A má pravdu. V nedeľu, v mimoriadne dôležitom zápase proti divíznemu rivalovi, ktorého výsledok môže mať na konci sezóny ďalekosiahle následky, Packers ťahali za kratší koniec prakticky pri každom dôležitom rozhodnutí rozhodcov. Preto niet divu, že McKinney, hoci sa snažil zostať čo najpokojnejší, po zápase ostro skritizoval rozhodcov. Jeho tím totiž prišiel o sériu troch víťazstiev a prepadol sa na posledné miesto v mimoriadne silnej NFC North.

„Neviem, ako sa k tomu postaví NFL, ale momentálne rozhodcov naozaj nemusím,“ povedal McKinney. „Ak mám byť úplne úprimný, nemyslím si, že rozhodujú dobre. Myslím si, že je to veľakrát úplná pičovina. Sú drivy, počas ktorých odpískajú veci, ktoré absolútne nedávajú zmysel.“

„Na konci dňa musíme jednoducho pokračovať v hre,“ povedal Javon Bullard. „Ale niektoré tie rozhodnutia boli úplné pičoviny, chápete, čo tým myslím? Poviem vám to úplne na rovinu. Niektoré z nich boli fakt čisté pičoviny.“

Tento článok absolútne nemá za význam riešiť to, že Packers prehrali kvôli rozhodcom. Jacobs mal na treťom downe chytiť jednoduchý touchdown, a bolo by. Nemuseli by sme sa sťažovať. Je to len a len chyba na našej strane, že sme z toho zápasu vyšli porazení. Packers dokázali zastaviť útok Lions na ich 22-yardovej línii, pričom do konca zápasu zostávalo 4:50. Následne však predviedli katastrofálnu sériu troch ofenzívnych plays, vrátane dropnutého touchdownu, a napokon im súper zblokoval pokus o 35-yardový field goal. Práve toto bola situácia, v ktorej by kvalitný tím dokázal prekonať aj nepriaznivé rozhodnutia rozhodcov a zápas vyhrať.

Tento článok ma za účel poukázať na to, aký obrovský problém má NFL, ktorej sa situácia s rozhodcami nie že vymkla spod kontroly. Ona explodovala. Báli sme sa, že AI ovládne ľudstvo, no ešte skorej žlté vlajky ovládli tento prekrásny šport, kurvia ho a stáva sa pre nás fanúšikov nepozerateľným. Už sa pri ňom ani nemôžete tešiť z big play… lebo samozrejme na umelom trávniku okamžite vyrastú žlté púpavy.

Neuveriteľné vysvetlenia rozhodcov

V polovici tretej štvrtiny, pri 2nd&11, Jared Goff skompletoval krátku prihrávku na Amona-Ra St. Browna. Isaiah McDuffie ho zachytil a zložil na zem, no St. Brown sa správal, akoby ešte nebol „zložený“, a pokračoval v pohybe. Devonte Wyatt následne St. Browna tackloval, pričom receiver Lions pri páde podrazil umpira Terryho Killensa Jr. Killens ešte zo zeme hodil flag a potrestal Wyatta za unnecessary roughness. A ešte aj pri oznamovaní penalty povedal: after the play“… čiže po skončení play… Nikde nikto nepoučil písknutie, ani samotní rozhodcovia.

„Runner stále bežal a my sme nepočuli žiadny hvizd,“ povedal McKinney. „Snažili sme sa ho dostať na zem, potom ich hráč narazil do rozhodcu, ten spadol, na zemi sa nahneval a jednoducho hodil flag. Ani len nevedel, kto doňho narazil.“

V oficiálnom vyjadrení pre médiá prišiel hlavný rozhodca Alex Moore s až neuveriteľným vysvetlením. „Rozhodli sme, že akcia sa už skončila. Úprimne, neviem povedať, či zaznel hvizd alebo nie, pretože som ho nepočul. Ale tackler vykonal tackle a akcia sa skončila. Potom nasledoval ďalší zákrok, pri ktorom ho v podstate znovu silou tackloval po skončení akcie.“

Takže hlavný rozhodca nepočul hvizd. St. Brown očividne tiež nepočul hvizd. Ale obrancovia Packers ho zrejme mali počuť, a preto dostali trest. Dáva vám to zmysel? Mattovi LaFleurovi to rozhodne žiadny zmysel nedáva.

„Nezaznel žiadny hvizd, hráč pokračoval v behu a náš hráč tiež nepočul hvizd, takže pokračoval v hre. A potom dostaneme penaltu,“ povedal LaFleur. „Takže neviem. Snažili sa mi vysvetliť, že akcia už bola očividne ukončená. A ja som im povedal: ‚Ako to môžete vedieť, keď nepočujete hvizd?‘ Takže neviem, či ste vy počuli nejaký hvizd, ale ja som ho nepočul.“

Ani Wyatt podľa vlastných slov žiadny hvizd nepočul. „Keby ste sa ma opýtali teraz, urobil by som presne to isté aj stokrát za sebou,“ povedal. „Takže toto je na rozhodcoch. Musia si sami ujasniť, čo majú robiť, pretože ja som si svoju prácu jednoznačne splnil.“

Samozrejme, že Wyatt tackle dokončil. Pretože čo by sa stalo, keby to neurobil? LaFleur svojich hráčov učí, aby pokračovali v hre až do „dozvuku hvizdu“ (echo of the whistle). Lenže v tomto prípade žiadny hvizd nezaznel, takže nebolo čo počuť. „Čo keby vstal a dobehol až pre touchdown? Potom by sa všetci pozerali na D-Wya a hovorili: ‚Ty si ho jednoducho nechal odísť.‘ Myslím si, že som urobil správnu vec. Či už prišiel flag alebo nie, myslím si, že som urobil správnu vec.“ Namiesto 3rd&7 tak Lions získali nový first down a hneď pri nasledujúcej play skórovali touchdown, ktorým sa dostali do vedenia.

Potom prišla hneď prvá play štvrtej štvrtiny, keď rozhodcovia odpískali Jordanovi Loveovi intentional grounding, hoci jeho prihrávka smerovala priamo na tight enda Tuckera Krafta. „Rozhodli sme, že hoci quarterback bol mimo tackle boxu, prihrávka nedoletela na line of scrimmage,“ vysvetlil Moore. „Preto sme odpískali intentional grounding.“ Lopta nedoletela na zamýšľané miesto preto, že Love bol počas prihrávky zložený na zem. Rozhodcovia však mali pravdu v tom, že lopta dopadla za line of scrimmage. „Áno, viete, povedali mi, že lopta nedoletela na line of scrimmage,“ povedal Love. „Myslel som si, že sme mali receivera priamo v tej oblasti. Je to tak, ako to je.“ Packers stratili 11 yardov a ocitli sa v situácii 2nd&21.

Pritom v tom istom zápase Jared Goff odhodil loptu do priestoru, v ktorom nebol žiadny receiver ani približne nablízku, no rozhodcovia nechali hru pokračovať bez penalty. Ktoré podľa vás vyzerá viacej ako intentional grounding?

Podobné otázky vyvolala aj jedna z prihrávok Patricka Mahomesa v zápase Kansas City Chiefs proti Seattle Seahawks, pri ktorej sa takisto neodpískal intentional grounding. Ako je možné, že pri Loveovi sa pravidlá vykladajú tak prísne, zatiaľ čo pri porovnateľných situáciách iných quarterbackov rozhodcovia nechávajú hrať? Presne takéto rozdiely v posudzovaní podobných plays vyvolávajú frustráciu hráčov aj fanúšikov. Nejde o požiadavku, aby rozhodcovia odpískali každú spornú prihrávku, ale aby používali rovnaký meter na všetkých quarterbackov.

Ísť po hlave môžete, ale dotknúť sa quarterbacka je Area 51

Máme tu hneď úvod zápasu, prvý drive. Brian Branch je späť na ihrisku po zranení, čo je parádna správa. Škoda len, že hneď po pár sekundách nám pripomenul, čím je tak „preslávený“. Tucker Kraft zachytil prihrávku, linebacker ho tackluje a padá na zem. Počas toho ako padá, Branch priletí, nesnaží sa ani ísť rukami do tacklu, nesnaží sa ísť ani prilbou do strany. Do konca ešte skočí a obe nohy idú zo zeme. Korunou svojej prilby dáva hit na prilbu na hráča, ktorý už padá a nevie sa nijako ochrániť. Kraftovi odletí prilba. Flag? Ani náhodou. NFL? Kde sú tie reči ako chete chrániť zdravie svojich hráčov? Branch tu Krafta takmer vypol, ale nič sa nedeje, však to je násilný šport, hrajú ho chlapi a nechajme ho pre chlapov. Teda vlastne až do momentu, kedy pohládkajú quarterbacka…

Packers vstupovali do zápasu so šiestimi penaltami za roughing the passer, zatiaľ čo ich súperi nemali na konte ani jednu. V nedeľu sa tento nepomer zvýšil na 8-0. Najprv približne štyri minúty pred koncom tretej štvrtiny Brenton Cox strčil quarterbacka Lions Jareda Goffa priamo do oblasti brucha. Vyzeralo to dokonca tak, akoby sa ho snažil zachytiť. Rozhodnutie síce nebolo také slabé ako penalta proti Lukasovi Van Nessovi z minulého týždňa, ale veľa mu nechýbalo. „Aj ja som zmätený,“ povedal Wyatt. „Asi máme jednoducho… ani neviem. Nedokážem vám to vysvetliť. Niekto ho zozadu postrčil, on narazil do quarterbacka a ten sa teatrálne hodil na zem. Mám pocit, že rozhodcovia boli celý deň na ich strane.“

V čase 4:09 do konca tretej štvrtiny mali Lions 3rd&10 z vlastnej 48-yardovej línie. Goffova prihrávka na Sama LaPortu bola neúspešná. Packers sa teda pripravovali na to, že Detroit bude musieť puntovať. Rozhodcovia však odpískali Coxovi roughing the passer za kontakt s Goffom, čím Detroit získal 15 yardov a nový first down.

Napokon, necelé tri minúty pred koncom zápasu, dostal defenzívny tackle Karl Brooks penaltu za roughing the passer, keď zasiahol Goffa bezprostredne po odhodení prihrávky. Goff ukázal smerom k Mooreovi, že chce flag, a rozhodca mu okamžite vyhovel, čo Brooksa poriadne nahnevalo. Je to smutné, že po takomto ukážkovom tlaku a hite sa quarterbacka okamžite pozerá po rozhodcovi, pýta si flag a oslavuje ho… Kam sme sa to pri svätom Vinceovi dostali… Pritom Brooks urobil presne do body to, čo NFL učí hráčov, aby robili. Nepadnúť na quarterbacka celou váhou tela, netrafiť ho do hlavy, netrafiť ho pod pás, nedržať ho dopade, padnúť vedľa neho.

„Takže sa tu dejú samé pičoviny, odpískavajú sa úplné pičoviny a ja vám to ani neviem vysvetliť, pretože niekedy nevidíme rovnaké rozhodnutia v prospech nášho quarterbacka ani našich ofenzívnych hráčov,“ povedal McKinney. „Jednoducho tomu nerozumiem. Nezáleží na tom, či hráme doma alebo vonku, deje sa to prakticky počas celej sezóny. Samozrejme, nechcem to používať ako výhovorku, ale hovorím iba to, že rozhodcovia musia používať rovnaký meter na obe strany. To je všetko, čo k tomu poviem.“

Chcete si ešte pripomenúť smiečne RTPčka?

Ak chcete vidieť, aký absurdný je rozdiel v posudzovaní roughing the passer v zápasoch Green Bay Packers, stačí sa pozrieť na dve čísla: 8 a 0. Packers dostali počas prvých siedmich týždňov sezóny 2026 až osem penált za roughing the passer, pričom až 28 ďalších tímov NFL ich má na konte tri alebo menej a na tím na druhom mieste ich má iba štyri! A teraz prichádza tá najväčšia absurdita. Za zákroky proti Jordanovi Loveovi nebol súperom odpískaný ani jeden roughing the passer. ANI JEDEN! A to napriek tomu, že Love je podľa štatistík najčastejšie hitovaným quarterbackom v celej NFL. Ako je možné, že rozhodcovia tak prísne chránia quarterbackov súperov Green Bay, no pri zákrokoch na Lovea akoby rovnaké pravidlá prestávali existovať? Nikto netvrdí, že každé zasiahnutie quarterbacka musí automaticky znamenať penaltu. Love sa väčšinu času nesťažuje, postaví sa a hrá ďalej (až keď ho triafaju na hlavu, vtedy ukáže nespokojnosť…). Problémom je však takýto extrémny nepomer, ktorý nevyhnutne vyvoláva otázky o konzistentnosti rozhodovania. Osem roughing the passer proti Packers, nula v ich prospech. Ak NFL očakáva, že fanúšikovia budú takéto rozdiely bez otázok akceptovať, potom absolútne podceňuje problém, ktorý má s dôveryhodnosťou svojich rozhodcov.

Interception, ktorú vymazala DPI

Ďalšia obrovská kontroverzia prišla v rovnakom drive, ako spomínaný RTP na Coxa. Pri 2:02 do konca tretej štvrtiny, na 1st&10 z 19-yardovej línie Packers, Goff poslal prihrávku na St. Browna. Rookie cornerback Brandon Cisse ju zachytil na 11-yardovej línii Green Bay. Lenže interception neplatila. Rozhodcovia odpískali Cissemu defensive pass interference. Pri tejto play St. Brown chcel využiť klasický „move“, ktorý v NFL vídame pravidelne. Ísť do kontaktu s obrancom, poodstrčiť si ho a zachytiť loptu. Ale keď sa obranca nedá odstrčiť a nepustí receiverovi priestor, príde penalta.

Chcetie vidieť ako to dopadne, keď sa nebránite? Takto ako v zápase s Cowboys.. jasná OPI, ktorá sa nepíska. Však treba v 4. štvrtine darovať súperovi touchdown.

Podľa rozhodcov prišiel nedovolený kontakt pred zachytením lopty. Výsledkom bola osem-yardová penalta a first down pre Lions na 11-yardovej línii. Rozhodcovia počas veľkej časti zápasu tolerovali fyzickejšiu hru v coverage. Napríklad neodpískaná DPI pri deep ball na Bo Meltona, kde mu corner doslova držal ruku na bicepse a zabraňoval mu, aby mohol ísť rukou hore po lopte. Rozhodca sa na to ešte priamo pozerá. Deje sa to rovno pred ním

Alebo aj niektoré plays na Matthew Goldena, držali mu ruky koľko len mohli, blokovali mu ich, aby nemohol ísť po lopte. Všetko to boli hraničné situácie, pri ktorých vám vždy poviem a tí čo čítate moje články tak viete, že keď takéto zákroky budú púšťať a pískať rovnako na obe strany. Som za to všetkými desiatimi. Prosím, dovoľte hráčom hrať takto na hrane, len to pískajte rovnako na obe strany. To sa v tomto zápase absolútne nestalo. Rozhodcovia tolerovali kontakty obrancov Detroitu, následne penalizovali Cisseho za kontakt so St. Brownom a znegovali interception…

Xavier McKinney sa prípadnej pokuty nebojí

McKinney však ešte zďaleka neskončil. A je mu úplne jedno, že za svoje vyjadrenia pravdepodobne dostane pokutu. Keď sa ho novinári opýtali, či má pocit, že Packers boli okradnutí, odpovedal: „Jednoznačne. V kritických momentoch zápasu. Veď toto sú rozhodujúce drivy,“ povedal. „Už len rozprávať o tom ma rozčuľuje, pretože počas zápasu ide o mimoriadne dôležité drivy. Môžeme mať drive, počas ktorého sa nám darí zastavovať súpera, ale rozhodcovia stále hádžu flagy. A vy si hovoríte, že toto predsa nie je penalta. Pre mňa to jednoducho nedáva absolútne žiadny zmysel. Zabíja nám to momentum, ničí nám to drivy a ak mám byť úprimný, úplne to dojebáva zápasy.“

NFL má obrovský problém s rozhodcami. To je zrejmé už roky. Lenže odvetvie, ktorého hodnota sa pohybuje v miliardách dolárov a ktoré je zaplavené peniazmi z hazardných hier a stávkovania, musí vzhľadom na všetko, o čo sa hrá, zabezpečiť oveľa vyššiu úroveň rozhodovania.

„Je to tak, ako to je,“ povedal McKinney. „V tejto lige vám dnes dajú pokutu prakticky za čokoľvek. To viem. Ale radšej dostanem pokutu a pokúsim sa pomôcť svojmu tímu, pretože vidím, čo sa deje, a ničí nás to. Všetci to vidíme. Všetci vidíme, čo sa deje. Každý vidí, čo sa deje. Fanúšikovia vidia, čo sa deje, a my to vidíme priamo na ihrisku. Pozerám sa na tie akcie a hovorím si: ‚Počkajte, prečo toto vôbec pískajú? Veď to nedáva žiadny zmysel.‘ A potom je tu ešte fakt, že si tie rozhodnutia ani nepreverujú. Jednoducho niečo odpískajú, pozerajú sa na situáciu a dokonca aj oni sami vidia, že to nebola… Pýtam sa ostatných rozhodcov a oni mi povedia: ‚Ja som tam nebol.‘ Momentálne sa deje množstvo pičovín, ktoré absolútne nedávajú zmysel. Ale na konci dňa stále musíme nájsť spôsob, ako tieto zápasy vyhrávať. Lenže keď rozhodcovia rozhodujú takýmto spôsobom, výrazne nám to sťažuje situáciu, ak mám byť úprimný.“

A McKinney si zaslúži uznanie za to, že otvorene pomenoval všetky tie, nuž, pičoviny zo strany ligy, ktorej zjavne nezáleží na ničom inom než na zarábaní peňazí. Tímy, hráči, výsledky zápasov aj verejnosť môžu ísť bokom. Rozhodcovia nikdy nebudú potrestaní, suspendovaní, či akokoľkovek zodpovední za to, čo na ihrisku predviedli. Ďalší týždeň si budú pokojne pískať ďalší zápas NFL, liga sa bude tváriť, že sa nič nestalo a bude stále trepať o tom, ako im záleží na zdraví hráčov. Keby im záležalo na zdraví hráčov, tak tu máme už ďalší extra bye week a nerozširujeme regular season znova a znova a znova a nelietame povinne vkuse cez celý svet, pričom by všetci povinne hrali na prírodnej tráve.

Robia si z nás fakt prču? Toto nemôže byť reálne…

Ďalší potenciálne prehliadnutý faul sa týkal ofenzívneho tackla Detroitu Peneia Sewella. Počas jednej z touchdownových plays Lions sme mohli vidieť niečo ako jeho blok zozadu, ktorý rozhodcovia nepotrestali. Pritom pravidlo NFL 12-1-3(b) výslovne zakazuje blokovanie súpera do chrbta nad úrovňou pásu alebo jeho zatlačenie rukami zozadu spôsobom, ktorý ovplyvní jeho pohyb, s výnimkami presne stanovenými v pravidlách. Napríklad pri blokovaní v bezprostrednej blízkosti line of scrimmage (close-line play) alebo ak sa obranca otočí chrbtom tesne pred kontaktom. Za takýto zákrok je predpísaná 10-yardová penalta. Ak Sewellov kontakt tieto podmienky spĺňal, rozhodcovia mali odpískať illegal block in the back a touchdownová play by nemohla zostať v platnosti v pôvodnej podobe. V zápase, v ktorom Packers opakovane dostávali veľmi prísne penalty, kde sa rozhodcovia snažili do posledného písmenka aplikovať „tvrdosť“ voči quarterbackovi, sa už pri takomto niečo nemusia držať výkladu pravidiel, môžeme to zdieľať na sociálne siete a oslavovať to, aká to bola neskutočná play od Sewella. Niekto si povie, však už ten blok do chrbta aj tak nepomohol a bol by to touchdown… A čo potom tie plays, kde sa napríklad na úplne mimo play na opačnej strane ihriska udeje nejaký zanedbateľný illegal contact a rozhodcovia hádžu za to flag? Anuluje to touchdown za priestupok, ktorý sa udial na druhej strane ihriska… Ak chceme pravidlá brať úplne do slova, toto bol blok do chrbta.

Minulý týždeň proti Dallasu Cowboys sa rozhodcovia postarali o ďalšiu absurdnú ukážku toho, kam sa NFL so svojou posadnutosťou trestaním emócií dostala. Matthew Golden po fantastickej 37-yardovej play na chvíľu napol svaly a oslávil svoju big play. Výsledok? Penalta za taunting, strata 15 yardov a následne ešte pokuta vo výške 11 941 dolárov. Golden pritom podľa vlastných slov nič nepovedal a gesto smerovalo k fanúšikom Green Bay. Pre NFL však bolo aj obyčajné napnutie bicepsov natoľko závažným previnením, že si zaslúžilo nielen trest počas zápasu, ale aj finančnú sankciu takmer 12-tisíc dolárov.

A tým sa absurdnosť zápasu proti Cowboys neskončila. Pri 3rd&6 dostal ofenzívny hráč Dallasu penaltu za holding. Po jej skončení však prišla slovná konfrontácia Guytona s Dani Dennis-Suttonom, za ktorú rozhodcovia potrestali tauntingom práve obrancu Packers. Oba tresty sa tak navzájom vyrušili, tretí down sa opakoval a Dallas dostal druhú šancu. Dak Prescott následne skompletoval sedemyardovú prihrávku na Georgea Pickensa a získal first down. Namiesto ukončeného drivu tak Cowboys pokračovali v útoku. To všetko pre penalty, pri ktorých sa človek musí pýtať, či rozhodcovia ešte vôbec dokážu rozlišovať medzi skutočným nešportovým správaním a obyčajnými emóciami, ktoré k americkému futbalu neodmysliteľne patria.

A teraz prichádza vrchol pokrytectva. O týždeň neskôr, v zápase proti Detroitu Lions, sme sledovali hráčov Detroitu, ktorí po offside Packers predvádzali celé tanečné predstavenie, posmešné gestá a provokatívne oslavy smerom k súperovi. Po Brooksovom offside na kritickom treťom downe, ktorý Detroitu daroval nový first down, sa viacerí hráči útoku Lions pustili do okázalých osláv. Žiadny flag za taunting, žiadna 15-yardová penalta. A čo urobila samotná NFL? Na svojom oficiálnom účte na X zverejnila video týchto osláv s pobaveným komentárom „Did we miss somebody?“ Takže keď Matthew Golden na sekundu napne bicepsy po fantastickej play, je to nešportové správanie hodné 15-yardového trestu a takmer 12-tisícovej pokuty. Keď však hráči Detroitu predvádzajú celú sériu posmešných osláv po chybe súpera, liga to ešte nadšene propaguje na svojich sociálnych sieťach. Kde je hranica? Kto ju vlastne určuje? A prečo sa zdanlivo mení podľa toho, kto práve oslavuje? Nikto nechce zakazovať emócie, oslavy ani provokácie, pretože presne tie robia americký futbal výnimočným. Ale ak NFL mieni trestať flexovanie svalov a zároveň oslavovať podobné prejavy súperov, potom sa nemôže čudovať, že fanúšikovia strácajú dôveru v konzistentnosť jej pravidiel.

Inak taká drobnosť, všimnite si ľavú ruku centra Lions. Ktorá sa pohne, a na ňu reaguje Brooks. Pamätáme si ako pár ťýždňov dozadu hodili Jordanovi Loveovi false start za pohyb rukou pred snapom? Asi to je len pravidlo na quarterbackov, nejako hlboko v zašpinených análoch NFL.

Štvrtá štvrtina = čas naložiť Packers

Ak si myslíte, že rozhodcovia proti Packers robia najväčšie škody v rozhodujúcich momentoch zápasov, nasledujúce štatistiky vám dajú poriadny dôvod na zamyslenie. Green Bay Packers vedú v sezóne 2026 celú NFL v priemernom počte penált počas štvrtej štvrtiny. Ešte alarmujúcejšie sú však čísla týkajúce sa automatických first downov, ktoré súperi získavajú vďaka penaltám obrany na tretích downoch. Packers takto darujú súperom v priemere až 1,71 automatického first downu na zápas.

Aby sme pochopili, aké absurdné je toto číslo, stačí sa pozrieť na predchádzajúcich päť sezón. Najvyšší priemer v tejto kategórii mali Tennessee Titans v roku 2023, a to 0,94 na zápas, nasledovaní Buffalo Bills z roku 2021 s hodnotou 0,89. Green Bay tak podľa tejto analýzy dosahuje takmer dvojnásobok najhoršieho priemeru ktoréhokoľvek tímu za predchádzajúcich päť rokov.

Ešte šokujúcejšia je situácia v poslednej štvrtine, keď Packers v priemere umožňujú súperom získať až 1,29 automatického first downu na zápas výlučne prostredníctvom penált. Najbližšie k tejto hodnote boli za predchádzajúcich päť sezón Washington Commanders v roku 2024 s priemerom 0,90. Väčšina penált Green Bay za roughing the passer, unnecessary roughness a illegal contact pritom prichádza práve v záverečných štvrtinách. Obzvlášť kontroverzné boli v tomto smere zápasy proti Minnesote Vikings, Dallasu Cowboys a Detroitu Lions. A potom sa nájdu ľudia, ktorí povedia, že Packers jednoducho musia hrať lepšie a rozhodcov neriešiť. To znie pekne v teórii. V praxi však väčšina zápasov NFL zostáva otvorená až do posledných sekúnd, rozhoduje sa na posledných plays zápasu a keď obrana zastaví súpera na treťom downe, no rozhodcovia mu kontroverznou penaltou darujú ďalšie štyri pokusy, môže to úplne zmeniť priebeh stretnutia. V „plnej kráse“ to bolo vidieť vo weeku 1, kde Vikings boli doslova cez celé ihrisko dotlačení rozhodcami.

NFL má obrovský problém s rozhodcami. A čísla sú alarmujúce.

Produkt, ktorý NFL aktuálne doručuje je proste nepozerateľný. Zarábajú miliardy a nevedia sa postarať o to, že fanúšikovia nebudú počas zápasov doslova znechutení z toho, že rozhodcovia hádžu čokoľvek sa im zapáči a ovplyňuje to celé zápasy. Ako hlboko sme klesli, keď po každej úspešnej play sa musí obrana otočiť na rozhodcu v strachu, že či tam nie je niekde náhodou nejaký flag. To isté my, fanúšikovia. Už sa ani nedokážeme tešiť z big play, interception, pekného returnu, či behu. Lebo automaticky očakávame, že príde nejaký flag.

To, čo sme videli v nedeľu na Ford Field, nie je iba izolovaným prípadom jedného katastrofálne odrozhodovaného zápasu. NFL má v sezóne 2026 zásadný problém s množstvom penált a čoraz častejšími zásahmi rozhodcov do priebehu stretnutí. A nejde len o subjektívny pocit nahnevaných fanúšikov Green Bay Packers. Čísla z portálu NFL Officiating Observatory ukazujú, že počas úvodných 94 zápasov aktuálnej sezóny bolo odpískaných a akceptovaných až 1 413 penált, teda v priemere 15,0 na zápas. Spolu predstavovali neuveriteľných 11 471 trestných yardov. Pre porovnanie, počas prvých šiestich týždňov sezóny 2025 bol priemer 14,2 penalty na zápas a za celú minulú sezónu približne 12,7. Namiesto toho, aby NFL nechala hráčov hrať futbal, sledujeme čoraz viac stretnutí, v ktorých sa žlté vlajky stávajú takmer rovnako dôležitými ako samotné akcie na ihrisku.

Už počas prvých štyroch týždňov navyše NFL zaznamenala najvyšší počet akceptovaných penált od roku 1978, odkedy sú dostupné podrobné play-by-play dáta. A Green Bay Packers patria medzi najväčšie obete aj najčastejšie penalizované tímy. Pred zápasom s Detroitom dostávali v priemere 9.5 penalty na stretnutie, čo bolo druhé najvyššie číslo v lige. Samozrejme, nie každá penalta je nesprávna a hráči musia niesť zodpovednosť za vlastnú nedisciplinovanosť.

Alex Moore, hlavný rozhodca nedeľňajšieho zápasu Packers proti Lions, patrí medzi rozhodcov s najvyšším počtom odpískaných penált v celej NFL. Pred týmto stretnutím mala jeho rozhodcovská crew priemer až 18,6 akceptovanej penalty na zápas, čo bolo druhé najvyššie číslo v lige a približne o 24 % viac než ligový priemer. V piatich zápasoch jeho crew odpískala 93 akceptovaných penált za 789 yardov, teda takmer 158 trestných yardov na jedno stretnutie. Viac penált na zápas mala iba crew Scotta Novaka s priemerom 21,3. Inými slovami, keď na ihrisko nastúpi rozhodcovská skupina Alexa Moorea, štatisticky môžete očakávať podstatne viac zásahov rozhodcov než pri priemernom zápase NFL.

A pri Alexovi Mooreovi existuje ešte jedna štatistika, ktorá v súvislosti s nedeľňajším zápasom pôsobí takmer absurdne. Podľa historických údajov NFL Officiating Observatory jeho rozhodcovská crew v období rokov 2015 až 2025 odpískavala roughing the passer až o 79 % častejšie než bol ligový priemer. Konkrétne išlo o 0,73 takejto penalty na zápas. A čo sa stalo v nedeľu proti Detroitu? Packers dostali hneď dve ďalšie smiešne penalty za roughing the passer, pri zákrokoch Brentona Coxa a Karla Brooksa.

Problém však nastáva vtedy, keď rozhodcovia začnú trestať aj úplne bežné futbalové zákroky, podobné situácie posudzujú rozdielne a svojimi diskutabilnými verdiktmi priamo zasahujú do rozhodujúcich momentov zápasov. Presne to sme videli v Detroite. Z tretieho downu sa po spornej penalte zrazu stane nový first down, z úspešného defenzívneho zákroku je roughing the passer a obrancovia postupne prestávajú vedieť, čo vlastne ešte smú robiť. NFL pritom zarába miliardy dolárov, no nedokáže zabezpečiť ani konzistentné rozhodovanie podľa vlastných pravidiel. Fanúšikovia si zapínajú zápasy preto, aby sledovali futbal, nie nekonečnú prehliadku žltých vlajok a rozhodcov, ktorí sa stávajú hlavnými postavami stretnutí. Ak bude tento trend pokračovať, NFL riskuje, že zo športu založeného na fyzickosti, emóciách a rozhodujúcich výkonoch hráčov urobí divadlo, v ktorom bude najdôležitejším mužom na ihrisku ten s píšťalkou. Poďme rovno hrať flag…

NFL je multimiliardový biznis, ktorého popularita stojí na fyzickosti, emóciách a nepredvídateľnosti amerického futbalu. Lenže ak rozhodcovia budú pokračovať v tomto tempe a pri kontaktnom športe budú trestať aj zákroky, ktoré sú prirodzenou súčasťou hry, liga si koleduje o vážny problém s dôveryhodnosťou. Fanúšikovia nechcú sledovať, ako rozhodca po každej druhej dôležitej akcii vysvetľuje ďalšiu penaltu, alebo dokonca ako ten intentional grounding na Lova ani len neohlásia… Chcú vidieť súboj hráčov, nie súboj rozhodcovských interpretácií pravidiel. A predovšetkým chcú vedieť, že rovnaký zákrok bude posudzovaný v rámci mozností rovnako bez ohľadu na to, kto má loptu, kto je quarterbackom alebo na ktorom štadióne sa hrá.

Som z toho celého vyčerpaný. Človek sa chce tešiť po zápase na all-22, kde si pozre krásne futbalové šachy s najlepšími atlétmi na svete a môže to zdieľať pre ľudí, aby im ukázal trošku detailnejšie, aký je to krásny šport a čo sa všetko deje na ihrisku. Avšak máme tu siedmy week a neriešime nič iné, len to, že v štvrtej štvrtine, keď sa rozhoduje o zápasoch prídu nezmyselné flagy, ktoré celý zápas nechodili. Nebaví ma to, znechutilo ma to a potrebujem si od toho celého oddychnúť, lebo aktuálne ma sledovanie futbalu skutočne nenapĺňa. Deje sa to v každom zápase, ale NFL to očividne absolútne nezaujíma, hlavne, že peniažky tečú. Ďakujem milá NFL, ale musím si od teba oddýchnuť.

The post NFL má obrovský problém appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Je rozdiel medzi tým, keď má tím slabú behovú hru, a tým, čo predvádzajú Green Bay Packers. S priemerom iba 59.8 nabehaných yardov na zápas majú Packers najhoršiu behovú hru v celej NFL, pričom za predposledným tímom zaostávajú o viac ako 16 yardov.

Našťastie pre útok trénera Matta LaFleura sa tento týždeň vracia do tréningového procesu trojnásobný účastník Pro Bowlu Josh Jacobs. Až čas však ukáže, do akej miery dokáže tímu skutočne pomôcť. Jacobs strávil prvých šesť zápasov sezóny na commissioner’s exempt list, čo bol trest vyplývajúci z incidentu s jeho bývalou priateľkou z 23. mája. V septembri bol v súvislosti s týmto incidentom uznaný vinným z menej závažného trestného činu fyzického napadnutia (misdemeanor battery). Vyšetrovanie Jacobsa zo strany NFL stále pokračuje a liga mu môže udeliť ďalšiu suspendáciu nad rámec šiestich zápasov, ktoré už vynechal. Ak však Jacobs napokon dostane suspendáciu na viac ako šesť zápasov, bude musieť vynechať ďalšie zápasy, aby si odpykal zvyšok trestu nad rámec šiestich stretnutí, ktoré už vynechal. Momentálne však má Jacobs povolené trénovať aj nastupovať do zápasov.

Josh Jacobs sa 10. septembra rozhodol nespochybniť obvinenia (pleaded no contest) z fyzického napadnutia (battery) a úmyselného poškodenia cudzieho majetku. Bol uznaný vinným z fyzického napadnutia a dostal pokutu 1,000 dolárov. V prípade obvinenia z poškodenia majetku zároveň súhlasil s dohodou o odloženom rozhodnutí súdu (deferred judgment agreement). Žena, ktorej sa incident týkal, odmietla na žiadosť NFL komunikovať s ligou z dôvodu ochrany súkromia, uviedol jeden z jej právnikov Amir Tahmassebi. Jacobs naopak s predstaviteľmi NFL hovoril, ako pre ESPN potvrdil zdroj Jeremyho Fowlera.

Toto je prvýkrát, čo sa objavila informácia, že Josh Jacobs absolvoval rozhovor s predstaviteľmi NFL v rámci ligového vyšetrovania. Predchádzajúce správy totiž uvádzali, že Jacobs s NFL v tom čase ešte nekomunikoval. Táto informácia je pritom mimoriadne dôležitá. Keď bol v roku 2014 suspendovaný Ray Rice, NFL mu pôvodne udelila dvojzápasový trest po tom, čo s ním absolvovala rozhovor o incidente domáceho násilia. Keď sa však videozáznam incidentu dostal na verejnosť, liga Ricea potrestala druhýkrát, tentoraz suspendáciou na neurčito. Rice sa proti druhej suspendácii odvolal s argumentom, že už bol za rovnaké porušenie pravidiel osobného správania potrestaný. Rozhodca v arbitrážnom konaní mu dal za pravdu a rozhodol, že NFL musí Riceovi umožniť návrat do ligy a vyplatiť mu peniaze za vynechané zápasy, pretože počas rozhovoru v rámci pôvodného vyšetrovania ligu nezavádzal.

Inými slovami, Rice povedal NFL pravdu, a preto liga nemala dôvod dodatočne sprísniť jeho trest iba preto, že zverejnenie videa vyvolalo negatívnu reakciu verejnosti, ktorej NFL nechcela čeliť. Podľa rozhodnutia v arbitráži video nemenilo skutočnosť, že liga už pri ukladaní pôvodnej suspendácie disponovala všetkými potrebnými informáciami. NFL síce chcela trest sprísniť pre reakciu verejnosti, no samotné zverejnenie videa na to nepredstavovalo dostatočný dôvod. Práve zo skúseností s prípadom Raya Ricea sa NFL poučila a v prípade Josha Jacobsa zvolila odlišný postup. Namiesto okamžitej suspendácie ho na šesť týždňov zaradila na Commissioner’s Exempt List. Technicky však nejde o suspendáciu, pretože Jacobs počas obdobia, keď nemohol nastupovať za Packers, naďalej dostával plat.

NFL môže za rovnaké porušenie pravidiel osobného správania udeliť suspendáciu iba raz, pokiaľ ju hráč počas vyšetrovania nezavádzal. Zdá sa preto, že liga v Jacobsovom prípade postupuje tak, aby si zachovala možnosť udeliť mu suspendáciu aj neskôr, ak by zverejnenie videa vyvolalo negatívnu reakciu verejnosti. A to dokonca aj v prípade, že Jacobs počas vyšetrovania hovoril pravdu a v 7. weeku sa vráti na ihrisko. NFL si tak zatiaľ ponecháva svoju jedinú možnosť udeliť mu oficiálnu suspendáciu. Z finančného hľadiska Jacobs doposiaľ nebol zo strany NFL priamo potrestaný. Je však pravdepodobné, že liga oznámi jeho oficiálnu suspendáciu až vtedy, keď sa definitívne rozhodne o osude videozáznamu. Čas strávený na Commissioner’s Exempt List sa pritom započíta do prípadnej suspendácie ako už odpykaný trest.

Jedným z dôvodov, prečo NFL stále neuzavrela svoje vyšetrovanie, je skutočnosť, že zatiaľ nemala možnosť vidieť záznam z bezpečnostných kamier Jacobsovho domu, ktorý sa spomína v policajnej správe. Video zachytáva časť incidentu, ktorá sa odohrala v Jacobsovej garáži, no nezachytáva udalosti vo vnútri domu. Dňa 24. septembra sudca Marc A. Hammer z okresného súdu Brown County vo Wisconsine zrušil dočasné zapečatenie súdnych záznamov a rozhodnutie o tom, či budú zverejnené všetky dokumenty alebo iba ich časť, prenechal policajnému oddeleniu Hobart/Lawrence vo Wisconsine. Minulý utorok polícia oznámila, že zverejní časť dokumentov, no neuviedla, či medzi nimi bude aj záznam z bezpečnostných kamier. Samotné zverejnenie však bolo odložené pre možné odvolania zúčastnených strán. V stredu následne Josh Jacobs aj poškodená žena podali žaloby s cieľom zabrániť zverejneniu dôkazov a dosiahnuť ich trvalé zapečatenie. Podľa podania má polícia od 14. októbra 20 dní na vyjadrenie. Otázkou zostáva, či sa tieto dôkazy vôbec niekedy dostanú na verejnosť. Ak sa tak stane, NFL by mohla do prípadu opäť zasiahnuť a udeliť Jacobsovi dlhšiu suspendáciu.

