Verne Lewellen – zabudnutý velikán Green Bay Packers, ktorý stále čaká na miesto v Sieni slávy.
Verne Lewellen patrí medzi najvýznamnejšie postavy v histórii Green Bay Packers – no napriek tomu stále nebol uvedený do Pro Football Hall of Fame v Cantone, čo mnohí odborníci a historici považujú za jedno z najväčších opomenutí v dejinách NFL.
Okrem toho, že bol jedným z najlepších všestranných hráčov v prvých troch dekádach NFL, bol Verne Lewellen všeobecne považovaný – spolu so Sammy Baughom – za jedného z dvoch najlepších punterov svojej éry. Žiaľ, Lewellen odohral všetky sezóny okrem poslednej v čase, keď NFL ešte neviedla oficiálne štatistiky, čo z neho podľa slov bývalého novinára Milwaukee Journal Olivera Kuechleho urobilo „jedného zo sirotkov profesionálneho futbalu“.
Hráčska kariéra plná úspechov
Packers oznámili jeho podpis dňa 31. júla 1924 po tipe od Jima Crowleyho, ktorý predtým hral pre Curlyho Lambeaua na Green Bay East High School a neskôr sa stal jedným zo slávnych „Four Horsemen“ z Notre Dame. Počas Crowleyho juniorského roka Notre Dame prehral len raz – proti University of Nebraska, ktorú viedol práve Lewellen. O jeho služby súťažili aj Milwaukee Badgers a Kansas City Blues, no Packers ponúkli viac. Lewellen pôvodne chcel hrať za Badgers so svojimi dvoma bývalými spoluhráčmi z Nebrasky. No mal právnický titul a Lambeau mu sľúbil, že mu zabezpečí prácu v právnickej firme v Green Bay. Ďalšou možnosťou pre Lewellena bola aj baseballová kariéra – pred podpisom s Packers absolvoval skúšku ako pitcher pre Pittsburgh Pirates.
Lewellen hral za Packers v rokoch 1924 až 1932. Nastúpil do 102 zápasov, z toho 63 ako halfback a 4 ako quarterback. Bol kľúčovou postavou dynastie, ktorá získala tri po sebe idúce tituly NFL v rokoch 1929, 1930 a 1931 – a to ešte pred zavedením oficiálneho systému play-off.
Bol štvornásobným First-Team All-Pro (1926–1929) a raz Second-Team All-Pro (1925). Lewellen zároveň skóroval viac touchdownov než ktokoľvek iný vo svojej ére a bol druhý v skórovaných bodoch s 307 bodmi. Jeho rekordných 51 touchdownov vydržalo až do roku 1941, keď ho prekonal Don Hutson, a aj potom zostal druhým najvyšším počtom ďalších 16 rokov. V neoficiálnych štatistikách z rokov 1920–1934 bol Lewellen tiež 6. v nachytaných yardoch a 12. v nahádzaných yardoch, hoci nikdy nebol primárnym quarterbackom Packers.
Jeho 51 touchdownov prišlo v rámci 43 rôznych zápasov – z toho 26 bolo vedúcich touchdownov, teda takých, ktoré posunuli Packers do vedenia. V týchto zápasoch mali Packers bilanciu 36 výhier, 5 prehier a 2 remízy. Počas trojročnej šampiónskej série (1929–1931) boli Packers takmer neporaziteľní, keď Lewellen skóroval – ich bilancia bola 19 výhier a len 1 prehra!
Vo svojej knihe „The NFL’s 60-Minute Men: All-Time Greats of the Two-Way Player Era, 1920–1945“ uviedol historik amerického futbalu Chris Willis, že Lewellen by pravdepodobne získal ocenenie NFL MVP dvakrát, keby takéto ocenenie vtedy existovalo. Willis ho zároveň označil za siedmeho najlepšieho hráča prvých 25 rokov NFL – pred menami ako Sid Luckman.
Najlepší punter svojej éry
Počas deväťročnej kariéry Lewellena priemerne NFL tímy skórovali menej ako 10 bodov na zápas, čo zvýšilo hodnotu jeho dvoch silných stránok: puntingu a skórovania touchdownov. V tejto ére boli punteri možno najdôležitejšími hráčmi – určovali pozičnú hru, často puntovali už na skorých downoch a robili to aj z územia za 50-yardovou čiarou, keďže dlhé field goaly boli raritou.
Pri skúmaní dobových novinových správ a podrobných zápasových priebehov je jasne vidieť, že Lewellenove punty mali reálny vplyv na výsledok zápasov. Často puntoval nielen na 4. downe, ale rovnako bežne aj na 1. a 3. downe, a pravidelne kopal z územia vo vnútri súperovej 45-yardovej čiary, aby získal pozičnú výhodu. Ak sa pozrieme na jeho sezónu 1929, môžeme vidieť, že Lewellen bol skutočnou zbraňou, schopnou puntovať na ktoromkoľvek downe. Podľa zápisov zo zápasov Packers a archívu Green Bay Press-Gazette Lewellen v roku 1929 puntoval 84-krát. Rozdelenie podľa downu bolo nasledovné:
- 1. down – 24 puntov
- 2. down – 8 puntov
- 3. down – 27 puntov
- 4. down – 25 puntov
V Lewellenovej ére bola passová hra ešte len v plienkach. Futbal bol najmä o behoch a obrana mala väčšinu výhod. Ak sa tím ocitol pritlačený hlboko na vlastnej 10-yardovej čiare, často sa rozhodol puntovať už na skorom downe – najmä ak mal k dispozícii kvalitného puntera – aby získal výhodnejšiu pozíciu na ihrisku. Alebo, ak bol tím mimo dosahu pre placekick alebo dropkick, mohol súpera prekvapiť puntom ponad posledného obrancu… opäť s cieľom vyhrať súboj o field position. A ak išlo o takýto moment, bol tu len jeden hráč, na ktorého ste sa chceli spoľahnúť: Verne Lewellen.
Napríklad v roku 1928 mal Lewellen (neoficiálne) pripísaných 136 puntov, zatiaľ čo Harry O’Boyle viedol NFL len s tromi field goalmi. Lewellen nielenže dokázal kopať ďaleko, ale mal aj výnimočný cit pre umiestnenie puntov – často ich posielal mimo ihriska alebo hlboko do súperovho územia. Podľa The Football Encyclopedia (1994) bol najproduktívnejším punterom pred-štatistickej éry s 681 puntmi a priemerom 39.5 yardu. Hoci tento priemer v porovnaní s dneškom pôsobí priemerne, Lewellen stál iba 10 až 11 yardov za centrom a často puntoval z vnútra súperovej 45-ky.
Mal aj výnimočný cit pre tzv. “coffin corner” punty, teda kopy smerujúce tesne k rohovým čiaram ihriska, kde súper nemal šancu na return lopty. „Lewellen bol najlepší punter, akého som kedy videl. Jim Thorpe možno puntoval dobre, ale jeho som nevidel. Videlo som však množstvo iných. Vtedy sa síce nepočítali žiadne štatistiky, keď puntoval, ale videl som ho kopnúť 80-yardový punt. Videlo som ho poslať loptu von na päťke, trojke, desiatke,“ povedal Mike Michalske, bývalý guard Packers, pre Green Bay Press-Gazette v roku 1980.
Majster všestrannosti
Lewellen bol nielen runner a quarterback, ale aj výnimočný punter – čo bolo v jeho ére obrovsky dôležité. V čase, keď prevažovala behová hra a útok mal málo výhod, tímy často používali punt ako strategický nástroj na zisk pozičnej výhody. A Lewellen bol v tomto najlepší.
Slávny športový komentátor Arthur Daley z The New York Times o ňom v roku 1962 (štvrťstoročie po jeho kariére) napísal: “Nikto, kto videl Lewellena kopať, na to nikdy nezabudol. Bol to najlepší punter, akého som kedy videl.”
Jeho všestrannosť najviac vynikla počas jedného z najväčších zápasov v histórii Packers – výhre 20-6 nad New York Giants v roku 1929, ktorá tímu zabezpečila prvý titul. Dňa 24. novembra odohrali neporazení Packers (9–0) zápas proti neporazeným New York Giants (8–0–1) o prvé miesto v NFL. Hoci vtedy ešte neexistovalo oficiálne finále ligy, víťaz tohto zápasu mal prakticky zabezpečený titul. Na štadión Polo Grounds sa prišlo pozrieť 25 000 fanúšikov.
