#6 Bartove cesty za veľkou mlákou!

Je tu GAMEDAY!

Hneď na úvod sa musím ešte vrátiť k minulému cestopisu. V závere som spomínal, že po návšteve reštaurácie Legend Larry´s sme išli do Titletownu. Avšak pred tým sme mali ešte krátku zastávku na lot 1 pred Lambeau Fieldom. Tam je aj parkovisko pre hráčov, trénerov, či funkcionárov Green Bay Packers. No už bolo pom erne pozde, tak sme nejako nedúfali, že by sme niekoho ešte stretli. Šťastie sa na nás usmialo a zrazu vychádzal veľký čierny truck. Syn jedného Stevovho kamaráta prešiel zábrany a zastavil ho. Stiahlo sa okno a dnu bol náš tohtoročný first round pick Rashan Gary. Využil som situáciu, dobehol som k autu aj ja so Stevom a poprosili ho o zopár podpisov. Rashan nám veľmi ochotne všetko podpísal a dokonca aj prehodil pár slov. Môžem povedať, že pôsobil veľmi priateľsky. Ale jednu informáciu sem napísať nemôžem, nakoľko keby to čítal niekto z vedenia NFL, tak by to nemuselo dopadnúť dobre. Interné informácie treba udržať medzi sebou. Sme už verejne známy fanklub, takže si treba dávať pozor na to čo píšeme, hh. Sorry ľudia. Ak bude niekedy zraz, tak tam vám to poviem. PS: Robo, Dave – opovážte sa niečo napísať do komentárov, ste viazaní mlčanlivosťou!!! 😀 Po Garym išlo ešte jedno auto a to bol náš ofenzívny lajnmen Lucas Patrick. Ten nám taktiež zastavil a podarilo sa nám získať nejaké podpisy. To je všetko k predchádzajúcemu dielu a poďme na nový!

