Obrana Packers sa aj bez Micaha Parsonsa zaradila medzi najlepšie v NFL a pod vedením Jonathana Gannona prešla výraznou taktickou premenou. Pozreli sme sa na pokročilé štatistiky, výkony jednotlivých hráčov, nepredvídateľný pass rush aj dôvody, prečo súperovi quarterbackovia proti Green Bay tak výrazne trpia. A najväčšia otázka? Kam až sa môže táto obrana posunúť, keď sa vráti Micah Parsons?

Obrana Packers: Z najväčšieho otázniku sa stala najväčšia nádej. A Micah Parsons sa ešte len vracia.

Ak bola prvá polovica sezóny 2026 v podaní Green Bay Packers príbehom Jordana Lova, ktorý musí prakticky sám zachraňovať nefunkčný útok, potom na opačnej strane ihriska sledujeme niečo úplne iné. Obrana Green Bay sa totiž dokázala premeniť na jednu z najzaujímavejších defenzívnych jednotiek NFL, a to bez hráča, okolo ktorého mala byť pôvodne postavená. Micah Parsons zatiaľ neodohral ani jeden snap, Javon Hargrave skončil na injured reserve, Edgerrin Cooper si odtrhol Achillovku, čo ho stálo celú sezónu a tréneri musia pravidelne meniť personálne obsadenie. Napriek tomu Packers nielenže zostali konkurencieschopní, ale v niekoľkých dôležitých defenzívnych ukazovateľoch patria medzi absolútnu ligovú špičku.

Podľa dát po ôsmich týždňoch je obrana Packers šiesta v NFL v pustených EPA/play a šestnásta v pustenom success rate, ktorý dosahuje približne 43.2 %. Rozdiel medzi týmito dvomi ukazovateľmi je pritom mimoriadne zaujímavý. Packers nie vždy dokážu zastaviť súpera pri každej jednej play, no veľmi dobre obmedzujú tie najnebezpečnejšie situácie, ktoré by výrazne zvyšovali jeho šance na skórovanie. Inými slovami, obrana môže povoliť niekoľko kratších skompletovaných prihrávok alebo menších ziskov, ale zároveň dokáže eliminovať explozívne plays, vytvárať turnovers a zastavovať drivy v kľúčových momentoch. Práve preto je jej celková EPA efektivita podstatne lepšia než samotný success rate.

To najpôsobivejšie však zistíme až pri porovnaní s minulou sezónou. V roku 2025 Packers bez Parsonsa na ihrisku povoľovali súperom success rate až 48.5 %, čo by zodpovedalo približne 30. miestu v NFL. V zápasoch, do ktorých Parsons vôbec nenastúpil, táto hodnota stúpla dokonca na 51.3 %. Tento rok, keď Parsons neodohral ani jediný snap, sa pustený success rate zlepšil na 43.2 %. To predstavuje zlepšenie o 5.3 percentuálneho bodu oproti minuloročným snapom bez Parsonsa a o 8.1 bodu oproti zápasom, v ktorých úplne chýbal. Samozrejme, neporovnávame úplne identické vzorky ani rovnakých súperov, takže všetok rozdiel nemožno automaticky pripísať jednému trénerovi. Výsledok však naznačuje, že Packers dnes majú podstatne funkčnejší defenzívny systém, ktorý už nestojí a nepadá na prítomnosti jednej individuálnej superhviezdy.

Ešte zaujímavejší obraz poskytujú štatistiky, ktoré nezohľadňujú iba slabších súperov. Analytik Hayden Winks porovnal obrany NFL po vylúčení zápasov proti desiatim najslabším útokom ligy. Green Bay sa aj v tomto porovnaní nachádza medzi najlepšími mužstvami, približne na úrovni -0.16 pustených EPA/play a iba 14 povolených bodov na zápas. Nejde pritom o oficiálne celosezónne priemery, ale o špecifický analytický výber zápasov. Jeho význam je však jasný. Packers nevyzerajú dobre iba preto, že nastúpili proti niekoľkým slabším útokom. Ich obrana dokázala podávať kvalitné výkony aj proti silnejšej konkurencii.

A potom je tu aktuálna forma. Podľa grafu Sama Hoppena, ktorý porovnáva EPA na jeden ofenzívny a defenzívny drive počas posledných štyroch zápasov, sa Packers nachádzajú medzi najkompletnejšími mužstvami NFL. Ich obrana dosahuje približne -1.1 pustených EPA/drive, zatiaľ čo útok vytvára približne +0.5 EPA na drive. Green Bay sa tak nachádza v spoločnosti tímov, ktoré kombinujú pozitívnu ofenzívnu produkciu s výrazne nadpriemernou defenzívnou efektivitou. Je to obrovský kontrast oproti prvým týždňom sezóny, keď Packers pôsobili ako mužstvo, ktorému chýba identita na oboch stranách lopty. Dnes ju minimálne v obrane začínajú nachádzať.

Dokonca aj čo sa sa týka defenzívnej DVOA po 8 weekoch sezóny 2026, obrana Packers patrí medzi 4. najlepšiu v lige. Defenzívna DVOA meria efektivitu obrany tak, že porovnáva každú jednu odohranú play s ligovým priemerom a výsledok upravuje podľa sily súperovho útoku.

Jonathan Gannon: Zmena, ktorá presahuje samotné štatistiky

Najväčšiu zásluhu na tejto premene má bezpochyby nový defenzívny koordinátor Jonathan Gannon. A pri pohľade na jeho prístup začína byť jasné, prečo obrana Packers funguje aj bez Micah Parsonsa. Gannon totiž nestavil iba na individuálnu kvalitu pass rusherov. Vytvoril agresívny, nepredvídateľný systém, v ktorom sa tlak vytvára kombináciou blitzov, maskovaných coverage, rotácií safeties a premyslených pass-rush konceptov.

Rozdiel oproti minulej sezóne je zásadný. Pod vedením Jeffa Hafleyho blitzovali Packers v roku 2025 pri 21.3 % súperových dropbackov. Pod Gannonom sa táto hodnota zvýšila na 32.1 %, čo je jedenásty najvyšší blitz rate v NFL. Gannon tak posiela dodatočných obrancov na quarterbacka približne pri každom treťom dropbacku súpera.

Ešte pôsobivejšie však je, ako efektívne dokáže tieto blitzy využívať. Podľa dodaných údajov vytvorili Packers 30 neblokovaných tlakov na 123 pass blitzov, zatiaľ čo Minnesota Vikings pod Brianom Floresom zaznamenali 29 neblokovaných tlakov na 170 blitzov. Green Bay teda vytvorilo o jeden takýto tlak viac, hoci blitzovalo o 47-krát menej. To je mimoriadne zaujímavé najmä preto, že Floresova obrana je známa svojou agresivitou a komplikovanými schémami. Gannon však dokáže vytvárať voľnú cestu ku quarterbackovi ešte efektívnejšie, minimálne podľa tejto konkrétnej metriky.

Hoci Green Bay patrí medzi desať najlepších tímov NFL v pressure rate aj sack rate, v Pass Rush Win Rate sa nachádza medzi piatimi najhoršími mužstvami ligy. Na prvý pohľad ide o paradox. Ako môže tím pravidelne vytvárať tlak a sackovať quarterbackov, keď jeho obrancovia tak často nevyhrávajú individuálne pass-rush súboje? Odpoveďou je Gannonov systém. Packers vytvárajú množstvo situácií, v ktorých sa obranca nemusí presadiť cez blokujúceho ofenzívneho linemana, pretože schéma mu umožní dostať sa ku quarterbackovi voľne alebo proti iba čiastočnému bloku. Gannon dokáže vytvárať výhodné 1-na-1 situácie, využívať half-man rushes a nútiť ofenzívnu lajnu, aby nesprávne identifikovala skutočný zdroj tlaku. Obrana tak nie je odkázaná iba na to, že jeden dominantný edge rusher porazí svojho súpera čistou individuálnou kvalitou.

Výsledkom je 117 tlakov počas prvých ôsmich týždňov, čo je podľa PFF delené piate miesto v NFL spolu s New England Patriots. Viac ich zaznamenali iba Denver Broncos (144), Atlanta Falcons (132), Seattle Seahawks (125) a Detroit Lions (120). A toto všetko Packers dokázali bez Parsonsa.

Posledný zápas proti Caroline Panthers bol dokonalou ukážkou toho, ako veľmi dokáže Gannonov systém znepríjemniť život súperovmu quarterbackovi. Podľa ESPN Research dostali Packers Brycea Younga pod tlak pri 22 dropbackoch, čím vyrovnali jeho dovtedajšie kariérne maximum. Young bol sackovaný šesťkrát a podľa PFF čelil tlaku pri približne 46.8 % svojich dropbackov. Obrana Green Bay mu prakticky nedovolila útočiť hlbšie do ihriska. Z 23 skompletovaných prihrávok až 22 smerovalo menej než desať yardov za line of scrimmage. Young tak bol nútený hrať krátku, opatrnú passovú hru bez možnosti pravidelne vytvárať väčšie zisky.

A hoci Packers počas tejto sezóny čelili viacerým zraneniam v defenzívnej lajne, či linebackerovi, proti Caroline dokázalo sack zaznamenať až šesť rôznych hráčov. To je presne obraz obrany, v ktorej tlak neprichádza iba od jednej hviezdy, ale z celého systému.

Two-high coverage: Prečo je Gannonova obrana taká nepríjemná pre quarterbackov?

Bolo by však nesprávne vysvetľovať úspech obrany Packers iba agresívnejším blitzovaním. Skutočná genialita Gannonovho systému sa totiž začína až za defenzívnou lajnou v spôsobe, akým využíva safeties a maskuje coverage pred snapom.

V sezóne 2025 hrali Packers pod Jeffom Hafleym two-high coverage pri 51.0 % súperových dropbackov. Pod Gannonom tento podiel vzrástol až na 67.6 %, čo predstavuje štvrtú najvyššiu hodnotu v NFL. Green Bay tak dnes približne pri dvoch z troch passových plays využíva dvoch hlboko postavených safeties, čím výrazne obmedzuje možnosti súperových quarterbackov útočiť hlboko do ihriska.

Lenže Gannon nezostáva iba pri statickej two-high coverage. Práve naopak. Packers menia svoje postavenie zo single-high na two-high po snape alebo tesne pred ním pri 24.9 % dropbackov, čo je najvyšší podiel v celej NFL. Pre porovnanie, pod Hafleym to bolo iba 8.9 %. Tento typ rotácie sa tak využíva takmer trikrát častejšie než v minulej sezóne.

Pre súperových quarterbackov to predstavuje obrovský problém. Pred snapom môžu vidieť obranu, ktorá naznačuje jedného hlbokého safetyho, a podľa toho si vyberú, kam chcú smerovať prihrávku. Lenže tesne pred rozohraním sa safeties presunú a po snape quarterback zistí, že čelí úplne inej coverage, než očakával. Musí preto znovu spracovať rozostavenie obrany, prečítať rotáciu a upraviť svoje rozhodnutie. A to všetko v situácii, keď naňho Gannon zároveň posiela agresívny pass rush.

Táto kombinácia maskovaných coverage a rýchleho tlaku je jedným z hlavných dôvodov, prečo Packers tak efektívne obmedzujú explozívne passové plays. Green Bay povoľuje zisk minimálne 20 yardov iba pri 2.6 % súperových passových plays, čo je druhá najlepšia hodnota v NFL. Celkový podiel povolených explozívnych plays, teda behov s minimálne desiatimi yardmi alebo prihrávok s minimálne dvadsiatimi, dosahuje iba 4.9 %, tretie najlepšie číslo v lige. Počas posledných štyroch zápasov sa tieto hodnoty ešte zlepšili na 2.2 % pri passových plays a 4.0 % celkovo, pričom Green Bay zostáva medzi štyrmi najlepšími obranami NFL v oboch ukazovateľoch.

A efektivita two-high coverage sa prejavuje aj priamo v EPA. Packers sú piati najlepší v NFL v pustených EPA/play, keď nastupujú v split-safety coverage. Graf porovnávajúci frekvenciu two-high postavení s efektivitou ukazuje Green Bay v pravom hornom kvadrante, kde sa nachádzajú obrany, ktoré tento systém využívajú často a zároveň v ňom dosahujú výborné výsledky. Nejde teda iba o to, že Packers hrajú two-high častejšie. Oni v nej dokážu byť mimoriadne efektívni.

Výsledkom celej tejto kombinácie je, že súperovi quarterbackovia dosahujú proti Green Bay priemerný passer rating iba 78.2, čo je štvrtá najlepšia hodnota v NFL. Lepšie sú v tejto štatistike iba Minnesota Vikings (64.9), Tampa Bay Buccaneers (74.9) a Seattle Seahawks (76.5). Packers teda dokážu veľmi dobre brániť passovú hru aj bez najväčšej hviezdy svojho pass rushu.

A to všetko stavia Gannona pred zaujímavú otázku. Čo sa stane, keď k takto fungujúcemu systému pribudne Micah Parsons?

Evan Williams: Jeden z najlepších safeties v NFL a kľúčová postava celej obrany

Ak existuje jeden hráč, ktorý dokonale reprezentuje nový systém Jonathana Gannona, je to Evan Williams. Práve jeho univerzálnosť, inteligencia a schopnosť zvládať niekoľko úplne rozdielnych defenzívnych úloh umožňujú Packers tak efektívne maskovať coverage, rotovať safeties a vytvárať tlak z neočakávaných pozícií.

Williams sa v tejto sezóne postavil ako free safety pri 46.2 % svojich defenzívnych snapov, ako strong safety pri ďalších 24.3 %, v pozícii linebackera pri 14.3 %, na slote pri 11.0 %, na edge pri 4.0 % a dokonca aj na cornerbackovi pri 0.2 %. To znamená, že Gannon s ním môže prakticky pri každej akcii pracovať úplne inak. Pred snapom môže Williams naznačovať blitz z boxu, aby sa následne stiahol do hlbokej coverage. Inokedy zostane v blízkosti line of scrimmage a skutočne vyrazí na quarterbacka.

A nejde iba o teoretickú hrozbu. Williams sa počas sezóny zapojil do pass rushu už 25-krát a vytvoril deväť tlakov. To je na safetyho mimoriadne zaujímavá produkcia, ktorá ukazuje, akú aktívnu rolu zohráva v Gannonových pressure balíčkoch. Celkovo sa nachádza približne pri každom piatom snape v boxe.

Ešte pôsobivejšie sú však jeho výkony v samotnej coverage. Williams v tejto sezóne povoľuje iba 0.24 yardu na coverage snap, čo je najlepšia hodnota safetyho Packers minimálne od roku 2015 pri minimálne 100 coverage snapoch. A podľa pokročilej metriky ROHAN, ktorá hodnotí, ako veľmi obranca obmedzuje produkciu receiverov oproti očakávaniam, mu patrí piate miesto spomedzi 39 kvalifikovaných hráčov.

Ďalší graf porovnávajúci schopnosť safetyho udržať separáciu pod kontrolou s jeho on-ball grade, ukazuje Williamsa v samotnom pravom hornom rohu. V oboch sledovaných ukazovateľoch patrí medzi najlepších safeties NFL. To znamená, že nielen dobre bráni svojim priamym súperom, ale zároveň dokáže správne reagovať na loptu, zasahovať do passových plays a vytvárať príležitosti na turnover.

A Williams pritom nie je jediným kvalitným safetym Green Bay. Xavier McKinney sa v rovnakom grafe nachádza vysoko nad priemerom v oboch ukazovateľoch, pričom naďalej patrí medzi najnebezpečnejších hráčov NFL pri získavaní interceptions. Javon Bullard síce nedosahuje také elitné on-ball hodnotenie ako Williams či McKinney, no jeho schopnosť obmedzovať separáciu je výrazne nadpriemerná a zároveň poskytuje obrane možnosť využívať ho v rôznych nickel a slot úlohách.

Green Bay tak momentálne disponuje trojicou safeties, ktorí ponúkajú rozdielne, ale navzájom sa dopĺňajúce schopnosti. McKinney prináša skúsenosti, čítanie hry a schopnosť zachytávať prihrávky. Bullard poskytuje fyzickosť a univerzálnosť pri hre bližšie k line of scrimmage. A Williams je hráčom, ktorý dokáže medzi všetkými týmito úlohami plynulo prechádzať.

Práve Williams je možno najväčším dôvodom, prečo Gannon dokáže hrať takú nepredvídateľnú obranu. Vďaka nemu môžu Packers pred snapom vyzerať jedným spôsobom a po snape fungovať úplne inak, bez toho, aby museli meniť hráčov na ihrisku. Perfektne to demonštruje jeho interception proti Cowboys. Pred snapom sa nachádza na line of scrimmage, ale interception zachytáva de facto ako deep safety.

Cornerbackovia a linebackeri: Výsledky, ktoré sa často strácajú v tieni pass rushu

Za úspechom passovej obrany Packers však nestoja iba safeties. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú aj cornerbackovia, ktorí musia svojou coverage vytvoriť dostatok času na to, aby sa Gannonove tlakové koncepty vôbec stihli prejaviť.

Podľa pustených yardov na coverage snap, ktorý zahŕňa cornerbackov s minimálne 200 coverage snapmi, dosahuje Keisean Nixon priemer iba 0.859 yardu na coverage snap, čo ho radí približne na 20. miesto medzi hodnotenými cornerbackmi. V kontexte jeho častého využívania na outside obrany ide o veľmi solídnu produkciu. Nixon totiž nie je iba hráčom, ktorého Packers musia neustále chrániť prostredníctvom pomoci safetyho, ale dokáže súperových receiverov pravidelne obmedzovať. Nixon je zároveň vysoko targetovaný quarterback. Počas prvých 7 weekov nebol žiadny cornerback tak často targetovaný ako Nixon, pričom si stále drží výbornú hodnotu pustených yardov na target.

Rookie Brandon Cisse dosahuje hodnotu 1.003 yardu na coverage snap, čo ho umiestňuje na 35. miesto. Samotné číslo síce nie je elitné, no pre mladého cornerbacka, ktorý sa musel pomerne rýchlo prispôsobiť požiadavkám NFL, predstavuje použiteľný základ. Jeho výkony stúpajú od zápasu k zápasu, posledné weeky sa mu úspešne podarilo vymazať mená ako George Pickens, Rome Odunze, či Tetairoa McMillan. Za mesiac október bol za tieto svoje výkony menovaný za defenzívneho nováčika mesiaca v NFL, pričom v tomto mesiaci pustil passer rating iba 58.1, čo je perfektná hodnota.

