de facto vôbec nemali. V minulosti sme kritizovali, že Packers nemajú zabijácky inštinkt, nevedia zápasy dokončiť a hrajú ich kontroverzne, čo ich potom dobieha. Keby sa tu skóruje touchdown, zápas ide do dvoch držaní lopty a je asi rozhodnuté. Za mňa sa správne v prvom polčase LaFleur nedal strhnúť Jordanom Loveom, kedy ho na krátkom štvrtom downe v strede ihriska tlačil do toho, aby išli hrať. Správne sa puntovalo. Stred ihriska, radšej nech idú celé. Ale tu sa hralo tesne pred red zone, Vikings nevedeli prejsť celé ihrisko. Som na ceste, divízny rival, chcem to ukončiť a nedať im šancu držať sa v zápase. Či už to premením alebo nie, stále to bude o jedno držanie lopty. Chápem toto zmýšľanie.

Vikings neboli schopní hýbať s loptou a prechádzať celé ihrisko bez pomoci v podobe penált. Pred týmto momentom mali drivy, ktoré boli pre:

• -1 yard,
• 15 yardov,
• 50 yardov (predĺžený 15 yardovou penaltou na 3rd&15),
• 12 yardov,
• 1 yard,
• 85 yardov (predĺžený 15 yardovou penaltou na 3rd&8 a potom 39 yardový touchdown na free play)
• 4 yardy,
• 29 yardov (68 yardový return pripravil loptu už na 28ke – neboli odpískané na ňom 3 holdingy).

Taktiež chápem scenáru, kde sa zoberú 3 body. Zober body, daj potom pozor na loptu a Vikings by bez pomoci rozhodcov celé ihrisko už asi neprešli, keď to dovtedy tiež nedokázali. Výsledok aj samotný play call boli zlé. Proces rozhodovania? To je už iný príbeh. Je ťažké LaFleurovi vyčítať agresivitu, keď jednou z najčastejších výhrad voči nemu bolo práve to, že sa s vedením správa príliš konzervatívne. Ťažko sa ubrániť myšlienke, že LaFleurovo rozhodnutie bolo možno prehnanou reakciou na minuloročné kolapsy proti Bears a že tentoraz kyvadlo vychýlil príliš opačným smerom v snahe ukázať tímu, že v závere zápasov budú agresívni. Možno chcel radšej prehrať pri agresívnom pokuse, ale nič v tomto zápase nenaznačovalo, že proti tomuto súperovi potrebuje na začiatku štvrtej štvrtiny riskovať až tak veľa. Jednoducho si mohol zobrať body. „Úvaha sa v podstate zredukovala na snahu spraviť z toho dvojpossessionový zápas,“ povedal LaFleur.

Model pre rozhodnutia na štvrtý down od Bena Baldwina mierne preferoval field goal, ale rozdiel vo win probability bol iba 1 % – 80 % oproti 79 %.

Za mňa osobne toto samotné rozhodnutie nebolo dôsledkom, prečo sme prehrali. Áno, nevyšlo to, ale následne sa toho v zápase udialo toľko, že ukázať na toto jedno a povedať, že len kvôli tomuto sa prehral zápas nie je presné. Keby to bol záver zápasu, oukej. Ben Johnson v prvom zápase proti Panthers vyhrával 21-14 a išiel hrať 4. down na vlastnej 21ke. Taktiež QB sneak, tiež neúspešný a Panthers hneď o tri plays neskôr vyrovnali. Tiež toto jedno rozhodnutie neznamenalo a nerozhodlo o výsledku zápasu. Následne Bears išli 3&out, puntovali a mali šťastie, že returner muffol punt. Opäť na troch plays nič nespravili a premenili aspoň field goal. Šťastie išlo v prospech Bears, ako sme už zvyknutí. Ale v tomto zápase pre Packers hneď v ďalšom drive išlo úplne do opačnej strany.

Rozhodcovia to dotlačili

Vikings zaznamenali päť touchdownov: jeden pri free play po tom, čo Packers pred two-minute warningom skočili do offsidu, jeden po 68-yardovom kickoff returne, jeden počas drivu, v ktorom obrana Green Bay spáchala štyri penalty, pričom tri z nich zrušili úspešné stopky na tretích downoch, a ďalšie dva touchdowny prišli z veľmi krátkych ihrísk po turnoveroch – z 1-yardovej a 14-yardovej línie. Packers v nedeľu Vikings jednoducho neprinútili, aby si svoje body skutočne vybojovali. Poďme si to trošku priblížiť detailnejšie.

Človek sa teší 9 mesiacov na futbal. A potom po prvom zápase svojho tímu má obrovskú pachuť z toho, že si nemohol užiť šport, ktorý tak miluje a v centre diania bol výkon rozhodcov. NFL je dnes multimiliardový kolos, ktorý neustále hľadá spôsob, ako z ligy vytlačiť ďalší dolár – rozširuje kalendár, pridáva zápasy, lieta s tímami po celom svete, tlačí medzinárodné zápasy do ďalších krajín a otvorene sníva o ešte väčšej expanzii do Európy. Na marketing, televízne práva a globálny rast má nekonečné ambície. A potom príde nedeľa a tá istá liga stále nedokáže vyriešiť jednu z najzákladnejších podmienok férovej súťaže: konzistentné rozhodovanie zápasov. Rozhodcovia zostávajú terčom rovnakých kontroverzií rok čo rok, zásadné verdikty ovplyvňujú celé zápasy a liga pritom nedokázala ani vybudovať stabilný systém profesionálnych full-time rozhodcov zodpovedajúci produktu, ktorý generuje miliardy. NFL chce byť globálnou športovou veľmocou, ale občas pôsobí absurdne, keď dokáže dostať zápas na druhý koniec sveta skôr, než dokáže zabezpečiť, aby 12 penált jedného tímu a tri druhého nevytvárali pocit, že rozhodcovia sú väčšou súčasťou príbehu než samotní hráči.