V sobotu sme mali na programe Oslavu života Barta Starra na Rawhide ranch. Prišli sme do Rawhide, prezreli si múzeum Barta a jeho manželky Cherry, odfotili sa pri jeho dvoch Corvettách za Super Bowly I & II. Popri tom nás odchytil Lance Allen z TMJ4, čo sú jedni z najväčších správ vo Wisconsine. Boli sme tam so Stevom a Lance s ním chcel spraviť rozhovor. No Steve mu povedal, že my sme sem prišli až zo Slovenska, že píšem články o Packers a tak Lance došiel za mnou, že či môžeme spraviť krátky rozhovor. Srandovné na tom je to, že tesne pred tým ako sa ma opýtal, či môžeme spolu spraviť rozhovor, tak som chalanom hovoril, že nenávidím takéto rozhovory. A v tom už bol pri mne, hh. Tak som nejaké 2 minúty tliapal somariny do kamery a následne sme sa išli ešte najesť. Potom už nasledoval hlavný program, ktorého sa zúčastnila aj manželka Barta Starra Cherry, jeho syn Bart Jr., Jerry Kramer, či Mark Murphy a mnoho ďalších bývalých spoluhráčov alebo zverencov Barta Starra. Hovorili spoločné príbehy s Bartom Starrom a musím povedať, že to bolo aspoň pre mňa fakt silné a príbehy boli perfektné. Pár krát som mal slzy na krajíčku a pre mňa ako obrovského fanúšika Barta Starra to bol zážitok na celý život. Po príbehoch som sa pokúsil predrať dopredu, kde boli VIP hostia a získať podpis a fotku s Jerrym Kramerom. Dopredu sa mi dostať aj podarilo. Avšak určite viete, že Jerry už najľahšie nechodí a trvalo mu hodnú chvíľu, kým sa z pódia presunul dole a k autobusu. Ja som sa nenápadne postavil dopredu a v tom som si uvedomil, že asi 2 metre predo mnou stojí prezident & CEO Green Bay Packers Mark Murphy. Ten sa len na mňa pozrel, zakýval hlavou a usmial sa. Asi si ma pamätal z nášho stretnutia na Lambeau Fielde a myslel som si, že ma pošle do prdele. Avšak neriešil to. Tak si hovorím, že oukej, toto mi už vyjde. Už som tam stál dobré 2 minúty, Jerry sa už blížil a v tom prišla jedna usporiadateľka a opýtala sa ma, že kde mám tu VIP kartičku. No ja som ju nemal, tak ma poslal het. Tak blízko som bol!!!! Asi som si mal tú moju cheeseheadu dať dole a bol by som menej nápadný, čo už. Na konci hlavného programu nadácia Barta Starra darovala Rawhidu $50,000. Rawhide ranch je miesto, ktoré bolo vybudované pre chlapcov z Wisconsinu, ktorí pochádzajú z nie príliš dobrý rodín, majú za sebou nie príliš lichotivé detstvo a práve toto miesto im pomáha v ich náprave, napredovaní, dospievaní a v druhej šanci na dobrý život. Chalani sa tu učia opravovať autá, športujú a robia rôzne aktivity. Bart Starr počas svojho celého života toto miesto výrazne podporoval. Bart si nikdy nevypýtal ani len jeden dolár za akýkoľvek podpis, ktorý kedy rozdal. S radosťou vždy každému niečo podpísal a potom mu len povedal, že by bol veľmi rád, keby ľubovoľnou čiastkou prispel práve do projektu Rawhide a touto cestou tak pomohol mladým chlapcom. Vďaka tomuto prístupu sa Bartovi pre Rawhide podarilo vyzbierať cez $80,000! O Bartovi som sa hodne rozprával so Stevom, ktorý sa s ním mimochodom pár krát aj osobne stretol. Steve mi potvrdil to, čo som si o Bartovi myslel. Bart bol vždy plne otvorený fanúšikom, nikdy neodmietol prísť na žiadnu udalosť pre fanúšikov, teda ak mu to zdravotný stav dovoľoval. Dokonca ešte aj v posledných mesiacoch svojho života sa chcel ešte raz vrátiť na Lambeau Field. Steve mi hovoril, že strašne veľa bývalých hráčov odmieta chodiť na takéto akcie pre fanúšikov a ak tam prídu, tak rozdávajú podpisy iba za poplatok. Toto Bart vo svojom živote nikdy nespravil. Porovnával Barta s Brettom Favrem. Hovoril, že Favre bol na ihrisku zábavný, ale ohľadom jeho vzťahu k fanúšikom to u neho také ružové vôbec nie je a veľmi nerád chodí na akcie, kde by sa niečo podpisovalo, fotilo a podobne. Táto akcia ma len utvrdila v tom, že môj výber Barta Starra za môjho all-time obľúbenca bol správny. Bart nie len že bol jedným z najlepších QBs, akí kedy chodili po trávnikoch NFL, ale bol aj obrovským človekom so srdcom otvoreným pre fanúšikov a pomoc iným. A toto je to hlavné. Čiže ak stále premýšľate nad tým, koho dres si najbližšie kúpite, tak aspoň na chvíľu skúste zvážiť kúpu dresu s číslom 15. Touto kúpou nič nepokazíte a aj vy pomôžete udržiavať odkaz Barta Starra pri živote. Bart si to rozhodne zaslúži. Ja som si jeho dres kúpil a poviem vám, že za tie 2 dni čo som ho mal na sebe ma pomerne dosť ľudí poklepalo po ramene a povedalo, že super výber dresu. Toto sa vám s dresom Rodgersa v Green Bay nestane…. Dokonca v Packers Hall of Fame som sa fotil pri kabínke Barta Starra, prišiel za mnou jeden starší pán a pýtal sa ma, či viem s koho kabínkou sa to fotím. Ja mu odpovedám, že jasné. Že to je môj najobľúbenejší hráč. On ostal zaskočený a povedal, že v tejto dobe už málokto vie, kto to bol Bart Starr a je prekvapený, že stále sú tu aj mladí, ktorí vedia oceniť hráčov spred 50 rokov. Ak by si chcel niečo viacej prečítať o Bartovi, tak tu je odkaz na môj starší článok: KLIKAJ TU. Inak v mojej knihe o Packes bude jedna celá kapitola venovaná práve tomuto hráčovi.