Čoraz viac je nad svetlo jasné, že v prípade Josha Jacobsa už nejde ani tak o samotný incident, ako skôr o existenciu bezpečnostného videa, ktoré ho má zachytávať. Hoci sa súdny proces skončil, NFL svoje vyšetrovanie stále neuzavrela, pretože záznam zatiaľ nevidela. Vedenie ligy sa obáva predovšetkým scenára, v ktorom by sa Jacobs vrátil na ihrisko a následne by video uniklo na verejnosť. To by mohlo vyvolať obrovskú mediálnu kritiku a prinútiť NFL spätne vysvetľovať, prečo mu umožnila nastupovať do zápasov. Teda nie je hlavnou prekážkou Jacobsovho návratu samotný právny výsledok prípadu, ale neistota okolo toho, čo video zachytáva a či sa niekedy dostane na verejnosť. Liga sa predovšetkým snaží vyhnúť reputačnému škandálu.

Prípad Alarica Jacksona z Los Angeles Rams vyvoláva ďalšie otázky o konzistentnosti disciplinárnych rozhodnutí NFL. Jackson bol v roku 2024 suspendovaný na dva zápasy za porušenie pravidiel osobného správania ligy. Suspendácia súvisela s obvinením ženy, ktorá tvrdila, že ju bez jej súhlasu nahrával počas intímnych chvíľ. V júni 2026 bol následne opäť zatknutý, tentoraz pre podozrenie z domáceho násilia. Podľa policajných informácií sa mal pokúsiť vziať žene telefón, pretože sa domnieval, že ho nahráva, pričom žena mala na rukách škrabance. Prokuratúra napokon prípad zaradila do alternatívneho programu pred podaním obžaloby, takže zatiaľ neboli vznesené nové trestné obvinenia. NFL však za tento incident doposiaľ neoznámila ďalší disciplinárny trest a Jackson mohol pokračovať v nastupovaní za Rams. Zatiaľ čo Jacobs vynechal šesť zápasov na Commissioner’s Exempt List a liga naďalej vyšetruje jeho prípad, Jackson mohol hrať aj napriek ďalšiemu zatknutiu a predchádzajúcej suspendácii. Vzniká tak otázka, či sa liga pri rozhodovaní o suspendáciách riadi konzistentnými pravidlami, alebo zohráva významnú úlohu hlavne obava z možného mediálneho škandálu. NFL zaujíma viac prípadný únik videa než samotný incident.

Čo povedal Jacobs?

Prvýkrát od incidentu počas víkendu Memorial Day, Josh Jacobs predstúpil pred novinárov a hovoril o svojom zatknutí, treste aj návrate do tímu, ktorého bol počas predchádzajúcich dvoch sezón kapitánom.

„Samozrejme, nikdy sa nechcete ocitnúť v takejto situácii, ale keď mám byť úprimný, z pohľadu môjho života to bola pravdepodobne jedna z najlepších vecí, aké sa mi kedy stali,“ povedal Jacobs v stredu popoludní pred šatňou na Lambeau Field. „Hovorím to preto, že mi to dalo príležitosť zastaviť sa a znovu prehodnotiť, čo je dôležité, ako chcem, aby môj život vyzeral, a podľa čoho chcem, aby si ma ľudia pamätali. Čo povedia, keď si na mňa spomenú? Ďalšia vec, ktorú mi to ukázalo, boli ľudia, ktorí stáli pri mne. Mnohí, pri ktorých som ani nevedel alebo neočakával, že budú na mojej strane, ma podporili. To pre mňa znamenalo naozaj veľa. Vďaka tomu si ešte viac vážim túto organizáciu a tento tím a úprimne k nim cítim ešte väčšiu náklonnosť.“

Vyjadril však ľútosť nad tým, že tím musel celou situáciou prechádzať, vďačnosť organizácii za podporu a veľkú túžbu vrátiť sa na futbalové ihrisko. Počas viac ako deväťminútového rozhovoru s novinármi pôsobil nervózne. Miestami sa mu triasli pery a často si rukou pretieral hruď. Jacobs nečítal žiadne pripravené vyhlásenie ani nepoužíval poznámky. Namiesto toho otvoril rozhovor vlastnými slovami, pričom jeho úvodné vyjadrenie trvalo minútu a 23 sekúnd.

„V prvom rade som nadšený, že som späť s tímom, medzi chlapcami. Chcem poďakovať organizácii za podporu počas celého tohto procesu a za to, ako sa všetko vyvíjalo. Nemôžem zachádzať do detailov, ale samozrejme, ľutujem, čo sa stalo, a ospravedlňujem sa, že som tento tím dostal do takejto situácie. Niekedy sa v živote stanú veci a rozhodnutie, ktoré urobíte za tri alebo štyri sekundy, vám môže úplne zmeniť život. Ale stále som len človek. Stále sa snažím učiť a osobnostne rásť. Počas celého tohto procesu som sa veľa naučil, či už z právneho, alebo osobného hľadiska. Do budúcnosti sa jednoducho snažím byť lepším človekom. Viem, že pre niektorých ľudí to môže byť škvrna na mojom mene a charaktere. Nemyslím si však, že musím sám hovoriť o tom, aký som človek. Nechám to na ľudí, ktorí ma poznajú v tejto šatni alebo so mnou trávili čas. Ja sa chcem jednoducho vrátiť, hrať futbal, poučiť sa z tejto chyby a posunúť sa ďalej.“

Jacobs povedal, že sa príliš neobával konca svojej kariéry, pretože „vo svojom srdci viem, čo sa stalo a čo sa nestalo“. „Úprimne si myslím, že šesť zápasov bolo veľa, ale to nie je na mne, aby som rozhodoval,“ povedal. „Som vďačný, že môžem hrať, takže to nie je niečo, proti čomu by som protestoval alebo sa odvolával. Som jednoducho šťastný, že som späť v tíme. Úprimne, myslel som si, že sa vrátim skôr. Naozaj som si myslel, že budem hrať skôr. Ale viete, vzhľadom na to, ako celá situácia pôsobí navonok, chápem aj druhú stranu. Ako som povedal, som len vďačný, že môžem hrať. Nechcel som presedieť celý rok a až potom zisťovať, čo bude ďalej. Som jednoducho vďačný, že som späť v tíme a môžem znovu hrať. Chcel som sa chlapcom ospravedlniť, pretože viem, že mnohí ku mne vzhliadajú. Veľa spoluhráčov za mnou chodí s problémami zo skutočného života a s vecami, ktoré sa im dejú. Keď ste pre veľa ľudí takýmto človekom, je zvláštne, keď zrazu sami zlyháte. Chcel som všetkým ukázať, že nie som o nič lepší než ktokoľvek iný. Aj ja mám svoje osobné problémy, s ktorými sa musím vyrovnávať. Ale na konci dňa chcem, aby vedeli, že tu stále budem, že sa stále ukážem a zostanem tým istým človekom. Hlavným dôvodom, prečo som sa im na tom stretnutí ospravedlnil, však bola pozornosť, ktorú celý incident priniesol tomuto tímu. Spoluhráči museli odpovedať na otázky alebo si dávať pozor na to, čo hovoria. Za to som musel prevziať zodpovednosť.“

Jacobs sa sústredil predovšetkým na tím, teda hráčov, trénerov a vedenie organizácie, a nie na snahu získať späť priazeň fanúšikov, ktorí sa od neho po incidente spred takmer piatich mesiacov odvrátili. Prípad sa z právneho hľadiska skončil tým, že Jacobs nespochybnil obvinenia z menej závažných trestných činov fyzického napadnutia a poškodenia majetku (pleaded no contest). „Nie, nemyslím si, že som si musel znovu získavať rešpekt spoluhráčov, pretože som každý deň ten istý človek. Ako som povedal, na konci dňa sme všetci ľudia. Všetci robíme chyby. V mojom prípade je to len iné, pretože som verejne známa osoba. Nechám ostatných, aby hovorili o mojom charaktere, o tom, kto som a akým človekom som vždy bol. Pokiaľ ide o opätovné získanie rešpektu fanúšikov, pre mňa je dôležitejšie nedostať túto organizáciu do situácie, ktorá by na ňu vrhala negatívne svetlo. Ľudia budú mať vždy svoje názory. Budú veriť tomu, čomu chcú veriť, a nie je mojou úlohou všetko vysvetľovať alebo vyvracať určité tvrdenia. Jediné, čo môžem urobiť, je sústrediť sa na veci, ktoré dokážem ovplyvniť, a posunúť sa ďalej.“

Neskôr zopakoval rovnaký postoj aj v súvislosti s fanúšikmi, ktorí si už na základe verejne dostupných informácií vytvorili vlastný názor a pravdepodobne ho len tak nezmenia. „Nesnažím sa nikoho získať späť, a to hovorím úplne úprimne. Pretože, ako som povedal, viem, čo sa stalo. A ak na to majú ľudia nejaký názor, samozrejme, je mi to ľúto, pretože k celej situácii došlo a nikdy sa nemala stať. Takže budem chápať, ak sa na to niektorí ľudia budú pozerať určitým spôsobom. Ale ako som povedal, jediné, čo môžem robiť, je naďalej prichádzať, byť sám sebou, byť lídrom tohto tímu a lídrom v tejto komunite. To je všetko, čo môžem ovplyvniť.“

Kedy sa vráti do zápasov?

LaFleur v pondelok uviedol, že Jacobs absolvuje celý tréningový týždeň pred víkendovým zápasom, v ktorom Packers (4-2) vycestujú na ihrisko Detroit Lions (3-2). „Myslíme si, že je na tom celkom dobre,“ povedal LaFleur, ktorý však zatiaľ nechcel potvrdiť, či Jacobs do zápasu nastúpi. „Individuálne trénoval, ale chýbal mu kontakt s reálnym futbalovým prostredím.“

Jacobs sa posledný mesiac a pol zúčastňoval tímových stretnutí a spolupracoval s kondičnými trénermi Packers. Zakázanú mal iba účasť na tréningoch a zápasoch. „Myslím si, že je to running back na elitnej úrovni,“ povedal LaFleur. „Behovej hre určite neuškodí. Myslím si, že jej môže dodať potrebný impulz.“ LaFleur uviedol, že Packers budú počas celého týždňa sledovať Jacobsov progres a rozhodnutie o jeho nasadení prijmú pred dôležitým divíznym zápasom v NFC North.

Jacobs tento týždeň absolvuje tréningy a následne sa rozhodne, či bude k dispozícii na nedeľňajší zápas proti Detroit Lions. „V skutočnosti som trénoval aj s prilbou a chráničmi ramien, takže to nie je úplne odlišné,“ povedal Jacobs. „Ide skôr o to, aby som sa znovu dostal do rytmu s chlapcami. O jednoduché veci, ako postaviť sa do huddle, vypočuť si play call a následne vykonať akciu počas piatich či šiestich sekúnd. A tiež sa musím znovu zosúladiť so spoluhráčmi. Dokonca aj v ofenzívnej lajne máme hráčov, s ktorými som ešte nikdy nehral. Aj to je ďalšia vec. Uvidíme, ako to pôjde. Neviem, v akej situácii budeme tento týždeň ani či skutočne nastúpim. Jediné, o čo sa snažím, je pripraviť sa na zápas, ak mi dovolia hrať.“

Jacobs teda zatiaľ nevie, či proti Detroitu nastúpi, no jeho cieľ je jednoznačný. „Ak to bude na mne,“ povedal, „budem hrať.“

Dokáže pomôcť?

Najlepším running backom Green Bay v tejto sezóne bol pravdepodobne Pierre Strong Jr., ktorého tím zaradil na aktívnu súpisku pred zápasom 5. weeku proti Chicagu Bears. Pri nedeľňajšom víťazstve nad Dallas Cowboys dostal Strong 11 behov, zatiaľ čo MarShawn Lloyd zaznamenal osem. Chris Brooks bol pred zranením členka v 4. weeku efektívny a do určitej miery aj produktívny, no následne skončil na injured reserve. Kaleb Johnson naopak počas posledných dvoch týždňov stratil dôveru trénerov. Celkovo zaznamenal iba osem behov, pričom väčšina z nich prišla až v závere zápasu proti Chicagu, keď už bolo rozhodnuté.

Je náročné určiť, aký podiel viny za nefungujúcu behovú hru nesú running backovia a aký ofenzívna lajna. V niektorých situáciách totiž running backovia jednoducho nemajú priestor na beh. Podľa TruMedia sú Packers s priemerom iba 0.76 yardu pred prvým kontaktom na jeden beh na 28. mieste v NFL. Môže to byť dôsledok slabého blokovania, ale aj nedostatočného čítania voľných priestorov zo strany running backov. Green Bay je zároveň na úplne poslednom mieste v počte yardov získaných po kontakte, kde dosahuje priemer iba 2.11 yardu na jeden beh.

Josh Jacobs bol v roku 2024 jedným z najlepších running backov NFL pri získavaní yardov po kontakte a lámaní tacklov. V roku 2025 jeho efektivita citeľne klesla, no aj tak zostal nadpriemerný v schopnosti získavať yardy po prvom kontakte. V sezónach 2024 a 2025 Jacobs dosahoval priemer 3.28 yardu po kontakte na jeden beh, čo bola 12. najlepšia hodnota v celej NFL. Dokázal tak, že vie získavať dôležité yardy aj v situáciách, keď blokovanie nefunguje dokonale.

V sezóne 2024 získal zo svojich 1,329 nabehaných yardov až 1,039 po kontakte, čo predstavovalo neuveriteľných 78.2 % jeho celkovej produkcie. Podľa PFF dosahoval priemer 3.45 yardu po kontakte na jeden beh a vynútil si približne 67 missnutých tacklov, tretí najvyšší počet v NFL. V playoff proti Philadelphii Eagles dokonca získal 74 zo svojich 81 nabehaných yardov až po kontakte a počas 18 behov si vynútil 12 missnutých tacklov. Hoci jeho efektivita v roku 2025 klesla na 3.06 yardu po kontakte na beh, stále išlo o 12. najlepšiu hodnotu medzi running backmi s viac ako 200 behmi. Zároveň v minulej sezóne bojoval so zranením. Až pred wild-card zápasom proti Bears po prvýkrát nefiguroval na zozname zranených od chvíle, keď utrpel zranenie v New Yorku v 11. weeku. Jacobs utrpel pomliaždenie kolena na štadióne MetLife 16. novembra. Zranenie si viackrát zhoršil, vrátane zápasu v Denveri 14. decembra.

„Myslím si, že boli momenty, keď bolo blokovanie dobré, a potom aj momenty, keď nebolo až také dobré,“ povedal LaFleur o run blockingu proti Cowboys, keď Packers zaznamenali žalostných 57 yardov z 26 behov. „A potom boli aj situácie, keď, úprimne povedané, naše herné koncepty nemali žiadnu šancu na úspech vzhľadom na rôzne rozostavenia defenzívneho frontu, ktoré proti nám súper používal. Myslím si, že keď idete do zápasu proti súperovi, ktorý mal o niečo viac času na prípravu, môžu sa objaviť určité defenzívne rozostavenia, ktoré ste pri príprave nevideli. Rozhodne nás niekoľkokrát zaskočili takými rozostaveniami, proti ktorým sme nemali pripravené vhodné plays.“

Ako teda môžu Packers vyriešiť svoje problémy s behovou, okrem samotného návratu svojho hlavného running backa? „Neexistuje žiadne jednoduché riešenie ani jednoduchá náprava,“ povedal LaFleur. „Máme určité nápady, čo by sme mohli urobiť. Konkrétne detaily si však nechám interne, či už ide o spôsob, akým jednotlivé veci prezentujeme hráčom, ako ich trénujeme, alebo o niektoré herné koncepty, ktoré využívame a pri ktorých si myslím, že sa môžeme zlepšiť.“

Napriek problémom s behovou, pričom slovo „problémy“ je ešte veľmi mierne označenie, majú Packers stále pozitívnu bilanciu 4-2. Podľa OptaSTATS sa v celej histórii NFL iba trikrát stalo, že tím mal po šiestich zápasoch viac víťazstiev než prehier, hoci v ani jednom z nich žiadny jeho hráč nezaznamenal minimálne 50 nabehaných yardov. Vo všetkých troch prípadoch išlo o Green Bay Packers, konkrétne v sezónach 1935, 1941 a 2026. Aktuálne až 41.6% behov Packers skončilo ziskom yardu a menej, čo je najvyššie percento v lige.

Ak sa Josh Jacobs dokáže vrátiť do svojej pôvodnej formy a pomôže vyriešiť najväčšiu slabinu tímu, už teraz nebezpečný útok Packers bude ešte nebezpečnejší. „Teraz to bude úplne iný tím,“ povedal cornerback Keisean Nixon o Jacobsovom návrate. „Myslíte si, že sa nás báli už predtým? Tak uvidíme, čo sa stane, keď sa vráti osmička.“

GO PACK GO!

The post Josh Jacobs je späť appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Len niečo viacej ako 20 dní dozadu zažili Green Bay Packers potupnú prehru pred celonárodným televíznym publikom, keď ich Atlanta Falcons prevalcovala a domáci fanúšikovia ich vypískali z ihriska. Po štarte do sezóny s bilanciou 1-2 sa nad tímom Matta LaFleura začali sťahovať mračná. Packers vyzerali ako mužstvo, ktoré sa pod ťarchou svojich zásadných slabín, nedisciplinovanej hry a početných zranení čoskoro zosype. Nedokázali efektívne behať s loptou, nevedeli zabezpečiť pass protection a vlastnými chybami si neustále komplikovali situáciu.

Neuveriteľné však je, že po nedeľňajšom víťazstve 23:13 nad Dallas Cowboys majú Packers na konte už tri výhry v rade. Stále pritom zostávajú tímom so zásadnými nedostatkami a ich zdravotná situácia sa rozhodne nezlepšila. Naďalej nedokážu efektívne rozbehnúť behovú hru, majú problémy s pass protection a občas si vlastnými chybami komplikujú hru na oboch stranách lopty. A napriek tomu majú Packers štvrtú najdlhšiu víťaznú sériu v NFL.

Nedeľný večer bol príbehom dvoch rozdielnych polčasov

Prvý polčas patril jednoznačne Green Bay. Jordan Love skompletoval 14 z 22 prihrávok pre 190 yardov, zaznamenal jeden passový touchdown a jeden behový touchdown. Rovnako dobre hrala aj obrana, ktorá udržala výbušný útok Dallasu na nule, povolila mu iba 107 celkových yardov a vynútila si dva turnovery. Vedenie Packers mohlo byť ešte výraznejšie, nebyť dvoch bolestivých zahodených prihrávok Matthewa Goldena v end zone. Inak však malo Green Bay zápas úplne pod kontrolou. Počas troch drivov, ktorými si vypracovali vedenie 17:0, útok Packers odohral 38 plays, získal 240 yardov a držal loptu viac ako 16 minút herného času.

Druhý polčas už priniesol odlišný obraz hry. Obrana si naďalej držala vysokú úroveň, no útok nedokázal zápas definitívne rozhodnúť. Päť útočných drivov Packers sa skončilo postupne puntom, field goalom, puntom, field goalom a ďalším puntom. Výsledkom bolo iba šesť bodov z piatich držaní lopty, pričom útok navyše nedokázal výraznejšie ukrajovať čas z hodín. Packers mali množstvo príležitostí definitívne rozhodnúť zápas, no nevyužili ich. Našťastie obrana držala Dallas mimo end zone počas väčšiny večera.

Packers majú od roku 2009 proti Cowboys bilanciu 11-1-1, pričom šesť z týchto víťazstiev dosiahli rozdielom minimálne dvoch skórovaní. Atmosféra po víťazstve zodpovedala tomu, čo LaFleur a jeho hráči predviedli. Tešili sa z ďalšej výhry, no zároveň si veľmi dobre uvedomovali, koľko vecí ešte potrebujú zlepšiť.

Z víťazstva nad Dallasom si možno odniesť množstvo poznatkov. Do popredia sa opäť dostávajú problémy, o ktorých sme už hovorili nespočetne veľakrát: dropnuté prihrávky, nevhodne načasované penalizácie, nedisciplinovaná hra, nefungujúca behová hra a zoznam by mohol pokračovať. Pozitíva však prevážili nad negatívami a Packers našli spôsob, ako dosiahnuť tretie víťazstvo v rade. Tento tím už ukázal, že bude pokračovať v boji bez ohľadu na prekážky, ktorým bude čeliť. A presne v tom musí pokračovať aj naďalej. Packers majú bilanciu 4-2 a patrí im piate miesto v konferencii NFC. Je to vskutku nepredstaviteľný úspech, keď si uvedomíme, že počas prvej štvrtiny sezóny vyzerali ako poloprofesionálny tím s nedostatkom hráčov aj financií. Napriek všetkým nedostatkom si Packers dokázali nájsť cestu k víťazstvu.

„Milujem túto šatňu. Milujem týchto chlapcov,“ povedal LaFleur. „Prichádzajú pripravení bojovať, prichádzajú pracovať so skvelým prístupom. Zažili sme vzostupy aj pády… V skutočnosti záleží na tom, ako zareagujete na nepriazeň osudu. Jedna z vecí, ktoré na týchto chlapcoch milujem, je, že ani napriek všetkému nikdy na nikoho neukazovali prstom. Každý sa pozerá najprv na seba… A to je znak dobrého tímu.“

Matt LaFleur odviedol s týmto tímom fantastickú prácu. Packers boli na pokraji toho, aby sa ich sezóna začala rúcať, no LaFleur zostal verný svojmu prístupu, udržal tím pohromade a teraz vyzerajú ako mužstvo, ktoré chytilo druhý dych. A to všetko dokázal bez toho, aby si čo i len raz vyzliekol tričko, alebo sa dohodol s Adamom Schefterom aby mu zdieľal každú pozápasovú reč.

Jordan Love je skvelý

Hoci výkon útoku Packers mal ďaleko od dokonalosti, Jordan Love mal v nedeľu večer na line of scrimmage hru plne pod kontrolou a Matt LaFleur svojím play-callingom opakovane volil správne riešenia. Love neustále vytváral úspešné plays, pričom jeho výsledné štatistiky mali vyzerať oveľa pôsobivejšie. Zakončil zápas s 23 skompletovanými prihrávkami zo 41 pokusov pre 276 yardov, jeden touchdown a jednu interception. To rozhodne nie sú zlé čísla, no nezohľadňujú tri dropnuté prihrávky, ktoré mohli skončiť touchdownom. Ak by jeho receiveri tieto lopty zachytili, Love by zápas zakončil s takmer 400 nahádzanými yardmi a štyrmi touchdownmi: 73-yardovým na Christiana Watsona (Watsona po zachytení nikto nezložil na zem a mal dobehnúť až do end zóny), 43-yardový a 23-yardový na Matthew Goldena (obe dropnuté loty) a 26-yardový na Watsona (dropnutá lopta).

Tu je spomínaná play, kde Watson nebol dotknutý a mohol v pohode dobehnúť až do end end zóny. Jordan doručil krásnu loptu, kde ju hodil tak, aby ju mohol dostať iba jeho receiver.

Receiveri Jordana Lova napriek tomu celkovo zaznamenali solídne výkony. Matthew Golden premenil 13 targetov na šesť zachytených prihrávok pre 104 yardov a jeden touchdown, zatiaľ čo Christian Watson získal z ôsmich targetov 64 yardov. Sú to slušné štatistiky, no v oboch prípadoch mohli byť výrazne lepšie. Golden sa mohol priblížiť k hranici 200 nachytaných yardov, keby zachytil obe dropnuté prihrávky. Ešte dôležitejšie však je, že práve tieto dropy boli dôvodom, prečo Green Bay nedokázalo zápas definitívne rozhodnúť.

Golden sa stal prvým hráčom Packers od Davanteho Adamsa, ktorý v rámci jednej sezóny zaznamenal dva po sebe idúce zápasy s minimálne 100 nachytanámi yardmi. Podľa ESPN Research sa to naposledy podarilo práve Adamsovi v 16. a 17. weeku sezóny 2021. Watson a Golden sa zároveň stali prvou dvojicou hráčov v histórii Green Bay Packers, v ktorej obaja zaznamenali minimálne 500 nachytaných yardov počas prvých šiestich zápasov sezóny. Taktiež v tejto sezóne NFL sú iba štyria hráči, ktorí zaznamenali minimálne 500 nachytaných yardov a tri zachytené touchdowny. A dvaja z nich hrajú za rovnaký tím. Matthew Golden, Jaxon Smith-Njigba, CeeDee Lamb, Christian Watson.

Tu je touchdown na Goldena. Love drží chodidlá aj ramená nasmerované doľava. Keď je pripravený vypustiť loptu, otočí sa a hodí prihrávku do stredu ihriska. Všimnite si, ako tým ovplyvní obrancu s číslom 14 v ľavej hornej časti záberu. Ten očakáva prihrávku smerujúcu k vonkajšiemu ramenu receivera, čím sa otvára priestor v strede ihriska.

Musím povedať, že sa mi fakt veľmi páčila squirrel routa v podaní Matthew Goldena. Ten ju zabehol úplne dokonale, Love doručil ešte krajšiu loptu a bola z toho big play. Keby len rozhodcovia nehodili úplne nezmyselný tauting, však?…

Love podával výborný výkon pod tlakom. V nedeľňajšom zápase pod tlakom pri 23 zo 44 dropbackov (52 %), čo predstavuje najvyššiu mieru tlaku v jeho kariére (podľa ESPN). Tlak však Lovovi výraznejšie neprekážal. Pri týchto plays skompletoval 11 z 19 prihrávok pre 159 yardov, čím vyrovnal svoje kariérne maximum v počte nahádzaných yardov získaných pod tlakom. Mnohé z jeho najlepších prihrávok prišli práve na tretích downoch, keď bol pod tlakom. Packers navyše premenili až deväť z prvých desiatich situácií na treťom downe. Tu si dajme jednu, kde Dallas prehustil line of scrimmage a mal na nej 8 hráčov. Jordan si spravil hard count, upravil protekciu a doručil zo zadnej nohy prekrásnu loptu na Goldena.

To isté na tomto štvrtom downe. Bol pod tlakom, zostal pokojný, vedel kde má svoje ready, doručil loptu na Krafta a získal sa prvý down.

Love mal počas celého večera hru úplne pod kontrolou. Či už išlo o čítanie obrany pred snapom, pohyb v pockete alebo samotné prihrávky, obrana Christiana Parkera naňho nedokázala nájsť odpoveď. Počas celého zápasu predvádzal big-time hody, hádzal prihrávky aj zo zadnej nohy, s mimoriadnou presnosťou umiestňoval dlhé lopty a úspešne rozoberal obranu cez stred ihriska. Počas jediného drivu (úvodný) zaznamenal až 109 nahádzaných yardov. Podľa ESPN Research ide o najvyšší počet nahádzaných yardov, aký ktorýkoľvek hráč zaznamenal počas jediného útočného drivu minimálne za posledných päť sezón.

Výborne sa pohyboval v pockete, neustále sledoval možnosti hlboko v poli a keď nemal komu prihrať, dokázal využiť aj vlastné nohy. Ak bude Love pokračovať v takýchto výkonoch, Packers budú vyhrávať ešte veľa zápasov.

Chcete ešte vidieť neskutočný talent v ruke? Talent Jordana Lova pri hádzaní lopty a jeho presnosť pri dlhých prihrávkach sú na tejto play až absurdné. Áno, prihrávka síce nebola skompletovaná, no Love sa pri pohybe vzďaľoval od smeru play a napriek tomu dokázal poslať neuveriteľne presnú a prudkú prihrávku naprieč ihriskom priamo do behu receivera. Loptu umiestnil dokonale a nebyť skvelého zákroku Portera Jr., ktorý šikovne odstavil jednu ruku Goldena, tak to je jeden z highlightov sezóny.

Jordan má priemerný čas do odhodu iba 2,48 sekundy, čo je najrýchlejšia hodnota spomedzi všetkých starting quarterbackov v NFL. O to pôsobivejšie je, že dokáže podávať takéto výkony napriek tomu, že je obmedzený systémom passovej hry, ktorý musí fungovať mimoriadne rýchlo. Je to skutočne obdivuhodné, že v takej rýchlosti nezhadzuje len krátke lopty, ale dokáže správne identifikovať matchupy, dokáže čítať obrany a aj v takomto extrémne rýchlom operačnom režime atakovať downfield presnými loptami. Jordan vedie NFL v počte „Big Time hodov“, ktorých má na konte už 15 a to aj napriek tomu, že loptu odhadzuje najrýchlejšie v celej NFL. Plus k tomu je na druhom mieste v NFL v počte nahádzaných deep yardov (20+ yardov vzduchom, keď ich má 402.

Myslím si, že si stále málo ľudí uvedomuje, do akej miery dokáže elitná hra quarterbacka kompenzovať slabú ofenzívnu lajnu. Rýchlo sa zbavovať lopty, no zároveň naďalej ohrozovať obrany dlhými prihrávkami, a pritom využívať výnimočný cit pre pohyb v pockete, správne sa posúvať, vytvárať si priestor a podľa možností predlžovať plays, je od quarterbacka mimoriadne náročné požadovať. A Jordan Love momentálne všetky tieto požiadavky zvláda na výbornej úrovni. Nie je to quarterback, ktorý by ťažil z krátkych prihrávok a checkdownov. To ukazuje aj táto tabuľka quarterbackov a ich priemerné hĺbka targetu v 6. weeku. Napriek tomu, že bol pod tlakom prakticky na polovici dropbackov, mal priemernú hĺbku targetu takmer 10 yardov.

Savion Williams sa do hry zapájal od samotného začiatku a pravidelne, pričom zaznamenal celkovo šesť dotykov s loptou (touches) a získal 41 yardov. Jeho najlepšou play bola výborne zabehnutá in-breaking routa proti Calebovi Downsovi, po ktorej zachytil 15-yardovú prihrávku na treťom downe. Matt LaFleur využíval Williamsa na pozícii slot receivera pri viac ako 50 % jeho snapov.

LaFleur si Savionov návrat do zostavy skutočne užíval a mal pre neho nachytstaný takýto krásny play-dizajn. Spinner play-action na Saviona, ktorý bežal sail routu z backfieldu. Aj keby loptu zachytil, tak by to bolo jedno, lebo Glover bol ilegálne v downfielde, ale je to skutočne krásny dizajn.

Veľmi sa mi páčilo, ako sme zahrali zone read na Rashana Garyho, ktorý to zožral aj s navijakom a potom už len vo svojom prirodzenom štýle vyklusal zvyšok play. LaFleura sa na túto play opýtali, či to zacalloval zámerne na Garyho a síce to nepovedal priamo a tváril sa prekvapene, ale veriť mu to neverím ani trošku. Slabý klamár.

V útoku Packers zaznamenali výrazné zlepšenie na tretích downoch. Po prvých piatich zápasoch boli najhorším tímom NFL v úspešnosti premieňania tretích downov, no proti Dallasu dokázali premeniť 11 z 18 pokusov.

Cowboys v tomto zápase využívali predovšetkým Cover 3, ktorú Jordan Love dokázal výborne rozoberať. Proti tejto coverage skompletoval 10 zo 14 prihrávok pre 142 yardov (+0.38 EPA/play). Rovnako úspešný bol aj proti blitzom, keď pri nich skompletoval 8 z 12 prihrávok pre 100 yardov (+0.52 EPA/play).

Podiel passových plays Packers na úrovni 62,9 % sa zdá byť približne správny. Ak by vo štvrtej štvrtine nezačali hrať konzervatívnejšie a nesnažili sa predovšetkým kontrolovať čas, ich celkový pass rate by prekročil 65 %. V poslednej štvrtine totiž klesol iba na 46,7 %. Vzhľadom na to, ako neefektívne vyzerá behová hra v tejto sezóne, sa takýmto číslam nemôžeme diviť. Pri súčasnom stave tímu sa však pass rate pohybujúci sa okolo 65 % javí ako správne nastavenie.

Dropy boli a aj sú problémom

Dynamická dvojica Christian Watson a Matthew Golden síce predviedla niekoľko výborných big plays, no miestami to vyzeralo, akoby si namiesto receiver rukavíc nasadili kuchynské chňapky. Dropnuté prihrávky sú problémom počas celej sezóny. Packers dropli tri prihrávky Jordana Lova, ktoré mali skončiť touchdownom. Matthew Golden zahodil dve z nich, vrátane jednej dlhej prihrávky, pri ktorej nebol v súboji so žiadnym hráčom. Christian Watson nezachytil loptu v end zone počas predĺženej play, hoci lopta bola predtým mierne tečovaná. Všetky tri prihrávky boli zo strany Lova takmer dokonalé. Golden zaznamenal celkovo tri dropy a po jednej prihrávke dropli aj Pierre Strong Jr. a MarShawn Lloyd. Tucker Kraft navyše pri inak jednoduchej prihrávke nedokázal dostať obe nohy na zem v rámci ihriska, takže zachytenie nebolo uznané. Celkovo tak Packers premrhali sedem príležitostí v passovej hre.

Prvá dropnutá prihrávka prišla niečo vyše 11 minút pred koncom druhej štvrtiny. Jordan Love poslal dokonale umiestnenú dlhú prihrávku pozdĺž ľavej postrannej čiary na Matthew Goldena, ktorý mal pred obrancom mierny náskok. Golden však nedokázal zachytiť loptu, ktorá by znamenala 43-yardový touchdown. Neskôr uviedol, že mu pri zachytávaní prekážali svetlá štadióna. Namiesto zvýšenia vedenia na 14:0 sa tak Packers museli uspokojiť s field goalom.

Druhá dropnutá prihrávka prišla neskôr v tej istej štvrtine, tesne pred polčasovou prestávkou. Love poslal pozdĺž pravej postrannej čiary presnú back-shoulder prihrávku na Goldena, ktorý ju opäť nezachytil. Golden sa pritom krásnym pohybom odpútal od obrancu a otočil sa späť k lopte, no nedokázal ju bezpečne zachytiť. Našťastie pre Goldena sa Packers o niekoľko plays neskôr predsa len dostali do end zone a do polčasovej prestávky odchádzali s vedením 17:0. Na tejto play mali inak perfektne zacallovaný a prichystaný screen na Lloyda, ktorý mohol priniesť obrovský zisk, ale Love uvidel šancu a rozhodol sa ju vyskúšať.

Christian Watson mal pravdepodobne na svedomí najdôležitejšiu dropnutú prihrávku celého večera, ktorá prišla v závere tretej štvrtiny. Packers čelili situácii 2nd&6 na 26-yardovej čiare Dallasu. Cowboys poslali do pass rushu iba troch hráčov, takže Jordan Love mal dostatok času. Pohyboval sa v backfielde a následne vypálil prekrásnu prudkú prihrávku stredom ihriska na takmer úplne voľného Watsona, ktorá mohla znamenať 26-yardový touchdown. Watson však loptu nezachytil. Jeden z obrancov Dallasu sa jej jemne dotkol prstom, no aj napriek tomu išlo o prihrávku, ktorú mal Watson zachytiť. Green Bay mohlo v tej chvíli zvýšiť vedenie na 24:7, no namiesto toho sa muselo opäť uspokojiť iba s field goalom.

Ofenzívna lajna spravila krok späť

Ofenzívna lajna Packers zaznamenala v zápasoch proti Tampe Bay Buccaneers a Chicagu Bears výrazný pokrok, najmä vďaka stabilizácii výkonov na oboch pozíciách guarda. Nedeľňajší večer však znamenal krok späť a ukázal, že problémy v ofenzívnej lajne ešte zďaleka nie sú vyriešené. Jordan Love bol pod tlakom pri 45.5 % svojich passových pokusov, čo predstavuje jeho najvyššiu hodnotu od 1. weeku sezóny.

Behová hra navyše nepriniesla prakticky nič, keď priniesla žalostných 57 yardov z 26 behov. To predstavuje priemer iba 2.2 yardu na jeden beh, čo je naozaj katastrofálne. Ak sa však pozrieme iba na running backov, čísla sú ešte horšie. Z 20 behov získali dokopy len 36 yardov, teda priemer 1.8 yardu na jeden beh. Lepší výsledok by ste dosiahli aj vtedy, keby ste jednoducho spadli tvárou na zem. Pravdepodobne nastal čas, aby sa Kevin Zeitler už budúci týždeň proti Detroitu dostal do základnej zostavy. Predovšetkým vinou ofenzívnej lajny bola behová hra opäť prakticky neexistujúca.

V celej histórii NFL sa iba trikrát stalo, že tím mal po šiestich zápasoch víťaznú bilanciu napriek tomu, že v ani jednom z nich žiadny jeho hráč nezaznamenal minimálne 50 nabehaných yardov. Vo všetkých troch prípadoch išlo o Green Bay Packers, konkrétne v sezónach 1935, 1941 a 2026.

Ospravedlňujem sa, že som vôbec niekedy žiadal, aby sme toho videli viac. Takto to jednoducho nemôže pokračovať. Naozaj nemôže. MarShawn Lloyd v tomto zápase: 8 behov. 10 yardov. Tu mám jednu play, kde namiesto toho aby išiel do gapu, ktorý mu vznikol sa snaží obehnút dvoch obrancov po outside.. Toto nie je college. MUSÍ ísť do správneho gapu a následne tam má pred sebou jedného obrancu, ktorého ak sa mu podarí prekonať, má na svojom konte big play, prinajhorčom to bude zisk pár yardíkov. Všetko lepšie, než tento nezmysel pre stratu yardov.

Packers dokázali zvíťaziť najmä preto, že Love v úvode zápasu podával výborné výkony aj pod tlakom a obrana zaznamenala dostatok úspešných zastavení súpera. Vďaka tomu napokon nevadilo ani to, že sa útok v druhom polčase trápil s posúvaním lopty po ihrisku. Nekonzistentné výkony ofenzívnej lajny, dropnuté prihrávky v dôležitých momentoch a nevhodne načasované penalizácie tak naďalej vyzerajú ako najväčšie prekážky Packers.

Jonathan Gannon bol o krok vpred

Jonathan Gannon nezískal pozíciu head coacha náhodou. Bol a zdá sa, že stále je, mimoriadne schopným defenzívnym stratégom. Možno sa Gannon nehodil na pozíciu hlavného trénera v Arizone, kde pôsobil posledné tri sezóny, no predtým ako defenzívny koordinátor viedol obranu Philadelphie Eagles, ktorá sa dostala až do Super Bowlu. Gannon jednoducho vie, čo robí, aj keď minulú offseason nepatril medzi najzvučnejšie dostupné mená.

To sa naplno ukázalo v nedeľu večer, keď Packers pri víťazstve 23:13 úplne rozobrali vysoko produktívny útok Dallas Cowboys. „J.G. momentálne vymýšľa poriadne dobré veci,“ povedal cornerback Keisean Nixon. „Calluje skvelé defenzívne plays a my jednoducho hráme futbal.“

Prvýkrát od roku 2016 sa Packers podarilo v troch po sebe idúcich zápasoch nepovoliť súperovi viac ako 14 bodov. Ak ste obrane Green Bay neverili ani po tom, čo pred dvoma týždňami zastavila nedraftovaného nováčika na pozícii quarterbacka v Tampe a minulý týždeň náhradného quarterbacka Chicaga Bears, možno vás presvedčí až dominantný výkon v prime time proti skúsenému Dakovi Prescottovi, running backovi Javontemu Williamsovi a pravdepodobne najlepšej dvojici wide receiverov v NFL, CeeDee Lambovi a Georgeovi Pickensovi. Cowboys vstupovali do tohto víkendu ako šiesty najlepší útok NFL v počte získaných yardov a desiaty v počte nastrieľaných bodov.