Poďme ale pekne krok za krom. Hneď prvá ofenzívna play Packers tejto sezóny. Jordan Love je po odhode trafený rukou do prilby a následne príde kontakt helmet-to-helmet. Na treťom downe prišiel prvý late hit na Lova, ale žiadny faul. Nechávame chlapcov hrať futbal. Okej, len to pískajte rovnako.

Potom tu máme tretí ofenzívny drive Vikings. 3rd&7. Quarterback Kyler Murray scrambluje a namiesto klasického slidu sa rozhodne získať extra yardy a hádže sa smerom dopredu. Tým sa stáva normálnym hráčom, na ktorého sa už nevzťahuje ochrana quarterbacka. Začína sa hádzať príliš neskoro a Javon Bullard už vtedy ide do tacklu. Hlava do strany, nevedie tackle prilbou, ale ramenom a ide zastaviť runnera. Ale ten sa hádže hlavou dopredu, dostáva na ňu hit ramenom a prichádza flag za 15 yardov. Futbalová play, ktorá sa žiaľ skončila nešťastne a preto prišiel flag. Čo chceme od obrancu aby robil viacej? Už keď sa neskoro Murray hádzal dole, tak on už bol v pohybe. Išiel do toho čisto, neviedol to prilbou… Počas pondelkovej tlačovej konferencie head coach Vikings Kevin O’Connell povedal, že si nemyslí, že zákrok safetyho Javona Bullarda na Kylera Murrayho bol nečistý. O’Connell označil zákrok za „tvrdý a fyzický“, no zároveň dodal, že „z toho nikoho neviní“. Vikings mali puntovať, namiesto toho dostali 15 yardov a potom premenili field goal.

Packers dovolili v nasledujúcich dvoch drivoch iba jeden first down a v oboch prípadoch prinútili Vikings puntovať, zatiaľ čo útok získal field goal po veľkom kickoff returne Bo Meltona. Punt Daniela Whelana potom postavil Vikings na ich vlastnú 15-yardovú líniu, keď do konca prvého polčasu zostávalo niečo vyše päť minút. Drive sa začal sackom na Wentza od Keiseana Nixona a Jonathana Forda, po ktorom Brenton Cox skočil do offsidu. Krátky zisk pripravil 3rd&8, ktorý Wentz skompletoval prihrávkou na Justina Jeffersona cez stred ihriska. A aj ten sack Forda… ako tu nevideli holding? Počas celej play bol držaný.. Žiadny flag.

Evan Williams ho pri páde tvrdo zasiahol do chrbta a dostal ďalšiu penalty za unnecessary roughness – už druhú, ak si ich počítate. Pri tejto play mi vždy napadnú slová Toma Bradyho. Brady to hovoril veľmi priamo. Jeho pointa bola, že quarterback nesie zodpovednosť za to, kam loptu hodí, a musí chrániť svojich receiverov pred situáciami, v ktorých ich vystaví veľkému hitu. Wentz tu Jeffersonsa vôbec nechránil. Poslal nepresnú/privysokú prihrávku na Jeffersona, ten musel po ňu do vzduchu a išiel po ňom Evan Williams. Ten už bol v pohybe ku nemu a išiel do tacklu – opäť neviedol prilbou, tá išla do strany a išiel ramenom. Ale ako Jefferson stratil koordináciu, lebo musel ísť po lopte do neprirodzenej pozície, začal padať a Evan ho trafil ramenom. Penalta za extra 15 yardov.

Opäť, obranca nemal čo iné spraviť. Dostal penaltu za to, že zákrok vyzeral škaredo a quarterback poslal zlú prihrávku. Wentz potom premenil ďalší 3rd down pri polovici ihriska, tentoraz prihrávkou na T.J. Hockensona. Následne Lukas Van Ness skočil do offsidu a Wentz využil free play na hlbokú prihrávku na Jeffersona, ktorý z toho spravil 39-yardový touchdown. Najhoršie na tom je, že Vikings tú play ani nechceli odohrať. Chceli len nechať čas dotiecť k two-minute warningu – a napriek tomu chytili LVN-a na offside.

Po field goale Treya Smacka, ktorým Packers zvýšili svoj náskok na 22-10, Myles Price vrátil loptu 59 yardov a dostal Vikings až na 28-yardovú líniu Green Bay. Ale keď sa pozrieme na tento return, tak na ňom môžeme nájsť 3 holdingy, ktoré kľudne mohli byť odpískané. Nezabúdajme, že skorej v zápase nám bol odpískaný holding na returne. Teraz ani jeden nebol v centre pozornosti rozhodcov. Aaron Jones potom len tesne premenil 3rd&1 behom a obrana Packers následne predviedla niekoľko dobrých plays, vďaka ktorým pripravila 3rd&8. Zaire Franklin sa však stratil v coverage a Wentz našiel voľného T.J. Hockensona cez stred ihriska pre 16-yardový touchdown. Drive Vikings: 6 plays, 28 yardov, 2 first downy.

A potom sa dostávame do jedného drivu, nad ktorým mozog prestáva fungovať. Práve pri tomto drive sa fanúšikovia Packers začínajú oprávnene chytať za hlavu. Obrana mala tri úspešné stopky na tretích downoch – jedna prišla sackom a ďalšia interceptionom v end zone – no všetky boli zrušené veľmi spornými penaltami od Hochuliho a jeho crew. Všetko sa, samozrejme, začalo po tom, čo Matt LaFleur stiahol field goal z výsledkovej tabule. Minnesota prebrala loptu na vlastnej 17-yardovej línii.