Po oslave Barta Starra sme sa opäť presunuli do Green Bay. Brett Favre tam podpisoval rôzne veci v miestnom D2 Sports bar. Avšak len vstupenka na toto podujatie stála okolo 80 dolárov a podpis na malú vec $250. Čiže som sa rozhodol, že mu dám vyrobiť tričko nášho fanklubu a pokúsim sa mu ho nejako predať. Steve sa pozná z Markom Mayfieldom, teda s agentom Bretta Favra a spýtal sa ho, či mu bude možné toto tričko predať. Mark povedal, že dnu sa nedostaneme, avšak môžem tričko dať jemu a on ho už Brettovi predá. Tak sme prišli pred D2, zavolali Marka Mayfielda, odovzdali sme tričko a išli sme sa zabávať. Ale inak si myslím, že sme Bretta stretli tesne pred D2. Zo súkromného parkoviska vychádzal truck a v ňom podľa mňa sedel práve Brett. Bol od nás asi 3 metre. Potom mi aj Mark povedal, že Brett niekam šiel a ešte nie je v D2. V tom čase akurát pred Lambeau Fieldom prebiehal taký event k zahájeniu domácej sezóny. Tak sme sa tam išli pozrieť, niečo sme popili, trošku sa zabavili a išli späť ku Stevovi.

RB AHMAN GREEN

Bola tu nedeľa a to znamenalo len jedno – GAMEDAY!!!!!! Od Steva sme vyrážali už skoro ráno a išli tailgailtovať. My sme mali kúpené lístky na tailgate do Destilery, kde boli aj naši bývalí hráči – WR Antonio Freeman a.k.a „HE DID WHAAAAT?!“ a RB Ahman Greene a.k.a all-time leading rusher for the Green Bay Packers. Naplnili sme si pupky hamburgermi a pivami, skočil som na chvíľu za Antoniom a už sme upaľovali na Lambeau Field, nakoľko sme chceli stihnúť predzápasovú rozcvičku. Prišli sme na štadión a nasmerovali sme si to k domácemu tunelu, cez ktorý vychádzajú naši hráči na ihrisko. Tam sme vyvesili slovenskú vlajku a sledovali rozcvičku. Náš fullback Dan Vitale dobehol podpísať niekoľko vecí fanúšikovi vedľa nás, nakoľko mal jeho dres. Tak som na Danyho zakričal a ukázal mu vlajku. Povedal mi, že za sekundu je u mňa. Dopodpisoval veci a prišiel ku mne. Pýta sa, že odkiaľ sme prišli, povedal som mu diaľku, ktorú som prešiel a on ostal trošku zaskočený a hovorí, že ste si spravili menší trip. Podpísal mi vlajku, Davovi tričko, podali sme si s ním ruku, poprial som mu veľa šťastia a išiel do šatne. Dany bol veľmi priateľský, usmievavý. Sympaťák a už rozumiem tomu, prečo je medzi fanúšikmi taký obľúbený. Potom svoju rozcvičku ukončil náš kicker Mason Crosby a kričal na neho jeden fanúšik s jeho dresom. Mason tak prišiel a podpísal mu dres. Opäť to bolo asi meter odo mňa, tak som využil situáciu, strčil som mu vlajku pred tvár a opýtal sa ho, či mi ju podpíše. Mason povedal jasné, podal som mu fixku, podpísal sa a odišiel do šatne. Následne popred mňa išiel Rob Demovsky – novinár, ktorý pokrýva Packers pre ESPN. Tak som zakričal ROB, on sa otočil a vypýtal som si jeho podpis. Bol trošku prekvapený, že si niekto pýta jeho podpis, ale je to v podstate človek, ktorý je mojou inšpiráciou, takže som rád za to, že mám jeho podpis. Potom tesne pred nami sa chvíľku rozprával náš head coach Matt LaFleur s komisárom NFL Rogerom Goodellom a už sa išlo na zápas. Sadli sme si na svoje miesta a to bol zrejme jediný moment, kedy som počas zápasu sedel. Počas polčasu Packers zdali poctu zosnulému Bartovi Starrovi. Na ihrisku sa objavilo 65 bývalých hráčov Green Bay Packers. Potom z tunela za obrovského aplauzu sprevádzal Brett Favre manželku Barta – Cherry, ktorá mala krátky príhovor pre fanúšikov Green & Gold. Poďakovala sa fanúšikom, ktorí dlhé roky podporovali jej zosnulého manžela a ich nadáciu. Atmosféra na Lambeau Fielde bola neskutočná. Steve, John aj Jeff mi zhodne povedali, že takáto atmosféra na Lambeau nebola už vééééľmi dlho. Diváci nestáli len na tretích downoch, ale po celú dobu ako bola naša obrana na ihrisku. Boli skutočne 12. hráčom a Mattove prosby boli vypočuté. Páčilo sa mi, že sme nepoužívali žiadny roh na trúbenie, alebo nejaké sirény. Na obrazovkách sa objavili videá s našimi hráčmi, ktorí svojimi slovami hecovali fanúšikov. No bolo to aj naopak, napríklad keď bol náš útok na ihrisku, tak sa tam objavil Bak a s prstom pri ústach nám naznačoval, aby sme boli ticho a nechali chlapcov pracovať. V televízore ste to možno nevideli, no aj hráči na ihrisku nenormálne pracovali s davom a vkuse ľudí hecovali. Naozaj to bola perfektná atmosféra a z nášho tímu ide rodinný pocit. Môžte to vidieť aj na pozápasových videách zo šatne, kedy sa hráči dajú do huddlu a všetci naraz zakričia slovo FAMILY.