Packers nepochybne chýba Cooperova rýchlosť a schopnosť vytvárať rozhodujúce plays v strede obrany. Pre roztrhnutú Achillovu šľachu už do konca sezóny nenastúpi. Gannon však vďaka safeties Evanovi Williamsovi a Xavierovi McKinneymu, ako aj nickelbackovi Javonovi Bullardovi, našiel spôsoby, ako využiť ďalších rozdielových hráčov a zmierniť tak dopad Cooperovej absencie.

Keďže sa Packers darilo zastavovať behovú hru Dallasu už na prvých downoch, Gannon mohol proti Prescottovi využiť prakticky celý svoj defenzívny arzenál. Running backovia Javonte Williams a Tyler Goodson zaznamenali spolu iba 41 yardov z 13 behov, čo umožnilo Gannonovi naplno využívať rôzne defenzívne schémy. A fungovalo to.

Cowboys mali počas prvých 59 minút na konte iba sedem bodov a ďalší touchdown pridali až v samotnom závere zápasu, keď už bolo rozhodnuté. CeeDee Lamb potreboval až 18 targetov na deväť zachytených prihrávok, z ktorých získal iba 70 yardov. George Pickens zaznamenal šesť zachytených prihrávok z 11 targetov, pričom 28 z jeho celkových 73 nachytaných yardov prišlo až počas posledného držania lopty, keď sa Packers snažili predovšetkým prinútiť Cowboys míňať čas. CeeDee Lamb a George Pickens zabehli vo včerajšom zápase spolu 99 routes a zaznamenali 29 targetov, z ktorých získali celkovo iba 143 nachytaných yardov. Ich spoločné štatistiky:

• Yardy na terget: 4,9
• Yardy na odbehnutú routu: 1,44
• Passer rating na prihrávkach smerujúcich na nich: 37.0
• Výborná práca obrany Green Bay Packers.

„Skórovali?“ opýtal sa cornerback Keisean Nixon, keď dostal otázku, ako sa Packers podarilo ubrániť nebezpečnú dvojicu receiverov Dallasu, ktorá je považovaná možno za tú vôbec najlepšiu v celej NFL. Keď dostal zápornú odpoveď, reagoval: „Dobre, tak sme urobili to, čo sme mali.“

Kľúčom k fungovaniu obrany bez Coopera boli blitzové a predstierané blitzové schémy, ktoré Gannon opakovane využíval proti Cowboys. Často rozostavil sedem alebo osem hráčov priamo na line of scrimmage. V niektorých prípadoch poslal do blitzu väčšinu alebo dokonca všetkých, inokedy však na quarterbacka vyrazili iba štyria hráči a ostatní sa stiahli do coverage. Packers síce zaznamenali proti Prescottovi iba jeden sack, no blitzy ho nútili zbavovať sa lopty veľmi rýchlo. Prescott skompletoval iba 34 z 54 prihrávok. Cowboys sa tak počas celého zápasu nedokázali dostať do správneho ofenzívneho rytmu. Podľa PFF dokázali Packers dostať Daka Prescotta pod tlak na 22 jeho dropbackoch, pričom dosiahol priemer iba 4.8 yardu na jeden passový pokus a 7.6 yardu na jednu skompletovanú prihrávku.

Pravdepodobne najdôležitejšou play celého večera, ktorá zároveň dokonale ilustrovala Gannonovu defenzívnu schému, bola interception Evana Williamsa na začiatku druhej štvrtiny, keď Packers viedli 7:0. Pri situácii 3rd&8 sa Williams pred začiatkom play postavil do boxu, čím vytváral dojem, že sa chystá blitzovať.

„Pohyboval som sa v blízkosti line of scrimmage,“ vysvetlil Williams. „Prinútil som quarterbacka, aby ma započítal medzi hráčov, ktorých musí zohľadniť pri blitz pickup. Keď vidíte quarterbacka, ako to robí, a pritom viete, že sa v skutočnosti stiahnete do coverage, je to pravdepodobne dobré znamenie, že s vami pri bránení prihrávky nepočíta. Áno, videl som, ako na mňa ukázal.“

Po snape sa však Williams namiesto blitzu stiahol do coverage, všimol si CeeDee Lamba, ktorý bežal crossing route cez stred ihriska, a presunul sa do dráhy prihrávky. Prescott si ho nevšimol a hodil loptu, ktorú Williams bez problémov zachytil. Táto interception následne viedla k field goalu, ktorým Packers zvýšili svoje vedenie na 10:0.

Williams zakončil zápas s jedným quarterback hitom a niekoľkými ďalšími tlami pri blitzoch. Nickelback Javon Bullard síce nezaznamenal žiadny sack ani quarterback hit, no takisto sa podieľal na vytváraní tlaku na Prescotta. Linebacker Zaire Franklin navyše zaznamenal tvrdý hit na Prescotta na play bezprostredne pred interception.

Prescott počas celého zápasu čelil neustálej kombinácii blitzov a predstieraných blitzov. Aj keď sa Packers nepodarilo dostať až ku quarterbackovi, Prescott sa lopty zbavoval príliš rýchlo na to, aby dokázal výraznejšie ohroziť obranu dlhými prihrávkami. Pri krátkych prihrávkach proti predstieraným blitzom mali Packers zároveň dostatok hráčov v coverage, ktorí dokázali okamžite zasiahnuť a obmedziť zisk yardov. Veľa napovedá aj skutočnosť, že Prescott počas celého zápasu skompletoval iba jednu prihrávku s dĺžkou minimálne 20 yardov, pričom išlo o 21-yardovú prihrávku až v závere, keď už bolo rozhodnuté. Pri tom Dallas vstupoval do 6. weeku s explosive pass rateom na úrovni 12.6 %, čo predstavuje podiel passových pokusov, ktoré priniesli zisk minimálne 16 yardov. V nedeľu však túto hranicu dosiahli iba štyri z 54 Prescottových prihrávok. Výsledná úspešnosť 7.4 % by po prvých piatich týždňoch znamenala posledné, 32. miesto v NFL.

Najpôsobivejšie však bolo, ako obrana Packers dokázala reagovať na nepriaznivé situácie, predovšetkým počas predposledného útočného drivu Dallasu. Cowboys získali loptu približne desať minút pred koncom štvrtej štvrtiny, keď prehrávali o 16 bodov. Green Bay ich najskôr zastavilo pri situácii 3rd&20, no penalizácia Ty’Rona Hoppera za illegal contact priniesla Dallasu automatický prvý down a novú sériu pokusov. O niekoľko plays neskôr Carrington Valentine zachytil Prescottovu prihrávku, no jeho interception bola zrušená pre penalizáciu Lukasa Van Nessa za roughing the passer. Následne penalizácia za neutral zone infraction zmenila dlhý tretí down na oveľa zvládnuteľnejšiu situáciu a neskôr dostal Karl Brooks ďalšiu penalizáciu za roughing the passer. Štyri kľúčové penalizácie počas jediného drivu, a napriek tomu obrana Packers nepovolila ani jeden bod. Presne toto znamená nezlomiť sa ani pod obrovským tlakom.

Keď Brandon Cisse opustil zápas so zranením označovaným ako „stinger“, na ihrisku ho nahradil Carrington Valentine. V tej chvíli si každý doslova povedal: „Budú hádzať loptu priamo na neho.“ A viete čo? Mali sme pravdu. Dak Prescott skutočne hodil loptu priamo do Valentinovej coverage. A čo urobil Valentine? Zachytil ju a dokonca ju vrátil o 21 yardov. Bohužiaľ, celá akcia bola zrušená pre absolútne KATASTROFÁLNU penalizáciu Lukasa Van Nessa za roughing the passer.

No Valentinov výkon nás aj tak poriadne umlčal. Hneď na nasledujúcej play Prescott opäť hodil prihrávku jeho smerom, no Valentine tentoraz taktiež úspešne zabránil jej skompletovaniu a zaznamenal zrazenú prihrávku. Valentine zakončil zápas so štyrmi tackles a jednou zrazenou prihrávkou.

A keď už hovoríme o Brandonovi Cissem, Brandon Cisse! Nováčik má svoje prvé náročné momenty v NFL už za sebou a z týždňa na týždeň sa zlepšuje. Tento týždeň zaznamenal svoju prvú interception v kariére, a to práve vo chvíli, keď sa Cowboys postupne približovali k end zone. V nedeľu večer predviedol aj niekoľko výborných tacklov a zápas zakončil so štyrmi tacklami a dvoma zrazenými prihrávkami. A ešte niečo! Quarterback pri prihrávkach smerujúcich do jeho coverage dosiahli passer rating iba 9.4. Zatiaľ to vyzerá, že Packers si svojím prvým výberom v drafte 2026 vybrali veľmi dobre.

Jednoducho povedané, Javon Bullard prináša do obrany Packers úroveň fyzickosti, ktorú by tím od žiadneho iného hráča na jeho pozícii nedostal. Od svojho príchodu do NFL sa každým rokom zlepšuje a tento výkon bol pre neho už prakticky rutinou. Jeho najdôležitejšia play prišla v štvrtej štvrtine pri situácii 4th&2, keď úspešne zrazil prihrávku určenú wide receiverovi CeeDee Lambovi. Bullard zakončil zápas so šiestimi tackles a tromi zrazenými prihrávkami. Keďže budúca sezóna bude posledným rokom jeho aktuálneho kontraktu, Packers by pravdepodobne mali už čoskoro začať pracovať na jeho dlhodobom udržaní v tíme. To isté platí pre Evana Williamsa.

Packers sa však stále musia vyrovnávať s tým, že Edgerrin Cooper bude chýbať až do konca sezóny. Hoci jeho absenciu zatiaľ počas dvoch zápasov zvládli, v určitom momente sezóny ju pravdepodobne pocítia. Na druhej strane by však približne v priebehu nasledujúceho mesiaca mali získať výraznú posilu v podobe návratu Micaha Parsonsa po operácii roztrhnutého predného skríženého väzu (ACL). Do obrany sa tak vráti jeden z najlepších pass rusherov v NFL, čo by malo Gannonove blitzové a predstierané blitzové schémy ešte viac zefektívniť. Ako povedal Bullard: „Už sa nevieme dočkať, keď sa vráti.“

Trey Smack sa dokázal oklepať

Nováčik na pozícii kickera Trey Smack rozptýlil obavy z dlhodobejších problémov, keď premenil všetkých päť svojich kopov vrátane všetkých troch field goalov. Aj počas veterného večera na Lambeau Field dokázal podať výrazne lepší výkon, hoci iba jeden z jeho piatich kopov bol zo vzdialenosti viac ako 40 yardov, konkrétne 44-yardový field goal.

Ešte dôležitejšie však bolo, že Smack nedovolil, aby sa problémy z minulého týždňa preniesli aj do ďalšieho zápasu. Proti Bears svojimi tromi nepremenenými kopmi pripravil Packers o sedem bodov. V nedeľu večer naopak premenil všetkých päť kopov, ktorými tímu zabezpečil 11 bodov pri víťazstve o 10 bodov.

NFL má obrovský problém…

Nie po prvýkrát v tejto sezóne hrozilo, že rozhodcovia pokazia výborný výkon obrany Green Bay Packers. Craig Wrolstad a jeho rozhodcovský tím niekoľkokrát predĺžili útočné drivy Cowboys tým, že udeľovali penalizácie za mimoriadne prísne posúdené roughing the passer a ďalšie nejasné priestupky.

Carringtona Valentina pripravili o moment, ktorý mohol byť jedným z vrcholov zápasu, keď zachytil Prescottovu prihrávku a zaznamenal interception. Rozhodcovia však play zrušili, pretože Lukas Van Ness zľahka postrčil quarterbacka Cowboys spôsobom, aký môžeme v priemernom zápase NFL vidieť približne dvadsaťkrát.

Čo je ešte zarážajúcejšie, že Valentine bol priamo pred rozhodcom priamo tacklovaný zo zadu ukážkovým horsecollarom, ale flag na ihrisko nepriletel. Ako sa toto môže stať, že to nehodí na ihrisko? Vidíš jasný faul, hoď ten flag. Minulý week proti Bears sa stala neskutočná udalosť, kedy Wyatt síce mal sack, ale bol jednoznazne držaný, rozhodca vytiahol flag, už ho išiel hodiť, ale nakoniec ho udržal a dal naspäť. Dokonca aj grafika prenosu ukázala flag, lebo si myslela, že to hodil. Ale on ho na poslednú chvíľu nehodil. A to bol jednoznačný holding. Jednoznačnejší už byť nemôže. Možno si v tej stotine povedal, je to sack pre stratu 10 yardov, Packers to aj tak odmietnu, nejdem hádzať. Ale čo keby niekde vzadu je defenzívny flag, ktorý on nemohol vidieť a hodil ho iný rozhodca proti nám? To by bol prúser ako sviňa…

A ten Brooksov údajný roughing the passer? Títo rozhodcovia sa musia naučiť, kedy nechať píšťalku vo vrecku. Karl Brooks zasiahol Daka Prescotta bezprostredne po vypustení lopty, pričom nedošlo ku kontaktu s jeho prilbou a ani naňho nedopadol celou váhou svojho tela. Toto jednoducho nie je penalta za roughing the passer.

Všetci si pamätáme na prvý week sezóny proti Vikings, kde obrana Vikings celý zápas doručovala jednoznažné late hity na Lova, neprišiel ani jediný flag, ale v štvrtej štvrtine sa nám odpískali veci, ktoré sa celý zápas nepískali, vrátili Vikings do zápasu a priniesli im víťazstvo. Jordana Lova môžete triafať ako chcete, koľko chcete, kam chcete. Flag sa nehodí ani v úplne extrémnych prípadoch. Ale proti nám sa v kľučových okamihoch zápasov pravidelne hádžu úplne nezmyselné fauly, ktoré dávajú súperom opakované šance.

A tie penalty za tauting? Najskôr tá na Goldena bola strašne, ale že extrémne soft. V highlightoch NFL púšťa tvrdé hity, je to tvrdý šport pre poriadnych chlapov, ale keď receiver po big play naplne svaly, tak ho poďme penalizovať. Joey Porter Jr. provokuje súperov prakticky po každej play, no rozhodcovia mu za to neudelili ani jednu penaltu, robil to celý zápas. Ale keď napneš svaly na sekundu, spáchal si trestný čin. Matthew Golden povedal, že keď dostal penalizáciu za taunting, nepovedal ani slovo. Iba napol svaly. „Asi od nás očakávajú, že nebudeme prejavovať žiadne emócie, pritom hráme šport, ktorý je plný emócií.“

Potom mali Cowboys penaltu za holding. Na konci play sa Guyton pustil do Dennis-Suttona, vymenili si pár slov a prišla penalta za tauting práve nášmu hráčovi, čo znamenlo offsetting penaltu, down sa opakoval a už ďalší tretí down Cowboys premenili. Drive pokračoval…

A to čo ešte spravili za cirkus pri jednoznačnej nezachytenej interception Blanda? Rozhodcovia najskôr vyhlásili prihrávku za neskompletovanú. Po následnom preskúmaní videa však rozhodnutie zmenili a uznali interception… A potom, po ďalšom, opakovanom preskúmaní… opäť rozhodli, že prihrávka bola neskompletovaná. Čo sa to tu, preboha, deje?!

Úroveň rozhodovania v NFL sa stala nehorázne zlou. Namiesto toho, aby si rozhodcovia uvedomili, že zjavne často ani nevedia, na čo sa pozerajú, a nezasahovali do hry, pokiaľ nejde o jednoznačnú penalizáciu, najmä na tretích a štvrtých downoch, vstupujú do diania pri každej príležitosti a niekedy dokonca menia výsledky zápasov. Je to epidémia, ktorú treba zastaviť. Rozhodcovia v tento večer takmer úplne pokazili Packers radosť z víťazstva. A bude za to nejaký následok? Žiadny… O týždeň si znova budú tí istí rozhodcovia niekde s úsmevom pískať ďalší zápas, bez žiadnej pokuty, či stopky.

Už ma to naozaj, ale naozaj unavuje. V prvom rade ma unavuje sledovať to každý týždeň. Zakaždým, keď príde nejaká big play alebo vzrušujúci moment, ktorý sa objaví na obrazovke, automaticky kontrolujem, či niekde neletí žltá vlajka. Už ma nebaví, že rôzne rozhodcovské tímy posudzujú rovnaké situácie odlišne. Unavuje ma, že ľudské chyby rozhodujú o výsledkoch zápasov a ovplyvňujú stávky v hodnote miliónov dolárov, ktoré sú uzatvárané na každý zápas. A unavuje ma aj ten neustály, nepríjemný pocit, že integrita samotnej hry je narušená.

Ale rovnako ma už nebaví o tom každý týždeň písať. Môžeme si konečne aspoň raz pozrieť normálny zápas, v ktorom budú rozhodcovia odvádzať svoju prácu poriadne a nebudeme každý týždeň písať o tom, že sa znova prekonal rekord v počte hodených flagov? Namiesto toho musíme sledovať, ako Cowboys dostanú v závere zápasu prakticky darovaný touchdown, aby stretnutie zostalo zaujímavé. Však asi prečo bol ten hráč Cowboys voľný? Lebo spravil do očí bijúci ofenzívny faul, vďaka ktorému sa uvoľnil. Pamätáte si ešte ako Watsonovi odpískali ofenzívnu pass interference za to, že sa trošičku dotkol defenzívneho hráča, ktorý bežal úplne iným smerom? Je práca rozhodcu neuveriteľne náročná? Áno. Myslím si však, že NFL aj samotní rozhodcovia zámerne ignorujú technologický pokrok, ktorý by im mohol výrazne uľahčiť prácu? Na tisíc percent. Preto odo mňa veľa súcitu nedostanú.

GO PACK GO!

The post REVIEW • WEEK #6 – Cowboys vs Packers appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Začiatkom tohto týždňa sa wide receiver Chicago Bears Luther Burden III vyjadril na adresu Green Bay Packers nasledovne: „Chceme ich poriadne poraziť a prinútiť ich, aby to vzdali.“

Zaire Franklin, linebacker, ktorý hrá v NFL už deviaty rok a ktorého Packers získali v marci prostredníctvom tradu, sa k tomuto výroku po zápase vrátil z vlastnej iniciatívy. Keď sa ho novinári opýtali na to, aké posolstvo odovzdával head coach Matt LaFleur svojim hráčom pred zápasom, Franklin bez vyzvania spomenul práve Burdenove slová. „Tréner LaFleur nám celý čas prízvukoval, aby sme boli najlepšími verziami samých seba,“ povedal Franklin. „Nie je to o nich. Je to o nás. Vidíme všetky tie čudné veci, ktoré robia v médiách, aj všetky tie vyjadrenia, ktoré majú. Máte tam hráčov, ktorí v tejto lige ešte poriadne nič nedokázali, a rozprávajú o tom, ako niekoho prinútia vzdať sa. To je čudné. My také veci nerobíme. Mimochodom, dnes to vzdal práve on. Už sa mu nechcelo ďalej hrať. Ale my sa sústreďujeme sami na seba. V skutočnosti nás vôbec nezaujíma, čo hovoria. Ani sme si ten jeho výrok nepúšťali na tímovom mítingu alebo niečo podobné. Jednoducho sme sa sústredili na seba, na to, aby sme boli najlepšími verziami samých seba. A práve vďaka tomu sme dnes predviedli veľmi dobrý výkon.“

Matt LaFleur si v otázke rivality medzi Packers a Bears zvolil oveľa zdržanlivejší prístup, najmä v porovnaní s head coachom Chicaga Benom Johnsonom. LaFleur pred zápasom vysvetlil, že on sám na ihrisku nehrá, a preto sa nebude púšťať do slovných provokácií smerom k Chicagu, na ktoré by potom museli odpovedať jeho hráči. V nedeľu však jeho tím prehovoril za neho. A to tým najlepším možným spôsobom – drvivým víťazstvom 31:7 nad Chicagom Bears.

Po turbulentnom prvom mesiaci sezóny sa Green Bay Packers dostali na bilanciu 3-2, čím sa v tabuľke vyrovnali Chicagu Bears. Vďaka víťazstvu vo vzájomnom zápase však majú momentálne výhodu pri rozhodovaní prípadnej rovnosti bilancií (head-to-head tiebreaker). Po tom, čo Packers v minulej sezóne proti svojmu najväčšiemu rivalovi dvakrát premrhali dvojciferné vedenie v druhom polčase, vrátane playoff, tentoraz na Lambeau Fielde dokázali svoj náskok nielen udržať, ale ešte ho aj výrazne navýšiť. Aspoň na jeden deň tak zahnali démonov z minulej sezóny a ukázali, že napriek všetkým problémom stále existuje množstvo dôvodov na optimizmus v Green Bay. „Možnosti sú neobmedzené,“ povedal running back MarShawn Lloyd.

Matt LaFleur má svoje nedostatky. O tom niet pochýb. Tento týždeň však naplno ukázal svoje trénerské schopnosti. Prístup Bena Johnsona k rivalite medzi Bears a Packers pritom nie je nesprávny. Každý tréner má vlastný štýl a ten Johnsonov zatiaľ fungoval. Zdá sa, že jeho hráči za ním pevne stoja. Johnson má navyše stále na konte dôležité víťazstvo zo záveru minulej sezóny, ktoré Chicagu pomohlo zabezpečiť si divízny titul, a tiež triumf nad LaFleurom vo Wild Card kole playoff. Preto má toto víťazstvo Packers v piatom týždni svoju váhu, no samo osebe ešte neznamená zásadný obrat v celej rivalite.

Verejný trash talk však jednoducho nie je LaFleurov štýl. S výnimkou jednej úsmevnej provokácie na Johnsonovu adresu v minuloročnej relácii The Pat McAfee Show sa LaFleur do podobných slovných prestreliek nezapája. Podľa samotných hráčov bolo pritom posolstvo, ktoré im LaFleur odovzdával za zatvorenými dverami pred zápasom, prakticky rovnaké ako to, ktoré prezentoval novinárom na tlačových konferenciách. „Nie je to o nich. Je to o nás. Zachovajte si chladnú hlavu, sústreďte sa vždy iba na jednu play a dohrajte zápas naplno počas všetkých štyroch štvrtín.“

Toto posolstvo môže znieť ako obyčajné športové klišé, no Packers ho po skúsenostiach z minulej sezóny skutočne potrebovali počuť. V 16. weeku sezóny 2025, keď sa na Soldier Field rozhodovalo o osude divízie NFC North, Packers viedli približne päť minút pred koncom 16:6, no napriek tomu zápas prehrali v overtime. V playoff sa scenár zopakoval. Green Bay vstupovalo do druhého polčasu s vedením 21:3, ktoré sa však postupne úplne rozplynulo. Po tom, čo Bears ukončili sezónu Packers, Ben Johnson v šatni pred svojimi hráčmi kričal: „Jebať Packers! Jebať ich!“ Video z tejto oslavy následne zverejnil samotný klub Chicago Bears. Viacerí hráči Green Bay tento týždeň priznali, že ich Johnsonove slová poriadne nahnevali. Hoci toto dominantné víťazstvo prišlo iba v polovici októbra, Packers ho mimoriadne potrebovali, už len preto, aby sa aspoň dočasne zbavili nepríjemnej pachuti z minuloročných zimných kolapsov proti svojmu najväčšiemu rivalovi.

Matt LaFleur po zápase povedal: „Spôsob, akým sa skončila minulá sezóna, vám do istej miery stále zostáva niekde vzadu v hlave. Ale stále je to predovšetkým o nás. O tom, čo budeme robiť ďalej, ako budeme pristupovať k príprave a aký výkon následne predvedieme na ihrisku. Musíte jednoducho skloniť hlavu, pokračovať v tvrdej práci a neprestávať bojovať. A presne to máme v pláne robiť.“

Matt LaFleur síce v dôležitých zápasoch nie vždy dokázal naplniť očakávania a fanúšikovia majú právo ho kritizovať, no spôsob, akým vedie svoju šatňu, mu nemožno uprieť. Svojich hráčov nikdy verejne nezhadzuje, neobviňuje ich z neúspechov a vždy ich stavia na prvé miesto. Presne tak pristúpil aj k príprave na tento mimoriadne dôležitý zápas proti Chicagu. Jeho hráči si zjavne vzali jeho posolstvo k srdcu a v nedeľu ho na ihrisku prakticky dokonale naplnili. Zrazu už ani LaFleurova odpoveď zo začiatku týždňa, ktorá sa stala virálnou a v ktorej odmietol zapájať sa do slovných prestreliek s Benom Johnsonom, nepôsobí tak pasívne. Najmä keď jeho tím porazil Johnsonových Bears rozdielom 24 bodov.

Počas éry Bena Johnsona odohrali Chicago Bears proti Green Bay Packers štyri zápasy, čo predstavuje celkovo 244 minút futbalu. Z týchto 244 minút Bears viedli dokopy iba 1 minútu a 45 sekúnd. Jediným dôvodom, prečo vôbec získali nejaké sebavedomie a víťazstvá, boli naše vlastné chyby, ktorými sme si sami komplikovali zápasy. Či to už bol nechytený onside kick, missnuté kopy, alebo zázračné 4. downy… Nikdy nás nedokázali jednoznačne dominovať od začiatku až do konca zápasu. K výhram potrebovali zázraky v záverečných sekundách zápasov.

Matt LaFleur má ako head coach proti Chicagu Bears bilanciu 13-3. Jeho úspešnosť víťazstiev 81.25 % je najvyššia spomedzi všetkých trénerov v histórii NFL, ktorí proti Chicagu odkoučovali minimálne 10 zápasov.

Všetko sa to začalo na prvej play

Hneď na prvej play zápasu Packers zahrali tradičný flea flicker, pri ktorom running back prevezme handoff a následne prihrá loptu späť quarterbackovi. Tentoraz však s netradičnou obmenou. Namiesto hlbokého passu Jordan Love prihral loptu Tuckerovi Kraftovi na tight end screen.

LaFleur prezradil, že túto play zaradil do game planu v stredu. „Príbeh tejto play je takýto. Naši asistenti odvádzajú skvelú prácu. Neustále niečo hľadajú a snažia sa prichádzať s novými nápadmi. Chalani mi priniesli túto play, myslím, že to bol Connor Lewis, a zvyšok trénerského štábu bol za. Tak som povedal, že ju zaradíme do gameplanu. Keď sme ju pridávali, žartoval som s quarterbackmi a povedal som im, že by to mohla byť naša prvá play zápasu. Oni ma potom vyzvali, že ak ju nezahráme hneď na začiatku, dostanem pokutu. Máme totiž takzvanú shaky boots fine, ktorú by som v takom prípade musel zaplatiť.“ LaFleur následne pochválil Lova za výbornú manipuláciu s loptou pri tejto play a za to, že dokázal zachovať pokoj aj pod tlakom.

Packers pritom začínali svoj útočný drive až z vlastnej 9-yardovej línie po punte súpera, no napriek tomu mali dostatok priestoru na zahranie tejto play. Výsledkom bol 13-yardový pass na Tuckera Krafta, ktorý odštartoval 91-yardový touchdown drive hneď pri úvodnom útočnom držaní lopty Packers.

LaFleur našiel slabinu obrany a využil ju naplno

LaFleurov útok predviedol presne to, v čom dokáže byť najnebezpečnejší – vytváral explozívne plays. Podľa Next Gen Stats Jordan Love skompletoval až 6 z 8 deep passov, teda prihrávok, pri ktorých lopta preletela vzduchom minimálne 20 yardov. Týchto šesť kompletácií prinieslo neuveriteľných 258 nahádzaných yardov a dva touchdowny.

• Od roku 2016, keď Next Gen Stats začali tieto údaje zaznamenávať, dokázal viac yardov na deep passoch v jednom zápase získať iba jediný quarterback – Russell Wilson.
• Jordan sa zároveň pridal k Benovi Roethlisbergerovi ako jediní dvaja hráči v NFL, ktorí v jednom zápase skompletovali päť prihrávok s dĺžkou minimálne 30 air yardov, odkedy ESPN začala túto štatistiku sledovať v roku 2006.
• Jordan na siedmich targetoch s dĺžkou minimálne 20 air yardov vygeneroval celkovo +19.2 EPA. Ide o tretiu najvyššiu EPA získanú na deep passoch spomedzi všetkých starting quarterbackov v NFL od roku 2022.

Love napokon ukončil stretnutie s 25 skompletovanými passmi z 31 pokusov, 367 nahádzanými yardmi a dvoma touchdownmi. Christian Watson zachytil šesť passov pre 143 yardov a dva touchdowny, zatiaľ čo Matthew Golden pridal šesť zachytených lôpt pre 123 yardov. Spoločne sa tak stali prvou dvojicou hráčov Green Bay, ktorá v jednom zápase zaznamenala každý minimálne šesť zachytených lôpt a 120 nachytaných yardov, odkedy sa to v roku 2016 proti Tennessee Titans podarilo Davantemu Adamsovi a Jordymu Nelsonovi. Na prihrávkach smerovaných na túto dvojicu dosiahol Jordan Love v nedeľu perfektný passer rating 158.3. Po piatich zápasoch sú Christian Watson aj Matthew Golden na ceste k sezónam s minimálne 1 000 nachytanými yardmi, pričom Watsonových šesť zachytených touchdownov je druhým najvyšším počtom v celej NFL.

• Watson je zároveň jediným hráčom v NFL v tejto sezóne, ktorý v dvoch zápasoch zaznamenal minimálne 140 nachytaných yardov a viacero zachytených touchdownov.
• Zároveň sa pridal k členovi Siene slávy Donovi Hutsonovi (1942 a 1945) ako jediní hráči v histórii Packers, ktorým sa podarilo odohrať viacero takýchto zápasov počas prvých piatich stretnutí sezóny.
• Watson sa zároveň stal prvým hráčom Packers od Jordyho Nelsona v 10. týždni sezóny 2014, ktorý v jednom zápase zaznamenal viacero receiving touchdownov dlhších ako 40 yardov. Zaujímavosťou je, že Nelsonovi sa to vtedy podarilo takisto proti Chicagu Bears.
• Watson zaznamenal počas prvých piatich zápasov sezóny 2026 minimálne 25 zachytených prihrávok, šesť zachytených touchdownov a priemer aspoň 18.0 yardu na jedno zachytenie. Stal sa tak prvým hráčom NFL od Jerryho Ricea v roku 1986, ktorému sa podarilo dosiahnuť všetky tieto štatistiky počas prvých piatich zápasov sezóny.

Vôbec prvá play druhého polčasu priniesla okamžite big play. Jordan Love po snape vidí, že obrana Bears sa točí do 2-high a ku Watsonovi sa sťahuje safety Thieneman. Vie, že loptu musí hodiť čo najskôr kým je okno otvorené. Čo najskôr ju teda odhadzuje a dáva jej dotatočnú razanciu, aby tam stihla doraziť na čas. K tomu ju posiela zámerne na Watsonove zadné rameno, čím chráni svojho receivera a nevedie ho loptou priamo do hitu od safetyho. Vysoká škola futbalu. Ako sme pred zápasom písali, Bears hrajú veľa base obrany a doposiaľ mali najväčšie problémy proti 12 a 13 personnelu. Packers sú tu v 13 personnel proti base obrane a naplno to využili. Prakticky sa to nedalo brániť. Z hľadiska success rate boli formácie Packers s 12 a 13 personnel mimoriadne efektívne v passovej hre počas celého zápasu. Pri 12 personnel dosiahli success rate až 70 %, zatiaľ čo pri 13 personnel zaznamenali 50 % success rate.

Watsonov prvý touchdown zápasu prišiel opäť proti base personnelu. Išiel z pravej strany do motion a nakoľko Bears hrali base s 3 linebackerami na ihrisku, tak corner, ktorý mal na starosti Goldena nemohol ísť s Watsonom a ten sa ocitol na linebackerovi a safety Xavier Woods predviedol otrasnú prácu nôh, američania to ozančujú ako „flat footed“ a nemal šancu prísť ku Watsonovi. Packers tu hrali 12 personnel.

Jordan Love odohral proti Chicago Bears svoj najlepší zápas v sezóne 2026 a zároveň jeden z najlepších výkonov celej svojej kariéry v NFL. V situáciách, keď nebol vystavený tlaku obrany, skompletoval 20 z 25 passov pre 251 yardov a jeden touchdown. Bears ho pritom dokázali dostať pod tlak iba pri deviatich dropbackoch, no ani v týchto situáciách Love nestrácal efektivitu. Pod tlakom skompletoval päť zo šiestich passov pre 116 yardov a ďalší touchdown. Mimoriadne efektívny bol aj pri play-action, kde skompletoval 10 z 11 passov pre 210 yardov a jeden touchdown. Celkovo Love dosiahol upravené percento skompletovaných prihrávok až 90.0 %, zaznamenal šesť big-time hodov, teda mimoriadne kvalitných a náročných prihrávok, a iba jednu turnover-worthy play, pri ktorej reálne riskoval stratu lopty.

V nedeľu Jordan vôbec prvýkrát vo svojej kariére dokončil zápas s úspešnosťou skompletovaných prihrávok minimálne 80 %, viac ako 350 nahádzanými yardmi, aspoň dvoma touchdownovýmí passmi a bez jedinej interception. Stal sa tak iba druhým quarterbackom v histórii Packers, ktorému sa podarilo splniť všetky štyri tieto podmienky v jednom zápase. Pridal sa k Aaronovi Rodgersovi, ktorý to dokázal trikrát. V celej histórii NFL je Love iba 32. quarterbackom, ktorému sa takýto výkon podaril.

Matt LaFleur bol presvedčený, že Packers zaznamenali 43-yardový touchdown pass na J. Michaela Sturdivanta pri situácii 3rd-and-12 počas úvodného drivu druhého polčasu. Play však bola anulovaná pre offensive pass interference a poriadne ho to vytočilo. Každopádne ten dokonalý hod Jordana Lova a prekrásny catch nedraftoveného nováčika Sturdivanta proti Jaylonovi Johnsonovi sa musia pripomenúť. Na pozícii gunnera pri punt coverage patrí medzi absolútnu špičku a aj ako wide receiver už predviedol niekoľko veľmi dobrých plays.

Tréner Packers nebol spokojný ani s rozhodnutím rozhodcov, ani so situáciou, do ktorej sa jeho tím následne dostal, teda 3rd-and-22. Rozhodol sa preto zacallovať ďalšiu hlbokú passovú play. „Stále som bol poriadne nahnevaný kvôli tej predchádzajúcej play. Takže to bolo asi rozhodnutie zo zlosti,“ povedal LaFleur. „Boli sme v situácii 3rd-and-22 a povedal som si, dobre, tak to môžeme rovno skúsiť ešte raz hlboko. Bola to jednoducho jedna z tých plays, pri ktorých sa pokúsite o hlbokú prihrávku. Všetci vieme, že pri 3rd-and-22 je pravdepodobnosť získania nového first downu veľmi, veľmi nízka. Christian predviedol fantastickú play a Jordan odviedol skvelú prácu, keď mu poslal veľmi dobre chytiteľnú loptu hlboko do ihriska. Jednoducho dvaja hráči, ktorí dokázali vytvoriť skvelú play. Myslím si, že naša ofenzívna línia odviedla pri tejto play výbornú prácu. Bola to play, ktorá sa rozvíjala pomerne dlho, no hráči správne zvládli blokovanie, poskytli Jordanovi dostatok času na pohyb v pocket a umožnili týmto dvom hráčom vytvoriť rozhodujúcu play.“ Na tejto play Loveova lopta letela vzduchom presne 66.9 yardov, čo je podľa Next Gen Stats 3. najdlhšia skompletovaná prihrávka čo sa týka vzdušnej vzdialnosti v NFL od roku 2016.

Bolo de facto jedno, kto bol v coverage. Nech už tam bol hocikto, nedokázal zabrániť skompletovaniu big play. Tu máme play na Matthew Goldena, ktorý odbehol krásnu routu, získal si sepráciou od Jaylona Johnsona, Jordan mu doručil milimetrovú loptu a následne dokázal loptu zachytiť tak, aby nedal Johnosonovi šancu ju zraziť.

Druhá Goldenova big play prišla po ďalšom LaFleurovom krásnom play dizajne. Jordan Love presne vedel, kam musí loptu doručiť a zároveň vedel, že po odhode dostane poriadny hit, lebo Travis Glover prehral svoj blok. Aj napriek tomu dokázal zostať v pockete v kľude a doručiť ďalšiu milimetrovú loptu. Všimnite si aj snahu rozhodcu vyhnúť sa hráčom. Dokonalá play.

Nezabudli sme ani na nováčika Malika Muhammeda, ktorý mal pred zápasom silné slová na adresu Brandona Cisseho, no v zápase tieto slová nepotvrdil. V tomto zápase do jeho coverage letelo 6 prihrávok, všetky boli skompletované a získalo sa na nich 124 yardov. Máme tu play, kde mal na zodpovednosť Tuckera Krafta. LaFleur prišiel s prekrásnym dizajnom. Zahrávala sa boot action do Loveovej ľavej strany a tam smerovali prakticky všetci hráči, čo prinútilo obranu Bears veriť, že play aj skutočne pôjde do tejto strany. Avšak LaFleur mal iné plány. Tucker Kraft svoju routu šikovne zmeni do opačnej strany ihriska, získal si obrovskú separáciu a bola z toho ďalšia big play.
Áno, Kraft je úplne voľný, no Love dokázal veľmi rýchlo odhodiť loptu, navyše krížom cez telo, a perfektne ju umiestniť pred Krafta do jeho pohybu. Ako často sa stáva, že quarterback takúto prihrávku prehodí alebo ju pošle za receivera, čím umožní defenzívnemu backovi vrátiť sa do hry a zasiahnuť do play?

Dajme si ešte jednu play, ktorá len podtrhuje v akej pohode a s akým prehľadom Jordan Love odohral tento zápas. Sme v red zone.

Niektoré z najlepších individuálnych výkonov Jordana Lova v kariére pri štarte v základnej zostave boli práve proti Bears.

• Úspešnosť skompletovaných prihrávok: 84.4 % proti Chicago Bears v 18. weeku sezóny 2023.
• Yardy na jeden passový pokus: 15.4 proti Chicago Bears v 11. týždni weeku 2024.
• Passer rating: 137.5 proti Chicago Bears v 5. týždni weeku 2026.
• Big-time throws: 6 proti Chicago Bears v 5. týždni weeku 2026.

Jordan Love v šiestich zápasoch proti Chicagu Bears, ktoré počas svojej kariéry odohral až do konca, zaznamenal tieto štatistiky:

• Skompletované prihrávky: 121 zo 178 (67.98 %)
• Nahádzané yardy: 1,746 (priemerne 291 na zápas)
• Touchdownové prihrávky: 15
• Interceptions: 2
• Passer rating: 123.01
• Bilancia: 5 výhier, 1 prehra

Hra ofenzívnej lajny sa zlepšuje

Výrazné zlepšenie je viditeľné aj na ofenzívnej línii Packers. Tá má stále ďaleko od ideálu, no rozhodne už nevyzerá ako katastrofa z prvých troch týždňov sezóny. Podľa TruMedia inkasoval Jordan Love počas prvých troch zápasov až 31 quarterback hitov, čo bolo najviac v celej NFL. V posledných dvoch stretnutiach však dostal dokopy iba sedem hitov. To predstavuje výrazný pokrok v pass protection.