Vikings si najskôr pripísali first down po 13-yardovom zisku Josha Olivera, no pri druhej sérii downov sa zdalo, že drive je na konci. Edgerrin Cooper sa na druhom downe dostal k quarterbackovi úplne neblokovaný a zaznamenal sack, následne prenikol stredom znova na treťom downe a pripísal si ďalší sack, tentoraz delený s Devontem Wyattom. Vikings však zachránila penalty za holding na Bullarda. To bol prvý zachránený tretí down. Pravidlá hovoria, že pri illegal contact musí kontakt iniciovať obranca. Obranca sa zároveň môže mimo prvých piatich yardov brániť kontaktu, ktorý iniciuje receiver… Čo tu vidíte?

Quarterback nemal ani len šancu niečo spraviť, okamžite po snape bol sackovaný a rozhodcovia si tu našli niečo, čo pred tým celý zápas nepískali. Ako napríklad tu: 3rd&8, Packers vedú 19-10 a do konca tretej štvrtiny zostáva cca 6 minút. Matthew Golden je odzadu v end zóne zatiahnutý, spadne a nič… Toto vám réžia počas zápasu neukázala, že? Tiež keby Brooks nebol stratený a nepustil free rushera, tak Jordan Love má v end zóne úplne voľného Watsona v súboji proti linebackerovi Wilsonovi. Jeho schopnosti v pass protection sú v podstate jediný dôvod, prečo je v tomto tíme. Vikings však prenikali cez protection úplne voľne z toľkých smerov, že bol zrejme zahltený a nevedel, kam sa skôr otočiť – pravidelne.

Alebo aj tu… keď sa odpískal illegal contact Bullardovi, prečo nebol tu odpískaný illegal contact v end zóne proti Goldenovi? Úplne rovnaká situáciu, ktorú rozhodcovia vyhodnotli úplne inak. Najradšej by som bol, keby tieto dve plays sa vôbec neodpískajú a nechajú chalanov hrať futbal. Ale keď si to už neodpískal tu, ako to môžeš odpískať neskôr v závere zápasu v prospech druhého tímu?

O tri plays neskôr Wentz na 3rd&3 pri polovici ihriska hodil nekompletnú prihrávku na Hockensona. Ale počkať – ďalšia vlajka. Tentoraz na rookieho Chrisa McClellana za zákrok na Wentza pri odhode lopty, keď Hochuli tvrdil, že McClellan zvalil quarterbacka na zem celou váhou tela. Lenže to sa podľa replayu nestalo. McClellan spravil veľmi dobrú prácu pri tom, ako sa zaprel rukami o trávnik a zabránil tomu, aby jeho váha dopadla na Wentza. Jasne na to upozornili aj počas prenosu a rovnako aj officiating analytik CBS Gene Steratore. Ale opäť si to môžeme porovnať s tým, čo bolo Vikings prepáčané. Jednoduchá porovnávačka. Hráč Vikings celým telom dopadá na Lova a nijako sa nesnaží zabrániť pádu, ešte ho drží. Flag? Žiadny.

A keď už sme pri tých hitoch na quarterbacka. Čo ten neodpískaný nízky tackle na kolená? Jasné, už sa môže quarterbackovi hádzať do nôh. Za totožný tackle si veľmi dobre pamätáme ako bol Parsonsovi hodený flag, ktorý anuloval sack.

Alebo ďalšia play – Jordan odhodí loptu, obranca ho dobehne a úplne mimo play strčí. Flag? Asi len keď ste Mahomes.

Alebo opäť – lopta je preč, obranca ho opäť dobehne a úplne zbytočné strčenie slušnú dobu po odhodení lopty. Asi sa to opäť píska len keď sa voláte Mahomes. Celý zápas dovoľujú late hity, potom v kľúčovom drive zápasu odpískajú faul proti McClellanovi…

Tretia záchrana však prišla na 3rd&5 zo 6-yardovej línie, keď Evan Williams zachytil Wentzovu prihrávku v end zone. Opäť však prišla vlajka – tentoraz na Xaviera McKinneyho za veľmi slabú, ticky-tack holding penalty. Aaron Jones následne vybehol doľava až do end zone a Vikings sa dostali do vedenia, ktoré už nepustili… Ak toto bol defenzívny holding, čo bolo to zatiahnutie na Goldena v end zóne?

A to už vôbec nejdem hovoriť o tom odpískanom false starte na Jordana Lova pre pohyb ruky pri hard counte… K tomu sa ani nemá zmysel vyjadrovať. Ale false start Darrisowa pri 2-point conversion už nič.

Najviac mi na rozhodcoch prekáža to, keď si počas zápasu nastavia určitý meter, hráči sa mu prispôsobia a potom ho v najdôležitejšom momente úplne zmenia. Ak tri štvrtiny ignorujete illegal contact, defensive holding či hraničné zásahy na quarterbacka, tak ich jednoducho nemôžete začať zrazu pískať jeden za druhým práve počas drivu, ktorý rozhoduje zápas. To nie je o tom, či konkrétny faul technicky existoval alebo nie – problém je konzistentnosť. Rozhodca má nastaviť hranicu a držať ju 60 minút. Keď celý zápas dovolíte určitú úroveň kontaktu a potom v štvrtej štvrtine tú istú play pre druhý tím začnete posudzovať úplne inak, zásadne tým meníte podmienky zápasu presne vo chvíli, keď je výsledok na hrane.

Áno, aj na našej strane neboli odpískané penalty – 2x facemask a ten touch na Aarona Jonesa bol taký, že keby som fanúšik Vikings, tak sa veľmi hádam. Ale celkovo je to v tomto zápase v obrovskom nepomere, kde v kľúčových okamihoch sa rozhodcovia rozhodli, že idú ten zápas dať do rúk Vikings. Keby to nezobrali do rúk rozhodcovia, tak Vikings po našom neúspešnom 4. downe nevyrovnajú a silno pochybujem, že keby potom už len dávame pozor na loptu, že by dokázali čo i len raz prejsť celé ihrisko, keď to pred tým ani raz nedokázali. Už sa teším, ako táto rozhodcovská crew sa bude niekde v druhom weeku na ihrisku usmievať a ďalej spokojne rozhodovať bez akýchkoľvek následkov.

Presne dvakrát za celý zápas dokázal útok Vikings získať viac než 35 yardov, ak odpočítame yardy získané vďaka penaltám. Tri zo štyroch touchdown driveov Minnesoty v druhom polčase sa začínali vo vnútri 30-yardovej línie Packers. Od momentu, keď Packers nezvládli konverziu na štvrtom downe, až po posledné skórovanie Minnesoty odohral útok Green Bay iba päť plays s čistou stratou 15 yardov. Počas tohto úseku Vikings zaznamenali tri touchdowny, pričom ich útok získal len 70 yardov a ďalších 28 yardov prišlo po penaltách. Ak existuje návod, ako prehrať proti backup quarterbackovi, Packers ho v druhom polčase predviedli dokonale: nazbierať množstvo penált – alebo presnejšie, nechať si napískať množstvo penált, čo nemusí byť vždy to isté – nechať svojho quarterbacka neustále inkasovať hity, strácať loptu a opakovane dávať súperovi krátke ihrisko. 39 bodov je veľké a desivé číslo. Ale niekedy – a v tomto prípade určite – dokážu veľké čísla klamať, ak im chýba kontext.

Packers boli v red zone úspešní pri touchdownoch iba 1 zo 4 pokusov, zatiaľ čo Vikings premenili všetky svoje štyri návštevy na touchdowny. Minnesota získala zo svojich štyroch red-zone tripov 29 bodov, Green Bay iba 10. To je rozdiel 19 bodov v zápase, ktorý skončil rozdielom 17 bodov.

3 predsezónne obavy… tá najväčšia sa naplnila

Prehra Packers proti Vikings sa v podstate zredukovala na problém, ktorý sa dal veľmi ľahko predvídať: Brian Flores bude blitzovať ako šialenec a ofenzívna lajna Packers s tým bude mať problém. Aj lepšie ofenzívne lajny než tá v Green Bay už nedokázali spomaliť Floresovu logickú šialenosť. A aby bolo jasné: keď ho nazývam šialencom, myslím to s rešpektom. Robí veci, ktoré nerobí nikto iný, a funguje mu to. To si zaslúži štúdium aj rešpekt.

Problém je v tom, že Packers vedeli, čo príde, a napriek tomu boli systematicky nepripravení to zastaviť. Tento opis nepoužívam ľahkovážne, ale naozaj si myslím, že išlo o systémové zlyhanie odhora až nadol. Nejde iba o to, že Packers mali slabú ofenzívnu lajnu alebo že ich Flores niečím prekvapil. Oni vedeli, akým spôsobom sa tento zápas bude hrať, a prakticky neurobili nič, aby tomu zabránili. Floresov prístup je už dnes dobre známy, takže túto časť môžeme nechať bokom. Packers vedeli, čo príde, a nedokázali to zastaviť. Jednoduché. Spôsob, akým sa to však pokúsili – alebo skôr „pokúsili“ – zastaviť z pohľadu personálu, si zaslúži väčšiu pozornosť.

Začína sa to pri Donovanovi Jenningsovi, bývalom nedraftovanom voľnom hráčovi, ktorý je teraz v tretej sezóne v Packers. Pôvodne podpísal v roku 2024 a pred nedeľným štartom odohral za Green Bay celkovo iba šesť ofenzívnych snapov. Toto číslo by pravdepodobne bolo vyššie, keby sezónu 2025 neukončil na injured reserve po zranení hrdla tesne pred Weekom 18 proti Vikings. Matt LaFleur povedal, že rozhodnutie postaviť Jenningsa bolo o „time on task“. Jennings podľa neho odohral na ľavom guardovi počas tréningov a preseason dostatok snapov na to, aby sa LaFleur cítil komfortne postaviť ho proti najagresívnejšiemu defenzívnemu koordinátorovi vo svete futbalu. Jennings možno bol najpripravenejším ľavým guardom, no to veľa neznamená. Tréningové snapy nedokážeme spočítať, ale podľa Pro Football Focus odohral Jennings naprieč preseason 2024 až 2026 a regular season 2025 celkovo 162 snapov na ľavom guardovi.

Keď bol Aaron Banks mimo hry, jedinými ďalšími možnosťami na ľavom guardovi boli Anthony Belton, ktorý tam v roku 2025 odohral dva snapy, a draft pick z roku 2026 Jager Burton, ktorý tam počas tejto preseason odohral 82 snapov. Je teda pravda, že Jennings mal viac „time on task“ než obaja. Nehovoríme však o obrovskom rozdiele a vzhľadom na to, ako Jennings zahral, stojí za to LaFleurovu argumentáciu spochybniť.

Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo Packers uprednostnili hráča s väčším množstvom skúseností pred lepšou možnosťou. LaFleur a jeho štáb spravili takmer identické rozhodnutie v roku 2022, keď opakovane nasadzovali Roycea Newmana na guarda napriek tomu, že za ním čakal výrazne perspektívnejší Zach Bako-Bewele, vtedy ešte známy ako Zach Tom. Pokiaľ viem, LaFleur vtedy svoje rozhodnutie nevysvetlil presne rovnakým spôsobom, ale situácia bola dostatočne podobná: uprednostnil skúsenosť pred talentom bez ohľadu na to, že lepší hráč si tú pozíciu skôr či neskôr aj tak prevezme. Cítim sa celkom komfortne povedať, že Donovan Jennings nikdy nemal byť budúcnosťou Packers na ľavom guardovi. Burton, prípadne aj Belton, ňou ešte stále byť môžu. Budúcnosť sa však musí niekedy začať a ja by som sa k nej radšej dostal skôr než neskôr. Takéto rozhodnutia však padajú na plecia coaching staffu a aj tam existujú dôvody na pochybnosti.

These guards are going to get Jordan killed pic.twitter.com/YmHgGUDNnk

— Justis Mosqueda (@JuMosq) September 14, 2026

Začnime opäť Jenningsom. Bol považovaný za najväčší úlovok Packers z UDFA class 2024, no odvtedy sa zjavne výrazne neposunul. Áno, Brian Flores už spravil hlupákov aj z lepších linemanov, ale development je veľkou súčasťou kariéry každého UDFA hráča a Jennings podľa všetkého veľa progresu neurobil. Kto za to nesie zodpovednosť? Začína sa to pri trénerovi ofenzívnej lajny Lukeovi Butkusovi, ktorý túto pozíciu zastáva od roku 2022. Packers sú draft-and-develop tím, takže coaching staff musí niesť zodpovednosť za výkony hráčov, ktorých má rozvíjať. Každý ofenzívny lineman, ktorý v nedeľu nastúpil za Packers, vrátane Jenningsa, spadá do obdobia Butkusovho pôsobenia. A ten development je naprieč celou skupinou pomerne biedny, hoci ak ho chceme viniť za Jenningsa, treba mu uznať zásluhy za Zacha Bako-Beweleho a do istej miery aj za Jordana Morgana.

Nad individuálnymi hráčmi sú však ešte taktické rozhodnutia a Packers Jenningsovi ani zvyšku ofenzívnej lajny v nedeľu príliš nepomohli. Packers sa snažili reagovať na Floresove blitz packages tým, že používali full-line slides doprava a zámerne nechávali jedného rushera voľného na blindside Jordana Lovea. Výsledkom bolo množstvo hitov na Lovea a celkovo veľmi zlý deň pre útok. Za tieto taktické rozhodnutia nesie zodpovednosť viac ľudí: Butkus, ofenzívny koordinátor Adam Stenavich aj head coach Matt LaFleur. Vyberte si, koho chcete viniť najviac, alebo ich pokojne obviňte všetkých rovnako. Výsledok je rovnaký: coaching staff Packers robil v nedeľu zlé rozhodnutia so zlými hráčmi.

Keď sa pozeráme na All-22, Packers mali pripravené plays, ktorými mohli a vedelia takovať Vikings, ale chalani vpredu to totálne nezvládli. Ako na tejto play. Do polčasu zostáva 47 sekúnd. Watson je v súboji 1vs1, safety reaguje neskoro a je voľný pre touchdown cez polovicu ihrisku. Avšak blitz zo strany v podaní Harrisona Smith je okamžite pri Loveovi a ten si nemal ani kde do hodu povystúpiť, lebo pocket priamo pred ním sa zbúral a musel odhadzovať zo zadnej nohy.

A dajme si ešte jede prípad toho, že keby sa Jordanovi okamžite nerozpadne pocket, tak má ďalší touchdown na Watsona. Stačilo možno, aby Lloyd pomohl v bloku centrovi Rhyanovi a nedovolil tlak stredom, kde si Jordan opäť nemal ako povystúpiť do hodu. Watson už potom len vyklusal, ale keby to letelo do behu, už ho zastaví iba end zóna. Nech len chalani spravia to čo majú, nič navyše. A je to touchdown.

Pre mňa však najväčšia časť viny padá na Matta LaFleura. On najal Lukea Butkusa, povýšil ho po tom, čo povýšil Adama Stenavicha, a zároveň je ofenzívnym play-callerom Packers. Kto iný by teda mal niesť väčšiu zodpovednosť? Všetko vedie späť k nemu. A ak chceme LaFleur za niečo skutočne v tomto zápase vyniť. Nech sa páči. Toto je ten správny dôvod.

Packers sa do tejto situácie dostali v prvom rade aj kvôli svojmu personálu. Jedna vec je používať hráčov zle. Druhá, hoci súvisiaca, je mať iba zlé alebo neotestované možnosti. A presne v takej situácii sa Packers v nedeľu ocitli. Green Bay podpísalo Aarona Banksa na jar 2025 na obrovský kontrakt, no odvtedy je zranený približne tak často, ako je zdravý. Takto sa nedá hrať, obzvlásť na ceste v Minnesote proti Vikings, keď celé dva týždňe sa na niečo pripravujete so svojou 5kou chalanov a potom vám pravidelne Banks v nedeľu príde a zistí sa, že nemôže hrať. Nedá sa na neho spoliehať. Ďalšími alternatívami boli už spomínaní Anthony Belton a Jager Burton. Belton bol zatiaľ sklamaním a zároveň je pozične bez domova, k čomu výrazne prispel coaching staff, ktorý ho od jeho príchodu neustále presúva podobne, ako to robili s Jordanom Morganom. Preto ani on pravdepodobne nebol jednoznačným upgradeom oproti Jenningsovi. A Burton, aj keď môže byť budúcnosťou, možno takisto ešte nebol lepší. Ale presne to je problém: podpísali ste slabého linemana a keď vypadne, nemáte zaňho žiadnu dobrú náhradu. Brian Gutekunst preto tiež nemôže uniknúť vine za nedeľný debakel.