Podobne zaujímavá je situácia medzi linebackermi. Green Bay počas sezóny prišlo o Edgerrina Coopera a Zaira Franklina, čo výrazne zvýšilo nároky na ostatných hráčov. Napriek tomu dokázali Isaiah McDuffie, Ty’Ron Hopper a ďalší členovia rotácie udržať obranu na vysokej úrovni. Podľa grafu linebacker v prevencii separácie a on-ball grade patrí Isaiah McDuffie medzi najlepších linebackerov NFL v on-ball grade, keď sa nachádza približne v 95. percentile. Znamená to, že v situáciách, keď môže zasiahnuť do hry okolo lopty, dosahuje mimoriadne kvalitné výsledky. Jeho prevencia separácie je však približne na ligovom priemere (čo je pri treťom linebackerovi v depth chart viac než postačujúce).

Edgerrin Cooper sa v rovnakom grafe nachádza vysoko nad priemerom v oboch kategóriách, pričom jeho on-ball grade bola približne v 85. percentile a prevencia separácie výrazne nad priemerom.

Ty’Ron Hopper sa nachádza približne v 75. percentile v on-ball grade a zároveň nad priemerom v povolenej separácii. Aj to ukazuje, prečo dokázal pomerne úspešne prevziať väčšiu zodpovednosť po zraneniach spoluhráčov. Musím povedať, že ma fakt milo prekvapil a na ihrisku podáva kvalitné výkony. Jeho výborný výkon proti Carolina Panthers bol dokonalým príkladom. Hopper zaznamenal osem tacklov, jeden sack, interception a tri ubránené prihrávky, pričom jednu z prihrávok si sám tečoval a následne zachytil. Podľa analytického modelu Second Level Analytics išlo o výkon patriaci približne medzi 1.4 % najlepších individuálnych zápasov linebackera od roku 2010.

Gannon tak dokázal vytvoriť obranu, v ktorej ani absencia dôležitých hráčov automaticky neznamená kolaps celej jednotky. Hráči na rôznych pozíciách sú schopní prevziať väčšiu zodpovednosť a efektívne fungovať v systéme, ktorý ich stavia do výhodných situácií a všetci robia to, čo robiť majú.

Lukas Van Ness, Brenton Cox a Dani Dennis-Sutton: Najväčšie prekvapenie sezóny

Ak máme vybrať ďalšiu pozičnú skupinu, ktorá prekonala prakticky všetky predsezónne očakávania, musíme sa pozrieť aj na edge rusherov. Packers vstupovali do sezóny bez Micah Parsonsa, no namiesto katastrofy dokázali vybudovať jednu z najproduktívnejších mladých pass-rush rotácií v NFL.

Podľa Next Gen Stats je Green Bay jediným tímom NFL, ktorý má troch kvalifikovaných edge rusherov s pressure rate minimálne 15 %. Nováčik Dani Dennis-Sutton vedie túto trojicu s hodnotou 19.5 %, Lukas Van Ness dosahuje 17.6 % a Brenton Cox Jr. 16.2 %. Pre porovnanie, samotný Micah Parsons mal v minulej sezóne pressure rate 20.2 %. To znamená, že už dnes majú Packers troch hráčov, ktorí pravidelne vytvárajú tlak na vysokej úrovni, a čoskoro k nim môžu pridať jedného z najlepších pass rusherov celej NFL.

A nejde iba o vysoké percentá pri malej vzorke. Van Ness, Dennis-Sutton aj Cox zaznamenali v tejto sezóne minimálne dva zápasy s piatimi alebo viacerými tlakmi. To je dôkaz, že všetci traja dokážu opakovane vytvárať významnú produkciu, a nie iba profitovať z jednej vydarenej akcie.

Najväčší individuálny progres však zaznamenal Lukas Van Ness. Hráč, od ktorého Packers po výbere v prvom kole draftu očakávali dominantné výkony, sa konečne začína približovať svojmu potenciálu. Jeho Pass Rush Win Rate percentile sa zvýšil z 54. percentilu v roku 2025 až na 85. percentil v aktuálnej sezóne. Takýto posun ukazuje výrazné zlepšenie v schopnosti pravidelne porážať blokujúcich hráčov pri pass rushi.

Van Ness má po ôsmich zápasoch na konte 32 tlakov, z toho 15 rýchlych tlakov, 4.5 sacku a 25 stopiek, čo je druhý najvyšší počet stopiek medzi edge rushermi v celej NFL. Navyše má na konte dva tlaky, ktoré viedli k turnoverom. Pri pressure rate 17.6 % tak nejde iba o hráča, ktorý dokáže zaútočiť na quarterbacka. Van Ness sa zároveň stáva mimoriadne efektívnym pri zastavovaní behov a krátkych passových plays. V kombinovanej produkcii pass-rush winov a stopiek je medzi najlepšími v NFL, pričom jeho produkcia 47 úspešných zásahov ho zaraďuje medzi najlepších edge rusherov ligy.

Brenton Cox Jr. je ďalším obrovským príjemným prekvapením. Hoci v minulej sezóne nedostával veľa príležitostí, dnes sa ukazuje ako jeden z najuniverzálnejších hráčov defenzívneho frontu. V grafe porovnávajúcom Pass Rush Win Rate s Defenzívnym vplyvom na behový pokus, teda mierou prínosu pri bránení behov, sa Cox nachádza vysoko v pravom hornom kvadrante. Jeho Pass Rush Win Rate je tesne pod 15.0 %, no ešte výraznejšia je jeho efektivita proti behom, kde sa jeho defenzívny vplyv pohybuje okolo 0.55 na pokus. To je najlepšia hodnta spomedzi 104 hodnotených edge rusherov v celej NFL.

Cox teda nepredstavuje iba hráča, ktorého môže Gannon posielať na quarterbacka. Jeho veľkou hodnotou je schopnosť kombinovať pass rush s fyzickou hrou proti behovej hre. Vďaka tomu nemusí byť využívaný iba v jasných passových situáciách, ale môže zostávať na ihrisku aj na skorých downoch.

Veľmi zaujímavý je aj rookie Dani Dennis-Sutton. Jeho pressure rate 19.5 % je dokonca najvyšší spomedzi všetkých troch kvalifikovaných edge rusherov Packers. V grafe Pass Rush Win Rate proti vplyvu na behovú hru sa nachádza vpravo od ligového priemeru, približne na úrovni 16 % Pass Rush Win Rate. Jeho efektivita pri bránení behov zatiaľ nedosahuje Coxovu úroveň, no už mal niekoľko plays, kde si krásne dokázal podržať edge, či prečítať screen play. Na nováčika sú to veľmi pôsobivé výkony.

Proti Caroline zaznamenal Dennis-Sutton sack, ďalšie tlaky a niekoľko dôležitých defenzívnych zákrokov. Podľa PFF vytváral tlak pri 26,3 % svojich pass-rush snapov, čo bol najvyšší podiel spomedzi edge rusherov Packers v tomto zápase. Green Bay tak získava produktívneho mladého pass rushera, ktorý už dnes dokáže výrazne pomáhať obrane a zároveň má obrovský priestor na ďalší rast.

A napokon tu zostáva Barryn Sorrell, ktorý síce zatiaľ nie je taký výrazný ako spomínaná trojica, no podľa grafu vykazuje nadpriemerný defenzívny vplyv proti behu. Jeho pass-rush produkcia zatiaľ zaostáva, ale poskytuje ďalšiu možnosť pre rotáciu, kde je de facto štvorka. Po návrate Parsonsa bude 5ka a keď TOTO JE VAŠA 5KA v rotácii, tak neviem, či v NFL je lepšia 4ka, alebo 5ka.

Najväčšou správou celej sezóny však zostáva, že Packers dokázali vybudovať produktívnych edge rusherov bez Parsonsa. A teraz sa im vracia hráč, ktorý by mal byť ich najlepším pass rusherom.

Interior defenzívna lajna: Karl Brooks drží stred obrany, no nie všetko funguje ideálne

Hoci edge rushers získavajú najviac pozornosti, nemenej dôležitá je situácia v interior defenzívnej lajne. Green Bay sa totiž počas sezóny musí vyrovnať s absenciou Javona Hargravea a Jonathana Forda, pričom tréneri boli nútení výrazne zvýšiť herné vyťaženie menej skúsených hráčov. A práve tu sa objavujú určité limity súčasného defenzívneho frontu.

Graf Gridiron Grading porovnávajúci interior defenzívnych linemanov podľa počtu defenzívnych snapov a kombinovanej produkcie pass-rush winov a stopiek ukazuje, že Karl Brooks má za sebou slušnú porciu snapov, približne 350 a jeho kombinovaná produkcia sa pohybuje iba okolo 18. Jeho produkcia je na úrovni hráčov ako Vita Vea, Derrik Brown, Milton Williams, či Kenny Clark. Za mňa to milé prakvepanie, nečakal som, že bude Brooks hrať tak dobre ako hrá – a to neriešim čísla, ale aj jeho zápasový film, ktorý sa mi fakt páči.

Potom tu je Chris McClellan. Rookie sa počas sezóny dostával do čoraz väčšej úlohy, pričom jeho dovtedajšia produkcia v kombinácii pass-rush winov a stopiek zostávala pomerne nízka. Napriek tomu sa práve v zápase proti Caroline ukázalo, aký veľký potenciál má jeho vývoj. McClellan odohral podľa PFF najlepší zápas svojej doterajšej kariéry, zaznamenal šesť tacklov, tri run stopky a celkové hodnotenie 75.2. Najdôležitejší moment prišiel na začiatku druhého polčasu, keď Carolina čelila 4th&2 približne na polovici ihriska. McClellan dokázal zastaviť Chubu Hubbarda bez zisku yardov a Packers následne využili získanú loptu na touchdownový drive, ktorým zvýšili vedenie na 27-10. To bola presne tá akcia, pri ktorej sa interior defenzívny lineman nemusí objaviť medzi lídrami v sackoch, ale jeho výkon má zásadný vplyv na výsledok zápasu.

Proti Caroline si navyše kvalitné defenzívne momenty pripísali konečnej aj Devonte Wyatt (doposiaľ bol len tieňom Wyatta z minulej sezóny), Anthony Campbell a ďalší členovia rotácie. Wyatt zaznamenal sack a dva tackles for loss, Campbell vytvoril ďalšie tlaky a obrana ako celok dokázala opakovane zastaviť súpera v kritických situáciách. Wyatt stále nie je vo forme, v akej sme ho videli v minulosti, nedokáža pravidelne vytvárať tlak a nevytvára ho ani rýchlo.

Napriek tomu však táto pozičná skupina zostáva jednou z oblastí, ktoré musia Packers v druhej polovici sezóny pozorne sledovať. Zdravie, hĺbka rotácie a schopnosť konzistentne zastavovať behovú hru budú mimoriadne dôležité, najmä proti fyzickým útokom s viacerými tight endmi a ťažšími personálnymi zostavami.

Micah Parsons: Posledný dielik skladačky, alebo hráč, ktorý môže posunúť obranu medzi elitu?

A teraz sa dostávame k najzaujímavejšej otázke celej druhej polovice sezóny. Čo sa stane, keď sa do obrany, ktorá už teraz patrí medzi najlepšie jednotky NFL v pustených EPA, bránení explozívnych plays a vytváraní tlaku, vráti Micah Parsons?

Parsons zatiaľ v sezóne 2026 neodohral ani jeden snap po decembrovom zranení ACL a menisku v ľavom kolene. V stredu 4. novembra však konečne absolvoval prvý tréning a Packers oficiálne otvorili jeho 21-dňové obdobie na aktiváciu z PUP listu. Všetko zatiaľ smeruje k tomu, že reálnou možnosťou návratu bude zápas 12. weeku proti Los Angeles Rams, hoci samotný Parsons odmieta stanovovať konkrétny termín.

A možno práve to je najlepšia správa pre Green Bay. Packers sa totiž nemuseli dostať do situácie, v ktorej by boli nútení riskovať zdravie svojej najväčšej defenzívnej hviezdy len preto, aby zachránili nefungujúcu obranu. Tá bez neho dokázala zostaviť bilanciu 5-3 a vytvoriť systém, ktorý je schopný vyhrávať zápasy aj bez jeho individuálnej dominancie.

Parsons navyše opakovane zdôrazňuje, že jeho cieľom nie je vrátiť sa čo najskôr za každú cenu. Po operácii ACL a menisku sa chce predovšetkým vyhnúť zraneniam spôsobeným kompenzovaním oslabeného kolena. Sám priznal, že jeho kondícia je momentálne na najnižšej úrovni kariéry a po návrate nebude schopný okamžite zvládnuť 50 až 60 defenzívnych snapov. A práve preto by bolo chybou očakávať, že Parsons od prvého zápasu automaticky prevezme úlohu dominantného edge rushera, ktorý bude na ihrisku prakticky nepretržite. Oveľa realistickejším scenárom je postupné zvyšovanie jeho záťaže a využívanie v situáciách, v ktorých dokáže mať najväčší vplyv.

Predstavme si napríklad 3rd&8 v závere tesného zápasu. Packers nepotrebujú, aby Parsons odohral 65 snapov. Potrebujú, aby bol na ihrisku práve v momente, keď súperov quarterback musí prihrať, a dokázal vyhrať individuálny súboj proti ofenzívnemu tacklovi. To je oblasť, v ktorej môže Parsons priniesť niečo, čo Gannonova obrana zatiaľ musí často vytvárať prostredníctvom schém: skutočne dominantný tlak iba so štvorčlenným pass rushom.

A to by mohlo zmeniť prakticky všetko. Gannon v tejto sezóne často využíva blitz na vytváranie neblokovaných tlakov a výhodných matchups. Lenže ak dokáže Parsons porážať svojho blokujúceho hráča aj bez pomoci ďalšieho blitzujúceho obrancu, Packers budú môcť ponechať viac hráčov v coverage. Predstavme si obranu, ktorá už dnes využíva two-high coverage pri takmer 68 % dropbackov, dokáže rotovať safeties lepšie než ktokoľvek iný v NFL a zároveň zrazu začne vytvárať elitný tlak iba so štyrmi obrancami. To je presne kombinácia, ktorá dokáže ničiť aj najlepšie passové útoky v lige.

Parsons však môže priniesť ešte jednu výhodu: variabilitu. Gannon by nemal po jeho návrate prestať využívať blitzy, maskované pressure koncepty a nepredvídateľné postavenia obrancov. Práve naopak. Parsons môže nastupovať z rôznych pozícií na edge, byť presúvaný do A-gapu, stáť na line of scrimmage ako potenciálny blitzer alebo sa príležitostne stiahnuť do coverage, aby otvoril priestor inému pass rusherovi. Nie preto, že by jeho hlavnou úlohou malo byť brániť receiverov, ale preto, že samotná neistota okolo toho, čo Parsons urobí po snape, môže nútiť ofenzívnu lajnu a quarterbackov k chybám.

Predstavme si napríklad personálnu zostavu, v ktorej budú na ihrisku súčasne Parsons, Van Ness, Wyatt, Brooks a Dennis-Sutton/Cox. Súperov útok bude musieť rozhodnúť, komu poskytne pomoc tight enda, running backa alebo dvojitého bloku. A ak sa rozhodne sústrediť na Parsonsa, vytvorí priaznivejšie 1-na-1 súboje pre Van Nessa alebo Dennis-Suttona. Ak naopak poskytne väčšiu pozornosť ostatným, Parsons môže dostať presne tie individuálne situácie, v ktorých patrí medzi najnebezpečnejších hráčov NFL.

Potenciál je obrovský. Pretože Packers sa už dnes dokážu dostať ku quarterbackovi aj bez Parsonsa. S ním by sa ich pass rush mohol stať oveľa menej predvídateľným a zároveň oveľa menej závislým od blitzovania. A to môže byť rozdiel medzi dobrou obranou a obranou, ktorá dokáže rozhodovať playoff zápasy.

Čo musí obrana Packers ešte zlepšiť?

Bolo by však nesprávne tvrdiť, že obrana Packers už teraz nemá žiadne slabiny. Práve rozdiel medzi jej elitnou EPA efektivitou a iba priemerným success rateom ukazuje, že Gannonov systém je síce mimoriadne nebezpečný, ale stále existujú oblasti, ktoré môžu kvalitní súperi využívať.

Jednou z nich je konzistentnosť na tretích a štvrtých downoch. Podľa modelu InnerPulse patrí Green Bay druhé miesto v NFL v pustených EPA na skorých downoch, no až približne 24. miesto v pustených EPA na tretích a štvrtých downoch. Packers často dokážu dostať súperov útok do nevýhodných situácií, ale nie vždy ich dokážu definitívne zastaviť. Práve tu môže návrat Parsonsa priniesť najväčšie zlepšenie, pretože individuálna kvalita elitného pass rushera býva najcennejšia v jasných passových situáciách.

Ďalším problémom zostáva bránenie behov. Napriek solídnej pustenenej behovej EPA je success rate, ktorý Packers povoľujú pri súperových behoch, stále pomerne vysoký. Model InnerPulse ich v tejto kategórii radí až na 27. miesto v NFL. To znamená, že hoci dokážu obmedzovať veľké behové plays, súperi proti nim stále pomerne pravidelne získavajú potrebné yardy. A práve tento problém môže byť mimoriadne nebezpečný v zápasoch proti tímom, ktoré dokážu kontrolovať tempo, hrať fyzicky na line of scrimmage a postupne vyčerpávať defenzívny front.

Veľkú úlohu zohrávajú aj turnovers. Green Bay ich dokázalo počas prvej polovice sezóny pravidelne vytvárať, čo výrazne zlepšovalo celkovú efektivitu obrany. Takáto produkcia však nemusí byť dlhodobo udržateľná. Interceptions a fumbles dokážu rozhodnúť zápasy, ale úspešná obrana nemôže byť odkázaná na to, že každý týždeň získa dve alebo tri lopty. Pozitívne preto je, že Packers dosahujú veľmi dobré výsledky aj v obmedzovaní explozívnych passových plays, passer ratingu súperových quarterbackov a pri vytváraní tlaku.

Rozdiel medzi dobrou a skutočne elitnou obranou sa však ukáže až proti najlepším útokom NFL. Proti quarterbackom, ktorí dokážu rýchlo rozpoznať maskované coverage, trestať blitzy a opakovane premieňať tretie downy, bude Gannon potrebovať ešte väčšiu konzistentnosť. A práve návrat Micaha Parsonsa môže byť tým posledným dielikom, ktorý Packers umožní vytvárať tlak bez toho, aby museli obetovať ďalšieho hráča z coverage.

---

GO PACK GO!