Podľa PFF bol Love vystavený tlaku iba pri ôsmich dropbackoch, čo predstavuje obrovský rozdiel oproti 25 tlakom, ktorým čelil v prvom týždni sezóny. Sean Rhyan, Anthony Belton a Laken Tomlinson odviedli v pass protection veľmi dobrú prácu, pričom iba Tomlison pustil podľa PFF jeden tlak. Ostatní dvaja nula. Veľmi milo som prekvapený z Beltona. Ten v posledných dvoch zápasoch nepustil ani jeden tlak na quarterbacka a každým zápasom pôsobí istejšie. Travis Glover má za sebou ďalší solídny zápas, hoci povolil dva tlaky a jeden quarterback hit. Najnáročnejšie popoludnie zažil Jordan Morgan, ktorý povolil tri tlaky a oba sacky.

Jordanov priemerný čas do hodu bol 2.54 sekundy. Stále teda operoval s rýchlym vypúšťaním lopty (v roku 2025 mal priemerný čas do hodu 2.89 sekundy), no 2.54 sekundy už pripomína fungujúci útok. Pre porovnanie, Aaron Rodgers mal v roku 2025 najrýchlejší čas do hodu v NFL s priemerom 2.59 sekundy.

Behová hra síce stále potrebuje množstvo práce, no MarShawn Lloyd sa postaral o jeden z najvýraznejších momentov zápasu, keď pri jednom zo svojich dvoch behových touchdownov doslova prevalcoval cornerbacka Jaylona Johnsona. Následne si dokonca neodpustil oslavu „too small“, ktorou naznačil, že Johnson je na neho príliš malý. Takéto momenty v behovej hre boli počas tejto sezóny mimoriadne zriedkavé, no práve tento touchdown zvýšil vedenie Packers na 14:0. A tentoraz Green Bay svoj náskok už nepustilo z rúk, na rozdiel od mnohých zápasov minulej sezóny.

Chcel by som tiež vyzdivhnúť prínos tight enda Marka Redmana. V posledných zápasoch blokuje fakt výborne a v tomto zápase si pripísal aj nádherný kľúčový blok pri behovom touchdowne.

Lloyd, Kaleb Johnson a Pierre Strong Jr. zaznamenali spolu 22 behov, ktorými získali iba 64 yardov. Packers napokon zakončili zápas s celkovým ziskom len 70 nabehaných yardov. Z nich až 23 yardov prišlo po Johnsonovom behu vo štvrtej štvrtine, keď už mali Packers zápas pod kontrolou. Príchod Kevina Zeitlera do ofenzívnej lajny run-blockingu určite pomôže.

Jonathan Gannon prišiel pripravený

Safety Evan Williams počas týždňa vyhlásil, že Packers musia do zápasu nastúpiť poriadne nažhavení. A presne tak ich obrana v nedeľu vyzerala. Áno, Bears nastúpili bez svojho starting quarterbacka Caleba Williamsa a running backa Kylea Monangaia. Lenže ani Green Bay nebolo kompletné. Packers chýbal Micah Parsons, jeden z najlepších defenzívnych hráčov v celej NFL, ktorý stále rehabilituje zranené koleno, a tiež Edgerrin Cooper, jeden z najlepších linebackerov ligy, ktorý si minulý týždeň roztrhol Achillovu šľachu. Napriek týmto absenciám obrana Packers absolútne dominovala. Zaznamenala päť takeaways, konkrétne tri interceptions a dva získané fumbles, štyri sacky, deväť quarterback hitov a osem tacklov pre stratu yardov.

Green Bay navyše dokázalo výrazne obmedziť najlepšiu behovú hru v NFL. Bears, ktorí do zápasu vstupovali ako lídri ligy v nabehaných yardoch, získavali na 24 behových pokusoch v priemere iba 3.4 yardu na beh. D’Andre Swift a Roschon Johnson spoločne zaznamenali 59 nabehaných yardov zo 14 pokusov a Packers odviedli veľmi dobrú prácu pri bránení misdirection plays a jet sweep behov. Napriek absencii Edgerrina Coopera bola behová obrana Packers výborná.

Obrana Packers bola proti behovej hre Chicaga mimoriadne efektívna. Počas 20 run-defense snapov zaznamenala až 13 takzvaných stopiek, teda defenzívnych zákrokov, ktoré zabránili útoku dosiahnuť úspešný zisk yardov. To predstavuje výbornú 65 % úspešnosť pri zastavovaní behov súpera a potvrdzuje, ako dobre dokázala obrana Green Bay narúšať behovú hru Bears.

Packers zaznamenali päť takeaways a ani jeden turnover, čo sa Green Bay podarilo prvýkrát od roku 2016, keď vyhrali súboj o turnovers s minimálne piatimi získanými loptami a bez jedinej vlastnej straty. Nedeľný zápas bol iba 16. prípadom v histórii Packers, keď sa im to podarilo, pričom Green Bay má v takýchto zápasoch perfektnú bilanciu 16-0. Chicago bolo súperom Packers v troch z týchto 16 stretnutí.

Obrana Green Bay Packers predviedla proti Chicagu jeden z najlepších výkonov, akým kedy čelil útok vedený Benom Johnsonom. Podľa SumerSports zaznamenali Bears v piatom týždni druhé najhoršie EPA/play spomedzi všetkých zápasov, v ktorých Johnson pôsobil ako ofenzívny play-caller. Horší výsledok dosiahol jeho útok iba v piatom týždni sezóny 2022. Výkon Chicaga sa zároveň nachádzal iba na 5. percentile EPA/play, čo znamená, že patril medzi najhorších 5 % výkonov v tejto štatistike. Bears navyše získavali v priemere iba 3.6 yardu na play, čo je vôbec najnižšia hodnota počas Johnsonovej 73-zápasovej kariéry v NFL na pozíciách ofenzívneho koordinátora a head coacha.

Ben Johnson nepochybne stále patrí medzi najlepších ofenzívnych stratégov v NFL. Po tom, čo v predchádzajúcich týždňoch dokázal vyhrávať aj s náhradnými quarterbackmi, sa na neho valila chvála zo všetkých strán. Tentoraz však bolo všetko inak. Defenzívny koordinátor Jonathan Gannon úplne rozobral Johnsonov ofenzívny systém, až do takej miery, že Bears boli nútení posadiť Tysona Bagenta na lavičku a nahradiť ho Caseom Keenumom. Chvála, ktorú Johnson zbieral počas posledných týždňov, bola zrazu preč.

Zdá sa, že Jonathan Gannon každý týždeň mení aspoň jeden prvok svojej defenzívnej stratégie. V tomto zápase využíval rotáciu safeties až pri 55.3 % snapov, zatiaľ čo jeho predchádzajúci priemer bol 33.8 %. Výsledkom boli tri interceptions. Packers zároveň dosiahli svoju obvyklú mieru vytvárania tlaku na quarterbacka (pressure rate 40.4 %), no blitzovali iba pri 14.9 % snapov, čo predstavuje výrazný pokles oproti predchádzajúcemu priemeru 35.98 %.

Bears zaznamenali s náhradnými quarterbackmi Tysonom Bagentom a Caseom Keenumom celkovo 44 dropbackov, no tie priniesli iba 165 čistých nahádzaných yardov, čo predstavuje priemer 3.8 yardu na jeden dropback. Packers oboch quarterbackov sackovali štyrikrát, pričom Bears pri týchto sackoch stratili 30 yardov. Chicago navyše dokázalo vytvoriť iba dve passové plays so ziskom minimálne 20 yardov. V zápase, v ktorom obrana Packers dokázala zastaviť behovú hru Chicaga a ich útok si vybudoval výrazný náskok, čím Bears prinútil hrať mimo ich komfortnej zóny, obrana Jonathana Gannona spôsobila, že obaja náhradní quarterbackovia skutočne vyzerali ako náhradníci. Pre porovnanie, Packers dosahovali priemer 10.8 yardu na jeden dropback.

Green Bay zaznamenalo tri interceptions, pričom Xavier McKinney, safety Packers známy svojou schopnosťou získavať loptu, bol zodpovedný za dva z nich. V prvej štvrtine sa náhradník Caleba Williamsa, Tyson Bagent, pokúsil pretlačiť prihrávku na dobre bráneného Luthera Burdena III, no Javon Bullard vstúpil do dráhy lopty a tečoval ju priamo do rúk pripraveného McKinneyho.

Jeho druhá interception prišla v druhej štvrtine, kde celý čas čítal Bagenta a stál na správnom mieste. McKinney má tak po piatich zápasoch na konte už tri interceptions, pričom oba jeho zisky lopty proti Bears viedli k touchdownom. Svojím výkonom pripomenul svoju vynikajúcu All-Pro sezónu 2024.

Je rookie Dani Dennis-Sutton vybraný vo štvrtom kole draftu už teraz tretím najlepším edge rusherom Packers za Micahom Parsonsom a Lukasom Van Nessom? Jeho výkon v piatom týždni tomu rozhodne nasvedčoval, keď odohral svoj zatiaľ najlepší zápas v profesionálnej kariére. Najprv zastavil D’Andre Swifta bez zisku yardov pri situácii second-and-goal na 1-yardovej línii. Neskôr výborne prečítal wide receiver screen a na treťom downe zastavil súpera so stratou troch yardov, po čom nasledoval nepremenený field goal. Dennis-Sutton následne prekonal ľavého tackla pomocou inside rushu a zaznamenal svoj prvý samostatný sack v kariére, keďže v druhom týždni proti Jets si pripísal iba half-sack. Svoj výborný výkon napokon zavŕšil v závere štvrtej štvrtiny, keď získal fumble po strip sacku.

Musím povedať, že mne osobne sa páčil aj Brenton Cox Jr. Zaznamenal najviac tlakov v tíme (6), vrátane jedného hitu na quarterbacka, a pridal aj tri stopky proti behovej hre. Mám tu jednu play, kde je proti jednému z najlepších pravých tacklov v lige. Robí krásny spin move, Wright mu na neho úplne skočil a následne sa ho ešte snaží rozhodiť tým, že ho strčí… ale len do svojho quarterbacka, ktorý dostáva poriadnu pecku.

Jednou z najväčších predností pass rushu Packers je momentálne jeho kvalitná hĺbka na pozícii edge rusherov. Ani jeden z nich neodohral viac než 58 % defenzívnych snapov v tomto zápase, čo ukazuje, ako efektívne dokáže Green Bay rotovať svojich hráčov. Lukas Van Ness, Dani Dennis-Sutton, Brenton Cox Jr. a Barryn Sorrell poskytujú obrane dostatočnú kvalitu a hĺbku na to, aby mohla pravidelne striedať jednotlivých pass rusherov, udržiavať ich čerstvých a zároveň nestrácať kvalitu na ihrisku. Táto rotácia umožňuje Packers udržiavať vysokú intenzitu pass rushu počas celého zápasu, pričom hráči nemusia byť vystavení nadmernému počtu snapov. A čo je najzaujímavejšie, do tejto skupiny sa má čoskoro vrátiť aj Micah Parsons. Jeho návrat by mohol túto silnú stránku obrany ešte výraznejšie umocniť a poskytnúť Packers jednu z najhlbších a najnebezpečnejších rotácií edge rusherov v NFL.

Nula sackov počas prvých štyroch zápasov sezóny určite nebola tým, ako si Devonte Wyatt ani samotní Packers predstavovali jej začiatok. V piatom týždni však proti Bears odpovedal nie jedným, ale hneď dvoma sackmi, vrátane neskorého strip sacku, po ktorom fumble získal Dani Dennis-Sutton. Keďže Javon Hargrave vynechá celý zvyšok sezóny po tom, Wyatt musí ukázať, prečo mu Packers ponúkli trojročné predĺženie zmluvy v hodnote 57 miliónov dolárov.

Green Bay potrebuje, aby sa po zranení Edgerrina Coopera, ktoré mu ukončilo sezónu, niektorý z linebackerov dokázal výraznejšie presadiť. Možno ním bude práve Ty’Ron Hopper, ktorého nedeľný výkon mu pravdepodobne zabezpečil viac snapov v ďalších zápasoch. Linebacker vo svojej tretej sezóne v NFL definitívne spečatil víťazstvo Packers, keď zachytil interception po prihrávke Casea Keenuma, ktorý nahradil trápiaceho sa Tysona Bagenta. Packers síce viedli 31:7, no Bears mali ešte určitú nádej po 61-yardovom kick returne na začiatku štvrtej štvrtiny. Keenumov zúfalý pokus o prihrávku pri fourth-and-goal však namiesto rúk receivera Chicaga skončil v rukách Hoppera. Pri nahrádzaní zraneného Edgerrina Coopera dostal väčšiu dôveru Ty’Ron Hopper, ktorý odohral 57 % defenzívnych snapov, zatiaľ čo Isaiah McDuffie iba 46 %. Hopper tak dostal viac priestoru na ihrisku než McDuffie.

Treba povedať, že cornerbackovia Brandon Cisse a Keisean Nixon odohrali kvalitný zápas. Cisse videl loptu letieť do svojej coverage len 2-krát, skompletovaná bola len jedna pre 13 yardov a tú druhú na Odunzeho prekrásne prečítal a zrazil. Odunze zabehol výbornú routu, no Cisse sa nenechal oklamať a bol pri ňom aby mohol loptu vyraziť z jeho rúk.

Nixon hral fakt dobre proti Tampe a teraz aj proti Bears. V coverage počas posledných dvoch týždňov predviedol silné výkony a na dvoch neskompletovaných loptách na Odunzeho bol na ňom doslova nalepený.

„Je to neúctivé, keď k nám súper príde na náš vlastný štadión a my sme považovaní za outsiderov. A ešte k tomu proti tímu, ktorý nastupuje s náhradným quarterbackom,“ povedal nickel cornerback Javon Bullard. „Tým quarterbackom nechcem prejaviť žiadnu neúctu. Sú to hráči, ktorí majú v tejto lige svoje miesto a v minulosti už ukázali, že dokážu hrať veľmi dobre. Ale takéto veci si berieme osobne. Oni nemajú radi nás. My nemáme radi ich. A nakoniec sme to boli my, kto si odniesol víťazstvo. To je jediné, na čom záleží.“

Našťastie nás nepremenené kopy nestáli víťazstvo

Minulý rok v januári Brandon McManus nepremenil dva field goaly a jeden extra point, čím Packers pripravil celkovo o sedem bodov, ktoré napokon predstavovali rozdiel medzi víťazstvom a prehrou. V nedeľu Trey Smack nepremenil rovnako dva field goaly a jeden extra point. Opäť išlo o celkovo sedem bodov, no Packers mali tentoraz šťastie, že im tieto body v závere zápasu nechýbali.

Neviem, či za tým bola určitá nervozita, ale toto rozhodne nie je to, čo chcete v tejto fáze sezóny vidieť od rookie kickera. Smack má v tejto sezóne zatiaľ premenených 9 z 11 extra pointov a 7 z 9 field goalov. Úspešnosť pri extra pointoch je tak približne 82 % a pri field goaloch 78 %, čo rozhodne nie sú dostatočne dobré čísla pre jediného kickera, ktorý vzišiel z draftu 2026. Išlo iba o prípad psychického bloku? Na odpoveď si budeme musieť počkať.

Záver prvého polčasu bol katastrofálny

Úsek troch útočných drivov Packers v závere prvého polčasu možno rozhodne označiť za herný útlm. Green Bay zaznamenalo dva po sebe idúce three-and-out drivy, medzi ktorými Bears predviedli dlhý touchdownový drive. Posledné držanie lopty Packers pred prestávkou sa potom zmenilo na úplnú katastrofu. Jordan Morgan povolil dva sacky, LaFleur nezvládol prácu s časom a tým sa celý drive skončil. Pritom sme drive začínali na 49ke Chicaga, mali sme k dispozícii timeouty a a takmer 40 sekúnd času minimálne na field goal.

Ďalšie vážne zranenie…

Zdá sa, že v sezóne 2026 sa pre Packers už žiadny zápas nezaobíde bez straty niektorého zo starterov pre zranenie, a tento týždeň nebol výnimkou. V závere zápasu museli Javona Hargravea odviezť z ihriska na vozíku, keď si pretrhol Achillovku a bude musieť vynechať zvyšok sezóny. Hargrave má s Green Bay podpísanú dvojročnú zmluvu, takže je pravdepodobné, že absolvuje rehabilitáciu a v nasledujúcej sezóne sa vráti do zostavy Packers.

Skyy Moore takisto predčasne odstúpil zo zápasu pre zranenie členka, rovnako ako Benjamin St-Juste pre zranenie hamstringu.

Na správanie porazeného v podaní Bena Johnsona by sme si už mali byť zvyknutí, no zdá sa, že si stále dokáže nájsť spôsob, ako nás prekvapiť. V takej vyhrotenej rivalite, akou je tá medzi Packers a Bears, je trash talk nielen prijateľný, ale dokonca očakávaný. Vyjadrenia, ktoré však v posledných dňoch prichádzali z tábora Bears, boli vyslovene neúctivé. A kultúra tímu sa formuje zhora nadol. Johnson sa môže správať, ako chce, no všetky tie jeho provokácie zrazu nevyzerajú tak dobre, keď je to práve jeho tím, ktorý dostáva poriadny výprask, však? Odhliadnuc od toho, jeho využívanie timeoutov v závere zápasu, keď už bolo zo štatistického hľadiska rozhodnuté, a pokračovanie v passovej hre zbytočne predlžovali stretnutie. V mojich očiach preto nesie zodpovednosť za zranenie Javona Hargravea práve on.

Záver

Najdôležitejšie však je, že Packers by sa v priebehu najbližších týždňov mohli dočkať návratu svojho najlepšieho hráča. Keď si vezmeme do úvahy všetko, čo sa udialo počas prvého mesiaca sezóny – kolaps proti Minnesote, stratu troch kľúčových starterov pre zranenia, ktoré im ukončili sezónu, či ponižujúcu domácu prehru proti Atlante Falcons – Packers sa s bilanciou 3-2 nachádzajú v podstatne lepšej situácii, než by sa mohlo zdať.

Green Bay možno zatiaľ ešte nie je tímom pripraveným bojovať o Super Bowl a stále má množstvo problémov, ktoré potrebuje vyriešiť. Na prvom mieste je nefunkčná behová hra, ale aj problémy kickera Treya Smacka, ktoré sa opäť prejavili v nedeľnom zápase.

Napriek tomu ide o tím s obrovským množstvom talentu a po jednoznačnom víťazstve nad nenávidenými Bears existuje množstvo dôvodov na optimizmus. Micah Parsons sa navyše postupne približuje k návratu na ihrisko, a práve v čase, keď sa zdá, že Packers konečne začínajú nachádzať svoju hernú identitu. Green Bay tak má opäť dôvod veriť, že táto sezóna môže dopadnúť veľmi dobre.

„Toto je konečne víťazstvo, z ktorého mám skutočne veľkú radosť,“ povedal tight end Tucker Kraft. „Takže poďme pokračovať v tomto rozbehnutom tempe.“

GO PACK GO!

The post REVIEW • WEEK #5 – Bears vs Packers appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ZÁPASE

Proti komu? Chicago Bears

Kedy? 11/10/2025 o 19:00

Kde? Lambeau Field, Green Bay, Wisconsin

Vzájomná historická bilancia: 213 zápasov: 109 výhier, 98 prehier a 6 remíz

Kurzy: 

• Tipsport: výhra domácich: 2.12, remíza: 15.20, výhra hostí: 1.88
• Fortuna: výhra domácich: 2.08, remíza: 14.00, výhra hostí: 1.86
• Niké: výhra domácich: 2.12, remíza: 15.00, výhra hostí: 1.93

ZOZNAM ZRANENÝCH HRÁČOV

PACKERS

URČITE NENASTÚPIA

• Reserve/Injured: EDGE Collin Oliver, WR Savion Williams, RT Zach Bako-Bewele, DT Warren Brinson, LB Edgerrin Cooper, WR Jayden Reed
• PUP: TE Luke Musgrave, EDGE Micah Parsons, DT Jordon Riley
• Commissioner Exempt: RB Josh Jacobs
• RB Chris Brooks (členok) – Univerzálny running back si v zápase proti Tampe Bay poranil členok a počas celého týždňa netrénoval. Packers preto povýšili Pierra Stronga Jr. z practice squadu na aktívnu súpisku, aby zabezpečili dostatočnú hĺbku na pozícii running backa za Kalebom Johnsonom a MarShawnom Lloydom. Otázkou zostáva, či Strong dostane príležitosť ukázať sa už v nedeľnom zápase proti Bears.
• WR Savion Williams (členok) – Williams bol tento týždeň označený ako hráč pripravený na návrat z injured reserve a v stredu sa mu oficiálne otvorilo 21-dňové tréningové okno. Packers ho budú postupne zapájať do tréningového procesu, keďže pre zranenie členka, ktoré utrpel 21. augusta, vynechal takmer šesť týždňov. Jeho návrat na ihrisko by mohol prísť už budúcu nedeľu.

NEPRAVDEPODOBNÁ ÚCASŤ

• LG Aaron Banks (prst na nohe/koleno) – Skúsený guard počas celého týždňa netrénoval, no jeho zaradenie do kategórie doubtful naznačuje, že sa postupne približuje k návratu na ihrisko. V nedeľnom zápase by preto mal na pozícii ľavého guarda opäť nastúpiť Laken Tomlinson. Väčšou otázkou však zostáva, ako Packers vyriešia situáciu na tejto pozícii, keď sa Banks úplne zotaví a bude pripravený hrať.
• OL Jacob Monk (kvadriceps) – Monk sa v piatok vrátil do tréningového procesu v obmedzenom režime, no Packers mu pravdepodobne budú chcieť dopriať ešte viac času na zotavenie. Keďže Travis Glover a Kevin Zeitler sú momentálne hlavnými možnosťami na pozícii pravého guarda, Monk nebude mať ani po úplnom uzdravení jednoduchú cestu k pravidelnému hraciemu času.

OTÁZNA ÚCASŤ

• OL Jager Burton (chrbát) – Rookie vynechal stredajší tréning, no vo štvrtok a v piatok sa vrátil do tréningového procesu, aj keď iba v obmedzenom režime. Ak bude zdravotne pripravený nastúpiť, pravdepodobne bude plniť úlohu náhradného centra. Ak však Burton aj Jacob Monk nebudú k dispozícii, pozíciu backup centra by mal v nedeľu zastávať Donovan Jennings.
• DL Javon Hargrave (prst na nohe) – Zranenie, ktoré sa objaví tesne pred zápasom, nikdy nie je dobrou správou. Hargrave si v priebehu piatka poranil prst na nohe a jeho štart v nedeľnom zápase je momentálne otázny. Proti kvalitnej ofenzívnej lajne Bears budú Packers pravdepodobne potrebovať, aby aspoň jeden z dvojice Hargrave a Campbell dokázal nastúpiť aj napriek zdravotným problémom.
• DL Anthony Campbell (členok) – Campbell počas celého týždňa trénoval, takže jeho návrat po dvoch vynechaných zápasoch je reálny. Ak Hargrave nebude schopný nastúpiť, Campbell by mohol byť zaradený na aktívnu súpisku a odohrať významný počet snapov v defenzívnej lajne.

BEARS

URČITE NENASTÚPIA

• Injured reserve: RB Brittain Brown, DB Coby Bryant, LB Tony Fields II, OL Braxton Jones, TE Nikola Kalinic, TE Hayden Large, LB Nephi Sewell
• LB Keyshaun Elliott
• RB Kyle Monangai

OTÁZNA ÚCASŤ

• CB Kyler Gordon (PUP – lýtko)
• LB Noah Sewell (PUP – Achillovka)
• DT Shemar Turner (PUP – koleno)
• QB Caleb Williams (hamstring)

ČO STOJÍ ZA REČ A ČO BUDE KĽÚČOM K ÚSPECHU

Green Bay Packers (2-2) sa v nedeľu pokúsia odčiniť dve katastrofálne prehry zo záveru minulej sezóny a pripísať si svoje doteraz najcennejšie víťazstvo v sezóne 2026. V zápase piateho týždňa NFL totiž na Lambeau Field privítajú svojho odvekého rivala Chicago Bears (3-1).

Minulá sezóna priniesla jedno víťazstvo a dva monumentálne kolapsy

V sezóne 2025 sme proti nášmu najväčšiemu rivalovi Chicago Bears odohrali tri zápasy. Prvý sme dokázali vyhrať, no ďalšie dva sa skončili spôsobom, na ktorý fanúšikovia Packers len tak nezabudnú.

Prvý zápas prišiel 7. decembra na Lambeau Field a Packers ho vyhrali 28:21. Green Bay viedlo v polčase 14:3 a hoci sa Bears dokázali v štvrtej štvrtine dotiahnuť na 21:21, Josh Jacobs vrátil Packers vedenie touchdownom. O víťazstve definitívne rozhodol Keisean Nixon, ktorý 22 sekúnd pred koncom zachytil interception Caleba Williamsa pri pokuse na fourth down v end zone.

Druhý zápas, 20. decembra v Chicagu, bol jedným z najnepochopiteľnejších kolapsov celej sezóny. Bears nedokázali skórovať počas celého prvého polčasu a prvé body zaznamenali až po takmer 33 minútach hry. Packers mali zápas pod kontrolou a ešte päť minút pred koncom viedli 16:6. Chicago však následne potrebovalo takmer zázrak. Najprv strelilo field goal, potom získalo loptu späť po úspešnom onside kicku, ktorý Romeo Doubs nedokázal zachytiť, a napokon Caleb Williams premenil fourth-and-4 na šesťyardový touchdown pass pre Jahdae Walkera. Bolo vyrovnané 16:16, pričom do konca zostávalo iba 24 sekúnd. V overtime potom Williams našiel DJ Moora na 46-yardový touchdown a Bears vyhrali 22:16.

Tretí zápas prišiel 10. januára 2026 v playoff a bol ešte bolestivejší. Packers absolútne dominovali prvému polčasu a do šatní odchádzali s vedením 21:3. Ani to však nestačilo. Bears sa postupne vrátili do zápasu, no keď Jordan Love našiel Matthewa Goldena pre touchdown a Green Bay zvýšilo na 27:16, do konca zostávalo už iba 6 minút a 36 sekúnd. Napriek tomu sme dokázali prehrať. Chicago zaznamenalo posledných 15 bodov zápasu, otočilo skóre na 31:27 a ukončilo našu sezónu.

A teraz prichádza jedna z najšialenejších štatistík celej tejto rivality. Ak spočítame všetky tri zápasy, Packers odohrali až 106 ofenzívnych plays v momente, keď viedli. Chicago Bears? Ani jednu jedinú. NULA. Napriek tomu Bears vyhrali dva z troch zápasov. Znamená to, že počas celej trojzápasovej série sa útok Chicaga nedostal na ihrisko ani na jeden snap s vedením na svojej strane. Bears sa totiž v oboch víťazných zápasoch dostali do vedenia až pri rozhodujúcom touchdowne, po ktorom sa už ich útok na ihrisko nevrátil. Packers teda Bears nielenže dvakrát nedokázali poraziť, ale prakticky im tieto víťazstvá odovzdali. V oboch prípadoch mali vybudovaný náskok, kontrolovali veľkú časť zápasu a stačilo ho jednoducho dotiahnuť do konca. Namiesto toho prišli dva historické kolapsy, z ktorých ten druhý nás stál celú sezónu. A práve preto má ďalší vzájomný zápas oveľa väčší význam než len obyčajné divízne stretnutie.

Rivalita medzi Packers a Bears sa opäť vyostruje

Green Bay Packers sa v nedeľu opäť stretnú so svojím najstarším rivalom. Pôjde už o 211. vzájomný zápas v regular season v rámci rivality, ktorej história siaha viac než sto rokov do minulosti. Packers vedú v historickej bilancii 108:96, pričom šesť stretnutí sa skončilo remízou. Tak ako každá veľká rivalita, aj táto prechádzala obdobiami väčšieho napätia a obdobiami, keď jej intenzita trochu opadla. Zvyčajne to bolo preto, že jeden z tímov výrazne dominoval, prípadne ani jeden z nich nepatril medzi špičku NFL. V poslednom období však rivalita opäť naberá na intenzite, čo je spravidla dobré pre samotný šport aj oba tímy.

Packers dominovali tejto rivalite prakticky od príchodu Bretta Favra v roku 1992. V období od roku 1994 do roku 2024 dokázali zaznamenať víťazné série v dĺžke 10, 7 a 11 zápasov, pričom ide len o tie najdlhšie. Brett Favre nad Chicagom dominoval a Aaron Rodgers neskôr dokonca vyhlásil, že Bears „vlastní“. Packers sa stali akýmsi starším bratom, ktorý vždy túžil poraziť svojho mladšieho brata z Chicaga. Pre Bears sa víťazstvo nad Green Bay v náročných sezónach často stávalo ich vlastným Super Bowlom. Podobná situácia pritom panovala v 80. rokoch, keď Packers zaostávali za Chicagom, ktoré pod vedením Mikea Ditku pravidelne získavalo divízne tituly.

V poslednom období však Bears dokázali túto rivalitu opäť zdramatizovať. Chicago vyhralo tri z posledných štyroch vzájomných zápasov vrátane minuloročného playoff stretnutia. Green Bay v ňom viedlo 21:3, no v druhom polčase sa úplne zosypalo a nakoniec prehralo 27:31. Bears pritom len vo štvrtej štvrtine zaznamenali neuveriteľných 25 bodov.

Rivalita sa ešte viac vyostrila po príchode Bena Johnsona na pozíciu head coacha Chicaga. Už počas svojej úvodnej tlačovej konferencie si neodpustil poznámku, že počas pôsobenia v Detroite si užíval víťazstvá nad Mattom LaFleurom. Zaujímavé však je, že obaja tréneri predtým nemali prakticky žiadny osobný vzťah. LaFleur neskôr otvorene priznal, že Johnsona osobne nepozná, a hoci rešpektuje jeho trénerské schopnosti, do verejných slovných prestreliek sa zapájať nechce. Mnohí predchádzajúci tréneri Bears sa snažili Packers provokovať prostredníctvom trash talku, no Johnsonovi sa zatiaľ darí svoje slová podporovať aj výsledkami na ihrisku. Jeho prejav v šatni po víťazstve v playoff, plný vulgarizmov na adresu Green Bay, len prilial olej do ohňa. Head coach Packers Matt LaFleur sa zatiaľ snaží tento slovný konflikt príliš nerozvíjať. Na Johnsonove provokácie odmieta reagovať a sústreďuje sa predovšetkým na prípravu svojho tímu.

Niektorí hráči Packers však tento týždeň nemali problém vyjadriť svoj názor pred médiami. Safety Evan Williams reagoval na Johnsonove vyjadrenia pomerne ostro: „Je jednoduché postaviť sa pred kameru a hovoriť si, čo len chceš. To však nezabráni tomu, aby si v nedeľu dostal poriadnu ranu. Na ihrisku ti tie reči nepomôžu. Nezachránia ťa.“

Linebacker Zaire Franklin je síce v Green Bay nový a proti Chicagu v drese Packers ešte nenastúpil, no už teraz si uvedomuje intenzitu tejto rivality. „Väčšina rivalít existuje len na sociálnych sieťach a počas offseason sa tí hráči normálne stretávajú a trávia spolu čas. Nemyslím si však, že by niekto z hráčov Packers chcel počas offseason tráviť čas s hráčmi Bears.“

K Johnsonovým vyjadreniam po januárovom playoff zápase sa vyjadril aj starting ľavý tackle Jordan Morgan. „Áno, uráža nás. Uráža Packers. Som si istý, že veľa ľudí v tejto šatni si to berie osobne. A v nedeľu budeme mať príležitosť všetkým dokázať, že sme lepším tímom.“

V konečnom dôsledku však na žiadnom trash talku nezáleží. Môže síce ešte viac vyostriť atmosféru pred nedeľným stretnutím, ale bez ohľadu na to, čo kto povie pred zápasom alebo po ňom, rozhodujúci test príde až na ihrisku. Víťazstvo nad Bears by mohlo byť presne tým impulzom, ktorý Packers v tejto nevydarenej sezóne potrebujú. Znamenalo by víťazstvo v rámci divízie, úspech na domácom Lambeau Fielde a predovšetkým možnosť odraziť sa od zlého začiatku sezóny práve proti najväčšiemu rivalovi.

Nezáleží na tom, či Bears nastúpia s náhradným quarterbackom. Nezáleží ani na tom, že Packers budú chýbať Edgerrin Cooper, Micah Parsons, Jayden Reed či Zach Bako-Bewele. A rovnako nebude dôležité, či bude mrznúť, pršať, snežiť alebo fúkať silný vietor. Podstatné je jediné: Packers musia v nedeľu poraziť Bears. Víťazstvo by im výrazne pomohlo prekonať pomalý štart do sezóny a vrátiť sa na správnu cestu. Ďalšia prehra by však znamenala bilanciu 0-2 v divízii a dostala by Green Bay do mimoriadne náročnej situácie, z ktorej by sa v ďalšom priebehu sezóny len veľmi ťažko dostávalo.

Ak Packers v nedeľu zvíťazia a zlepšia svoju bilanciu na 3-2, nikoho už nebude zaujímať, ako Matt LaFleur odpovedal na otázky novinárov. Naopak, bude vyzerať ako génius, ktorý nechal za seba hovoriť výkony svojich hráčov namiesto toho, aby sa zapájal do slovných prestreliek. Ben Johnson by v takom prípade zostal so svojimi provokáciami poriadne zahanbený. LaFleurov problém však spočíva v tom, že Johnsonov prístup, ktorým zámerne prilieva olej do ohňa najstaršej rivality NFL, momentálne vyzerá lepšie jednoducho preto, že jeho tím vyhral posledné dva vzájomné zápasy. Ak Bears dokážu zvíťaziť aj tretíkrát po sebe, LaFleurova pasivita bude vyzerať ešte horšie, bez ohľadu na to, či je takáto kritika spravodlivá.

LaFleur pritom začal svoje pôsobenie v Green Bay neuveriteľnou bilanciou 11-0 proti Chicago Bears. Od záveru regular season 2024 však prehral tri zo štyroch vzájomných stretnutí. Prvá z týchto prehier prišla v poslednom zápase sezóny 2024, keď Packers šetrili svojich starterov pred blížiacim sa playoff. Johnson a Bears tak majú príležitosť definitívne prevziať kontrolu nad rivalitou, ktorej Green Bay dominovalo celé desaťročia. Chicago nevyhralo tri zápasy po sebe proti Packers od sezón 2005 a 2006. Predtým pritom Green Bay neprehralo dva vzájomné zápasy za sebou od októbra 1992.

Prehrať zápasy ako head coach Green Bay Packers je jedna vec. Nedokázať však porážať Chicago Bears je niečo úplne iné. Fanúšikovia Packers, ktorí celý život nenávidia oranžovo-modré farby Chicaga a ktorým v žilách koluje zelená a zlatá, budú LaFleura nenávidieť ešte viac, než ho kritizujú dnes, ak nedokáže svoj tím v tejto rivalite vrátiť na víťaznú cestu.

Posledné zápasy Bears

Bears dokázali vyhrať posledné dva zápasy v tejto sezóne po sebe aj napriek tomu, že na pozícii quarterbacka nastupuje náhradník. Po štyroch odohraných zápasoch navyše Chicago patrí medzi desať najlepších tímov NFL v počte získaných aj povolených bodov.

Chicago Bears absolútne dominovali v domácom zápase proti New York Jets, hoci konečné skóre 23-12 tomu úplne nenasvedčovalo. Bears odohrali až 89 plays, počas ktorých získali 492 yardov, zatiaľ čo Jets zaznamenali iba 32 plays a 157 yardov. Chicago dokonca získalo viac prvých downov (34), než New York vôbec odohral plays (32). Bears navyše získali viac prvých downov vďaka penaltám súpera (8), než Jets dokázali získať celkovo (7). Chicago sa až sedemkrát dostalo do red zone a v behovej hre nazbieralo 232 yardov, z čoho 146 yardov zaznamenal Kyle Monangai. Obrana Bears zároveň nedovolila Jets premeniť ani jeden tretí down (0 zo 7 pokusov). Jediné, čo zabránilo skutočne drvivému víťazstvu Chicaga, boli dva turnovers a slabá efektivita v red zone, kde Bears dokázali skórovať touchdown iba pri dvoch zo siedmich príležitostí. Chicago hneď v úvode zápasu predviedlo 93-yardový drive, ktorý sa však skončil neúspešným pokusom na štvrtom downe a stratou lopty na downoch. Neskôr sa Bears museli trikrát uspokojiť s field goalmi zo vzdialenosti 30 yardov alebo menej. Jets zaznamenali touchdown až v závere zápasu po 58-yardovom touchdown passe od Gena Smitha. Táto jediná play pritom predstavovala viac než tretinu všetkých útočných yardov, ktoré Jets počas stretnutia získali. O absolútnej dominancii Bears najlepšie vypovedá čas držania lopty. Chicago malo loptu pod kontrolou takmer 43 z celkových 60 minút zápasu.

Čo sa v Bears zmenilo?

Bears majú v útoku dvoch nových starterov. Prvým je slot receiver Kalif Raymond, bývalý hráč Detroitu Lions, ktorý má zatiaľ na konte 21 zachytených passov a 220 yardov. Druhou posilou je center Garrett Bradbury, ktorý predtým pôsobil v Minnesota Vikings. Obrana Bears prešla výraznou prestavbou. Na pozícii linebackera nastupuje skúsený Devin Bush, zatiaľ čo na pozícii safetyho dostal príležitosť Dillon Thieneman, ktorého si Chicago vybralo v prvom kole draftu. Pozíciu slot cornerbacka obsadil Malik Muhammad, výber zo štvrtého kola draftu. Defenzívnu lajnu posilnili skúsení Kentavius Street a Neville Gallimore spolu s Jordanom van den Bergom, ktorého si Bears vybrali v šiestom kole draftu. Safety Coby Bryant, najvýznamnejšia posila Chicaga z free agency, utrpel počas training campu zranenie a sezónu začal na injured reserve. V jeho neprítomnosti nastupuje na druhej pozícii safety skúsený Xavier Woods. Do Chicaga sa vrátil aj long snapper Scott Daly, ktorý v septembri strávil niekoľko týždňov v Green Bay.

Náhradný quarterback je pre Bena Johnsona lepší než jednotka?

Na pozícii quarterbacka by mal opäť nastúpiť náhradník Tyson Bagent, keďže Caleb Williams sa stále zotavuje zo zranenia hamstringu, ktoré utrpel v druhom týždni sezóny. Bagent pri svojom prvom štarte v sezóne 2026 minulý týždeň skompletoval 25 z 34 passov, získal 268 nahádzaných yardov a hodil jednu interception. Jeho priemerná hĺbka cieľa pri prihrávkach bola iba 5.8 yardu, Bagent však pôsobil rozhodne a presne. Až 14 z jeho 25 skompletovaných passov prinieslo nový prvý down. Hoci 26-ročný quarterback nedostal v regular season od roku 2023 veľa príležitostí, zdá sa, že sa v ofenzívnom systéme Bena Johnsona cíti komfortne a dokáže ho efektívne využívať.

Tyson Bagent je v mnohých ohľadoch presne tým quarterbackom, ktorého Ben Johnson pre svoj ofenzívny systém potrebuje. Nesnaží sa za každú cenu vytvárať veľké plays, ale disciplinovane realizuje tie, ktoré má pripravené v playbooku. Dodržiava timing, robí rýchle rozhodnutia a dostáva loptu k svojim receiverom presne tak, ako je daná play nadizajnovaná. Vďaka tomu môžu hráči Chicaga naplno využívať svoje schopnosti získavať yardy po zachytení. Bagent zároveň zbytočne nepredlžuje plays a umožňuje útoku fungovať v rytme. Obrovskou výhodou je aj kvalitný run blocking ofenzívnej línie Bears, ktorá dokáže vytvárať obrovské diery pre running backov. Tí následne správne čítajú bloky, triafajú otvorené diery a pravidelne získavajú veľké množstvo yardov. Práve tu sa ukazuje rozdiel oproti Calebovi Williamsovi. Ten má síce nepochybne väčší individuálny talent a schopnosť improvizovať, no často zbytočne drží loptu, predlžuje plays a namiesto jednoduchého riešenia podľa dizajnu sa pokúša vytvoriť niečo navyše. Tým však môže narúšať načasovanie a celkový rytmus útoku. Bagent naopak ukazuje, že Johnsonov systém nepotrebuje quarterbacka, ktorý sa snaží byť hrdinom pri každom snape. Potrebuje quarterbacka, ktorý mu dôveruje, správne číta obranu a necháva samotný systém a svojich spoluhráčov robiť väčšinu práce.

To, ako veľmi Tyson Bagent vyhovuje ofenzívnemu systému Bena Johnsona, potvrdzuje aj jedna mimoriadne zaujímavá štatistika – priemerný čas do odhodu, ktorý quarterback potrebuje od snapu po odhodenie lopty. Caleb Williams mal v prvom týždni tento čas 3.56 sekundy a v druhom dokonca až 3.93 sekundy. Keď však v treťom týždni nastúpil Case Keenum, hodnota okamžite klesla na 2.43 sekundy a Tyson Bagent vo štvrtom týždni zaznamenal 2.73 sekundy. Rozdiel je obrovský. Williams v priemere držal loptu takmer o sekundu a pol dlhšie než jeho náhradníci, čo krásne ilustruje rozdiel v prístupe k Johnsonovmu systému. Zatiaľ čo Williams má tendenciu predlžovať plays, opúšťať pocket a hľadať veľké individuálne riešenia, Keenum a Bagent sa oveľa viac držia pôvodného dizajnu. Rýchlo čítajú obranu, dôverujú svojim readom a dostávajú loptu k receiverom v správnom čase, aby tí mohli získavať ďalšie yardy po zachytení. Útok tak funguje v lepšom rytme, ofenzívna línia nemusí držať pass protection zbytočne dlho a Bears dokážu efektívnejšie kombinovať krátku passovú hru s kvalitnou behovou hrou. Samotný čas do odhodu síce nevypovedá o všetkom, ale tieto čísla veľmi dobre podporujú argument, že Johnsonov systém môže fungovať efektívnejšie s disciplinovaným quarterbackom, ktorý jednoducho vykonáva to, čo od neho play vyžaduje, než s talentovanejším hráčom, ktorý sa príliš často snaží vytvoriť niečo navyše.

Pre obranu Packers tak bude mimoriadne dôležitý kvalitný tackling a okamžité zastavovanie hráčov po zachytení lopty. Green Bay musí byť pripravené na takzvaný rally-and-tackle zápas, v ktorom budú obrancovia musieť rýchlo reagovať na krátke prihrávky, správne čítať situácie a spoločne sa zbiehať k hráčovi s loptou. Packers si jednoducho nemôžu dovoliť, aby sa zo šesťyardového passu stal 16-yardový zisk alebo, v najhoršom prípade, 60-yardová explozívna play. Bagent nemusí hádzať hlboké prihrávky na to, aby útok Chicaga získaval veľké množstvo yardov. Stačí mu dostať loptu do rúk svojich playmakerov a nechať ich robiť zvyšok práce. Práve preto bude schopnosť Packers limitovať yardy po zachytení jedným z kľúčových faktorov nedeľného zápasu.

V poslednom zápase pochádzala približne polovica všetkých passových yardov Chicaga zo situácii, v ktorých receiveri získali yardy až po zachytení lopty. Ben Johnson navyše počas zápasu naordinoval šesť dopredu pripravených screen passov. Práve kvalitný tackling tak môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov nedeľného zápasu. Packers musia dokázať zastavovať hráčov Bears okamžite po zachytení lopty a nedovoliť, aby sa z krátkych passov stávali veľké zisky. Rozdiel medzi víťazstvom a prehrou môže spočívať práve v schopnosti obrany Green Bay eliminovať yardy po zachytení prihrávky.

Hoci Ben Johnson počas týždňa oznámil, že proti Packers nastúpi na pozícii starting quarterbacka Tyson Bagent, stále existuje možnosť, že do zápasu zasiahne aj Caleb Williams. Jeho status sa totiž zmenil na questionable, čo znamená, že jeho štart nie je definitívne vylúčený. Williams sa zotavuje zo zranenia hamstringu druhého stupňa, pri ktorom by príliš skorý návrat mohol predstavovať riziko opätovného zranenia. Zaujímavé je, že ani po zmene jeho statusu sa prakticky nepohla stávková línia zápasu, čo môže naznačovať, že Vegas buď stále očakáva Bagentov štart, alebo nepovažuje prípadný návrat zdravotne limitovaného Williamsa za výrazné posilnenie útoku Chicaga. Objavili sa dokonca špekulácie, že Johnson by mohol nechať Bagenta odohrať úvodný snap a následne poslať na ihrisko Williamsa, podobne ako pri predchádzajúcom využití Casea Keenuma. Matt LaFleur však už počas týždňa potvrdil, že Packers sa pripravujú na všetkých troch quarterbackov Chicaga, takže prípadný Williamsov návrat by ich nemal zaskočiť. Otázkou zostáva, či bude Williams dostatočne zdravý na to, aby dokázal využívať svoju mobilitu a predlžovať plays, čo patrí medzi najdôležitejšie prvky jeho hry.

Pass rush musí nadviazať na dobrý výkon proti Tampe

Pass-rush Packers predviedol minulý týždeň proti Tampe Bay veľmi dobrý výkon, keď dokázal dostať náhradného quarterbacka Buccaneers Jalona Danielsa pod tlak až pri 14 dropbackoch. Daniels pod tlakom získal iba 19 nahádzaných yardov a hodil jednu interception. Otázkou však zostáva, či Green Bay dokáže podobný výkon zopakovať aj proti Tysonovi Bagentovi.

Chicago má totiž jednu z najlepších ofenzívnych línií v NFL a Bagent bol minulý týždeň mimoriadne efektívny, keď mal dostatok času na odhodenie lopty. Podľa PFF skompletoval až 23 z 26 passov z čistého pocketu, teda v situáciách, keď nebol vystavený tlaku obrany. Packers preto musia nájsť spôsob, ako narušiť jeho načasovanie, prinútiť ho robiť rýchlejšie rozhodnutia a vytvárať príležitosti na chyby. Napriek absencii zraneného Edgerrina Coopera sa dá očakávať, že defenzívny koordinátor Jonathan Gannon bude predovšetkým v jednozančných passových situáciách využívať blitz, aby pomohol pass-rushu dostať sa k Bagentovi a narušiť rytmus passovej hry Chicaga.

Lukas Van Ness zatiaľ v sezóne 2026 ukazuje veľmi dobrú schopnosť vytvárať rýchly tlak na súperových quarterbackov. Podľa dát FTN Stats iQ je jeho priemerný čas do tlaku iba 2.33 sekundy, čo je najrýchlejší čas spomedzi všetkých 31 hráčov uvedených v rebríčku. Až 55.6 % jeho tlakov navyše vzniká do 2.5 sekundy od snapu, čo potvrdzuje, že dokáže veľmi rýchlo narúšať súperovu pass protection. Proti Tysonovi Bagentovi, ktorý sa snaží zbavovať lopty čo najrýchlejšie a hrať v rytme ofenzívneho systému Bena Johnsona, môže byť práve Van Nessova schopnosť vytvárať okamžitý tlak jedným z kľúčov k narušeniu passovej hry Chicaga.

Zastaviť behovú Bears

Chicago Bears majú momentálne najlepšiu behovú hru v celej NFL, keď v priemere získavajú 196.3 nabehaných yardov na zápas. Na druhom mieste sa nachádza Atlanta Falcons so 181.0 yardmi, teda tím, ktorý pred niekoľkými týždňami jednoznačne porazil Packers na Lambeau Fielde. Bears zároveň patria medzi najefektívnejšie tímy v behovej hre, keď s priemerom 4.94 yardu na jeden beh obsadzujú štvrté miesto v NFL.

Bears sa môžu spoľahnúť na výbornú dvojicu running backov. Kyle Monangai má na konte 324 nabehaných yardov a D’Andre Swift ďalších 311. Obaja tak patria medzi 17 hráčov NFL, ktorí jednotlivo získali viac nabehaných yardov než celý tím Packers dohromady.

Avšak Bears do tohto zápasu nastúpia bez svojho najproduktívnejšieho running backa. Zranenie prsta na nohe Kylea Monangaia je vážnejšie, než tím pôvodne predpokladal. Monangai preto vynechá piatkový tréning aj nedeľný zápas proti Packers. Jeho zdravotný stav sa bude posudzovať priebežne na týždennej báze (week-to-week). Monangai, ktorý vo svojej rookie sezóne minulý rok získal 783 nabehaných yardov, vstupoval do piateho týždňa ako najproduktívnejší running back Chicaga s 324 nabehanými yardmi, čo ho radí na ôsme miesto v celej NFL. Minulý týždeň pritom proti New York Jets zaznamenal svoj najlepší výkon v sezóne, keď získal 146 nabehaných yardov a skóroval dva touchdowny.

V jeho neprítomnosti sa Bears budú musieť spoliehať predovšetkým na skúseného D’Andre Swifta, ktorý nastúpil ako starter vo všetkých štyroch doterajších zápasoch a v sezóne 2026 získal 311 nabehaných yardov. Aj Swift však momentálne bojuje so zraneniami kolena a bedra. V minulej sezóne pritom zaznamenal 1 087 nabehaných yardov, celkovo 1 386 yardov a 10 touchdownov. Do úlohy druhého running backa by sa mal posunúť Roschon Johnson, ktorého si Chicago vybralo v štvrtom kole draftu 2023. Proti Packers tak môže dostať výrazne viac príležitostí, najmä ak bude Swift pre svoje zdravotné problémy limitovaný.

Pre obranu Packers, ktorá sa bude musieť zaobísť bez Edgerrina Coopera a Micaha Parsonsa, ide nepochybne o vítanú správu. Chicago však aj naďalej disponuje kvalitnou ofenzívnou líniou a produktívnou behocou hrou, takže Green Bay rozhodne nemôže očakávať jednoduchý zápas.

Kvalitu run blockingu ofenzívnej línie Chicaga Bears potvrdzuje štatistika získaných yardov pred kontaktom na jeden beh, teda priemerný počet yardov, ktoré running back získa ešte pred prvým kontaktom s obrancom. Bears v tejto kategórii patria medzi absolútnu špičku NFL, keď s priemerom 1.95 yardu pred kontaktom na jeden behový pokus obsadzujú štvrté miesto v lige. Pred nimi sú iba Buffalo Bills (2.66), Los Angeles Rams (2.13) a Carolina Panthers (1.98). Pre Chicago je podstatné, že jeho ofenzívna línia dokáže konzistentne vytvárať diery pre running backov, vďaka ktorým majú Kyle Monangai a D’Andre Swift priestor na akceleráciu ešte pred prvým kontaktom s obrancom. Running backovia Bears tak často získavajú takmer dva yardy bez toho, aby sa ich vôbec niekto dotkol. Táto štatistika výborne ilustruje, prečo je behová hra Chicaga momentálne taká produktívna. Úspech totiž nestojí iba na schopnostiach samotných running backov, ale predovšetkým na kvalitnom blokovaní, správnom načasovaní behov a schopnosti hráčov triafať vytvorené diery. Pre obranu Packers to znamená, že nestačí iba dobre tacklovať. V prvom rade musí dokázať zastaviť ofenzívnu líniu Bears, kontrolovať gapy a zabrániť tomu, aby sa running backovia pravidelne dostávali na druhú úroveň obrany bez kontaktu. Kvalitu run blockingu Bears potvrdzuje aj fakt, že iba 36.6 % ich behových pokusov sa skončilo s nulovým alebo záporným počtom yardov pred prvým kontaktom s obrancom, čo je tretí najlepší výsledok v celej NFL.

Štatistika povolených nebahených yardov zo strany Packers môže na prvý pohľad pôsobiť horšie, než v skutočnosti ich behová obrana v tejto sezóne vyzerá. Veľkú časť tohto čísla totiž skresľuje výkon Bijana Robinsona, ktorý je do veľkej miery dôvodom, prečo celkové štatistiky Green Bay proti behu vyzerajú tak zle. Proti ostatným running backom však Packers hrali podstatne lepšie.

• Bucky Irving zaznamenal 16 behov za 61 yardov,
• Breece Hall mal 16 behov za iba 29 yardov,
• a Jordan Mason ukončil zápas s 15 behov za 59 yardov.

To ukazuje, že mimo zápasu proti Bijanovi dokázala obrana Packers beh súpera vo všeobecnosti celkom slušne kontrolovať.

Ako útok Bears pomáha svojej obrane maskovať jej slabiny?

Jednou z najväčších výhod Chicago Bears je, že ich útok výrazne pomáha vlastnej obrane tým, že ju dokáže udržiavať mimo ihriska. Po prvých štyroch týždňoch sezóny 2026 majú Bears najlepší rozdiel medzi počtom ofenzívnych a defenzívnych snapov v celej NFL, a to neuveriteľných +28 snapov na zápas. Pre porovnanie, druhí New Orleans Saints dosahujú iba +11, zatiaľ čo Packers sa s hodnotou -5 nachádzajú až na 23. mieste. Tento obrovský rozdiel je výsledkom efektívnej behovej hry Chicaga, schopnosti pravidelne získavať prvé downy a udržiavať dlhé, systematické drivy.

Bears tak nielen kontrolujú tempo zápasu a čas držania lopty, ale zároveň poskytujú svojej obrane dostatok času na oddych. A práve tým dokáže útok Bena Johnsona čiastočne maskovať aj slabiny vlastnej obrany. Čím menej snapov totiž obrana odohrá, tým menej príležitostí dostávajú súperi na využitie jej nedostatkov. Obrancovia Chicaga navyše zostávajú čerstvejší a môžu hrať agresívnejšie. Naopak, Packers majú presne opačný problém. Ich nefunkčná behová hra a katastrofálna úspešnosť na tretích downoch vedú ku krátkym drivom, ktoré nútia obranu Green Bay tráviť na ihrisku viac času než vlastný útok. Ak chcú Packers v nedeľu uspieť, nestačí iba zastaviť útok Bears. Musia predovšetkým dokázať udržiavať vlastné drivy pri živote, kontrolovať loptu a prinútiť obranu Chicaga odohrať oveľa viac snapov, než na aké bola počas prvých štyroch týždňov zvyknutá.

Príležitosť pre behovú hru Packers?

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Green Bay Packers. S priemerom iba 58.0 nabehaných yardov na zápas sú úplne poslední v NFL a s priemerom 3.18 yardu na jeden beh im patrí predposledné, 31. miesto. Ak by Packers pokračovali v tomto tempe počas celej 17-zápasovej regular season, získali by iba 986 nabehaných yardov. To by bolo menej než historické minimum od zlúčenia NFL a AFL v roku 1970. Vtedajší Boston Patriots získali v 14-zápasovej sezóne iba 1 040 nabehaných yardov. Najhorší výkon počas 16-zápasovej sezóny zaznamenali San Diego Chargers v roku 2000, keď získali 1 062 yardov.

Behová hra Packers je momentálne absolútne najhoršia v celej NFL, a to prakticky vo všetkých dôležitých štatistikách. Packers sa nachádzajú na poslednom, 32. mieste v počte získaných nabehaných yardov, v priemernom počte yardov na jeden beh, v počte získaných prvých downov po behových plays, v yardoch získaných po prvom kontakte s obrancom, v počte explozívnych behových plays a dokonca aj v celkovej PFF známke za beh. Inými slovami, Packers nielenže nedokážu konzistentne získavať yardy po zemi, ale ich running backovia nezískavajú dostatok yardov ani po kontakte, nevytvárajú big plays a behová hra nedokáže pravidelne prinášať nové prvé downy. Byť posledný v jednej z týchto kategórií by bol problém. Byť posledný vo všetkých šiestich súčasne je obrazom absolútne nefunkčnej behovej hry. A práve tento nedostatok produktivity výrazne obmedzuje celý útok Green Bay, ktorý sa následne dostáva do predvídateľných passových situácii.

Najproduktívnejším running backom Packers je zatiaľ MarShawn Lloyd s iba 81 nabehanými yardmi. Pri súčasnom tempe by sezónu zakončil s približne 344 yardmi, čo by bol najnižší počet nabehaných yardov tímového lídra Green Bay od roku 1990, keď Michael Haddix zaznamenal iba 311 yardov. Lloyd síce občas ukáže dobrý cit, správne prečíta blok a dokáže vďaka svojej akcelerácii získať niekoľko yardov navyše, ale Packers nepotrebujú iba občasné vydarené behy. Potrebujú produkciu. Oveľa vyššiu a predovšetkým konzistentnejšiu.

Rozdiel medzi oboma tímami je pritom až absurdný. Packers získali v prvých štyroch zápasoch spolu iba 232 nabehaných yardov. Chicago ich má už 785, teda takmer 3.4-násobok.

Ak existuje zápas, v ktorom by sa behová hra Packers mohla konečne odraziť od dna, je to práve nedeľné stretnutie proti Chicagu Bears. Hoci Green Bay patrí v behovej hre medzi najhoršie tímy NFL, obrana Chicaga má proti behu výrazné slabiny. Bears sú poslední, 32. v celej lige v run stop win rate, na 23. mieste v stuff rate (13.3 %), na 30. mieste v EPA/beh, 31. mieste v pustenom behovom success rate a až na 30. mieste v počte povolených yardoch pred kontaktom. V yardoch po kontakte im patrí 14. miesto, čo naznačuje, že najväčším problémom Chicaga nie je samotný tackling, ale predovšetkým schopnosť zastaviť running backov ešte predtým, než sa dostanú cez line of scrimmage. Pre Packers je to ideálna príležitosť, najmä ak sa do zostavy postaví Kevin Zeitler, ktorého prítomnosť by mohla výrazne pomôcť run blockingu. Treba tiež pripomenúť, že posledné dve obrany, ktorým Packers čelili, patrili podľa povolených nabehaných yardov na zápas na prvé a tretie miesto v NFL.

Mimoriadne zaujímavý je navyše rozdiel vo výkonoch obrany Bears proti rôznym ofenzívnym personnelom. Keď Chicago čelí formáciám s viacerými tight endmi, povoľuje súperom success rate až 56.1 %, čo je najhorší výsledok v celej NFL. Naopak, proti formáciám bez viacerých tight endov povoľuje iba 34.8 % success rate, čo je tretí najlepší výsledok v lige. Pre Matta LaFleura je to jasný návod, ako by mohol na Bears zaútočiť. Využívanie 12 a 13 personnel, väčšieho počtu tight endov a dôsledný run blocking by mohli byť kľúčom k oživeniu nefunkčnej behovej hry Packers a zároveň k využitiu jednej z najväčších slabín obrany Chicaga.

Zranenie členka Chrisa Brooksa, ktoré utrpel v zápase proti Tampe Bay, prinútilo Packers povýšiť Pierra Stronga Jr. z practice squadu do aktívnej súpisky, aby mali na pozícii running back dostatočnú hĺbku. Strong má za sebou už 46 zápasov v NFL, no v drese Green Bay zatiaľ neodohral ani jeden. Bývalý výber zo štvrtého kola draftu 2022 pritom absolvoval veľmi vydarený training camp a počas preseason získal 58 nabehaných yardov s priemerom 3.9 yardu na jeden beh. Po tom, čo MarShawn Lloyd aj Kaleb Johnson v poslednom zápase proti Buccaneers zaznamenali fumbles, existuje možnosť, že Matt LaFleur obmedzí ich počet snapov. Ak sa tak stane, Strong by mohol dostať svoju prvú príležitosť ukázať sa v útoku Packers. Vzhľadom na katastrofálnu produktivitu behovej hry Green Bay by bolo zaujímavé sledovať, či by práve on dokázal priniesť do behovej hry potrebnú zmenu.

Veľký zápas pre Bullarda

Javon Bullard bude jedným z najdôležitejších hráčov obrany Packers v nedeľnom zápase proti Bears. Čaká ho totiž mimoriadne náročná úloha na dvoch frontoch. V passovej hre bude musieť zvládať coverage proti hráčom ako Luther Burden III, Colston Loveland či Kalif Raymond, ktorí dokážu vytvárať problémy zo slotu. Zároveň však bude jeho úloha kľúčová aj proti behovej hre Chicaga, predovšetkým pri formáciách s 12 a 13 personnel, kde bude musieť správne čítať bloky, kontrolovať svoje gapy a aktívne sa zapájať do zastavovania behov.

Dobrou správou pre Green Bay je, že Bullard patrí v sezóne 2026 zatiaľ medzi najlepších slot obracnov v celej NFL, hoci sa o jeho výkonoch príliš nehovorí. Jeho všestrannosť, schopnosť brániť receiverov v coverage a zároveň fyzicky pomáhať v behovej obrane bude proti ofenzívnemu systému Bena Johnsona mimoriadne dôležitá.

Aká významná bude strata Coopera?

Absencia Edgerrina Coopera môže byť pre obranu Packers v nedeľnom zápase jedným z najväčších problémov. Stačí sa pozrieť na januárový Wild Card zápas, v ktorom sa obrana Green Bay po Cooperovom zranení výrazne zhoršila. Kým bol Cooper na ihrisku, Bears odohrali 43 ofenzívnych plays s priemerným ziskom 4.8 yardu na play a success rate iba 30.2 %. Po jeho odchode však Chicago na 34 plays dosahovalo už 7.0 yardu na play a success rate vyskočil až na 47.1 %. To predstavuje nárast efektivity útoku Bears o 2.2 yardu na play a takmer 17 percentuálnych bodov v success rate.

Ben Johnson dokázal Cooperovu absenciu veľmi efektívne využívať, keď začal častejšie útočiť na stred obrany Packers, predovšetkým do priestoru, za ktorý zodpovedali linebackeri Quay Walker a Isaiah McDuffie. Práve McDuffie, ktorý Coopera nahradil, napokon zaznamenal najhoršie PFF hodnotenie spomedzi všetkých hráčov Green Bay v tomto zápase, iba 38.3.

Cooperova strata tak neznamená iba oslabenie atletických schopností a rýchlosti linebackerov Packers, ale môže výrazne ovplyvniť aj ich schopnosť brániť krátke a stredne dlhé prihrávky, play-action a útočné koncepty smerujúce do stredu ihriska. Johnson už raz ukázal, že dokáže Cooperovu neprítomnosť potrestať, a vzhľadom na jeho preferenciu krátkej passovej hry, využívanie tight endov a získavanie yardov po zachytení prihrávky môže byť práve priestor medzi linebackermi a safeties jedným z hlavných cieľov útoku Chicaga. Hoci zhoršenie štatistík nemožno pripísať výhradne Cooperovmu zraneniu, pre defenzívneho koordinátora Jonathana Gannona bude mimoriadne dôležité pripraviť plán, ktorý zabráni zopakovaniu januárového kolapsu.

Príležitosti pre passovú hru?

Ak existuje niečo, čo útok Packers v sezóne 2026 dokáže robiť konzistentne dobre, je to dostávanie lopty do rúk Christianovi Watsonovi a Matthewovi Goldenovi. Obaja receiveri sa po prvých štyroch týždňoch nachádzajú medzi 12 najlepšími hráčmi NFL v počte nachytaných yardov. V nedeľu ich čaká zaujímavý matchup proti cornerbackom Chicaga Jaylonovi Johnsonovi a Tyriquovi Stevensonovi, ktorí vo svojej coverage zatiaľ spoločne povolili 23 zachytených passov, 449 yardov a tri touchdowny.

Johnson bol v tejto sezóne targetovaný už 19-krát, pričom súperovým receiverom dovolil zachytiť 15 passov, čo predstavuje úspešnosť až 78.9 %. Vo svojej coverage povolil celkovo 248 nachytaných yardov a súperovi quarterbackovia proti nemu dosahujú passer rating 118.8. Ešte horšie čísla má Tyrique Stevenson, ktorý podľa Pro Football Focus povolil už tri touchdowny a passer rating proti jeho coverage dosahuje až 145.8. Pre Jordana Lova a dvojicu Christian Watson – Matthew Golden tak ide o veľmi zaujímavý matchup.

To naznačuje, že Packers by mohli mať v passovej hre príležitosti na big plays. Vzhľadom na prakticky nefunkčnú behovú hru bude Green Bay potrebovať, aby Watson a Golden pravidelne vyhrávali svoje individuálne matchupy a vytvárali príležitosti pre Jordana Lova. Obaja receiveri zatiaľ podávajú výborné výkony, hoci ich sprevádza aj niekoľko zbytočných dropnutých prihrávok. Práve súboje Watsona a Goldena proti secondary Bears by tak mohli patriť medzi najväčšie výhody útoku Packers v nedeľnom zápase.

Christian Watson a Matthew Golden zatiaľ patria medzi najzaujímavejšie a najefektívnejšie receiver dvojice v NFL, čo potvrdzujú aj pokročilé štatistiky separácie. Obaja sa nachádzajú v pravom hornom kvadrante grafu, teda medzi receivermi, ktorí sa dokážu nadpriemerne dobre uvoľňovať od obrancov a zároveň pravidelne dostávajú targety. Golden dosahuje separation score približne 0.09 a Watson približne 0,13, pričom obaja majú targety na odbehnutú routu nad ligovým priemerom.

Bude Allen bltizovať Jordana Lova?

Obrana Chicago Bears sa od úvodného týždňa sezóny 2026 výrazne zlepšila a pod vedením defenzívneho koordinátora Dennisa Allena začína vyzerať ako jedna z najnepríjemnejších jednotiek v NFL. Samozrejme, treba brať do úvahy aj kvalitu súperov, keďže Chicago počas posledných troch týždňov čelilo Vikings, Eagles a Jets. Od druhého do štvrtého týždňa však Bears dosahujú tretí najlepšie pustené opponent-adjusted EPA/play a siedmy najlepší pustený success rate v celej lige. Obrana Chicaga Bears nedisponuje veľkým množstvom talentovaných hráčov, a preto sa Dennis Allen snaží tieto nedostatky kompenzovať agresívnym a nepredvídateľným prístupom.

Jednou z najvýraznejších zmien je agresivita a kreativita pass rushu. Dennis Allen výrazne zvýšil využívanie stuntov, teda akcií, pri ktorých si hráči defenzívnej lajny menia svoje rushing lanes s cieľom zmiasť zodpovednosti ofenzívnej lajny. Zatiaľ čo v prvom týždni Bears využívali stunty iba pri 16,3 % príležitostí, od druhého týždňa tento podiel vzrástol až na 37 %, čo je šiesta najvyššia hodnota v NFL. A čo je ešte zaujímavejšie, Chicago dokáže vytvoriť tlak až pri 56 % týchto stuntov. Allen sa zároveň nebojí posielať extra obrancov na quarterbacka. Od druhého do štvrtého týždňa Bears blitzovali pri 41 % príležitostí, čo je tretí najvyšší blitz rate v celej NFL. Výrazne sa do toho zapája aj linebacker Devin Bush, ktorý zaznamenal šesť tlakov pri iba 18 pass-rush snapoch.

Allen sa nespolieha iba na klasické blitzy s piatimi hráčmi. Bears posielajú na quarterbacka šesť alebo viac pass rusherov so štvrtou najvyššou frekvenciou v celej NFL. Love sa v tejto sezóne nachádza na desiatom mieste v NFL v EPA/play proti šiestim alebo viacerým pass rusherom, čo je dokonca lepšie umiestnenie než proti situáciám, keď obrana vôbec neblitzuje.

Súperov zároveň vystavujú druhému najvyššiemu podielu man coverage a šiestemu najvyššiemu podielu single-high coverage v lige. Ide o riskantnú stratégiu, za ktorú Bears pravidelne platia veľkými passovými plays, či už na go routes, alebo ešte častejšie na crossing routes. Žiadny hráč ich secondary nemá PFF coverage grade vyššiu než 64 a Chicago je s hodnotou iba 7.5 % úplne posledné v NFL v contested target percentile. Packers musia dokázať tieto agresívne defenzívne looky trestať a s Christianom Watsonom a Matthewom Goldenom na to rozhodne majú potrebné zbrane.

Zlepšenie však nevidíme iba v pass rushy, ale aj v samotnej coverage. Bears sú dokonca na prvom mieste v NFL v pustených EPA/play pri plays, v ktorých ich obrana nedokáže vytvoriť tlak. Výborné výkony podávajú najmä linebackeri Devin Bush a T.J. Edwards, ktorí sa v pustených yardoch na odohraný coverage snap nachádzajú na siedmom, respektíve piatom mieste spomedzi 66 hodnotených linebackerov. Rookie safety Dillon Thieneman je v tejto štatistike deviaty z 81 safeties a veľmi dobre si počína aj rookie cornerback Malik Muhammad, ktorému patrí 22. miesto zo 100 cornerbackov. To ukazuje, že Allenova obrana dokáže byť úspešná nielen prostredníctvom agresívneho tlaku, ale aj kvalitnej coverage, ktorá quarterbackom zatvára passové okná.

Napriek tomu má obrana Chicaga stále svoje slabiny, ktoré by Packers mali dokázať využiť. Najväčším problémom zostáva spomínaná behová, ktorá je od druhého do štvrtého týždňa až na 30. mieste v pustených EPA/beh. Rovnako problematické sú spomínané výkony cornerbackov Jaylona Johnsona a Tyriquea Stevensona, ktorí zatiaľ neprežívajú vydarený začiatok sezóny a súperi sa na nich budú pravdepodobne aj naďalej snažiť útočiť. Treba tiež zdôrazniť, že ide o pomerne malú vzorku zápasov a Bears od prvého týždňa nečelili žiadnemu útoku z najlepšej desiatky NFL.

A práve agresívny prístup Dennisa Allena môže byť proti Jordanovi Lovovi mimoriadne riskantný. Stačí si spomenúť na domáci zápas Packers proti Bears v 14. týždni sezóny 2025. Allen vtedy nedokázal vytvárať dostatočný tlak iba so štvorčlenným pass rushom, a preto sa rozhodol Lova agresívne blitzovať. Chicago poslalo blitz až pri 44 % jeho dropbackov, no výsledok bol pre Bears katastrofálny. Podľa Next Gen Stats Love proti blitzom skompletoval 8 z 11 passov pre 126 yardov a dva touchdowny. PFF mu na týchto snapoch pripísalo dokonca 9 kompletácií z 12 pokusov pre 171 yardov, tri touchdowny a fantastický passer rating 156,3. Rozdiel medzi zdrojmi vznikol najmä tým, že PFF zarátalo aj 45-yardový touchdown pass na Bo Meltona ako play proti blitzu. Love navyše proti Allenovým blitzom produkoval neuveriteľných približne +1.01 EPA/dropback.

Perfektným príkladom bola touchdownová play na Christiana Watsona. Bears ukázali Cover 0, Love okamžite identifikoval blitz ešte pred snapom a upravil play na line of scrimmage. Watson rozpoznal man coverage bez safetyho za obranou, zabehol slant a výsledkom bol 41-yardový touchdown. Love tak neporazil blitz iba svojou presnosťou, ale predovšetkým schopnosťou správne prečítať obranu ešte pred snapom a okamžite potrestať jej najväčšiu slabinu.

Zaujímavé však je, že Allen sa z tohto zápasu zjavne poučil. V druhom vzájomnom stretnutí v 16. týždni sezóny 2025 blitzoval Lova iba pri 12 % dropbackov, čo bola najnižšia hodnota, akú proti akémukoľvek quarterbackovi v danej sezóne použil. Namiesto toho sa sústredil na coverage a výsledky boli podstatne lepšie. Love pred svojím predčasným odchodom zo zápasu dosahoval passer rating iba 78.0 a priemer 5.9 yardu na passový pokus.

Práve preto bude mimoriadne zaujímavé sledovať, aký plán Dennis Allen pripraví na nedeľu. Na jednej strane má obranu, ktorá v posledných týždňoch dosahuje výborné výsledky vďaka agresívnemu blitzovaniu a stuntom. Na druhej strane však stojí quarterback, ktorý už v minulosti dokázal jeho blitz-heavy prístup absolútne rozobrať. Ak sa Allen rozhodne pokračovať v agresívnom posielaní extra obrancov, Love bude mať príležitosti využívať one-on-one matchupy Christiana Watsona a Matthewa Goldena proti secondary Bears. Ak však Chicago zvolí konzervatívnejší prístup a bude posielať do coverage viac hráčov, Packers budú potrebovať oveľa kvalitnejší run blocking a efektívnejšiu behovú hru, než akú predvádzali počas prvých štyroch týždňov.

Zaujímavým poznatkom zo zápasu Caroliny proti Bears bolo, že Bryce Young dokázal obrane Chicaga spôsobovať problémy svojou ochotou zostať v pocket, pohybovať sa v ňom, ale zároveň v správnych momentoch uniknúť, hádzať prihrávky za pohybu alebo získavať yardy vlastnými nohami. Love preto možno bude musieť byť v tomto zápase ochotnejší častejšie opúšťať pocket a predlžovať plays pohybom, než je u neho zvykom. Zároveň však musí dôverovať stabilite pocketu v situáciách, keď Bears pošlú iba tradičný štvorčlenný pass rush. Matt LaFleur mal minulý týždeň pripravené účinné riešenia v rýchlej passovej hre. Okrem pokusov o hlboké prihrávky preto musí Lovovi poskytnúť aj možnosti, ako sa v prípade potreby rýchlo zbaviť lopty. Práve po zachytení totiž môžu Packers obranu Chicaga výrazne potrestať. Bears sú až na 29. mieste v NFL v počte povolených yardoch po zachytení prihrávky na jeden zachytený pass.

Tretie downy

Green Bay Packers majú momentálne najhorší útok na tretích downoch v celej NFL. A to s výrazným odstupom od ostatných tímov. Packers dokázali premeniť iba 26.1 % svojich príležitostí na tretích downoch, zatiaľ čo druhý najhorší tím, Seattle Seahawks, dosahuje úspešnosť 31.1 %. Paradoxne, napriek zlepšenému výkonu ofenzívnej línie boli Packers v poslednom zápase proti Tampe Bay ešte horší než počas predchádzajúcich týždňov. Z desiatich pokusov na tretích downoch dokázali premeniť iba dva, čo predstavuje úspešnosť 20 %. Ak by Packers pokračovali v tomto tempe, ich úspešnosť na tretích downoch by bola 12. najhoršou v histórii NFL od roku 1972, keď liga začala túto štatistiku oficiálne zaznamenávať.

Situácia je o to horšia, že v nedeľu ich čaká jedna z najlepších obrán na tretích downoch v NFL. Chicago Bears sú podľa oficiálnych štatistík ligy druhým najlepším tímom v bránení tretích downov. Súperom povoľujú premeniť iba 23.7 % tretích downov, pričom lepšia je už len Minnesota Vikings s úspešnosťou súperov 22.6 %. Dominanciu Chicaga potvrdil aj posledný zápas proti New York Jets, ktorým Bears nedovolili premeniť ani jeden zo siedmich tretích downov.

Toto rozhodne nie je zápas, v ktorom si Packers môžu dovoliť pravidelne dostávať sa do situácií third-and-long, čo je problém, ktorý ich sprevádza prakticky počas celej sezóny 2026. Ešte pôsobivejšie sú však čísla obrany Bears pri situáciách 3rd-and-7 a dlhších, v ktorých súperi Chicaga dokázali premeniť iba jediný z 18 pokusov počas prvých štyroch zápasov. Packers sa preto musia za každú cenu vyhnúť stratovým plays a zbytočným penaltám na skorých, aby sa pravidelne dostávali do zvládnuteľných situácií na tretích downoch. V opačnom prípade bude punter Daniel Whelan tráviť na ihrisku až príliš veľa času. Defenzívny koordinátor Dennis Allen totiž pripravil obranu Bears, ktorá na tretích downoch od začiatku sezóny funguje mimoriadne efektívne, a Packers si jednoducho nemôžu dovoliť stať sa jej ďalšou obeťou.

Ešte výraznejší rozdiel vidíme pri porovnaní oboch obrán. Packers dovolili súperom premeniť už 29 tretích downov, zatiaľ čo Bears iba deväť. A to napriek tomu, že oba tímy čelili veľmi podobným vzdialenostiam, ktoré ich súperi potrebovali na získanie nového prvého downu.

Pre Green Bay tak pôjde o jeden z najväčších problémov nedeľného zápasu. Najhorší útok na tretích downoch v NFL totiž nastúpi proti druhej najlepšej obrane na tretích downoch. Ak Packers nedokážu udržiavať svoje drivy pri živote a premieňať kľúčové tretie downy, budú mať proti Chicagu mimoriadne náročnú úlohu.

Nerobiť zbytočné chyby

Pre Green Bay Packers bude prvým a zároveň najdôležitejším krokom na ceste k nedeľnému víťazstvu nad rivalom predovšetkým odohrať disciplinovanejší zápas vo všetkých oblastiach hry. Táto rivalita má pre oba tímy obrovský význam. Packers si však momentálne nemôžu dovoliť chyby spôsobené nedostatočnou koncentráciou či pozornosťou. Sústrediť sa na čokoľvek iné než na úlohy, ktoré ich v nedeľu čakajú na ihrisku, by preto bolo zbytočným plytvaním energiou.

V tejto fáze sezóny 2026 sú Bears jednoducho lepším tímom, a to aj napriek tomu, že na pozícii quarterbacka nastupuje náhradník. Tím Bena Johnsona získal najviac yardov v celej NFL a jeho obrana patrí medzi päť najlepších v počte povolených yardov aj bodov. Všetky tri víťazstvá Chicaga navyše prišli s rozdielom minimálne dvoch skórovaní. Fanúšikom Packers sa to možno nebude páčiť, ale Bears sú kvalitným tímom a poraziť kvalitného súpera je vždy náročná úloha.

Je ťažké predstaviť si, že by Packers dokázali v nedeľu zvíťaziť, alebo dokonca zostať v hre o víťazstvo až do záverečných minút, pokiaľ bude tím Matta LaFleura pokračovať v zbieraní penált, dropovania passov a stratách lopty po fumbloch. Práve tieto problémy sprevádzali Green Bay počas prvých štyroch týždňov sezóny. Packers si musia vytvoriť šancu na víťazstvo. A úplne prvým krokom je zabezpečiť, aby sa oň nepripravili vlastnými chybami.

Penalty negatívne ovplyvňujú útočné drivy aj pozíciu na ihrisku a súperom môžu umožniť pokračovať v ich vlastných drivoch. Po štyroch týždňoch majú Packers druhý najvyšší počet penált v NFL, či už počítame iba akceptované penalty, alebo aj tie, ktoré sa navzájom vyrušili (offsetting penalties). Samotný útok nazbieral 22 penált a z celkových 42 penált tímu bolo až 17 spáchaných ešte pred snapom. Pravidelné opakovanie týchto priestupkov výrazne komplikuje Packers cestu k víťazstvám, najmä na ofenzívnej strane lopty.

A čo dropnuté passy? V závislosti od štatistického zdroja majú Packers po štyroch zápasoch na konte 12 alebo 13 dropnutých passov. Žiadny quarterback v NFL pritom nedoplatil na dropnuté lopty svojich spoluhráčov viac než Jordan Love. Tucker Kraft, Matthew Golden a Christian Watson majú každý minimálne tri dropnuté lopty. Minulý týždeň Kraft nezachytil touchdownový pass, Bo Melton zahodil big play na treťom downe, a Golden nezachytil pass, ktorým mohol premeniť tretí down na nový prvý down. Packers si v nedeľu nemôžu dovoliť podobným spôsobom zahadzovať príležitosti v passovej hre.

Čoraz väčšie obavy vyvolávajú aj fumbles. Kaleb Johnson aj MarShawn Lloyd minulý týždeň stratili kontrolu nad loptou, pričom Johnsonov fumble viedol k turnoveru vo vnútri súperovej 5-yardovej línie. Obaja hráči majú po štyroch zápasoch na konte po dva fumbles. Jordan Love má dokonca štyri fumbles, čo vzhľadom na počet hitov, ktoré v tejto sezóne inkasoval, nie je veľkým prekvapením. Pred piatym týždňom sezóny patrili Packers medzi 11 tímov NFL, ktoré v roku 2026 stratili minimálne tri fumbles. Ochrana lopty preto bude mimoriadne dôležitá proti tímu, ktorý stále dokáže výborne profitovať zo získavania turnoverov.

Penalty, dropnuté lopty a fumbles sú pritom veci, ktoré Packers dokážu sami ovplyvniť. Ich eliminácia si vyžaduje maximálnu pozornosť a koncentráciu pri každom jednom snape, počas každej sekundy zápasu a od všetkých 11 hráčov na ihrisku. Hra bez zbytočných chýb znamená žiadne pre-snap penalty ani penalty po odpískaní akcie. Žiadne dropnuté lopty pri prihrávkach, ktoré by mali byť bez problémov zachytené. Žiadne fumbles a zbytočné straty lopty. Pre Packers by to znamenalo obrovský krok správnym smerom práve v oblastiach, ktoré im počas doterajšieho priebehu sezóny spôsobujú najväčšie problémy.

Bears sú mimoriadne náročným súperom. Ak však Packers budú aj naďalej zlyhávať v základných veciach, ktoré majú plne pod vlastnou kontrolou a ktoré ich trápia počas celej sezóny 2026, Chicago bude prakticky neporaziteľné. Ak však Green Bay dokáže odohrať disciplinovaný zápas bez zbytočných chýb, malo by zostať v hre až do štvrtej štvrtiny a dostať reálnu príležitosť zabojovať o víťazstvo.

Nové Rivalries uniformy

Už 214. vzájomný zápas historickej rivality medzi Green Bay Packers a Chicagom Bears bude mať v nedeľu na Lambeau Field trochu netradičnú podobu. Zatiaľ čo hostia z Chicaga nastúpia vo svojich tradičných bielo-tmavomodrých uniformách, Packers proti Bears premiérovo predstavia svoju novú alternatívnu uniformu z kolekcie „Rivalries“. Green Bay si vôbec prvýkrát oblečie kombináciu prilby vo farbe Alabaster, teda jemnom krémovobielom odtieni, tlmenej zelenej uniformy a nohavíc v rovnakom odtieni Alabaster. Nový dizajn čerpá inšpiráciu z bohatej histórie klubu a jeho jedinečnej vlastníckej štruktúry, keďže Packers sú jediným verejne vlastneným tímom v NFL. Uniforma zároveň vzdáva hold fanúšikom, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou identity Green Bay. Všetky detaily a celý príbeh tejto uniformy si môžete prečítať v našom článku:

GO PACK GO!

The post PREVIEW • WEEK #5 – Bears vs Packers appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Cooper patrí medzi najlepších linebackerov v celej NFL a jeho výkony počas prvých troch a pol zápasu tejto sezóny to jednoznačne potvrdzovali. Len v prvom polčase nedeľného víťazstva Packers nad Buccaneers 17-14 dokázal zaznamenať počas 34 defenzívnych snapov jeden sack, jednu interception, tímové maximum štyroch stopiek a osem tacklov bez jediného missnutého tacklu.

V polovici tretej štvrtiny Cooper krátko po snape spadol na zem bez akéhokoľvek kontaktu so súperovým hráčom a okamžite sa chytil za zadnú časť ľavej nohy v oblasti Achillovej šľachy. Už na ihrisku bolo viditeľné, že je zo zranenia mimoriadne otrasený a rozrušený. Následne ho museli z ihriska odviezť na zdravotníckom vozíku. „Je mi z toho naozaj zle,“ povedal quarterback Jordan Love. „Je to hráč, ktorý má obrovský vplyv na fungovanie našej obrany.“

Po prvých štyroch zápasoch sezóny 2026 patril Edgerrin Cooper medzi najdominantnejších defenzívnych hráčov v celej NFL. So siedmimi tacklami pre stratu yardov mu patrilo tretie miesto spomedzi všetkých hráčov ligy. Medzi off-ball linebackermi bol dokonca na prvom mieste v počte tacklov pre stratu yardov (7) aj sackoch (3). Podľa Aarona Schatza z FTN zaznamenal Cooper celkovo 12 takzvaných „defeats“, teda defenzívnych akcií, ktoré zahŕňajú získanie lopty (takeaways), tackle pre stratu yardov alebo plays, pri ktorých obranca zabráni súperovi úspešne konvertovať tretí down či štvrtý down. Viac takýchto akcií dokázal počas prvých štyroch zápasov sezóny zaznamenať iba Will Anderson z Houstonu Texans, ktorý ich mal na konte 13.

Podľa Pro Football Focus zaznamenal Cooper aj 14 stopiek, teda tacklov, pri ktorých obranca zastaví útočnú akciu tak, že je z pohľadu útoku považovaná za neúspešnú. V tejto štatistike mu patrilo ôsme miesto spomedzi všetkých hráčov NFL a piate miesto medzi linebackermi. Cooper navyše vynikal aj mimoriadnou spoľahlivosťou pri tacklovaní. Z celkových 31 pokusov o tackle v sezóne 2026 minul iba jediný tackle. Jeho missed tackle rate tak patril medzi desať najlepších spomedzi všetkých off-ball linebackerov, ktorí odohrali minimálne 100 defenzívnych snapov.

Ide už o tretie zranenie hráča štartovacej zostavy Green Bay Packers v tejto sezóne, ktoré znamená predčasný koniec ročníka. Pravý tackle Zach Bako-Bewele je mimo hry pre roztrhnutú patelárnu šľachu (už nikdy nemusí hrať futbal) a wide receiver Jayden Reed pre zranenie krku. Obaja už do konca sezóny nenastúpia. Green Bay Packers v skutočnosti zaznamenali od 2. novembra minulého roka až 11 rôznych zranení, ktoré pre jednotlivých hráčov znamenali PREDČASNÝ KONIEC SEZÓNY. Nie menšie zranenie, alebo na pár týždňov. Zranenia, ktoré ukončili sezónu. Tu je celý zoznam:

• 2. november 2025: Tucker Kraft si roztrhol predný skrížený väz v kolene (ACL).
• 10. november 2025: Elgton Jenkins utrpel zlomeninu ihlice (fibula), ktorú sprevádzalo aj poškodenie väzov.
• 27. november 2025: Devonte Wyatt utrpel zlomeninu ihlice (fibula) spojenú s poškodením väzov.
• 14. december 2025: Micah Parsons si roztrhol predný skrížený väz v kolene (ACL).
• 14. december 2025: Zach Bako-Bewele utrpel čiastočné natrhnutie patelárnej šľachy pravého kolena.
• 20. december 2025: John Fitzpatrick si roztrhol Achillovu šľachu.
• 27. december 2025: Jordon Riley si roztrhol Achillovu šľachu.
• 27. december 2025: Kamal Hadden utrpel vykĺbenie členka spojené so zlomeninami holennej kosti (tibia) a ihlice (fibula).
• 20. september 2026: Jayden Reed utrpel zranenie krku, ktoré si vyžiadalo operáciu.
• 20. september 2026: Zach Bako-Bewele utrpel úplné roztrhnutie patelárnej šľachy pravého kolena.
• 4. október 2026: Edgerrin Cooper utrpel podozrenie na roztrhnutie Achillovej šľachy.

Problémy Green Bay Packers so zraneniami sa pritom začali ešte pred novembrom minulého roka. Jayden Reed aj Zach Bako-Bewele sa so zdravotnými komplikáciami potýkali už počas úvodnej časti sezóny 2025. Reed mal problémy so zlomeninou piatej priehlavkovej kosti na chodidle, známou ako Jones fracture, keď si navyše počas zápasu proti Washington Commanders 11. septembra zlomil kľúčnu kosť. Bako-Bewele zase bojoval so zranením šikmého brušného svalu (oblique injury).

Matt LaFleur počas pozápasovej tlačovej konferencie neskrýval frustráciu, ku ktorej pravdepodobne prispelo aj vážne Cooperovo zranenie. Keď dostal otázku, ako Packers plánujú nahradiť stratu jedného zo svojich najlepších defenzívnych hráčov, odpovedal iba stručne: „Áno, neviem.“

Strata takého kvalitného hráča, akým je Edgerrin Cooper, predstavuje pre ambície Packers bojovať o Super Bowl rovnako vážnu ranu ako predchádzajúce zranenia Parsonsa a Bako-Beweleho. A nejde pritom iba o šance na Super Bowl. Cooperova absencia môže výrazne ohroziť aj samotný postup Packers do playoff. Bývalý výber z druhého kola draftu už dokázal, že patrí medzi nenahraditeľných hráčov obrany Green Bay. Vo svojej prvej sezóne pod novým defenzívnym koordinátorm Jonathanom Gannonom navyše predvádzal výkony, ktoré ho smerovali k oceneniu All-Pro.

Najhoršie na tom je, že bez ohľadu na to, či sa Packers rozhodnú bojovať alebo sa pod tlakom okolností zlomia, ich sezóna môže byť prakticky odsúdená na neúspech ešte skôr, než vôbec dostanú reálnu šancu rozhodnúť o svojom osude. Ide len 5. week, Packers už hrajú azda bez svojho druhého najdôležitejšieho hráča v útoku (ZBB) a druhého najdôležitejšieho hráča v obrane (Cooper), pričom v útoku je na neurčito mimo Josh Jacobs, na celú sezónu Jayden Reed a Micah Parsons sa ešte stále nevrátil do tréningu.

Americký futbal je krutý šport. Zranenia nie sú výhovorkou, hovoria. „Zdá sa, akoby nás postihla nejaká kliatba,“ povedal center Sean Rhyan. A má pravdu. Packers samozrejme nie sú jediným tímom NFL, ktorý zápasí so zraneniami. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou amerického futbalu a každodennou realitou celej ligy. Zdá sa však, akoby si futbaloví bohovia zasadli práve na zeleno-zlaté farby Green Bay.

Edgerrin Cooper je vychádzajúcou hviezdou NFL, ktorá vo svojej tretej sezóne potvrdzuje obrovský potenciál. V nedeľnom zápase prakticky sám ničil útok Buccaneers. Packers ho zúfalo potrebujú. To je úplne jasné. A po strate Micah Parsonsa ešte viac. Cooper je všestranný a dominantný linebacker, ktorý dokáže ovplyvňovať hru prakticky vo všetkých oblastiach obrany. Presne takéto výkony od neho všetci očakávali po jeho mimoriadne silnom závere rookie sezóny, keď naplno ukázal, akým výnimočným hráčom sa môže stať. Namiesto vážneho zranenia a predčasného konca sezóny mal Cooper práve teraz svojimi elitnými výkonmi smerovať k novej, lukratívnej zmluve.

Packers sa teraz budú musieť opäť spoľahnúť na mentalitu next man up, pretože akú inú možnosť vlastne majú? Majú nastupovať proti súperom iba s desiatimi hráčmi namiesto jedenástich? Alebo rovno vzdať celú sezónu? Isaiah McDuffie je kvalitný a skúsený linebacker. Nie je to však Edgerrin Cooper. Rovnako ako Lukas Van Ness nedokáže plnohodnotne nahradiť Micah Parsonsa, Skyy Moore nie je Jayden Reed a nikto nedokáže úplne zastúpiť Zacha Bako-Beweleho. Vraví sa, že Gutekunst nikdy nedraftoval All-Pro hráča. Nuž, keď jeho hráči tak začnú hrať, tak sa okamžite zranania. Tucker Kraft by bol v minulej sezóne takmer určite menovaný do All-Pro reamu a Edgerrin Cooper bol v tejto sezóne prinajhoršom druhým najlepším linebackerom v NFL len za Fredom Warnerom.

Green Bay Packers v tejto sezóne nebudú mať Edgerrina Coopera a Micaha Parsonsa spoločne na ihrisku ani pri jedinom snape. Minulý rok sme nemali na ihrisku ani na jednom snape súčasne Josha Jacobsa, Christiana Watsona, Tuckera Krafta a Jaydena Reeda. Tento rok taktiež spolu neodohrajú ani len jeden snap. Pre tím, ktorého minuloročná sezóna sa skončila prinajmenšom čiastočne v dôsledku vážnych zranení kľúčových hráčov, ide o mimoriadne bolestivú situáciu.

„Jeho strata je pre nás obrovskou ranou,“ povedal v pondelok head coach Matt LaFleur. „Všetci sme videli, čo dokázal predviesť prakticky len za jeden polčas a akým výnimočným hráčom je. Je mi nesmierne ľúto, čím si teraz musí prechádzať a aká náročná rekonvalescencia ho čaká. Na druhej strane je to príležitosť pre ostatných hráčov.“

Týmito „ostatnými hráčmi“ sú predovšetkým náhradní linebackeri Isaiah McDuffie a Ty’Ron Hopper. Pozícia linebackera bola pred začiatkom sezóny pravdepodobne najlepšie personálne obsadenou pozíciou na súpiske Packers. Po Cooperovom zranení však bude táto hĺbka zostavy podrobená skutočnej skúške počas celého zvyšku sezóny. „McDuffie za nás odohral množstvo výborných zápasov,“ povedal LaFleur. „Myslím si, že aj Hopper sa zatiaľ ukázal vo veľmi dobrom svetle. Obaja teraz dostanú svoju príležitosť.“

Obrana Green Bay Packers sa počas prehry v playoff proti Chicago Bears výrazne zhoršila po tom, čo Edgerrin Cooper pre zranenie odstúpil zo zápasu. Jeho absencia bola citeľná a obrana Packers sa následne začala rozpadať. Náhradný linebacker Isaiah McDuffie, ktorý Coopera zastúpil, napokon zaznamenal najhoršie hodnotenie PFF spomedzi všetkých hráčov Packers v tomto zápase, a to iba 38.3. Pred jeho zranením vo Wild Card zápase proti Bears malo Chiago:

• 43 plays
• 4.8 yardov priemerný zisk
• 30.2 % success rate

Po Cooperovom zranení:

• 34 plays
• 7.0 yardov priemerný zisk
• 47.1 % success rate

Niektoré zranenia sa neprejavia len na inactive liste. Niekedy sa prejavia priamo v tom, ako sa zápas zmení v reálnom čase po odchode jedného hráča. Kým bol Cooper na ihrisku, útok Bears na ihrisku prakticky neexistoval. Avšak keď sme o neho prišli, tak Ben Johnson dokázal neustále atakovať náhradného linebackera v strede ihriska. Pozrime sa teda podrobnejšie na možnosti, ktoré majú Packers k dispozícii pri nahrádzaní Coopera v zostave.

Druhý starting linebacker: Zaire Franklin

Keď bolo jasné, že Packers nedokážu opätovne podpísať Quaya Walkera, rozhodli sa situáciu vyriešiť tradom po Zaira Franklina. Franklin okamžite priniesol pozitívny impulz na ihrisko aj do šatne, kde si rýchlo získal rešpekt spoluhráčov. Tí ho dokonca zvolili za jedného z tímových kapitánov. Jeho výkony priamo na ihrisku však zatiaľ za očakávaniami zaostávajú. Napriek tomu, že odohral každý defenzívny snap, zaznamenal iba 29 tacklov vrátane jedného tacklu pre stratu yardov. Počas prvej štvrtiny sezóny bol v tieni Coopera, no teraz bude musieť svoju výkonnosť výrazne zvýšiť.

„Má na svojich pleciach veľkú zodpovednosť,“ povedal LaFleur. „Je to hráč, ktorý organizuje našu obranu a usmerňuje ostatných na ihrisku. Myslím si, že v tomto smere odvádza vynikajúcu prácu. Veľmi si na ňom vážim, ako intenzívne prežíva zápas, ako dokáže motivovať spoluhráčov a ako ich neustále podporuje. Dokonca aj keď je na ihrisku náš útok, môžete ho vidieť stáť pri spoluhráčoch, povzbudzovať ich a podporovať po tom, ako si prejdú potrebné úpravy a opravy chýb. Je pre nás skvelým lídrom a odvádza výbornú prácu pri zabezpečovaní toho, aby všetkých 11 hráčov obrany bolo na rovnakej vlne a presne vedelo, čo má robiť.“

Ide nepochybne o výraznú pochvalu Franklinových vodcovských schopností. Pozoruhodné však je, že LaFleur ani raz konkrétne nevyzdvihol jeho samotné výkony na ihrisku. Franklin patrí medzi 60 linebackerov NFL, ktorí v tejto sezóne odohrali minimálne 150 defenzívnych snapov. V hodnotení PFF mu však patrí až 58. miesto zo 60 hráčov. Rozdiel medzi ním a Cooperom je pritom viditeľný aj v ďalších štatistikách.

Cooper, ktorý pred svojím zranením zaznamenal tri sacky a šesť tacklov pre stratu yardov, podľa Sports Info Solutions zastavoval hráčov súpera v priemere už 1.3 yardu za line of scrimmage. Navyše v pass coverage povoľoval súperom priemer iba 5.3 yardu na target. Franklinove tackles naopak prichádzali v priemere až 3.7 yardu za line of scrimmage, pričom v pass coverage povoľuje súperom až 9.5 yardu na target.

Tieto čísla poukazujú na výrazný rozdiel v doterajšej efektivite oboch linebackerov. Cooper dokázal zastavovať súperove útočné plays oveľa bližšie k line of scrimmage a zároveň bol podstatne efektívnejší v pass coverage. Franklin tak bude musieť po jeho zranení výrazne zvýšiť úroveň svojej hry, ak má obrana Packers dokázať aspoň čiastočne nahradiť stratu jedného zo svojich najdôležitejších hráčov.

Doterajší náhradník: Isaiah McDuffie

Keď Edgerrin Cooper utrpel zranenie, jeho miesto v obrane okamžite zaujal Isaiah McDuffie. McDuffie patrí medzi najspoľahlivejších náhradných linebackerov, akých si tím môže priať. V predchádzajúcom defenzívnom systéme 4-3 pravidelne nastupoval ako tretí linebacker.

Packers si ho vybrali v šiestom kole draftu v roku 2021. Počas svojich prvých dvoch sezón nastúpil v starting zostave iba raz, no postupne sa jeho úloha v tíme výrazne zväčšovala. V roku 2023 odštartoval osem zápasov, v sezóne 2024 nastúpil v starting zostave vo všetkých 17 zápasoch a v minulej sezóne zaznamenal 12 štartov.

McDuffie je predovšetkým produktívnym a spoľahlivým tacklerom. V sezóne 2023 zaznamenal 86 tacklov, v roku 2024 ich mal 97 a v sezóne 2025 ich pridal ďalších 92. Na druhej strane však nepatrí medzi linebackerov, ktorí pravidelne vytvárajú veľké defenzívne plays. Jeho kariérne štatistiky zahŕňajú iba dva sacky, 12 tacklov pre stratu yardov, jeden forced fumble, žiadna interception a päť zrazených prihrávok.

McDuffie tak predstavuje skúsenú a spoľahlivú náhradu, ktorá dokáže zabezpečiť stabilitu na pozícii linebackera. Otázkou však zostáva, či dokáže nahradiť aj Cooperovu schopnosť vytvárať rozhodujúce plays, pravidelne prenikať do backfieldu a výrazne ovplyvňovať priebeh zápasov.

Bývalý výber z vyššieho kola draftu: Ty’Ron Hopper

Packers si na drafte v roku 2024 vybrali Edgerrina Coopera v druhom kole a hneď v treťom kole siahli po ďalšom linebackerovi, Ty’Ronovi Hopperovi. Hopper počas svojej doterajšej kariéry vynechal iba jediný zápas, a to úvodné stretnutie aktuálnej sezóny. Napriek tomu zatiaľ nedostal príliš veľa príležitostí ukázať svoje schopnosti v obrane, keďže má na konte iba 156 kariérnych defenzívnych snapov.

Na otázku, v ktorých oblastiach sa Hopper od svojho príchodu do NFL najviac zlepšil, odpovedal Matt LaFleur jednoznačne: „Vo všetkom,“ povedal LaFleur. „Od techniky cez prácu nôh až po schopnosť správne rozpoznávať plays a následne predvádzať výkony, ktoré pomáhajú tímu vyhrávať zápasy. Myslím si, že odviedol výbornú prácu. Sam Siefkes odvádza skvelú prácu s našimi linebackermi a každý rok vidíme, ako sa Hop neustále zlepšuje.“

Zatiaľ čo Isaiah McDuffie predstavuje osvedčeného a spoľahlivého linebackera, ktorý dokáže priniesť stabilitu a konzistentné výkony, Hopper môže ponúkať väčší potenciál na vytváranie big plays. Otázkou teda zostáva, či práve Hopper nedisponuje väčšou schopnosťou predvádzať rozhodujúce defenzívne plays, ktoré Packers po strate Edgerrina Coopera tak veľmi potrebujú.

Divoká karta: Collin Oliver & Kitan Oladapo

Keď bude edge rusher Collin Oliver pripravený na návrat do tréningového procesu, bude zaujímavé sledovať, či mu tréneri začnú dávať viac opakovaní na pozícii off-ball linebackera. Oliver disponuje schopnosťami a fyzickými predpokladmi na to, aby sa z neho mohol stať efektívny off-ball linebacker a rád by som si ho na tejto pozícii aj pozrel. Avšak nemá tam veľa potrebných skúseností. Je to menší edge rusher, ktorý meria 188 cm a váži 109 kg. Jeho atletické schopnosti a výbušnosť z neho robia zaujímavého hráča a jeho najväčšou silnou stránkou jeho rýchlosť, čo by vedel ako off-ball perfekktne využívať a Gannon by ho mohol využívať rovnako ako Coopera – či už do pass rushu na stunty, twisty, alebo dropovať do coverage, či na agresívne atakovanie behov.

Tiež ma zaujíma, či by Gannon nezvažoval nasadzovať ako nickel linebackera Kitana Oladapa. Oladapo je veľký safety, ktorý meria 188 cm a váži 98 kg. Na slote máva problémy proti rýchlym, explozívnejším receiverom, ale proti tight endom z pozície nickel linebackera môže hrať podľa mňa efektívnejšie v coverage než McDuffie a proti behu hrá odvážne, tvrdo, fyzicky – je to jeho silná stránka. Na depth charte je uvedený ako náhradný free safety za Xavierom McKinneym, no Oladapo je skôr univerzálnou šachovou figúrkou a viem si ho predstaviť úlohe Edgerrina Coopera. Sú si aj veľmi podobní – Edgerrin má 188 cm a 104 kg. Avšak budú Packers riskovať jeho zranenie a tým pádom úplný pád hĺbky na pozícii safetyho? Aktuálne je jediným náhradným safetym na našej 53ke.

Ako sa dokáže vrátiť Cooper?

Ak by utrpel ruptúru Achillovej šľachy pred 20 rokmi, jeho šance na návrat k profesionálnemu americkému futbalu by boli veľmi otázne. Návrat na ihrisko za menej ako jeden rok by bol v tom čase prakticky nesplniteľným snom. Pokrok v chirurgických technikách a moderných rehabilitačných postupoch však výrazne zmenil prognózu takýchto zranení. V súčasnosti je už možné, aby sa hráči po roztrhnutí Achillovej šľachy vrátili na ihrisko približne po deviatich mesiacoch, pričom v niektorých prípadoch môže byť návrat ešte rýchlejší.

Vrátiť by sa mohol na ihrisko približne na začiatku training campu v roku 2027. Ak počas rehabilitácie nenastanú žiadne vážnejšie komplikácie, mal by byť pripravený nastúpiť už v úvodnom zápase sezóny 2027. Oveľa dôležitejšou otázkou však zostáva, či sa Cooper dokáže vrátiť na úroveň jedného z atleticky najvýraznejších inside linebackerov v celej NFL a ako dlho mu prípadný návrat do pôvodnej formy potrvá.

Hoci liečba a rehabilitácia po zraneniach Achillovej šľachy prešli v posledných rokoch výrazným pokrokom, stále nie je k dispozícii dostatok rozsiahlych dát, ktoré by umožňovali spoľahlivo predpovedať, ako úspešne sa hráči po takomto zranení dokážu vrátiť k svojim pôvodným výkonom na ihrisku.

„Máme k dispozícii niekoľko novších chirurgických techník, ktoré jednoznačne posunuli operácie Achillovej šľachy k lepšiemu,“ povedal Dr. Greg Kirwin, špecialista na chirurgiu chodidla a členka z Rothman Orthopaedics vo Philadelphii. „Napriek tomu však stále ide o potenciálne devastujúce zranenie. Máme množstvo kvalitných štúdií, ktoré sa zameriavali konkrétne na hráčov NFL. Jedna veľmi kvalitná štúdia ukázala, že iba približne dve tretiny hráčov sa po takomto zranení skutočne vrátia na ihrisko. A značná časť z nich už nikdy nedosiahne svoju predchádzajúcu výkonnostnú úroveň.“

V Cooperov prospech hrá niekoľko dôležitých faktorov. Má iba 24 rokov, už sa etabloval ako kvalitný starter s množstvom skúseností a disponuje mimoriadnymi atletickými schopnosťami. Jeho herný štýl však do veľkej miery závisí od rýchlosti pohybu, výbušnosti a schopnosti okamžite meniť smer. Práve v týchto oblastiach môže mať zranenie Achillovej šľachy najvýraznejší negatívny vplyv. Aj malá strata rýchlosti či výbušnosti by mohla ovplyvniť jeho schopnosť hrať na doterajšej úrovni.

Medzi najznámejších športovcov, ktorí sa po operácii Achillovej šľachy dokázali vrátiť k profesionálnemu športu, patria quarterback Aaron Rodgers, linebacker Terrell Suggs, defenzívny end Brandon Graham, running back Cam Akers či basketbalové hviezdy Kobe Bryant a Kevin Durant. Rodgers a Bryant sa dokázali vrátiť k súťaženiu, zatiaľ čo Durant sa dokonca vrátil na svoju predchádzajúcu výkonnostnú úroveň. Suggs, Graham a Akers zase dokázali pokračovať v produktívnych kariérach.

Jedným z najznámejších športovcov, ktorí v poslednom období utrpeli ruptúru Achillovej šľachy, je Jayson Tatum, útočník Boston Celtics. K tréningu sa vrátil deväť mesiacov po zranení a svoj prvý súťažný zápas odohral po desiatich mesiacoch. Tatum, ktorý vstupuje do svojej desiatej sezóny v NBA, predvádzal v závere minulého ročníka kvalitné výkony a aj v aktuálnej sezóne by mal opäť patriť medzi kľúčových hráčov Celtics. Podobný návrat absolvuje aj rodák z Wisconsinu Tyrese Haliburton z Indiana Pacers, ktorý pre roztrhnutú Achillovu šľachu vynechal celú minulú sezónu a tento rok sa vracia na palubovku.

„Pred 30 a viac rokmi takéto zranenie často znamenalo koniec profesionálnej kariéry,“ povedal Dr. David R. McAllister, ortopedický chirurg z UCLA Health a hlavný tímový lekár športového oddelenia UCLA. „Niet pochýb o tom, že medicína sa za tie roky výrazne posunula dopredu. Zlepšili sme sa v diagnostike aj v samotnej liečbe týchto zranení. Výsledky chirurgických zákrokov sú dnes lepšie než kedykoľvek predtým. Ruptúra Achillovej šľachy sa už preto automaticky nepovažuje za zranenie, ktoré musí znamenať koniec kariéry. Existuje množstvo príkladov profesionálnych športovcov z rôznych odvetví, ktorí sa po takomto zranení dokázali vrátiť a opäť súťažiť na mimoriadne vysokej úrovni.“

Niektoré štúdie zamerané na zranenia Achillovej šľachy u hráčov NFL sa pokúšajú vyhodnotiť nielen pravdepodobnosť návratu na ihrisko, ale aj to, či hráči dokážu opäť dosiahnuť svoju pôvodnú výkonnosť. Výsledky však nie sú vždy optimistické. Niektoré výskumy naznačujú, že ani úspešný návrat bez zdravotných komplikácií automaticky neznamená návrat na predchádzajúcu hernú úroveň. Iné štúdie zase poukazujú na to, že ak hráč dokáže zostať zdravý počas svojej prvej sezóny po návrate, jeho šance na opätovné dosiahnutie pôvodnej formy sa môžu výrazne zvýšiť v druhej sezóne.

„Je mimoriadne náročné tieto veci presne vyhodnotiť a vedecky skúmať, pretože výsledky ovplyvňuje veľké množstvo ďalších faktorov,“ vysvetlil McAllister. „Existujú však hráči na absolútne najvyššej úrovni, ktorí sa vrátia už v nasledujúcej sezóne a ich výkony sú prakticky rovnako kvalitné ako pred zranením. Nedokáže to každý, ale niektorí hráči sa skutočne dokážu vrátiť na rovnakú úroveň, na akej boli pred zranením.“

Podľa odborníkov je vo všeobecnosti pre hráčov najvýhodnejšie podstúpiť operáciu čo najskôr po roztrhnutí Achillovej šľachy. Packers zatiaľ nezverejnili, ktorý chirurg bude operovať Edgerrina Coopera. Podľa jedného zo zdrojov však zákrok nebude vykonávať Neal ElAttrache, renomovaný chirurg, ktorý v minulosti operoval Aarona Rodgersa, Kobeho Bryanta či running backa Denver Broncos J. K. Dobbinsa. Bez ohľadu na to, kto bude Coopera operovať, zásadnú úlohu môže zohrávať samotná chirurgická technika.

V minulosti chirurgovia pri operáciách Achillovej šľachy vykonávali pomerne veľký rez v oblasti päty, aby získali prístup k poškodenej šľache a mohli ju zošiť. Mnohí chirurgovia však postupne zistili, že menej invazívne techniky využívajúce viacero menších rezov môžu podporiť rýchlejšie zotavenie pacienta. „Problémom veľkého chirurgického rezu bolo, že pri hojení vznikalo množstvo jazvového tkaniva,“ vysvetlil Dr. Christopher Hicks, špecialista na športovú medicínu z Northwestern Medicine McHenry Hospital. „Pacienti následne strávili niekoľko týždňov v sadre a potom museli používať ortopedickú fixačnú topánku. To spôsobovalo výraznú stuhnutosť samotného členkového kĺbu. Zároveň dochádzalo k svalovej atrofii, teda úbytku svalovej hmoty a sily v dôsledku dlhodobej imobilizácie. Práve preto sa v minulosti začalo hovoriť o tom, že takéto zranenie môže znamenať koniec profesionálnej kariéry. Hráči totiž často nedokázali získať späť svoju pôvodnú výbušnosť. V súčasnosti však chirurgovia čoraz častejšie využívajú minimálne invazívne alebo takzvané perkutánne chirurgické techniky, pri ktorých sa zákrok vykonáva cez veľmi malé rezy.“

Chirurgovia zároveň vyvinuli nové spôsoby, ako pevnejšie pripevniť Achillovu šľachu k pätovej kosti, čím sa výrazne znižuje riziko jej opätovného roztrhnutia a pacienti môžu začať s funkčným pohybom oveľa skôr než pri tradičných operačných postupoch. Čím pevnejšie je šľacha po operácii fixovaná, tým menšie je riziko, že skoré začatie rehabilitácie spôsobí komplikácie alebo opätovné poškodenie.

Aaron Rodgers, Cam Akers a niekoľko ďalších profesionálnych športovcov podstúpili operáciu pomocou techniky SpeedBridge, pri ktorej sa šľacha pomocou špeciálnych kotviacich prvkov pripevní k pätovej kosti. Súčasťou zákroku je aj špecifická technika chirurgického šitia, ktorá zvyšuje stabilitu opraveného spojenia a umožňuje začať s rehabilitáciou krátko po operácii.

„Ide o mimoriadne pevný spôsob fixácie,“ vysvetlil Dr. Greg Kirwin. „V porovnaní so staršími chirurgickými postupmi umožňuje podstatne skoršie zaťažovanie operovanej nohy a rýchlejší začiatok rehabilitácie šľachy. Keď sa na to pozrieme podrobnejšie, zistíme, že práve zmeny v rehabilitačných protokoloch mali zásadný pozitívny vplyv na dĺžku zotavovania a úspešnosť operácií Achillovej šľachy. Myslím si preto, že kombinácia minimálne invazívnych chirurgických techník a moderných rehabilitačných postupov výrazne zlepšila výsledky zotavovania, najmä u vrcholových športovcov.“

Dĺžka rekonvalescencie sa dnes stanovuje oveľa individuálnejšie a už sa neriadi jedným univerzálnym časovým harmonogramom. Veľa závisí od toho, ako zodpovedne hráč pristupuje k rehabilitácii, ako dôsledne vykonáva predpísané cvičenia, ale aj od toho, či rešpektuje obmedzenia stanovené fyzioterapeutmi. Dnešné rozhodovanie o návrate hráča do súťažného zápasu závisí predovšetkým od jeho funkčnej pripravenosti, nie iba od počtu mesiacov, ktoré uplynuli od operácie. Cam Akers sa dokázal vrátiť už po piatich mesiacoch, zatiaľ čo Terrell Suggs potreboval šesť mesiacov. Iní športovci však na úplné zotavenie potrebovali až jedenásť mesiacov.

„Dnes sa rehabilitácia riadi skôr jednotlivými kontrolnými míľnikmi, ktoré musí pacient postupne splniť,“ vysvetlil Dr. Christopher Hicks. „V prvej fáze máte určité bezpečnostné obmedzenia a sledujete napríklad rozsah pohybu členka alebo úroveň bolesti. Tá by sa mala pohybovať v rozmedzí nula až tri na desaťbodovej stupnici. Druhá fáza sa môže viac sústreďovať na to, aký rozsah pohybu už pacient dokáže dosiahnuť. Ďalšia fáza následne závisí od toho, koľko svalovej sily sa mu podarilo obnoviť. V závislosti od konkrétneho športovca, jeho pracovnej disciplíny a dôslednosti pri rehabilitácii tak dokážeme v niektorých prípadoch dosiahnuť podstatne rýchlejšie zotavenie.“

Edgerrina Coopera čaká dlhá a náročná cesta späť na ihrisko. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery vážne zranenie Achillovej šľachy ovplyvní jeho rýchlosť, výbušnosť a celkovú výkonnosť. Pozitívnou správou však je, že takéto zranenie už dnes automaticky neznamená koniec profesionálnej kariéry. Existuje reálna šanca, že Cooper bude pripravený nastúpiť už na začiatku sezóny 2027. Bude to však závisieť od úspešnosti operácie, priebehu rehabilitácie a schopnosti obnoviť fyzické parametre potrebné na jeho pozícii. V porovnaní so situáciou spred dvadsiatich rokov ide o podstatne priaznivejšiu prognózu. Najväčšou otázkou tak nie je iba to, kedy sa Cooper vráti, ale predovšetkým to, či sa dokáže vrátiť ako ten istý dominantný a mimoriadne atletický linebacker, ktorým bol pred zranením.

The post Nočná mora pokračuje appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Napriek všetkej frustrácii, ktorú hlavný tréner Matt LaFleur počas zápasu prežíval, sa Green Bay Packers napokon podarilo vybojovať tesné víťazstvo 17-14 nad Tampou Bay Buccaneers. Bilancia 2-2 totiž vyzerá podstatne lepšie ako 1-3. Toto víťazstvo však prišlo za veľmi vysokú cenu. Packers totiž prišli o hráča, ktorého možno považovať za ich druhého najlepšieho defenzívneho hráča hneď po edge rusherovi Micahovi Parsonsovi. Po nevýraznom vstupe do sezóny s bilanciou 1-2 tak Packers dokázali udržať svoje nádeje pri živote minimálne na ďalší týždeň. A to v sezóne, do ktorej vstupovali s ambíciami bojovať o Super Bowl.

Podarilo sa zlepšiť ofenzívnu lajnu?

Podľa PFF bol Jordan Love pod tlakom iba na štyroch zo svojich 31 dropbackov. V porovnaní s prvými tromi týždňami sezóny ide o neuveriteľné zlepšenie. V predchádzajúcich zápasoch totiž zažil aj jednotlivé drivy, počas ktorých bol pod tlakom minimálne na štyroch dropbackoch. Love po zápase priznal, že sa v pockete cítil oveľa komfortnejšie, a zábery zo zápasu jeho slová jednoznačne potvrdzujú.

Do akej miery bolo zlepšenie ofenzívnej lajny skutočné? Jordan Love sa zbavoval lopty v priemere za 2.20 sekundy, čo bolo suverénne najrýchlejšie spomedzi všetkých quarterbackov v 4. weeku NFL. Až pri 22 zo svojich 31 dropbackov sa lopty zbavil za menej ako 2.5 sekundy. Ofenzívna lajna tak mala v tomto zápase výrazne uľahčenú prácu. Pri klasických passových plays bez pomoci play-action či rýchleho zbavenia sa lopty však Packers dovolili tlak pri štyroch z 13 dropbackov. Podľa PFF navyše až štyria z piatich hráčov ofenzívnej lajny povolili minimálne jeden tlak v true pass setoch, teda v situáciách, keď museli quarterbacka chrániť pri štandardnej pass protection. Výkon ofenzívnej lajny tak rozhodne nebol bezchybný. Je preto namieste otázka, či sa Packers môžu dlhodobo spoliehať na rýchlovú passovú hru, teda na rýchlych, krátkych passoch, a zároveň si udržať konzistentne fungujúci útok.

Packers vstupovali do nedeľného zápasu s najhoršou hodnotou pass-block win rate v celej NFL, keď podľa ESPN Analytics dosahovali úspešnosť iba 16 %. Proti Tampe Bay Buccaneers však zaznamenali výrazné zlepšenie a dosiahli hodnotu 53 %, čo predstavuje ich najlepší výkon v tejto sezóne. Najhorším tímom NFL v tejto štatistike boli v minulej sezóne Los Angeles Chargers s úspešnosťou iba 54 %. Celý týždeň sme opakovali, že Packers nepotrebujú od svojej ofenzívnej lajny žiadne zázraky. Stačí, aby sa z katastrofálnej úrovne dostala aspoň na úroveň bežne slabej ofenzívnej lajny v NFL, a útok môže začať fungovať.

Pravý guard Travis Glover nastúpil na svoj prvý zápas v sezóne po tom, čo pre zranenie ramena vynechal celý rok 2025. Skúsený 34-ročný ľavý guard Laken Tomlinson zase absolvoval svoj prvý štart v drese Packers. Ľavý tackle Jordan Morgan, center Sean Rhyan a pravý tackle Anthony Belton si udržali svoje miesta v starting ofenzívnej lajne. Ako celok však táto skupina predviedla výrazne lepší výkon než v ktoromkoľvek z predchádzajúcich zápasov. Treba však dodať, že Packers čelili obrane, ktorá podľa TruMedia vstupovala do 4. weeku NFL až z 31. miesta v pressure rate, teda v schopnosti vytvárať tlak na súperovho quarterbacka.

Jordan Love patrí medzi najviac hitovaných quarterbackov v celej NFL, a to napriek tomu, že sa lopty zbavuje najrýchlejšie zo všetkých. V tejto sezóne inkasoval už 33 quarterback hitov, čo je najvyšší počet v lige. Jeho priemerný čas do odhodu pritom dosahuje iba 2.41 sekundy, čo je najrýchlejšia hodnota spomedzi všetkých quarterbackov NFL. Navyše len 21 % jeho dropbackov trvá tri a viac sekúnd, čo je najnižší podiel v celej lige. Love je vystavený extrémnemu množstvu kontaktov a zásahov od súperových obrancov, hoci sa snaží minimalizovať tlak tým, že sa lopty zbavuje mimoriadne rýchlo.

Na druhej strane, Packers boli po prvých troch zápasoch takisto na 31. mieste v NFL v pustenom pressure rate, keď súperom dovolili vytvoriť tlak až pri 44.7 % dropbackov. A to aj napriek tomu, že Jordan Love sa lopty zbavoval mimoriadne rýchlo. O to výraznejšie preto pôsobí zlepšenie proti Buccaneers, keď ofenzívna lajna Packers dovolila pressure rate iba 6.5 %. Ide o zásadný posun oproti predchádzajúcim zápasom a pozitívny signál pre ďalší vývoj passovej hry Green Bay.

Play-action a rýchla passová hra priniesla úspechy

Matt LaFleur v tomto zápase využíval play-action častejšie a Love bol po naznačení runu mimoriadne efektívny. Skompletoval 8 z 9 passov, získal 79 yardov a zaznamenal jeden touchdown. Veľká časť týchto plays vychádzala z boot action, pri ktorej sa quarterback po naznačení behu presúva mimo pocket. Packers navyše dokázali vytvoriť explozívne plays aj z 13 personnelu, keď Love po run faku našiel passom Marka Redmana, tight enda využívaného predovšetkým na blokovanie. Packers využívali proti Buccaneers play-action pri 29 % dropbackov, čo predstavuje výrazný nárast oproti prvým trom zápasom sezóny, keď tento koncept používali iba pri 18.2 % dropbackov. Jordan Love bol v 4. weeku NFL pri passoch z play-action mimoriadne efektívny, keď zaznamenal priemer 0.64 EPA/pass. Pri využití play-action má Love v tejto sezóne nasledujúce štatistiky:

• 22/30 skompletovaných passov (73.3 % úspešnosť)
• 238 nahádzaných yardov
• 4 touchdowny
• 0 interceptions

Tieto čísla ukazujú, že play-action patrí medzi najefektívnejšie prvky passovej hry Packers a jej častejšie využívanie by mohlo byť jedným z kľúčov k zlepšeniu celého útoku.

Matt LaFleur si zaslúži uznanie za svoj play-calling a kvalitne pripravený game plan, ktorým dokázal výrazne pomôcť trápiacej sa ofenzívnej lajne Packers. Áno, ofenzívna lajna Green Bay predviedla lepší výkon aj vďaka niekoľkým zmenám v starting lineupe. Avšak práve LaFleurov play-calling bol hlavným dôvodom, prečo Jordan Love tentoraz nemusel čeliť takému množstvu tvrdých zásahov ako počas prvých troch týždňov sezóny. Buccaneers ho nedokázali ani raz sacknúť a zaznamenali na ňom iba dva quarterback hity.

Love aj LaFleur prirodzene preferujú agresívnejšiu passovú hru, pri ktorej sa snažia posúvať loptu hlbšie po ihrisku prostredníctvom dlhších passov. Pri súčasnom stave ofenzívnej lajny sa však jednoducho nemôžu spoliehať na to, že Love bude mať v pockete dostatok času na rozvinutie takýchto plays. LaFleur preto výrazne upravil svoj game plan a postavil passovú hru predovšetkým na krátkych passoch, screenoch a rýchlych odhodoch. A tento prístup fungoval. Packers navyše mali výborné príležitosti pridať ďalších 10 až 14 bodov, nebyť strateného fumble Kaleba Johnsona vo vnútri súperovej 5-yardovej línie a Loveovho interceptionu v red zone.

Love ukončil zápas s priemerom iba 5.6 yardu na passový pokus, pričom jeho kariérny priemer predstavuje 7.6 yardu. Tento výrazný rozdiel jasne ukazuje, do akej miery sa LaFleur proti Tampe spoliehal na rýchlu passovú hru namiesto tradičných dlhších passov. Výborným príkladom bol 16-play touchdownový drive Packers, ktorý sa začal v prvej štvrtine a pokračoval do druhej. Love počas neho hodil osem passov, ktoré spolu priniesli iba 28 yardov. Namiesto veľkých explozívnych plays tak Packers postupne posúvali loptu po ihrisku prostredníctvom množstva krátkych a rýchlych passov. LaFleur doslova rozoberal obranu Buccaneers malými ziskami yardov, jeden krátky pass za druhým, až kým sa Packers nedostali do end zone.

Packers sú momentálne tímom, ktorý stále hľadá svoju identitu. V tomto zápase však možno konečne našli niečo, na čom môžu postaviť svoj útok. Aspoň nateraz sa zdá, že ich najlepšou cestou je rýchla passová hra založená na krátkych passoch a rýchlom zbavovaní sa lopty. Cieľom je dostať loptu čo najrýchlejšie do rúk ich mimoriadne rýchlych receiverov Matthewa Goldena a Christiana Watsona, prípadne tight enda Tuckera Krafta, ktorý vyniká svojou schopnosťou získavať yardy po zachytení lopty. Namiesto toho, aby Packers vytvárali veľké plays dlhými passmi, mali by nechať svojich playmakerov vytvárať veľké zisky až po zachytení lopty. Práve ich rýchlosť, fyzickosť a schopnosť pohybovať sa s loptou v rukách môžu byť kľúčom k fungujúcemu útoku. Keď sa z injured reserve vráti Savion Williams, aj on by mal do tohto systému výborne zapadnúť, pretože disponuje podobnými schopnosťami. A keď súperove obrany začne frustrovať neustále posúvanie lopty krátkymi passmi, postupne by sa mali začať otvárať aj príležitosti v hlbokej passovej hre. V tomto smere môže rýchla passová hra fungovať podobne ako efektívna behová hra. Ak sa ju súper rozhodne zastavovať agresívnejším blitzovaním, mali by sa otvárať hot ready, teda možnosti na rýchle prihrávky receiverom do priestorov uvoľnených blitzujúcimi obrancami. Ak obrana naopak posunie safetyho bližšie k line of scrimmage, aby pomohol brániť krátke passy, vznikne viac priestoru za jeho chrbtom, ktorý môžu Packers využiť na hlboké hody.

Takýto prístup síce neprinesie také množstvo explozívnych plays, aké by si LaFleur a Love predstavovali a ktorých dôležitosť pri vyhrávaní zápasov potvrdzujú aj analytické dáta. Big plays totiž stále patria medzi najdôležitejšie faktory úspešného útoku v NFL. LaFleur však musí pracovať s tým, čo má momentálne k dispozícii, a prispôsobiť tomu svoj game plan. A realita je taká, že ofenzívna lajna Packers momentálne nedokáže Loveovi zabezpečiť dostatočne dlhú pass protection. Kým sa to nezmení, rýchla passová hra môže predstavovať najlepšiu cestu, ako udržať útok Green Bay efektívny a zároveň minimalizovať tlak na svojho quarterbacka.

Dropy, penalty, red zone a fumbly sú stále problémom

Love mal v pockete väčšinu zápasu dostatok času a priestoru, čo sa okamžite prejavilo na jeho výkone. V passovej hre predviedol svoj najlepší zápas sezóny a portál PFF ho oznažil za najlepšieho ofenzívneho hráča Packers v tomto zápase. Skompletoval 22 z 30 passov, pričom až štyri z ôsmich neúspešných pokusov boli jednoznačné dropy zo strany receiverov. Dropy sa stávajú čoraz vážnejším problémom Packers. Bo Melton nezachytil pass, ktorý by znamenal úspešnú konverziu na treťom downe, priniesol explozívnu play a minimálne posunul Packers do red zone. Možno keby len neprestal bežať, tak ho zastaví až end zóna…

Tucker Kraft zahodil touchdownový pass. Matthew Golden nedokázal udržať loptu po kontakte s obrancom, čím prišiel o ďalšiu úspešnú konverziu na treťom downe. Skyy Moore zase nezachytil rýchly screen. Dropy sa od začiatku sezóny 2026 stávajú opakujúcim sa problémom. Receiveri Packers už nezachytili celkovo 12 passov od Jordana Lovea, čo je po prvých štyroch týždňoch sezóny najviac spomedzi všetkých tímov NFL.

Najkrajší hod predviedol na 4. downe, kde loptu poslal ponad hlavu cornerbacka a presne do rúk svojho receivera. Prekrásny hod.

A ešte jeden klip – Jordan vie, že z outsidu mu príde free rusher, ale taktiež presne vedel, že práve jeho mieste bude voľné. Nespanikáril, nebál sa hitu. Postál si v pockete kým mu tam hráč dobehne, pod tlakom doručil hod a krásny zisk yardov.

V závere zápasu síce hodil interception, no v tomto prípade nešlo ani tak o chybu quarterbacka, ako skôr o výnimočnú play obrancu. Viem, že na prvý pohľad to vyzerá ako hlúpe rozhodnutie Jordana Lovea, no v skutočnosti išlo o extrémne riskantný gamble zo strany cornerbacka. Obrana hrala Cover 3 a Love sa správne rozhodol zaútočiť na otvorenú seam routu. Cornerback, ktorý mal na starosti vonkajšiu hlbokú tretinu ihriska, však úplne opustil svoju zodpovednosť v coverage (Jonnu Smitha) a agresívne zaútočil na pass v mieste, kde sa nemal vôbec nachádzať. Niekedy jednoducho urobíte správne rozhodnutie, no súperov risk mu vyjde a potrestá vás.

Útok Packers sa dopustil ôsmich penált, čím pokračuje ďalší znepokojujúci trend z úvodu sezóny. Ofenzívna lajna bola zodpovedná za päť z nich, pričom Packers zaznamenali až tri false starty. Päť penált navyše prišlo v situáciách 1st-and-10. Packers sa v zápase museli až štyrikrát vyrovnávať so situáciou 1st-and-20 v dôsledku rôznych penált, pričom celkovo sa dopustili až 10 priestupkov. Podľa portálu nflpenalties.com majú Packers v tejto sezóne na konte už 42 akceptovaných penált, čo je druhý najvyšší počet v celej NFL. Viac ich majú iba Cleveland Browns, ktorí vedú o jedinú penaltu.

Útok Packers momentálne nie je dostatočne kvalitný na to, aby pravidelne zvládal situácie 1st-and-15 alebo 1st-and-20. Pre-snap penalty, ktoré často pramenia z nedostatočnej koncentrácie a disciplíny, zostávajú jedným z najväčších problémov Packers. Tieto zbytočné chyby opakovane dostávajú útok do náročných situácií a komplikujú jej schopnosť udržiavať drivy. Na pretrvávajúce problémy s koncentráciou a penaltami po zápase poukázal aj samotný Jordan Love, ktorý nad nimi vyjadril frustráciu.

Red zone naďalej predstavuje jeden z najväčších problémov Packers, a to na oboch stranách lopty – v útoku aj obrane. Nedeľný zápas bol pritom pre LaFleurov útok paradoxne najefektívnejším v tejto sezóne, keď Packers dokázali premeniť dva z troch vstupov do red zone na touchdowny. Tým sa ich celosezónna úspešnosť zvýšila na 46.7 %, čo ich však stále radí do spodnej tretiny NFL. Ide o obrovský rozdiel oproti sezóne 2020, keď útok Packers dokázala zakončiť touchdownom až 80 % svojich vstupov do red zone. Na defenzívnej strane je situácia ešte horšia a nedeľný zápas tento negatívny trend iba potvrdil. Tampa Bay dokázala premeniť obe svoje príležitosti v red zone na touchdowny, čím sa celková bilancia defense Green Bay zhoršila na 12 povolených touchdownov zo 14 vstupov súperov do red zone. Súperi tak proti Packers skórujú touchdown pri približne 85 % svojich návštev red zone. Pre porovnanie, aj najhoršie red zone obrany v NFL sa zvyčajne pohybujú pod hranicou 70 %. Packers sa tak momentálne nachádzajú na historicky zlej úrovni úspešnosti bránenia red zone.

Najväčším problémom je, že slabiny útoku a obrany sa navzájom znásobujú. Ak útok nedokáže konzistentne premieňať svoje drivy na touchdowny, obrana musí tieto nedostatky kompenzovať a udržať súperov na čo najnižšom počte bodov. Ak však obrana dovolí súperom skórovať touchdown prakticky zakaždým, keď sa dostanú do red zone, útok musí byť výrazne efektívnejší, aby dokázala tieto straty vykompenzovať. Packers preto nevyhnutne potrebujú zlepšenie v oboch fázach hry. Pri pohľade na súperov, ktorí ich ešte čakajú v ďalšom priebehu sezóny, je totiž jasné, že takáto neefektivita v red zone nebude dlhodobo udržateľná.

Problémy Packers so strážením lopty pokračovali aj v tomto zápase. Running back Kaleb Johnson stratil fumble na 1-yardovej línii Buccaneers vo štvrtej štvrtine, keď mali Packers príležitosť zvýšiť svoj náskok na deväť bodov. Ďalší running back MarShawn Lloyd takisto stratil kontrolu nad loptou v red zone, no v jeho prípade sa lopta našťastie dokotúľala za sideline. Po zápase dostal Matt LaFleur otázku, ako plánuje tieto problémy vyriešiť, a jeho odpoveď bola nekompromisná. „Myslím si, že najlepším učiteľom je lavička. Ak hráči nezačnú poriadne držať loptu, skončia na lavičke.“ Problémom však je, že running back Chris Brooks utrpel zranenie členka a do zápasu sa už nevrátil. Kto teda bude hrať na pozícii running backa, ak Brooks nebude môcť nastúpiť a zvyšní dvaja hráči budú naďalej strácať loptu? Možno Pierre Strong, ktorý je v practice squade, má na konte viac kariérnych behov než ktorýkoľvek iný hráč na súpiske Green Bay Packers, pričom dosahuje priemer 5 yardov na jeden beh. Je čas dať mu príležitosť.

Falošná nádej pre behovú hru?

Behová hra priniesla dve explozívne plays, ktoré v oboch prípadoch pripravili pôdu na skórovanie. Je to aspoň začiatok. Ak nepočítame kneeldowns na konci zápasu, Packers zaznamenali 98 nabehaných yardov. Ak mám vybrať jeden beh, ktorý sa mi fakt páčil, tak to bol MarShawn Lloyd na 3rd&1, keď z tacklu pre stratu yardov dokázal získať prvý down. Toto sme v tejto sezóne prakticky ešte nevideli.

A aby som nezabudol, dáme si aj ten jeho beh cez prekážkovú dráhu:

Behová hra síce vyprodukovala výsledných 86 nabehaných yardov, no pri detailnejšom pohľade na štatistiky je zrejmé, že problémy stále pretrvávajú. Ak odpočítame 58 yardov získaných pri dvoch explozívnych behov, zostávajúcich 17 plánovaných behovýh plays cez running backov prinieslo iba 27 yardov, čo predstavuje priemer len 1.6 yardu na jeden beh. Behová hra má teda pred sebou ešte veľmi dlhú cestu k zlepšeniu. Ak započítame aj plays, ktoré boli anulované pre penalty, Packers zaznamenali až deväť behov so ziskom menej ako jedného yardu. Príliš veľa plays v behovej hre tak neprinieslo prakticky žiadny posun po ihrisku a útok sa na behovú hru stále nedokáže konzistentne spoľahnúť.

Výrazná zmena nastala vo využívaní inside zone behov, ktoré sme hrali pri 36 % behových plays, čo predstavuje značný nárast oproti prvým trom zápasom sezóny, keď tento koncept používali iba pri 14.6 % plays. Naopak, podiel man run konceptov klesol z predchádzajúceho priemeru 33.3 % na iba 8 % v nedeľnom zápase. V praxi to znamenalo, že namiesto priamej fyzickej konfrontácie jeden na jedného proti defenzívnemu frontu Tampy, v ktorej dominujú dvaja mohutní hráči Vita Vea a A’Shawn Robinson, sa Matt LaFleur rozhodol pre odlišný prístup. Namiesto toho, aby od svojich ofenzívnych linemanov očakával individuálne víťazstvá v náročných blokovacích matchupoch, stavil na inside zone blocking, pri ktorom hráči ofenzívnej lajny spolupracujú pri blokovaní jednotlivých gapov. Cieľom bolo eliminovať, respektíve aspoň zmierniť rozdiel v individuálnej kvalite a fyzickej sile hráčov oboch tímov. Dôležitú úlohu v mimoriadne efektívnej behovej obrane Buccaneers zohráva aj ich secondary, ktorá sa aktívne zapája do zastavovania behových plays. Využívanie inside zone preto zároveň obmedzilo možnosti secondary Tampy zapájať sa do behovej obrany, pretože Packers smerovali svoje behy predovšetkým cez stred defenzívneho frontu, namiesto toho, aby útočili na okraje obrany. Práve z inside zone konceptu napokon prišiel aj najdlhší beh Kaleba Johnsona v zápase, pri ktorom získal 31 yardov. Na tomto behu mal krásny blok tight end Redman.

Tiež sa pozrime aj na veľký beh Chrisa Brooksa, ktorý sa udial len vďaka tomu, že Laken Tomlison bol tam kde mal byť a vedel, kde sa má pohybovať. Niekedy to je aké jednoduché, že?

Smack That!

Rookie kicker Trey Smack premenil pred koncom prvého polčasu field goal zo vzdialenosti 58 yardov, ktorý sa napokon ukázal ako rozhodujúci rozdiel medzi oboma tímami. Smack sa postupne stáva spoľahlivou zbraňou Packers. Jeho jediný neúspešný pokus v prvých štyroch zápasoch sezóny bol zablokovaný a pri field goaloch zo vzdialenosti viac ako 55 yardov má zatiaľ bilanciu 2 z 2. Pre Packers je veľkou výhodou mať kickera, ktorý dokáže rozšíriť možnosti skórovania až na vzdialenosť 60 a viac yardov.

Behová obrana zabrala a Gannon ukončil zápas agresívne

Áno, Tampa Bay nastúpila s nedraftovaným rookie quarterbackom Jalonom Danielsom, pre ktorého išlo o vôbec prvý štart v NFL. Obrana Packers však napriek tomu splnila svoju úlohu a dovolila súperovi skórovať iba 14 bodov. Sedem z nich navyše prišlo po 54-yardovom drive Buccaneers, ktorý nasledoval po nevydarenom punte Daniela Whelana. Obrana dokázala na mobilného Danielsa vyvíjať neustály tlak a výrazne mu komplikovala hru. Packers zaznamenali tri sacky, vytvorili tlak pri 15 dropbackoch (pressure rate 41.7 %), sedemkrát Danielsa zasiahli, získali dve interceptions a pripísali si štyri tackles pre stratu yardov. Je preto možné, že minuloštvrtkový kolaps obrany proti Atlante Falcons, keď Packers nedokázali zastaviť running backa Bijana Robinsona a wide receivera Drakea Londona, bol skutočne len ojedinelým výpadkom, a nie obrazom jej reálnej výkonnosti.

Na defenzívnej strane lopty Jonathan Gannon prejavil minimálny rešpekt voči náhradnému quarterbackovi Jalonovi Danielsovi a receiverom Buccaneers. A jeho agresívny prístup sa ukázal ako správny. Zatiaľ čo v prvých troch týždňoch sezóny Gannon nevyužíval blitz pri viac ako 34.7 % defenzívnych plays, proti Tampe zvýšil blitz rate až na 47.2 %. Výsledkom bolo, že po poklese v predchádzajúcom zápase dosiahli Packers svoj najvyšší pressure rate v sezóne. Gannon zároveň výrazne zvýšil využívanie man coverage, ktorú Packers hrali pri 36.1 % defenzívnych plays. Dovtedajším maximom v tejto sezóne bolo pritom iba 13.3 %. Proti man coverage Daniels skompletoval len 6 z 10 passov, získal iba 35 nahádzaných yardov a hodil jednu interception. Najdôležitejšie však bolo, že Gannon od svojho agresívneho prístupu neustúpil ani v závere zápasu. Keď Packers potrebovali zastaviť posledný drive Tampy a definitívne spečatiť víťazstvo, pokračoval v posielaní blitzov a vytváraní tlaku na quarterbacka. Obrana napokon dokázala dostať útok Buccaneers z ihriska a zabezpečiť Green Bay víťazstvo.

Ďalšou výraznou taktickou zmenou bolo extrémne vysoké využívanie nickel personnelu, ktoré proti Tampe dosiahlo až 93.4 % defenzívnych plays. V predchádzajúcich zápasoch pritom Packers nikdy neprekročili hranicu 72.7 %. Gannon sa tak rozhodol dôverovať svojej obrane, že dokáže zastaviť behovú hru súpera aj s ľahším personnelom, teda s menším počtom linebackerov a väčším počtom defenzívnych backov na ihrisku. Tento prístup sa vo veľkej miere osvedčil. Running back Bucky Irving zaznamenal EPA/beh na úrovni -0.07, čo bolo horšie než jeho predchádzajúci priemer -0.01.

Behová obrana Packers sa po predchádzajúcich nevydarených výkonoch dokázala výrazne zlepšiť. Bucky Irving nezaznamenal ani jeden beh dlhší ako sedem yardov a Buccaneers získali na nadizajnových behových plays cez running backov celkovo iba 76 nabehaných yardov. Jalon Daniels síce dokázal obranu Packers niekoľkokrát potrestať svojimi scramblami, no behová obrana dokázala Irvinga udržať pod kontrolou a prinútila Tampu, aby väčšinu zodpovednosti za výsledok zápasu preniesla na plecia rookie quarterbacka.

Evan Williams má po prvých štyroch zápasoch sezóny na konte štyri zrazené prihrávky, čo je druhý najvyšší počet spomedzi všetkých safeties v NFL. K týmto štatistikám navyše v nedeľu pridal aj akrobatickú interception. Podľa TruMedia sa s piatimi tlakmi na quarterbacka delí o prvé miesto medzi safeties s Nickom Emmanworim zo Seattle Seahawks. S dvomi tacklami pre stratu yardov mu patrí delené siedme miesto, s jedným sackom sa delí o druhú priečku a s 32 celkovými tacklami je druhý za Kyleom Hamiltonom z Baltimore Ravens. Podľa Pro Football Focus navyše Williams v tejto sezóne minul iba jediný tackle. Williams zohral kľúčovú úlohu pri tom, ako obrana Green Bay dokázala v Tampe zachrániť útok po jeho chybách.

Buccaneers sa v polovici prvej štvrtiny nachádzali v situácii 1st-and-10 na 49-yardovej línii Packers, keď quarterback Jalon Daniels vyslal pass smerom na wide receivera Emeku Egbuku pozdĺž ľavej sideline. Williams však dokázal Egbuku predbehnúť, zachytiť loptu a neuveriteľným spôsobom udržať pravé koleno v ihrisku, zatiaľ čo s loptou padal smerom za sideline Tampy. „Vedel som, že pravdepodobne budem hlavným cieľom tejto play, pretože mali stack formation s dvomi svojimi najlepšími hráčmi. Myslím, že to bolo smerom ku kratšej strane ihriska,“ vysvetľoval Williams. „Mal som na starosti Egbuku a ten najskôr naznačil pohyb dovnútra ihriska, čo zvyčajne signalizuje over routu alebo nejakú inú routu smerujúcu cez stred ihriska. Lenže nezdalo sa mi, že by sa odo mňa príliš vzďaľoval, takže som zostal tesne pri jeho zadnom boku. A presne ako som predpokladal, urobil to, čomu hovoríme ‚hang a left‘. Zmenil smer späť von a pokračoval do seven routy, teda corner routy. Bol som v dobrej pozícii. Keď si tú play pozriete znova, uvidíte, že dokonca zdvihol ruku, aby si vypýtal loptu. Ja som sa celý čas sústredil na pohyb jeho bokov, snažil som sa zostať s ním v správnej pozícii a udržať tesnú coverage. Keď som sa napokon otočil za loptou, už letela naším smerom. V takom momente jednoducho prevezmú kontrolu inštinkty. Musíte ísť po loptu a získať ju.“

Williams je v tejto sezóne mimoriadne aktívny aj v blízkosti line of scrimmage. Potvrdilo sa to aj v závere nedeľného víťazstva, keď ho Gannon počas posledného drive Tampy poslal na blitz až pri troch plays, aby dostal pod tlak a zneistil nedraftovenáho rookie quarterbacka Jalona Danielsa. Do konca zápasu zostávalo 1:47 a Buccaneers, ktorí prehrávali o tri body, sa nachádzali na 46-yardovej línii Green Bay v situácii 2nd-and-10. Williams sa postavil do four-point stance na ľavom okraji defenzívnej lajny vedľa Lukasa Van Nessa. Odtiaľ okamžite vyrazil do backfieldu, pričom sa k Danielsovi dostal úplne bez blokovania a zložil mobilného quarterbacka pre stratu šiestich yardov. Williams následne prezradil, že Van Ness žartoval, že by mal dostať zásluhy za tento sack, pretože na seba naviazal pravého tackla, ktorý následne zareagoval príliš neskoro na to, aby dokázal Williamsa zablokovať.

O dve plays neskôr, v rozhodujúcej situácii 4th-and-11, Williams opäť ukázal svoju schopnosť vytvárať tlak na quarterbacka. Tentoraz sa postavil do two-point stance ešte viac na ľavú stranu formácie a opäť sa bez akéhokoľvek blokovania dostal priamo do backfieldu. Williams dokázal Danielsa zachytiť, no nepodarilo sa mu ho úplne zložiť na zem. Namiesto toho ho držal za pravú nohu, zatiaľ čo Daniels v zúfalej snahe zachrániť zápas odhodil pass, ktorý zostal nekompletný. Táto play definitívne ukončila zápas a spečatila víťazstvo Packers.

Jednou z najväčších predností Gannonovej defense je schopnosť maskovať svoje zámery ešte pred snapom, teda využívať pre-snap disguises. Gannon tvrdí, že 95 % defensive play callerov sa pri snahe ovplyvniť quarterbacka sústreďuje predovšetkým na to, čo sa deje po snape. On však uprednostňuje zvyšných 5 %. Jeho cieľom je zmiasť quarterbacka už samotným pre-snap postavením obrany, namiesto toho, aby sa spoliehal výlučne na pohyb a zmeny coverage po snape. Na fungovanie takéhoto systému však potrebujete všestranných hráčov, ktorí disponujú dostatočnou inteligenciou, rýchlosťou a schopnosťou čítať hru. Musia totiž dokázať najskôr ukázať súperovi jednu formáciu alebo coverage a následne sa v správnom momente presunúť do úplne iného postavenia, keď už quarterback nemá dostatok času na reakciu.

Alebo, ako Packers úspešne predviedli v závere nedeľného zápasu, niekedy obrany skutočne zahrá presne to, čo ukazuje pred snapom. Williams dokázal Buccaneers opakovane zmiasť svojím postavením na edge. Pri dvoch príležitostiach vytvoril tlak na Danielsa bez toho, aby sa ho niektorý z blokujúcich hráčov vôbec dotkol. Čím viac playmakerov schopných takýmto spôsobom komplikovať rozhodovanie súperovho útoku má Gannon k dispozícii, tým nebezpečnejšia môže byť jeho obranra.

„Gannonovi patrí veľké uznanie, pretože neustále zdôrazňuje, že v najdôležitejších momentoch rozhodujú hráči, nie samotné plays,“ povedal Williams. „To, že sa v takejto situácii rozhodol zavolať práve moje číslo, pre mňa znamená veľmi veľa. Keď viete, že vám tréner natoľko dôveruje, že v rozhodujúcich momentoch, keď je potrebné urobiť veľkú play, sa obráti práve na vás, znamená to všetko.“

Obrana síce dokázala zápas v závere definitívne rozhodnúť, no namiesto presvedčivého víťazstva 24-14 alebo dokonca 31-14 sa duel zmenil na drámu až do posledných momentov. Dôvodom bola neschopnosť útoku premeniť dve obrovské príležitosti na skórovanie na body. Packers musia takéto príležitosti premieňať a dokázať zápasy definitívne rozhodnúť! Proti takmer akémukoľvek inému súperovi by im totiž vážne hrozilo, že takto rozohraný zápas stratia. Skutočnosť, že proti nim stál undrafted rookie quarterback, výrazne pomohla Packers ustáť dve veľké chyby útoku v závere zápasu a napokon si udržať víťazstvo.

Zopár jednotlivých výkonov, ktoré stoja za zmienku:

• Edgerrin Cooper pred svojím zranením predviedol ďalší dominantný výkon. Počas 34 defenzívnych snapov zaznamenal jeden sack, jednu interception, tímové maximum štyroch stopiek, osem tacklov bez jediného missnutého tacklu.
• Keisean Nixon predviedol mimoriadne kvalitný výkon v pass coverage. Zaznamenal dve zrazené prihrávky a pri piatich targetoch smerujúcich do jeho coverage povolil súperovi zisk iba piatich yardov. K tomu pridal aj tri stopky.
• Javon Hargrave bol najproduktívnejším hráčom Packers pri vytváraní tlaku na quarterbacka, keď zaznamenal tímové maximum štyroch tlakov vrátane jedného quarterback hitu.
• Isaiah McDuffie zaznamenal jeden tlak a dve stopky proti behom, no zároveň premárnil príležitosť na sack, keď nedokázal zložiť quarterbacka.

GO PACK GO!

The post REVIEW • WEEK #4 – Packers @ Buccaneers appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Po roku sme sa opäť stretli v Seredi. Green & Gold farby, dresy, cheeseheady, futbalové lopty, dobré jedlo, studené pivo, množstvo interných vtipov a predovšetkým partia ľudí, ktorú spojil jeden malý tím z Wisconsinu. Na papieri to bolo Stretnutie syrových hláv 2026. V skutočnosti to bol jeden veľký Packers deň. A začali sme presne tak, ako sa na správnych fanúšikov Green Bay patrí.

WELCOME TO WISCONSIN… TEDA, V SEREDI

Tento rok sme chceli naše tradičné stretnutie posunúť zase o niečo ďalej, a preto sme celý deň odštartovali vlastnou tailgate party. Počasie nám objednal pravdepodobne samotný Vince Lombardi. Slnko, krásna obloha a podmienky, pri ktorých by človek skoro zabudol, že sa nachádza v Seredi a nie niekde na parkovisku pred Lambeau Fieldom. Chýbali už iba pickupy s Wisconsin poznávacími značkami. Na grile medzitým pristáli klasické klobásky, ktoré sme pripravili tak, ako sa patrí – kapusta, cibuľka, kečup a všetko ostatné, čo človek potrebuje k tomu, aby sa aspoň na chvíľu mentálne preniesol o niekoľko tisíc kilometrov bližšie ku Green Bay.

A samozrejme dobrá spoločnosť. Presne o tom má byť tailgate. Nie iba o jedle a pití, ale najmä o tom, že stojíte vonku s ľuďmi, s ktorými sa počas roka na Discorde rozprávate o futbale, Packers, drafte, free agency, salary cape, rozhodcoch, ktorí nás určite zase poškodili, a o ďalších životne dôležitých témach. Tentokrát však bez Discordu, Messengeru či Facebooku. Pekne osobne.

PREDZÁPASOVÁ ROZCVIČKA: KEĎ FANKLUB ZISTÍ, ŽE FUTBAL NIE JE AŽ TAKÝ JEDNODUCHÝ

Po jedle prišiel čas zistiť, či všetky tie roky sledovania NFL zanechali nejaké stopy aj na našich športových schopnostiach. Priniesli sme niekoľko lôpt a vyrazili na ihrisko. A začala sa poriadna predzápasová rozcvička. Hádzalo sa, chytalo sa, kopalo sa, behalo sa… a dropovalo sa. Ako sa na správny útok Green Bay Packers patrí, čo sme videli aj počas zápasu.

Česki poriadne naberal kondíciu a opakovane pracoval na svojich routach, pretože náš quarterback nebol úplne spokojný s detailmi jeho route runningu. A keď quarterback nie je spokojný, receiver jednoducho beží znova. A znova. A znova. Matt LaFleur by bol určite pyšný. Alebo by aspoň ocenil nasadenie. Z dôchodku sa dokonca vrátil aj Kekso, skvačil kopačky z klinca a ukázal nám všestrannosť fullbacka v plnej paráde.

Prišlo dokonca aj na odbornú lekciu správnej techniky puntovania, pri ktorej sme veľmi rýchlo pochopili, že kopnúť šišatú loptu presne tam, kam človek chce, možno predsa len nie je úplne triviálna činnosť. NFL punteri týmto získali u viacerých členov fanklubu citeľne väčší rešpekt.

GO PACK GO! … ŠKODA, ŽE DRON NENAHRÁVA ZVUK

Pred presunom späť k jedlu a ďalšiemu programu nastal čas na spoločnú fotografiu. A tento rok sme sa rozhodli ísť technologicky dopredu. Žiadny statív. Žiadne nastavovanie desaťsekundovej samospúšte. Žiadny šprint fotografa (Žbirkis..) smerom k skupine. Prišiel Kekso a jeho dron.

Všetci sme sa zoradili, dron vyletel do vzduchu a vznikli fantastické spoločné zábery. A keď už sme mali nad hlavami dron, povedali sme si, že natočíme aj poriadne: GO PACK GO! Zakričali sme tak, že väčší hukot zrejme seredský soccerový štadión vo svojej histórii ešte nezažil. Perfektný moment. Perfektné video. Jeden drobný problém. Dron nenahrával zvuk. Takže máme krásny vizuálny dôkaz toho, ako niekoľko desiatok ľudí naraz otvára ústa. Zvuk si budete musieť domyslieť. Technológia 1 – Syrové hlavy 0.

HISTORICKÝ PACKERS KVÍZ A TAJOMNÝ FÍN

Po športovej časti programu prišiel čas preveriť inú časť našich schopností. Mozgové závity. Čakal nás totiž historicky prvý veľký kvíz z histórie Green Bay Packers. Otázky preverili, kto skutočne pozná hráčov, momenty, sezóny a históriu najlepšieho tímu vo vesmíre – a kto celý rok iba presvedčivo prikyvuje v našich debatách.

A potom sa objavil problém. Nejaký neznámy Fín žijúci v Prahe nám celý kvíz suverénne ovládol. Nikto nevedel, odkiaľ prišiel. Nikto nevedel, prečo vie toľko o Packers. Jednoducho sa infiltroval medzi naše syrové hlavy a začal zbierať správne odpovede.

Dokonca aj Vincent Vega predviedol životný výkon. Nielenže sa nejakým zázrakom udržal pri živote… On dokonca neprespal kvíz. A výsledky sa okamžite dostavili! Neskutočný výkon plný sebazapierania, disciplíny a mentálnej odolnosti. Tomu hovoríme clutch performance.

Na opačnom konci výsledkovej listiny sme však našli jedného človeka. Kekso. Posledné miesto. Kamo… Ešte aj manželka ťa predbehla!!! Ale nič si z toho nerob. Aspoň dron fungoval. Teda… obraz fungoval.

CHEESE CURDS! KONEČNE PORIADNE WISCONSINSKÉ JEDLO

Po kvíze prišlo niečo, na čo sme boli tento rok obzvlášť zvedaví. Cheese Curds. Jedna z najznámejších wisconsinských pochúťok sa dostala až do Serede a dopadlo to presne tak, ako sme očakávali. Zaprášilo sa po nich. Doslova.

Za ich prípravu patrí obrovská vďaka Norimu a jeho drahej pani manželke, ktorí sa postarali o to, že sme si mohli dať ďalší malý kúsok Wisconsinu aj u nás. Nori pritom súčasne absolvoval záťažový test svojej nohy a miestami Cheese Curds nestíhal ani roznášať tak rýchlo, ako mizli. To je asi najlepší možný review jedla.

ZEBRA NASTUPUJE. POZNÁTE PRAVIDLÁ NFL?

Keď sme si mysleli, že naše vedomosti už boli dostatočne preverované, nastúpil Tomáš – naša Zebra (nie tak slepá ako tie, čo majú za veľkou mlákou…). A prišiel druhý kvíz. Tentokrát venovaný pravidlám NFL. Presne ten druh otázok, pri ktorých všetci počas zápasu úplne presne vieme, že rozhodca urobil chybu… Kvíz bol opäť pripravený fantasticky a preveril aj tých najväčších futbalových expertov.

A výsledok? Ten podozrivý Fín zase vyhral. Začínali sme mať vážne pochybnosti, či Daniel neprišiel do Serede v rámci nejakého profesionálneho scouting programu.

Ale pozor. Tentokrát prišlo aj veľké prekvapenie. Kekso zabral! Po poslednom mieste v historickom kvíze sa dokázal mentálne otriasť, predviedol comeback hodný NFL Films a dokonca si vyslúžil cenu. To skutočne nikto nečakal. Vrátane Keksa.

DANIEL. CHEESEHEADA DOLE.

Po spočítaní výsledkov oboch kvízov však nebolo o čom diskutovať. Celkovým víťazom a majiteľom krásnej mini prilby Green Bay Packers sa stal… Áno. Ten neznámy Fín. Daniel. Muž, ktorého sme si tento rok evidentne draftovali ku nášmu Majstrovskému stolu. A treba povedať jedno: Neskutočný výkon. Prehľad, znalosti, história Packers, pravidlá NFL… Kompletný prospekt. Keby sme mali draft grade, dávame A+. Daniel, Cheeseheada dole! A vy všetci ostatní – máte na čom makať!