Ofenzívna lajna sa tiež postarala o to, že sme sa dostali sami mimo field goal range. Vikings puntovali a Packers dostali loptu na súperovej 36-yardovej línii približne šesť minút pred koncom druhej štvrtiny. Nasledoval však false start Jenningsa, nekompletná prihrávka, holding za -10 yardov Rhyana, ďalšie dve nekompletné prihrávky na 2nd, resp. 3rd&25 a punt. Veľký moment už zo začiatku zápasu. Vikings poslali na 3rd&25 all-out blitz. Keby Love hodil loptu Reedovi o niečo viac pred neho, mal reálnu šancu získať first down. Aj napriek tomu, že prihrávka išla trochu za neho (Love musel loptu odhodiť prakticky okamžite), Reed ju pravdepodobne mal chytiť. A keby ju skompletoval, Packers by sa minimálne dostali do Smackovho field-goal range. Green Bay tak dostalo loptu prakticky s „darovanou“ príležitosťou minimálne na field goal, no drive napokon skončil puntom.

Zach Bako-Bewele pôsobil ako hráč, ktorý sa vracia po vážnom zranení kolena a ešte jednoducho nebol v kondícii na to, aby odohral plných 60 minút. Postupne sa však dostane späť do hernej kondície a mal by byť v poriadku. Je to veľmi dobrý hráč. Packers potrebujú v OL hlavne kontinuitu. Toto asi nebude to, čo chce niekto počuť, ale jednou z hlavných vecí, o ktorých pri ofenzívnej lajne hovoria ľudia, ktorí jej naozaj rozumejú, je kontinuita. A táto skupina ju momentálne vôbec nemá – už od training campu 2025. Dnes je september 2026. Preto by ma neprekvapilo, keby Green Bay zvolilo prístup, že tejto päťke jednoducho dá čas, aby si tú kontinuitu vybudovala. Osobne by som zašiel až tak ďaleko, že Banksovi sa fakt po zdravotnej stránke nedá veriť, čiže by nemal byť súčasťou plánu a mal sa ňou stať Jager Burton.

Green Bay malo problém nielen s ochranou quarterbacka, ale aj s behom. Či už bol na ihrisku Marshawn Lloyd alebo Chris Brooks, behová Green Bay prakticky nemala kam ísť. Priestoru na beh bolo minimum. Akokoľvek veľmi chceli Packers hádzať loptu, nemôžu si dovoliť mať úplne nefunkčnú behovú hru. Neschopnosť efektívne behať umožnila obrane Vikings sústrediť sa naplno na pass rush a bez obáv ísť po Jordanovi Loveovi, ktorý v druhom polčase schytával hit prakticky pri každom dropbacku. Packers zakončili zápas s iba 68 nabehanými yardmi na 21 pokusov. MarShawn Lloyd priemeroval len 2.8 yardu na beh. Minnesota zaznamenala proti behu tri tackles pre stratu yardov. Lloyd je neuveriteľne výbušný, ale jeho cit pre hru a vision ešte potrebujú veľa práce. To však príde najmä s ďalšími opakovaniami, nakoľko za posledné tri roky nemal prakticky žiadne.

Systémové zlyhanie je jediný výraz, ktorý aspoň približne vystihuje, čo sa stalo. A ak Packers tento systém rýchlo nenapravia, tento zápas nemusí byť počas sezóny 2026 žiadnou výnimkou.

Flores: úplný šialenec

Rozsah, v akom Brian Flores v nedeľu blitzoval, bol úplne extrémny. Podľa ESPN Research mali Vikings blitz rate 71.7 %, zatiaľ čo priemer NFL vo Weeku 1 bol iba 28 %. Žiadny z ostatných 31 tímov sa ani nepriblížil – ich blitz rate sa pohyboval medzi 7.7 % a 44.4 %. Jednotlivé analytické služby pritom blitz definujú mierne odlišne, preto sa čísla líšia: Next Gen Stats evidovalo, že Jordan Love čelil blitzu na 78.3 % svojich dropbackov, čo bolo najviac pre akéhokoľvek quarterbacka v jednom zápase od roku 2023, zatiaľ čo PFF pripísalo Vikings blitz až na 82.1 % defenzívnych plays. Pre porovnanie, podľa PFF boli za Minnesotou Commanders na 50.9 %, Jets na 44.9 %, Ravens na 43.4 % a Lions na 43.0 %.

A čo je možno ešte neuveriteľnejšie, každá jedna skompletovaná prihrávka Jordana Lova v tomto zápase prišla proti blitzu. Love napriek neustálemu tlaku nahádzal 387 yardov, 2 touchdowny a jednu interception. Podľa Next Gen Stats však pri blitzových dropbackoch čelil pressure ratu až 52.8 % a Vikings ho pri blitzoch štyrikrát sackovali.

Dáta od SumerSports zároveň veľmi dobre ukazujú, ako rozdielne vyzerali prvé tri štvrtiny a absolútny kolaps ochrany v závere. Love mal počas prvých troch štvrtín výborných +0.36 EPA na play, no v štvrtej štvrtine sa prepadol až na -0.75 EPA na play. Takmer celý tento negatívny swing pritom pochádzal z dvoch katastrofických plays – interceptionu po lopte tečovanej Blakeom Cashmanom pri blitzi a sack/fumble.

Práve Blake Cashman bol v štvrtej štvrtine symbolom toho, ako veľmi sa protection Packers rozpadla. Na iba 7 pass-rush repoch vytvoril 6 tlakov. A fakt, že Cashman je primárne off-ball linebacker, robí situáciu pre Green Bay ešte horšou – toto už nie je iba o tom, že ofenzívny tackle prehral 1-na-1 proti elitnému edge rusherovi. Toto je problém protection rules, identifikácie rusherov a komunikácie celej ofenzívnej lajny. Podľa Next Gen Stats mali Cashman aj Dallas Turner po 7 rýchlych tlakov, teda tlakov vytvorených za menej než 2.5 sekundy, čo bolo najviac vo Weeku 1.

Celá ofenzívna lajna pritom zlyhávala v rýchlosti, s akou dovolila tlak. Packers podľa SumerSports dovolili pomer rýchlych tlakov 39 %, čo predstavovalo 0. percentil – prakticky najhorší možný výkon. Next Gen Stats ukázalo, že až štyria z piatich ofenzívnych linemanov Packers mali priemerný čas do tlaku 2.50 sekundy alebo menej, vrátane oboch tacklov. S takýmito číslami sa útok jednoducho nedá dlhodobo prevádzkovať.

Minnesota nakoniec vytvorila až 31 tlakov, čo bol druhý najvyšší počet, aký akákoľvek obrana zaznamenala proti Packers počas éry Matta LaFleura. Viac ich mali iba Broncos v minulej sezóne, paradoxne práve v zápase, ktorý stál na začiatku súčasnej série prehier Green Bay.

Jordan Love.

O to viac si zaslúži uznanie samotný Jordan Love. Napriek tomu, že Packers podľa pusteného pomeru tlakov skončili iba v 1. percentile a podľa pustených pomeru rýchlych tlakov prakticky v 0. percentile, Love mal stále pressure-to-sack rate na úrovni 61. percentilu. Inými slovami, aj keď bola protection katastrofálna a tlak prichádzal prakticky okamžite, Love dokázal veľkej časti sackov uniknúť a z množstva zlých situácií ešte vytvoriť pozitívne plays. Love z absolútne katastrofálnych podmienok vyťažil omnoho viac, než sa z nich vôbec dalo očakávať.

Flores posielal tlak v miere, akú NFL prakticky nevidí, Packers presne vedeli, že to príde, a napriek tomu nedokázali vytvoriť protection plán, ktorý by Loveovi dal aspoň elementárny čas. Prvé tri štvrtiny ukázali, že keď mal Love čo i len trochu priestoru, Packers dokázali blitz trestať. Štvrtá štvrtina však ukázala, čo sa stane, keď sa protection úplne rozpadne.

Už prvý polčas veľmi jasne ukazoval, akým smerom sa zápas uberá. Podľa dát SumerSports mali Packers pass rate 70.4 % a passová hra fungovala výrazne lepšie než behová hra. Green Bay produkovalo pri prihrávkach +0.39 EPA na play, zatiaľ čo pri behoch bolo na -0.09 EPA na play. Ešte efektívnejší bol útok z 11 personnel, kde Packers pri passoch dosahovali až +0.53 EPA na play. Zaujímavé bolo aj porovnanie behov podľa personnel. Z 11 personnel mali Packers pri runoch +0.23 EPA na play, no z 12 personnel sa prepadli až na -0.69 EPA na play. Aj to naznačuje, že keď Green Bay chcelo behať z ťažších formácií, Minnesota to dokázala veľmi dobre zatvárať.

Obrovský rozdiel robil Christian Watson, ktorý mal v prvom polčase absurdných +2.54 EPA na zachytenú prihrávku. Packers teda dokázali Floresovu agresivitu trestať cez big plays, pokiaľ Jordan Love dostal aspoň minimálny čas na odhod. A ten čas bol skutočne minimálny. Priemerný čas do tlaku bol iba 2.2 sekundy, zatiaľ čo Loveov priemerný čas do odhodu bol 2.22 sekundy. Inými slovami, loptu musel prakticky odhadzovať presne v momente, keď sa tlak dostával k nemu. Napriek tomu mal priemernú hĺbku až 13.5 yardu, takže nešlo o nejakú konzervatívnu krátku hru – Love stále agresívne útočil do downfieldu.

Flores pritom blitzoval v prvom polčase na neuveriteľných 84.21 % snapov, čo bolo podľa SumerSports až o 61.09 percentuálneho bodu nad priemerom. Vikings zároveň vytvorili tlak na 47.37 % dropbackov. A napriek tomu Packers v prvom polčase dokázali cez passovú hru produkovať vysoko pozitívne EPA. Práve preto je neskorší kolaps protekcie ešte frustrujúcejší – prvé dve štvrtiny ukázali, že keď Love dostal čo i len zlomok času, bol schopný Floresov blitzový chaos trestať.

Čo viac ešte môže quarterback urobiť, aby dotlačil svoj tím k víťazstvu? Možno získať o pár centimetrov viac na quarterback sneaku alebo sa neobúchať o umelý trávnik natoľko, aby mal v štvrtej štvrtine o trochu viac síl. Packers utrpeli už šiestu prehru v rade, ak rátame aj záver minulej sezóny, ale tentoraz to nebola vina ich quarterbacka.

Pri prehre 22-39 s Minnesota Vikings skompletoval Love 21 zo 42 prihrávok pre 387 yardov, dva touchdowny a jednu interception. Ešte predtým, než sa Packers v druhom polčase úplne rozsypali, mal Love 9 skompletovaných prihrávok z 19 pokusov pre 199 yardov a dva touchdowny, čím pomohol Green Bay dostať sa do vedenia 19-10. Love zároveň predviedol ukážku toho, ako zostať pokojný aj uprostred neustálych vĺn pass rusherov, ktorých Brian Flores posielal po jeho hlave. Napriek extrémnemu tlaku opakovane nachádzal voľných receiverov pre veľké zisky a na jednu skompletovanú prihrávku priemeroval neuveriteľných 18.4 yardu.

Flores posielal blitz z každej možnej strany – tak, ako to robí každý týždeň – no Love sa nenechal rozhodiť. Na line of scrimmage si pokojne bral čas na prečítanie personnelu Vikings a následne upravoval play alebo blocking assignments podľa toho, čo považoval za potrebné. Prakticky zakaždým, keď Love dropol späť do passovej situácie, Vikings sa ho snažili dostať na zem – či už sackom, úderom do rebier počas odhodu alebo strčením po odhode. Napriek tomu, že schytal množstvo zásahov – celkovo 15 hitov za celý zápas – prvý sack inkasoval až pri poslednej play tretej štvrtiny.

Zvyšok zápasu bol o tom, že Love jednoducho inkasoval jeden zásah za druhým. Niekedy preto, že ofenzívna lajna, running back alebo tight end nechali niekoho úplne neblokovaného, inokedy preto, že proti all-out blitzu jednoducho neexistoval spôsob, ako všetkých zachytiť. LaFleur a jeho ofenzívni tréneri síce sami blokovať nemôžu, no otázkou zostáva, prečo protekcia nedokáže fungovať konzistentne.

Passová hra ukázala veľký potenciál, keď Christian Watson, Matthew Golden a Tucker Kraft skombinovali až 307 nachytaných yardov. Keď sa Packers podarilo ubrániť front Minnesoty, Jordan Love pravidelne triafal explozívne plays. Watson, Golden aj Kraft mali viacero zachytených prihrávok dlhších než 20 yardov. Jonnu Smith pridal 43-yardové zachytenie… inak milý Jonnu, to ako si z toho nedokázal skórovať touchdown?!

Pass rush výborná, cornerbackovia obstojne

Pass rush bez Micaha Parsonsa sa dokázal presadiť. Packers zaznamenali tri sacky a šesť quarterback hitov, pričom viacero ďalších tlakov bolo anulovaných penaltami. Packers mali blitz rate 30 % a pressure rate 40 %. Pre porovnanie, Cardinals mali minulý rok pod Gannonom ako head coachom blitz rate 25.1 % a pressure rate 32.7 %. Celkovo bol pass rush a schopnosť vytvárať tlak lepšia, než som očakával. A to hrali proti jednej z najlepších dvojíc na pozícii ofenzívneho tackla v lige. Bude preto zaujímavé sledovať, ako budú tieto čísla vyzerať počas najbližších týždňov. Vikings síce nehádzali často, no Green Bay dokázalo quarterbacka pravidelne ovplyvňovať. Mali dve brutálne offside penalty, ale v 1v1 matchupoch vyhrávali a Gannon dokázal efektívne schemovať tlak proti kvalitnej ofenzívnej lajne. To je minimálne povzbudivé. Lukas Van Ness, Jonathan Ford a Edgerrin Cooper si pripísali po sacku.

Edgerrin Cooper odohral pravdepodobne najlepší zápas zo všetkých hráčov obrany. Bol všade po ihrisku a neustále narúšal útok Vikings. V prvom polčase predviedol veľkú stopku priamo v momente zachytenia lopty, ktorým prinútil Minnesotu puntovať. Pridal aj niekoľko tacklov pre stratu yardov, vrátane veľkého sacku na 2nd&6 v tretej štvrtine. Hneď na nasledujúcej play by si pravdepodobne pripísal ďalší sack, ktorý mohol výrazne zmeniť zápas, keby do toho nezasiahli rozhodcovia. Cooper zakončil zápas so 7 tacklami, z toho 2 pre stratu yardov, a 1 sackom.

Cooper mal niekoľko príležitostí na viacero tacklov pre stratu, ktoré nedokázal dokončiť. Jeho atletickosť a inštinkty sú však výborné. Práve dokončovanie plays bolo problémom už minulý rok.

Bude však musieť nájsť odpovede na to, čo robiť, keď sa tímy rozhodnú atakovať v coverage Zaire Franklina. Minnesota dokázala úspešne nájsť naše slabé miesto a využiť ho. Hockenson na Franklinovi je matchup, ktorý nechete vidieť a tak to aj dopadlo. Inak, PFF tento touchdown dali na McKinneyho…

Neustále sebavedomý Keisean Nixon čelil po skončení sezóny 2025 aj počas preseason obrovskej kritike a pochybnostiam. Nikdy však nepatril medzi hráčov, ktorí by sa držali pri zemi, a tento týždeň svoje slová podporil aj výkonom. Hneď pri prvej play zápasu zastavil running backa Aarona Jonesa so stratou jedného yardu. Na nasledujúcej play zachytil interception a vrátil ju 11 yardov. V druhej štvrtine sa spolu s Jonathanom Fordom podieľal na sacku. V tretej štvrtine potom vytvoril výrazný tlak na quarterbacka Carsona Wentza a prinútil ho k veľmi rýchlej nekompletnej prihrávke. Celkovo Nixon zaznamenal 5 tacklov, z toho 1 tackle pre stratu yardov, 2 QB hity a 1 zrazenú prihrávku.

Cisse síce pustil touchdown na free play a dostal svoj welcome moment v NFL, ale celkovo si myslím, že to bol aj pri ňom obstojný výkon. Na Jeffersonovom touchdowne mal spočiatku dobrú coverage, no otočil telo v najhoršom možnom momente, čím sa sám dostal mimo pozície. Prvý štart + 1v1 proti Jettasovi = zlý výsledok. Nebol to dokonalý výkon. Ale takýto výkon beriem všetkými desiatimi. S takýmto výkonom od Nixona a Cisseho viete vyhrávať futbalové zápasy.

---

GO PACK GO!