Lewellen preukázal mimoriadnu univerzálnosť. Keďže štartujúci quarterback Red Dunn bol zranený, tréner Curly Lambeau presunul Lewellena na post quarterbacka. Johnny Blood hral halfbacka spolu s Herdisom McCrarym, a Bo Molenda nastúpil ako fullback. Aj napriek tejto improvizácii Packers nepocítili žiadne oslabenie – Lewellen tím výborne viedol.
Kľúčovým aspektom zápasu bol punting. Lewellen dokázal držať loptu mimo rúk quarterbacka Giants, Bennyho Friedmana, člena Siene slávy, ktorého v tomto dueli jasne prekonal. Friedman síce v sezóne 1929 hodil rekordných 20 touchdownov (vrátane jedného v tomto zápase), no Lewellen ho tentoraz zatienil. Pri sledovaní záznamu je vidieť, ako presne Lewellen kopal smerové punty, a to aj napriek tomu, že ihrisko bolo celé rozbahnené. Jeho štatistiky puntovania boli výnimočné:
- 7 puntov, spolu 354 yardov (priemer 50.6 yardu na punt)
- Dĺžky: 70, 63, 43, 65, 41, 40, 27 yardov
V prvej štvrtine hodil Lewellen 4-yardový touchdownový pass na Herdisa McCraryho – prvý bodový zápis zápasu (7–0). V štvrtej štvrtine, keď Packers viedli 7–6, Lewellen pomohol Green Bay k 80-yardovému drivu na 15 plays. Získal 59 z týchto 80 yardov (14 behových, 15 zachytených, 30 nahádzaných), čo viedlo k touchdownu a zvýšeniu skóre na 14–6. Packers pridali ešte jeden touchdown a spečatili najdôležitejšie víťazstvo NFL sezóny 1929.
Novinári z New Yorku označili jeho punting a komplexnú hru za rozhodujúci faktor celého duelu.
New York Daily News (C.A. Lovett):
„Lewellen jednoznačne zatienil Friedmana, či už v passovej hre alebo pri behaní s loptou… Lewellen znepríjemňoval Giants život počas celého zápasu svojimi prihrávkami, behmi po kraji, puntmi a tacklami.“
(Zdroj: New York Daily News, 25. november 1929)
New York Evening World:
„Verne Lewellen bol rozhodujúcim faktorom v ohromujúcom víťazstve Packers. Punty dlhé 60 a 70 yardov, ktoré sa točili do vzduchu z Lewellenovej kopačky, dali hosťom jasnú výhodu.“
(Zdroj: Appleton Post-Crescent, 27. november 1929)
Brooklyn Daily Eagle (Harold Burr):
„Lewellen kopal mohutné špirálovité punty s dažďom nasiaknutou, ťažkou loptou, ktoré opakovane preleteli ponad safetyho Giants. Jeho prihrávky boli takmer dokonalé. Ak Giants netlačila späť jeho noha, robila to jeho ruka.“
(Zdroj: Brooklyn Daily Eagle, 25. november 1929)
„Či v útoku alebo v obrane – zo všetkých hráčov tej doby bol jednotka,“ povedal Charlie Mathys, bývalý spoluhráč a člen Packers Hall of Fame. „A nie som sám – všetci veteráni, s ktorými som sa rozprával, hovoria to isté… Bol o generáciu vpredu. Ak sa nedostane do Siene slávy, je to vtip.“
Okrem toho bol výnimočný obranca – spoľahlivý tackler s čuchom na loptu. V časoch, keď sa ešte nepočítali oficiálne štatistiky, historik David Neft zistil, že Lewellen skončil kariéru ako 2. v skórovaní, 2. najlepší runner, 5. v počte zachytených prihrávok a zdieľané 5. miesto v počte interceptions.
Prečo teda nie je v Sieni slávy?
Podľa bývalého novinára a klubového historika Cliffa Christla je Lewellen „jedným z mála hráčov, ktorí by mali byť spomenutí v diskusii o najväčšom hráčovi Packers vôbec“. Napriek tomu nebol nikdy finalistom do Pro Football Hall of Fame takmer 90 rokov po ukončení kariéry.
Keď Lewellen nebol uvedený do Pro Football Hall of Fame v roku 1963 ako charter member, jeho spoluhráč Johnny “Blood” McNally to označil za hrubé opomenutie:„Verne Lewellen tam mal byť predo mnou aj pred (Calom) Hubbardom,“ povedal.
V roku 2020 bol finalistom pre tzv. Centennial Class, špeciálnu edíciu HOF pri príležitosti 100. výročia NFL. Žiaľ, nebol vybraný, zatiaľ čo väčšinu miesta zobrali novší hráči. Tak skončil opäť v tieni – hoci jeho súčasníci ako Curly Lambeau, Don Hutson, Clarke Hinkle či Johnny “Blood” McNally boli dávno uvedení.
Niektorí tvrdia, že dôvodom bola jednoducho „preplnenosť Packers“ v Hall of Fame – keďže veľké množstvo hráčov z Lombardiho éry dostalo zlaté sako už v 60. až 80. rokoch. V dôsledku toho sa Lewellen možno len „stratil v dave“ – čo je nespravodlivé a historicky krátkozraké.
Nemalo by záležať na tom, že osem hráčov Green Bay Packers z obdobia pred 2. svetovou vojnou už je v Sieni slávy, ani na tom, že sa tam dostalo 14 legiend z Lombardiho éry. Na čom by malo záležať, je to, aby boli ocenení hráči, ktorí si miesto v Sieni slávy skutočne zaslúžia. Napokon, poslaním Pro Football Hall of Fame je, ako sama uvádza: „uctiť a osláviť najväčších hráčov, trénerov a prispievateľov v histórii profesionálneho futbalu…“
Skutočný Hall of Famer podľa všetkých kritérií
Čo robí hráča hodného Siene slávy? Vo veľkej všeobecnosti by to malo/mohlo vyzerať nejako takto:
- 9–10 rokov v lige
- 4+ výberov do All-Pro tímu
- top 5 hráč na svojej pozícii aspoň 5 rokov
- veľké zápasy a dopad na hru
Verne Lewellen spĺňa všetky tieto kritériá – a ešte viac. Bol výnimočný v čase, keď futbal vyzeral inak, no jeho výkony, dôslednosť a všestrannosť by boli uznávané v akejkoľvek ére.
Počas Two-Way éry (1920–1945) ŽIADNY INÝ BACK neskóroval viac touchdownov ako Verne Lewellen. Zo všetkých 23 running backov uvedených do Siene slávy, ktorí hrali v tomto období, Lewellen prekonal každého z nich v počte touchdownov. Ak do toho zarátame aj 7 two-way endov, viac touchdownov zaznamenal len Don Hutson. Na začiatku sezóny NFL 2021 sa Verne Lewellen stále nachádzal na 11. mieste v historickom rebríčku Packers v počte skórovanch touchdownov – napriek tomu, že žiadny touchdown nezaznamenal už 88 rokov.
Lewellen stále čaká. A kým nebude uvedený do Pro Football Hall of Fame, táto inštitúcia nebude kompletná. Je načase opraviť historickú krivdu a dať tomuto legendárnemu hráčovi miesto, ktoré mu právom patrí.
Manažérska a právnická kariéra
Viac než 20 rokov po skončení kariéry bol Lewellen v decembri 1953 menovaný generálnym manažérom Packers, no funkciu vykonával s obmedzenými právomocami, kým ho v roku 1959 nenahradil Vince Lombardi. Následne sa stal obchodným manažérom, kde pôsobil až do dôchodku v roku 1967. Medzitým slúžil aj vo výkonnej rade a predstavenstve klubu (1950–1953).
V roku 1941 trénoval tím Long Island Indians, farmársky tím Packers, a doviedol ho k titulu v American Association.
Zároveň pôsobil ako okresný prokurátor Brown County v rokoch 1929 až 1933, paralelne s hráčskou kariérou.
Narodil sa 29. septembra 1901 v Garland, Nebraska. Jeho celé meno bolo Verne Clark Lewellen. Zomrel 16. apríla 1980 vo veku 78 rokov.