MÄSOVÝ TANIER A POTOM UŽ FUTBAL

Po kvízoch sme sa presunuli do vnútorných priestorov a prišlo na klasické podávanie veľkého mäsového taniera. Jedlo bolo fantastické. Chutné, porcie poctivé a podľa rýchlosti, akou jednotlivé taniere mizli, nebolo veľmi čo analyzovať. A potom prišiel moment, na ktorý sme čakali celý deň.

Green Bay Packers futbal. Packers proti Tampe Bay Buccaneers. Dresy pripravené. Pivo načapované. Ľudia na miestach. A išlo sa. Atmosféra bola fantastická. Fandilo sa naplno a chvíľami to v miestnosti znelo skoro ako na Lambeau Fielde. Dobre. Možno trochu menšom Lambeau Fielde. Veľmi malom Lambeau Fielde. Ale pocit bol správny. Jediným skutočne smutným momentom zápasu bolo zranenie Edgerrina, pri ktorom išla všetka sranda bokom.

Inak sme však tentokrát dostali aj niečo, čo na našich spoločných stretnutiach rozhodne nemožno považovať za automatickú súčasť programu. Packers vyhrali! Áno. Naozaj. Stretnutie Syrových hláv a víťazstvo Packers v jeden deň.

POLČAS: FOTKA, TORTA A… LÁMANIE STOLOV?!

Cez prestávku prišla tradičná spoločná fotografia. Tento rok už opäť bez statívu. Technologický pokrok nezastavíš. Už stačí len telefón. Netreba zrkadlovku s technikou. Ale následne sa začali diať veci. Prišlo na lámanie stolov. Dodnes úplne nerozumieme tomu, ako sa nám na Packers stretnutie dokázala infiltrovať Bills Mafia, ale máme dôkazy, že sa to skutočne stalo. Našťastie sme situáciu zvládli.

A pred ďalším pokusom o zničenie inventára nás zachránila torta. A nie hocijaká. Famóznu Packers tortu nám pripravili Koláčiky od Jolky a bola presne taká dobrá, ako vyzerala. Krásna na fotografiu. Ešte lepšia na jedenie. Ďakujeme!

MAJSTROVSKÝ STÔL OPÄŤ ÚRADOVAL

A potom prišla disciplína, v ktorej máme medzi sebou už dlhodobo vybudovanú mimoriadne silnú konkurenciu. Polčasová cash tipovačka. Modely boli prepočítané. Algoritmy spustené. Analytici pripravení. A Majstrovský stôl opäť ukázal svoju kvalitu. Prvé dve ceny putovali práve tam. Dynastia pokračuje. Ale tentokrát sa medzi tipérskou elitou spomedzi nás ukázal Pepo, ktorý predviedol veľmi kvalitný výkon. Možno nový analytický talent. Možno šťastie. Vyberte si sami. Hanbu Majstrovskému stolu spravil opäť Česki, ktorý skončil na predposlednom mieste.

Jednu z cien si odniesol aj Robo, skutočná skala nášho fanklubu a člen úplne prvého spoločného výjazdu do Green Bay v roku 2019. A Robo tentokrát zvládol organizáciu večera profesionálne až do úplného konca. Vybavil si totiž aj odvoz od pani manželky, ktorá po neho prišla. Takže Robo mohol bez akýchkoľvek výčitiek pokračovať v plnohodnotnom zápasovom režime. Cheesehead dole aj pred tebou!

VEĽKÉ ĎAKUJEM

Takéto stretnutie však nikdy nevznikne samo. Za jedným spoločným dňom sa skrýva množstvo príprav, pomoci a ľudí, ktorí sú ochotní priložiť ruku k dielu. Preto patrí veľké poďakovanie pánovi Romanovi Matuškovi za poskytnutie priestorov a za to, že sme sa opäť mohli cítiť ako doma. A samozrejme aj za zabezpečenie kvalitného výčapu. Radegast 10°, Radegast 12° aj Kofola fungovali celý deň presne tak spoľahlivo, ako by mal fungovať special team Packers. Jedlo bolo famózne, chutné a len sa po ňom zaprášilo. Skutočne mu nebolo čo vytknúť.

Samostatné obrovské poďakovanie patrí Norimu, dcére Barborke a takisto aj pani manželke za Cheese Curds a prezlečenie priestorov sereďského podniku do našich farieb! Priviezť si Wisconsin do Serede je jedna vec. Priviezť si Wisconsin do Serede tak, aby ešte aj dobre chutil a vyzeral, je vec druhá. Ďakujeme!

Veľké ďakujem patrí aj Matúšovi, ktorý si aj tento rok zobral na starosti prípravu kvízov. Boli výborne spracované, zábavné, náročné presne tak akurát a dali nášmu spoločnému dňu ďalší rozmer.

Keksovi ďakujeme za dronové zábery. Zvuk mu tentokrát odpustíme.

Ďakujeme aj Koláčikom od Jolky za fantastickú tortu.

A všetkým ostatným, ktorí akokoľvek pomohli s prípravou, organizáciou, jedlom, výzdobou, programom alebo jednoducho napísali a povedali: „S čím treba pomôcť?“ Aj vďaka vám to celé fungovalo.

A NAJVÄČŠIE ĎAKUJEM PATRÍ VÁM!

Nakoniec však patrí to najväčšie poďakovanie vám všetkým, milé Syrové hlavy. Každému, kto prišiel. Každému, kto si obliekol dres. Každému, kto cestoval pár kilometrov aj pár stoviek kilometrov. Každému, kto si dal klobásku, Cheese Curds, pivo či Kofolu. Každému, kto hádzal loptou. Každému, kto kričal. Každému, kto tipoval. Každému, kto odpovedal v kvíze. Aj tomu, kto skončil posledný. Áno, Kekso, stále myslím na teba. Ale hlavne každému, kto svojou prítomnosťou pomohol vytvoriť atmosféru, kvôli ktorej má celé toto naše snaženie zmysel.

Pretože počas roka riešime Packers prakticky každý deň. Píšeme články. Diskutujeme. Rozoberáme zápasy. Hádame sa o hráčoch. Máme ružové okuliare. Pozeráme draft. Sledujeme free agency. Analyzujeme každú play, penaltu, či playcall. Ale raz za čas si treba pripomenúť, že to najlepšie na celom tomto fanúšikovstve nie sú štatistiky, výsledky ani tabuľka. Sú to ľudia. Za tie roky sa nám podarilo vytvoriť niečo, na čo môžeme byť právom hrdí. Nie iba fanklub. Nie iba internetovú komunitu. Vznikla tu naša vlastná Green & Gold rodina.

Slováci, Česi, jeden extrémne podozrivý Fín a všetci ostatní, ktorých spojil tím z mesta s niečo vyše stotisíc obyvateľmi na druhom konci sveta. A možno práve to je na tom celé najkrajšie. Green Bay Packers sú tím postavený na komunite. A tisíce kilometrov od Lambeau Fieldu sme si postupne vytvorili tú našu.

Bol to jeden fantastický deň. Deň, počas ktorého sme sa opäť o niečo viac spoznali. Zasmiali. Najedli. Napili. Zasúťažili si. Zahádzali si loptu. Fandili. A vytvorili ďalšiu kopu spomienok, z ktorých budeme počas sezóny ešte dlho žiť. Osobne som si tento deň neskutočne užil a pevne verím, že s rovnakým pocitom ste večer odchádzali domov aj vy všetci. Ak áno, potom malo celé toto stretnutie presne taký zmysel, aký sme si predstavovali.

Ďakujeme vám za ďalší rok. Ďakujeme vám za atmosféru. Ďakujeme vám za pomoc. Ďakujeme za všetky tie momenty, pri ktorých človeku dôjde, aká skvelá partia sa tu za tie roky vytvorila. A už teraz pevne veríme, že o rok sa opäť stretneme. Možno bude ešte viac Cheese Curds. Možno ešte náročnejší kvíz. Možno Kekso nebude posledný. Možno si dron konečne nahrá aj zvuk. A možno Packers opäť vyhrajú. Dobre, nebudeme chcieť všetko naraz. Jedno je však isté. Syrové hlavy sa vrátia.

ĎAKUJEME VÁM VŠETKÝM!

GO PACK GO! 🧀💚💛

The post STRETNUTIE SYROVÝCH HLÁV 2026 appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Dobrá správa

Stratený syn sa vracia domov. Kevin Zeitler, 14-ročný veterán NFL a Pro Bowl pravý guard, sa vracia do štátu Wisconsin, kde podpísal zmluvu s Green Bay Packers. Zeitler sa týmto podpisom vracia z neoficiálneho dôchodku a stáva sa už tretím skúseným guardom a druhým bývalým Pro Bowlerom, ktorého Packers získali od prehry vo Weeku 3 minulý štvrtok večer. Pridáva sa tak k Lakenovi Tomlinsonovi, ktorý podpísal zmluvu a dostal sa na 53-man roster, a Mekhimu Bectonovi, ktorý sa pripojil k practice squadu. Tento krok Packers bol do istej miery naznačený už skôr, keď Becton takmer okamžite po svojom podpise na začiatku týždňa zmenil číslo dresu zo 70 na 74.

Zeitlerov kontrakt má napokon prekvapivo nízku hodnotu, najmä vzhľadom na predchádzajúce špekulácie, podľa ktorých sa mala jeho zmluva pohybovať v rozmedzí 6 až 8 miliónov dolárov. Podľa Iana Rapoporta ide iba o jednoročný kontrakt v hodnote 4.05 milióna dolárov. Vďaka výkonnostným bonusom a ďalším incentives sa však jeho maximálna hodnota môže vyšplhať na 5 miliónov dolárov.

Zeitler povedal, že v pondelok mu „z ničoho nič“ zazvonil telefón a následne odletel do Green Bay na návštevu tímu. Počas čakania na príležitosť trénoval v Nashville. V offseason sa pripravoval aj v Baltimore, Los Angeles a vo Wisconsine, kde trávi letá v Eagle River. „Keď ste na všetko sám, je len na vás, aby ste zostali pripravený, pretože nikdy neviete, kedy ten telefonát príde,“ povedal Zeitler. „Precestoval som prakticky celú krajinu, aby som mal čo najlepší tréning, regeneráciu a udržal svoje telo pripravené. Myslím si, že všetky tie rôzne spôsoby, akými som sa pripravoval, mi veľmi pomohli. Úprimne, cítim sa výborne.“

Zeitler pochádza z Waukeshe vo Wisconsine a počas univerzitnej kariéry hrával za Wisconsin Badgers v období, ktoré patrilo medzi ich najúspešnejšie sezóny posledných rokov. Od roku 2009 do 2011 bol starting pravým guardom tímu. Badgers v každej z týchto troch sezón zaznamenali dvojciferný počet víťazstiev a dvakrát sa predstavili v Rose Bowl. Zeitler navyše vo svojej poslednej univerzitnej sezóne v roku 2011 získal first-team All-American ocenenie.

„Je to celkom výnimočný pocit,“ povedal Zeitler novinárom po tréningu pred šatňou na Lambeau Fielde. „Vyrastal som ako veľký fanúšik Packers a užíval som si éru Bretta Favra a všetko, čo k tomu patrilo. Teraz sa sem môcť vrátiť, poznať históriu tohto klubu a byť opäť vo Wisconsine, je naozaj skvelé. Moja rodina sa z toho veľmi teší. Nechcel by som byť nikde inde.“

Následne sa stal výberom v prvom kole draftu NFL v roku 2012, keď si ho Cincinnati Bengals vybrali z celkového 27. miesta. Počas 14 sezón v NFL pôsobil Zeitler v šiestich rôznych tímoch, no na každej zastávke si udržal povesť kvalitného a spoľahlivého hráča. V roku 2017 podpísal s Clevelandom Browns päťročný kontrakt v hodnote 60 miliónov dolárov, vďaka čomu sa v tom čase stal najlepšie plateným guardom v NFL. O dva roky neskôr ho Browns vymenili do New Yorku Giants, kde strávil nasledujúce dve sezóny. Naposledy v sezóne 2025 nastúpil v základnej zostave do 16 zápasov za Tennessee Titans, kde mal jednoročný kontrakt v hodnote 9 miliónov dolárov.

Zeitler sa do Pro Bowlu dostal jediný raz, a to vo veku 33 rokov, keď si toto ocenenie vyslúžil za sezónu 2023 ako hráč Baltimoru Ravens. Následne podpísal na sezónu 2024 jednoročný kontrakt s Detroitom Lions v hodnote 6 miliónov dolárov, pričom nastúpil v základnej zostave do 16 zápasov. O rok neskôr zamieril do Tennessee.

Monk počas prvých troch týždňov regular season povolil až 11 tlakov. Pre porovnanie, Zeitler počas celej sezóny 2025 v drese Titans povolil iba 16 tlakov (a 4 sacky), pričom odohral viac ako 900 snapov. Monk bol teda na tempe, pri ktorom by Zeitlerov celosezónny počet prekonal už v priebehu niekoľkých ďalších zápasov. A Green Bay si takýto tlak cez ofenzívnu lajnu pred svojím quarterbackom jednoducho nemôže dovoliť.

Zeitlerove percentilové hodnotenia medzi guardmi z minulej sezóny ukazujú, akého kvalitného hráča Packers získali. Jeho pressure rate 3.8 % v sezóne 2025 bol 14. najlepší medzi guardmi v NFL a predstavuje zlepšenie oproti 5.6 %, ktoré zatiaľ v tejto sezóne zaznamenal Monk. Zeitler navyše minulý rok povolil menej hurries na jeden pass-blocking snap než ktorýkoľvek iný guard v lige. Ochrana Jordana Lova bola pre Packers na začiatku sezóny obrovským problémom a Zeitler by mal výrazne pomôcť obmedziť tlak zo stredu, ktorý súperi v prvých zápasoch dokázali vytvárať až príliš jednoducho.

Love by zároveň mohol pomôcť tomu, aby Zeitlerove čísla vyzerali ešte lepšie. Skúsený guard strávil minulú sezónu v Tennessee Titans, kde blokoval pre Cama Warda. Ten bol do istej miery sám zodpovedný za 20.6 % tlakov, ktorým čelil. Medzi quarterbackmi išlo o desiaty najvyšší podiel v lige. Love bol naopak zodpovedný iba za 16.3 % vlastných tlakov, čo bola 23. najvyššia hodnota v NFL. Počas prvých troch týždňov tejto sezóny bol navyše aspoň čiastočne zodpovedný iba za 5.7 % tlakov, čo predstavuje štvrtú najnižšiu hodnotu v lige. Je teda menšia pravdepodobnosť, že by Love pokazil kvalitné blocking opakovania Zeitlera tým, že bude držať loptu príliš dlho a premení ich tak na tlak alebo sack.

Zeitler by mal pomôcť aj v behovej hre. Jeho PFF známky zo sezóny 2025 ukazujú, že dokáže efektívne blokovať v zone aj gap schemách. Pre behovú hru Packers, ktorá bola doteraz prakticky nefunkčná, by mohol predstavovať výraznú zmenu. Ďalšou oblasťou, v ktorej mala ofenzívna lajna Green Bay problémy, boli penalty. Zeitler mal počas celej minulej sezóny iba jeden false start a dva holdingy.

Zeitler má výnimočnú bilanciu, pokiaľ ide o spoľahlivosť a dostupnosť. Počas 14 sezón odohral 214 zápasov a v 213 z nich nastúpil v základnej zostave. Od roku 2014 navyše v žiadnej sezóne nevynechal viac ako dva zápasy. Tomlinson počas 11 sezón odohral 173 zápasov, z toho 162 ako starter. Až minulý rok prvýkrát po ôsmich sezónach vynechal zápas, keď za Houston nastúpil do 10 stretnutí.

Spomedzi troch podpisov, ktoré Packers uskutočnili tento týždeň, je však práve tento jednoznačne najvýraznejší a najdôležitejší. Keď sa Zeitler dostatočne zorientuje v útoku Packers, mal by predstavovať okamžité zlepšenie oproti Jacobovi Monkovi na poste pravého guarda. Keďže Zeitler nebol počas training campu súčasťou žiadneho tímu, bude potrebovať trochu času, aby sa dostal do plnej zápasovej kondície. Keď však bude pripravený nastúpiť, môže byť pre Packers obrovskou posilou a vzhľadom na problémy tímu možno dokonca posilou, ktorá pomôže zachrániť celú sezónu. Zeitler by mal predstavovať stabilný a spoľahlivý bod ofenzívnej lajny vedľa Seana Rhyana, ktorý je na poste centra ešte relatívne nový, a pravého tackla Anthonyho Beltona.

Zaujímavou otázkou je, čo tento podpis znamená pre Mekhiho Bectona. Packers ho nedávno podpísali do practice squadu, pravdepodobne s predstavou, že sa neskôr dostane na active roster a bude hrať. Cez Zeitlera však na pravom guardovi do základnej zostavy určite nepôjde. Mohol by teda Becton zabojovať s Anthonym Beltonom o miesto starting pravého tackla? Becton na tejto pozícii od roku 2018, keď pôsobil na Louisville, hrával len veľmi zriedkavo. Medzi college a NFL navyše odohral iba jediný snap na ľavom guardovi, kde by teoreticky mohol súperiť s Aaronom Banksom a Lakenom Tomlinsonom.

Zeitler počas offseason podstúpil operáciu zraneného quadricepsu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo musel s návštevami tímov počkať až doteraz. V stredu zároveň povedal, že nad ukončením kariéry nikdy neuvažoval. Head coach Matt LaFleur síce nepovedal, či bude Zeitler pripravený nastúpiť už v nedeľu proti Atlante, no naznačil, že keď bude zdravotne a kondične pripravený, mal by sa stať starting pravým guardom. „Hneď ako sa bude cítiť dobre a bude pripravený nastúpiť, pôjde tam,“ povedal LaFleur.

Počas časti stredajšieho tréningu otvorenej médiám Zeitler pracoval po boku piatich starting ofenzívnych linemenov, pričom na ľavom guardovi bol Laken Tomlinson. Zeitler vedľa nich simuloval snapy na pozícii pravého guarda. „Najlepšie na tom, že som počas rokov hral za toľko rôznych tímov, je, že som sa stretol prakticky s každým typom útoku,“ povedal Zeitler. „Teraz je to najmä o tom naučiť sa terminológiu, pretože všetky koncepty som už v nejakej podobe robil. Musím si len zvyknúť na to, ako spolu chalani komunikujú, ako si držia rozostupy a ako celý systém funguje. Na prvý deň to podľa mňa prebehlo naozaj veľmi hladko.“

Zlá správa

Veľkou správou z tábora Green Bay Packers v stredu bolo, že tím zaradil receivera Jaydena Reeda na injured reserve list, aby uvoľnil miesto pre príchod guarda Kevina Zeitlera. Tým sa zároveň počet ofenzívnych linemanov Packers na tréningu zvýšil na 15, čo je najviac v celej NFL.

Podľa head coacha Matta LaFleura mu Reed v utorok oznámil, že podstúpi operáciu krku. LaFleur uviedol, že by to malo znamenať koniec Reedovej sezóny 2026, no zranenie sa nepovažuje za také, ktoré by malo ukončiť jeho kariéru. V každom prípade držíme Reedovi a jeho rodine palce počas zotavovania z tohto nepríjemného zranenia. Problémy s krkom sú vždy citlivou záležitosťou.

Ak Jayden Reed vynechá zvyšok sezóny 2026, čo sa v tejto chvíli javí ako pravdepodobné, jeho pôvodný salary cap hit pre rok 2027 sa zníži o 1,830,882 dolárov v dôsledku LTBE bonusov za jednotlivé odohrané zápasy. Ak však v budúcej sezóne odohrá viac ako dva zápasy, jeho cap hit sa bude za každý ďalší týždeň zvyšovať o 122,059 dolárov. Packers preto budú musieť túto rezervu v salary cape ponechať k dispozícii, pretože väčší počet Reedových odohraných zápasov by mohol spôsobiť, že by tím počas sezóny prekročil salary cap. To všetko, samozrejme, vychádza z predpokladu, že Reed ešte bude hrať futbal. V tejto chvíli však ani jeho návrat na ihrisko nemožno považovať za istotu.

Okrem správ o Reedovi sa stredajšieho tréningu vôbec nezúčastnili štyria hráči: ľavý guard Aaron Banks (koleno/palec na nohe), pravý guard Jacob Monk (kvadriceps), defenzívny lineman Karl Brooks (choroba) a defenzívny lineman Anthony Campbell (členok).

Banks a Campbell nenastúpili ani minulý týždeň, takže ich absencia nie je prekvapením. Monk odstúpil zo zápasu v závere zápasu proti Atlante Falcons, ale tím následne neposkytol žiadnu informáciu o jeho zdravotnom stave. Je teda zrejmé, že stále nie je úplne v poriadku, hoci od zápasu už uplynul takmer týždeň. Brooksova choroba pred začiatkom tréningu hlásená nebola.

V obmedzenom režime sa v stredu pripravovali defenzívny lineman Warren Brinson (lýtko/slabiny), linebacker Edgerrin Cooper (rameno/concussion) a edge Lukas Van Ness (rameno).

Pre Brinsona išlo o prvý tréning od momentu, keď sa zranil počas predzápasovej rozcvičky pred druhým týždňom preseason. Reportéri prítomní na individuálnych cvičeniach a rozcvičke, teda počas časti tréningu otvorenej médiám, však uviedli, že Brinson „zrejme spadol na zem a dostával zdravotnícke ošetrenie“. Za zmienku stojí aj to, že Brinson doteraz nikdy nemal na injury reporte uvedený problém so slabinami. Je teda možné, že v stredu utrpel ďalšie, nové zranenie.

Dobrou správou je, že Cooper, ktorý odstúpil zo zápasu proti Falcons, už dokázal absolvovať aspoň časť tréningu v obmedzenom režime. Vo všeobecnosti platí, že hráč, ktorý utrpí otras mozgu počas zápasu Thursday Night Football, môže byť do nasledujúcej nedele pripravený nastúpiť, no pri otrasoch mozgu sa situácia môže vyvíjať veľmi nepredvídateľne. Ak Cooper nebude môcť hrať, jeho miesto v základnej zostave pravdepodobne zaujme Isaiah McDuffie. Ten je zároveň backup Mike linebackerom za Zairom Franklinom a backup Will linebackerom práve za Cooperom.

Za zmienku stojí aj aktuálne zloženie „starting“ ofenzívnej lajny. Keďže Banks aj Monk chýbajú a Zeitler sa stále zoznamuje so systémom tímu, Packers trénovali v zostave Jordan Morgan, Laken Tomlinson, Sean Rhyan, Donovan Jennings a Anthony Belton, zľava doprava.

GO PACK GO!

The post Jedna dobrá, jedna zlá správa appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.

Keďže ofenzívna lajna sa stáva existenčnou hrozbou pre ich sezónu, generálny manažér Brian Gutekunst nečaká na to, že sa situácia zlepší zvnútra. Packers podpisujú veterána na pozíciu ľavého guarda Lakena Tomlinsona z practice squad Dallas Cowboys a do practice squadu sa podpísal Mekhi Becton a minulý týždeň takisto aj Cordell Volson.

Laken Tomlinson

Tomlinson má 34 rokov a počas svojich 11 sezón v NFL odštartoval 162 zápasov. Tomlinson, first-round pick z roku 2015, naposledy hral za Houston Texans v roku 2025, kde odštartoval sedem zápasov. Minulú sezónu hral so zraneným členkom, než po neskoršom preskupení ofenzívnej lajny Texans prišiel o miesto startera. V roku 2021 bol počas pôsobenia v San Franciscu 49ers vybraný do Pro Bowlu.

Čo je mimoriadne zaujímavé, je jeho fit s Packers. Zo svojich 10,938 kariérnych snapov v NFL odohral 10,867 na pozícii ľavého guarda. Na tejto pozícii sa to u Packers neustále mení. Keď Aaron Banks riešil zranenie kolena, Donovan Jennings štartoval v 1. weeku, keď bol Banks inactive proti Minnesote. Banks nastúpil v 2. weeku proti Jets, ale cez polčas odstúpil pre zranenie prsta na nohe a Jennings bol next man up. Vo štvrtok proti Falcons bol Banks opäť inactive a rookie Jager Burton si pripísal svoj prvý kariérny štart.

Keďže Jennings aj Burton vo svojich príležitostiach hrali zle, Brian Gutekunst hľadal dlhodobejšie riešenie problémov Aarona Banksa so zraneniami? Alebo si myslí, že Tomlinson dokáže vyriešiť problémy tímu na pravom guardovi? Ak takto uvažovali, možno by dávalo väčší zmysel podpísať bývalú hviezdu Wisconsinu a rodáka z Wisconsinu Kevina Zeitlera, ktorý hrá počas celej kariéry na pravom guardovi. Tomlinson namiesto toho odohral počas celej kariéry iba 65 snapov na pravom guardovi – všetky ešte v roku 2016.

Nech je to akokoľvek, očakáva sa, že Tomlinson sa rýchlo zaradí medzi päť najlepších linemen tímu a pomôže zlepšiť pass protection, ktorá Jordanovi Loveovi veľmi bolestivo chýbala. Pro Football Focus pripísal Tomlinsonovi v roku 2025 s Texans tri dovolené sacky a 11 tlakov počas celkovo 284 snapov. V roku 2024 odohral za Seattle takmer 1,100 snapov a PFF mu pripísalo šesť sackov, 38 tlakov a päť penált. Zo 66 guardov, ktorí v tej sezóne odohrali aspoň 500 snapov, skončil na 50. mieste v pass-blocking efektivite metrike Pro Football Focus, ktorá zohľadňuje sacky, hity a hurries na každý pass-protecting snap. Tomlinson s váhou 323 libier má za sebou históriu veľmi solídneho run blockera, hoci táto jeho sila sa v priebehu rokov postupne znižovala. Napriek tomu je to solídny, overený a skúsený blokár, ktorý môže tímu pomôcť fyzicky aj mentálne. Jeho veľkou výhodou bola aj schopnosť byť na ihrisku. Až do minulej sezóny štartoval v každom zápase takmer celé desaťročie.

Hoci Pro Football Focus známky nie sú dokonalou metrikou na hodnotenie výkonu hráča, ukazujú dôvod, prečo sa jeho úloha postupne zmenšovala. V žiadnej z posledných štyroch sezón nemal celkovú znákmku vyššiu než 62.5 a v roku 2025 bol medzi guardmi, ktorí odohrali aspoň 200 snapov, na 63. mieste z 90. Rozhodne teda nešlo o nejakú dominantnú silu a veľa napovedá aj to, že Houston, ktorý rozhodne nemá prebytok talentu v ofenzívnej lajne, bol ochotný sa od Tomlinsona posunúť ďalej v čase, keď ho bolo možné získať prakticky za practice squad salary. Napriek tomu majú Packers momentálne v ofenzívnej lajne ešte menej možností, o ktoré sa môžu oprieť. Vyberte si akúkoľvek metriku a ich lajna bude na úplnom dne alebo veľmi blízko neho. Možno dokonca ešte pod dnom. Nebolo by prehnané najať tím archeológov, aby sa prekopávali do hĺbok, kam ofenzívna lajna Packers klesla. Jednoducho povedané, je to zlé.

Počas svojich piatich sezón vo 49ers hral Tomlinson pod coachom Kyleom Shanahanom. Táto skúsenosť by mu mala pomôcť rýchlo sa prispôsobiť podobnej scheme coacha Packers Matta LaFleura počas tohto prechodu počas sezóny. Nie je jasné, do akej miery ešte Tomlinson v tejto fáze kariéry dokáže pomôcť, ale jeho podpis priamo rieši najvýraznejšiu slabinu Packers na rosteri — pozíciu ľavého guarda.

Keďže Packers podpisujú Tomlinsona z practice squadu Cowboys, podľa pravidiel CBA sa musia zaviazať, že bude členom 53-man rosteru minimálne tri týždne. To však nebude problém; keďže Zach Bako-Bewele takmer určite smeruje na injured reserve, pre Tomlinsona budú mať voľné miesto. Otázkou je len to, či vydrží na súpiske aj dlhšie než tieto tri týždne, a je ťažké predstaviť si, že by nebol minimálne taký dobrý ako možnosti, ktoré Packers majú teraz. To síce veľa nehovorí, ale pointa je jasná.

Tomlinson od roku 2016 neodohral ani jeden snap na inej pozícii než left guard. Vtedy si pripísal 65 snapov na right guard počas dvoch zápasov (62 snapov v jednom a tri v druhom). Packers sú ochotní na offensive line nasadiť kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek, takže vôbec nie je isté, že Tomlinson skončí práve tam, ale je to dosť pravdepodobné. Nič nenaznačuje, že Aaron Banks bude v dohľadnej dobe pripravený hrať, Jager Burton sa už trochu presúval medzi pozíciami a Donovan Jennings očividne nie je riešením na ľavej strane. Takže dáva zmysel začať s Tomlinsonom tam a uvidieť, čo sa stane.

Situácia Packers teraz vyzerá dosť pochmúrne a Tomlinson možno nebude riešením na nič z toho, čo ich trápi. Ale aspoň je to niečo a Packers momentálne nie sú v pozícii, aby mohli odmietnuť akúkoľvek pomoc. Ak Tomlinson dokáže aspoň poskytnúť zdravé telo a relatívnu kompetentnosť, dostane to Packers do oveľa lepšej situácie, než v akej boli doteraz. Je namieste pýtať sa, či to nie je príliš málo a príliš neskoro, ale keď koncom septembra hľadáte pomoc pre ofenzívnu lajnu, veľa si vyberať nemôžete.

Mekhi Becton

Becton je obrovský chlap, meria približne 201 cm a váži viac než 163 kg. New York Jets si ho vybrali ako 11. hráča celkovo v NFL drafte 2020. Becton mal počas pôsobenia v Jets obdobie plné zranení a mal byť ich ľavým tackleom. Hneď v prvom zápase svojej druhej sezóny utrpel poškodenie chrupavky v kolene, čo ho vyradilo na zvyšok ročníka. Pred sezónou 2022 Jets presunuli Bectona na pravého tackla, zatiaľ čo George Fant prevzal ľavého, ale tento experiment dlho nevydržal. Becton počas training campu utrpel avulznú zlomeninu pravej jabĺčkovej kosti a skončil na season-ending injured reserve.

Na jar 2024 podpísal Becton jednoročný kontrakt s Philadelphiou Eagles. Pôvodne ho podpísali ako swing tackla, no zranenie guarda Tylera Steena mu otvorilo dvere na pravom guardovi a Becton túto príležitosť využil. K tomuto presunu by možno ani nedošlo, keby coachom ofenzívnej lajny Eagles nebol Jeff Stoutland, ktorý mal tendenciu nasadzovať na guardovi väčších hráčov, než je bežné. Hoci bol Becton spočiatku skeptický, keďže dovtedy nikdy na guardovi nehral, presun prijal a darilo sa mu. Jeho veľkosť, ktorá je na guardovi nezvyčajná, sa ukázala ako výhoda. Center Cam Jurgens, ktorý čelil náročnej úlohe nahradiť Jasona Kelceho, bol rád, že má Bectona vedľa seba na guardovi. „Mekhi má dlhé ruky, šialene dlhé ruky, a dokáže ich veľmi dobre využívať,“ povedal Jurgens. „Je to obrovská pomoc, najmä v behoveh hre, keď dokáže tie dlhé ruky dostať na protihráčov a držať si ich od tela.“

Ak započítame aj playoffs, Becton odohral za Eagles 1,158 snapov na guardovi počas 19 zápasov a každý jeden z nich začal ako starter. Zahŕňalo to dve víťazstvá nad Packers a, čo je ešte dôležitejšie, aj zisk Super Bowlu. Jeho mohutnosť prinášala výsledky najmä v behovej hre. Podľa PFF mal v roku 2024 run-blocking známku 70.3 — vyššiu než ktorýkoľvek guard, ktorého Packers v tej sezóne nasadili, a dokonca vyššiu aj než Aaron Banks, ktorý vtedy pôsobil v San Franciscu 49ers. Medzi guardmi skončil na 24. mieste v run block win rate. Zároveň počas celej sezóny dovolil iba 24 tlakov.

Sezónu 2025 strávil v Los Angeles Chargers, no v marci ho prepustili napriek tomu, že predtým podpísal dvojročný kontrakt na 20 miliónov dolárov. V roku 2025 odohral Becton za Chargers 793 snapov na pravom guardovi. Podľa PFF dovolil 39 tlakov a dopustil sa šiestich penált. Za jeho sezónou 2025 je však ešte viac. Matt Schneidman z The Athletic uvádza, že Becton v Los Angeles hral s nediagnostikovaným natrhnutým labrumom, ktoré si tento marec vyžiadalo operáciu. To môže vysvetľovať jednak to, prečo minulý rok hral tak zle, a zároveň prečo o neho počas prvých vĺn free agency nikto neprejavil záujem. Treba však poznamenať, že Becton sa nikdy neobjavil na injury reporte s označením súvisiacim s ramenom; počas sezóny sa tam objavili iba problémy s kolenom a concussion. Nehovorím tým, že Becton nebol zranený, ale skôr to, že k myšlienke, že zranenie bolo hlavným dôvodom jeho slabého výkonu, treba pristupovať s určitou rezervou. Ian Rapoport z NFL Network uviedol, že Becton dostal medical clearance na futbal až minulý týždeň. Inak by už bol dávnejšie na nejakej súpiske.

Podľa správ má Becton teraz približne 156.5 kg, čo by bola najnižšia oficiálne uvádzaná hmotnosť v jeho kariére, no stále by bol ťažší než ktorýkoľvek iný hráč v ofenzívnej lajne Packers. Packers sa počas posledných pár sezón vedome snažili byť vpredu väčší a mohutnejší, a ak je to stále ich cieľ, oveľa lepšie než Bectona v tomto smere nenájdete — ani pri jeho nižšej hmotnosti. Počas svojej päťročnej kariéry v NFL odohral Becton 1,621 snapov na ľavom tacklovi, 1,951 snapov na pravom guardovi a 101 snapov na pravom tackleovi — hoci jeho najlepšia sezóna prišla v roku 2024, keď bol starting pravý guard Eagles.

Cordell Volson

Volsona si Cincinnati Bengals vybrali vo štvrtom kole draftu v roku 2022 z North Dakota State. Počas svojho rookie kontraktu odohral 50 zápasov, z toho 48 ako starter, na pozícii guarda (3,376 snapov exkluzívne ako pravý guard). Bol súčasťou ofenzívnej lajny, ktorá pravidelne čelila kritike za neschopnosť chrániť quarterbacka Joea Burrowa. Bývalý No. 1 overall pick bol v sezónach 2022 a 2024 sacknutý viac než 40-krát, teda v rovnakých rokoch, keď Volson dovolil po 43 tlakov na quarterbacka. Volsonovi bolo pripísaných minimálne päť dovolených sackov v každej z jeho troch sezón s Bengals.

Počas regular season 2025 však neodohral ani jeden zápas, pretože absolvoval season-ending operáciu pravého ramena. Po skončení rookie kontratu podpísal túto offseason s Tennessee Titans ročný kontrakt na 3.2 milióna dolárov, z čoho 2 milióny boli garantované. Cez finálne cuty sa však do rosteru Titans nedostal, takže bol terat free agent. Pred training campom sa očakávalo, že Volson bude starting pravý guard Titans, ale rookie fifth-round pick Fernando Carmona Jr. nakoniec túto pozíciu vyhral. Podľa Pro Football Focus mal Volson v sezóne 2024 v true pass protection setoch otrasnú známku 29.1. Bola to posledná sezóna, v ktorej nastúpil do regular-season zápasu.

Jeho najlepšie repy prichádzali takmer vždy v behovej hre, pretože vo svojej veľkej postave má dosť sily. Hneď ako si Cincinnati v treťom kole NFL Draftu 2025 vybralo Dylana Fairchilda, Volsona nahradili. Bolo trochu prekvapujúce, že si túto offseason vo free agency tak rýchlo našiel nový tím.

Zhrnutie

Ešte predtým, než sa zranili Zach Bako-Bewele a Aaron Banks, malo Green Bay v O-line problém s nedostatkom skúseností a ako všetci videli vo štvrtok večer, bez týchto dvoch veteránov sa situácia dostala do krízového bodu. Brian Gutekunst sa teraz snaží napraviť problém, ktorý sám vytvoril, podpisom Lakena Tomlinsona na active roster a Bectona s Cordellom Volsonom na practice squad. Je dosť možné, že Becton sa skôr či neskôr dostane na 53ku. Medzi Tomlinsonom, Bectonom a Volsonom pridali Packers za posledných 11 dní takmer 18,000 snapov NFL skúseností. Jordan Morgan, Donovan Jennings, Sean Rhyan, Jacob Monk, Anthony Belton a Jager Burton majú dohromady len niečo vyše 4,600 kariérnych snapov.

Matt LaFleur v pondelok na tlačovke povedal, že Laken Tomlinson môže hrať na LG aj RG. Mekhi Becton podľa neho môže hrať na RG alebo RT. Plán s Bectonom by mal byť taký, že keď sa dostane do tempa, nahradí Monka na pravom guardovi, kde je prirodzenejší. Anthony Belton vyzerá, že bude po zvyšok sezóny pravý tackle, hoci sa nedá úplne vylúčiť ani to, že by tam hral Becton – a ak Green Bay nakoniec postaví na pravej strane O-line Bectona a Beltona, minimálne tam budú mať poriadne veľa hmoty. Becton meria približne 201 cm a v minulosti hrával s váhou okolo 163 kg, pričom teraz má údajne približne 156.5 kg. Belton meria asi 198 cm a je uvádzaný s váhou približne 152 kg. Či má ktorýkoľvek z nich dostatočnú agilitu na to, aby zvládal hru v priestore na pravom tackleovi, je otázne. Mohol by spolu s Beltonom vytvoriť veľmi užitočnú dvojicu v behovej hre.

Packers počas prvých troch týždňov nedokázali rozbehnúť behovú hru a možno by väčší dôraz na gap scheme, s cieľom agresívne vyraziť zo snapu a vytláčať obrancov, mohol byť cestou vpred, či už pred predpokladaným návratom Josha Jacobsa, alebo aj po ňom. Ak Green Bay naozaj prejde k silovému behovému útoku, mohlo by to vyhovovať Kalebovi Johnsonovi, ktorý je viac downhill runner než MarShawn Lloyd, aj keď Johnson pochádza z outside zone prostredia zo svojej college kariéry.

Pravdepodobne najväčším problémom O-line Green Bay počas zápasov bolo to, že hráči jednoducho neblokovali tých, ktorých blokovať mali, a free runners smerujúci na quarterbacka alebo running backa sa objavovali až príliš často. Sú to presne tie typy podpisov, za ktoré by Gutekunst dostával pochvalu, keby ich urobil už na jar, pretože by O-line zabezpečil poistenie, možnosti a skúsenosti. Bohužiaľ, od týchto hráčov sa teraz očakáva, že zachránia situáciu, nie že budú iba do hĺbky. Pomerne skoro zistíme, či už je pre Packers neskoro situáciu zachrániť, alebo či sa im ju podarí aspoň natoľko zalátať, aby útok mohol fungovať produktívne. Minimálne sa o to snažia.

GO PACK GO!

The post Prichádza pomoc? appeared first on Slovak & Czech Fanclub of Green Bay Packers.