Po zápase som mal dohodnuté 2 stretnutia. Prvé bolo s Johnom O´Neillom a.k.a ST. VINCOM. Odovzdal som mu naše fanklubácke tričko s jeho prezývkou. Trošku sme sa porozprávali a potom sme už smerovali do Buffalo Wild Wings, kde sme sa mali stretnúť s Jeffom Kahlowom a.k.a FROZEN TUNDRA MANOM. Objednali sme krídelká, dali pifko a odovzdal som mu naše fanklubácke tričko a k tomu našu domácu slivovicu vypálenú v mojej dedinke Lukovištiach. Jeff sa pýtal, či to môže piť ako víno, ja som sa iba zasmial a povedal mu, že môže, ale vyskúša to len raz, hh. Dali sme spoločné fotky, pokecali, rozlúčili sa a išli sme na poslednú prechádzku popri Lambeau Fielde. Porobili sme pár posledných fotiek a už sme išli preč. No ako ideme popred átrium tak sa pozerám na domček cez cestu a tam akurát spoluzakladateľ CheeseheadTV Aaron Nagler dotočil pozápasové video. Ja hovorím Stevovi: „Steve, to je Aaron, že?“… on odpovedal, že jasné, chceš sa s ním stretnúť? Ja odpovedám, že no jasné, vieme to vybaviť?… Steve vytiahol mobil, otvoril kontakty, ťukol na meno Aaron Nagler a ja len otvorené ústa a hovorím mu: „Ty máš číslo na Aarona?“… On odpovedal: „No jasné, hovoril som ti, že poznám veľa ľudí.“… Steve následne spravil fotku Aarona ako sedí na balkóne a poslal mu ju. Po chvíľke sa Aaron na nás pozrel, a zišiel ku nám. Prišiel, zoznámili sme sa a ja som sa tak stretol s reportérom, ktorého obdivujem, pozerám a čítam jeho články 4 roky a azda som videl každý jeden jeho stream za posledné 2 roky. Opäť sme prehodili zopár slov, dali spoločné fotky a už išli ku autu. Cestou sme ešte stretli nášho defenzívneho koordinátora Mika Pettina ako opúšťa Lambeau Field. Tak som zodvihol ruku a zakričal Hey coach! On sa odzdravil a takto skončil náš trip v Green Bay.

V pondelok sme už išli do Milwaukee na baseball podporiť mojich Milwaukee Brewers, ktorí hrajú bez Christiana Yelicha, no aj tak bojujú o play-off viac než výborne. Dali sme trošku viacej píf, zabavili sa a už išli do Chicaga, odkiaľ sme leteli domov. Dúfam, že sa vám tieto moje bláboly z našich ciest páčili a aspoň trošku som vám priblížil atmosféru amerického futbalu. Obrovská vďaka ide najmä Stevovi Tatovi a.k.a THE OWNEROVI za to, že nás nechal bývať vo svojom dome, poukazoval nám Green Bay, vďaka nemu sme sa zoznámili s mnohými skvelými ľuďmi a robil neskutočnú reklamu nášmu fanklubu! GO PACK GO AND WE ARE 3&0!

 

 

One thought on “#6 Bartove cesty za veľkou mlákou!

  • september 25, 2019 at 20:20
    Permalink

    waw…tíško závidím a už sa teším na tú tvoju knihu. GOPACKGO

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *