#4 Bartove cesty za veľkou mlákou!

Bartove cesty pokračovali v Ohiu!

Na druhý deň po zápase s Chicagom Bears na Soldier Fielde sme cestovali do Ohia, kde sme mali zarezervovaný hotel neďaleko Clevelandu. Polku dňa sme strávili na cestách a druhú v outletoch, nakoľko sme mali až príliš ťažké peňaženky, tak ich bolo treba vyprázdniť, čo sa nám aj podarilo (teda hlavne mne). Po nákupoch sme už išli na hotel, nakoľko sme mali pred sebou víkend plný futbalu!

V sobotu sme cestovali do neďalekého Columbusu, kde sme išli na futbalový zápas ikonickej univerzity Ohio State. Na preslávenom štadióne – „The Horseshoe“ hostili rivala z Ohia – Cincinnati. Pred zápasom sme zašli do športového baru venovanému práve tejto univerzite – The Little Bar. Tam sme si strelili zopár piviek, pozreli novinky okolo šaša Antonia Browna a pomaly sme sa presunuli na štadión. Cestou nás zastavil jeden mladík a spýtal sa nás, či sú to slovenské vlajky, čo máme uviazané okolo krku. Tak sme povedali, že áno a on nám povedal, že jeho starý rodičia pochádzajú z Humenného. Chvíľku sme s ním pokecali a pokračovali v našej cesta na štadión. Našli sme svoje miesta a boli sme pripravení okúsiť kúzelnú atmosféru univerzitného futbalu! Zápas sa síce skončil jasným víťazstvom domácich favoritov, no atmosféra veru že stálo za to! Preslávená univerzitná kapela Ohia State nám predviedla to, prečo je taká preslávená a my sme sa len s údivom pozerali na to, čo tam na ihrisku predvádzali. Na sajdlajne boli roztlieskavačky, ktoré ako keby v sebe mali magnet na oči a častejšie sme sledovali ich než futbal. Dovolím si tvrdiť, že po jednom zápase by som s nimi dokázal odtancovať všetky tanečky, hh. Kľudne môžem na budúcom domácom zápase Ohia zaskočiť, len nech sa ozvú. Rád sa pridám, hhh. Počas polčasu nás čakalo jedno príjemné prekvapenie, o ktorom sme netušili. Počas polčasu univerzita Ohio State uvádzala svojich bývalých skvelých športových absolventov do univerzitnej siene slávy. No a kto tam bol medzi nimi? Náš bývalý inside linebacker, víťaz Super Bowlu zo sezóny 2010 a obľúbenec fanúšikov Green & Gold – A.J. Hawk! Na zápase boli prítomní aj príslušníci armády USA a keď domáci skórovali, tak robili toľko klikov, koľko bodov svietilo pri názve domácej univerzity. Z počiatku tam boli všetci frajeri, no keď už tam svietila cifra 45 bodov, tak nejeden vojak už mlel z posledného. Jeden čo bol na kraji, tak už mlel z posledného a spravil asi len tak 10, hh. Aj keď to bol zápas obra proti mravcovi, tak si na tento zápas našlo cestu neuveriteľných 104,089 divákov!! Proste to je niečo neskutočné, ako je tu v USA univerzitný šport populárny. Aj keď som robil u nás v obchode v Myrtle Beach, tak najviac sa predávali tričká jednotlivých univerzít. No a to čo sa v Columbuse dialo pred a po zápase, tak to je kapitola sama o sebe. Určite každý z vás videl Prci, prci, prcičky a podobné americké komédie. No a v nich ste vkuse videli tie študentské domové párty, kde grilujú, pijú a podobne. Tak tu to bolo úplne to isté. Pred domom na trávniku si rozložili stôl na beer pong a zabávali sa. Hudba na celú ulicu, hádzali si loptu z jednej strany cesty na druhú a plechovky od piva boli ale že úplne všade. No proste niečo neskutočné vidieť to na vlastné oči. Po zápase sme sa išli prejsť kempusom Ohia State a musím povedať, že to majú porobené nádhere. Nemá to tam chybu. Presne takto som si predstavoval študentský život v Amerike. Nie je to len nejaká nafúknutá bublina, ono to tak naozaj je! Ak niekedy budete mať možnosť ísť na univerzitný futbal, tak neváhajte! Zážitok ako sviňa!

V nedeľu sme cestovali do Clevelandu, kde sme išli na zápas domácich Browns proti Titánom z Tennessee. Pred zápasom to v Clevelande nenormálne žilo a v podstate to bolo niečo ako oslava zisku Lombardi Trophy. Fanúšikovia sa už videli s Lombardi Trophy vo svojich rukách bez odohratia jediného snapu. No a o pár hodín ich realita udrela priamo do gebule. Na štadión sme prišli trošku skorej, nakoľko sme chceli vidieť rozcvičku a vidieť tak Odella, Landryho, či Bakera na vlastné oči z niekoľkých metrov. To sa nám aj podarilo a všetci traja sa rozcvičovali len niekoľko metrov od nás. Ten Odell s Jarvisom sú fakt ako bratia, všade chodia spolu a všetko robia spolu. Pár minút pred začiatkom zápasu sme sa presunuli na naše miesta a boli sme pripravený na zahájenie novej éry Clevelandu Browns. Prvý útočný drive  Browns vyzeral perfektne, skórovali touchdown a fanúšikovia dobre že nezbúrali štadión. Lombardi Trophy bola v tom čase už v ich vitríne. No ako zápas plynul, tak Browns sa z ihriska úplne vytratili a na ihrisku bol len jeden tím – a to Titans. Fanúšikovia tak nadávali, že to ste ešte asi nepočuli. Moju babku by porazilo, keby toto počula, hhh. Browns prehrávali len o 2 TDs, do konca zápasu hory-doly času, útok Titans je na treťom downe a oni všetci sedeli. Všetci ticho a Titans si tak v kľude mohli ísť svoje. Proste ako Browns začali prehrávať, tak fanúšikovia Browns zatíchli, nahnevane sedeli a neustále nadávali na rozhodcov. Ako môžem povedať, že niektoré cally od zebier boli fakt divné, najmä ten „sack“ na Bakera, keď sa upískli ako sviňa. V tom momente začal celý štadión skandovať slovo „bullshit“. Browns si tento zápas prehrali úplne sami, keď mali hádam miliardu útočných holdingov, false startov, či illegal motion. No proste robili všetko preto, aby predbehli výkon Bears z úvodného zápasu sezóny, keď sa im to podarilo dotiahnuť až na 3rd&40. V poslednej štvrtine sa to Browns všetko definitívne rozpadlo, Baker bol totálne mimo a tak sa z ich „oslavy“ zisku Lombardi Trophy stala nočná mora a obrovská hanba. Browns jasne prehrali ako na ihrisku, tak aj na tribúnach. Najmä tá prehra na tribúnach nás nesmierne zaskočila. Fans Browns v mojich očiach nenormálne klesli. Po zápase sme sa išli najesť do Taco Bellu a tam nás čakalo ďalšie prekvapenie. Keď sme už boli na odchode, tak sa nás jedna baba opýtala, či sme zo Slovenska. Povedala nám, že má rodinu z Košíc a musím povedať, že slovo Košice vyslovila čisto. Normálne som bol prekvapený. Táto baba bola asi jedna z najkrajších, čo sme v Clevelande stretli. Darmo, slovenské gény sa nezaprú.

V pondelok sme ako správni fanúšikovia rock & rollu zavítali do Rock & Roll Hall of Fame v Clevelande. Táto sieň slávy sa nachádza hneď vedľa FirstEnergy Stadium (Browns) a má tvar pyramídy. Tento rok do Hall of Fame bola uvedená azda moja najobľúbenejšia kapela z tohto hudobného žánru – Deff Leppard, takže pre mňa to bolo trošku špeciálnejšie. Z Hall of Fame sme už rýchlo sadli do auta a utekali na Niagarské vodopády. Stihli sme to ešte cca 2 a pol hodiny pred západom Slnka, čiže úplne ideálne. Skoro som skončil aj v americkom jaile, nakoľko sme išli na takú plošinu, odkiaľ je pekný výhľad na vodopády. Našli sme jedno miesto, kde vám do fotky neliezli tie ďalekohľady, no bola tam skupina takých mexikáncov. Jeden pózoval a traja ho fotili. Spravili asi 20 fotiek, prišli mu ich ukázať a pokračovali vo fotení. Takto to pokračovalo asi 5x, mňa to už brutálne vytáčalo a chalanom som povedal: „Spraví to ešte raz, tak ho zhodím dole.“ No a v tom ako keby mi zázračne rozumeli a flek na fotku tak bol konečne voľný. Pozreli sme si celý národný park a potom si užili romantický západ Slnka. Cítili sme sa tam ako keby sme sa nachádzali v Ázii, nakoľko asi 75% turistov čo sme streli boli práve tejto rasovej príslušnosti.

Na druhý deň bol program trošku voľnejší a na programe bola len Pro Football Hall of Fame v Cantone. Canton bol od nášho hotelu len pár míľ, takže navštíviť rodné mesto profesionálneho futbalu bolo povinnosťou. Toto sme vynechať proste nemohli. No a musím povedať, že toto miesto je naozaj špeciálne. Už pri prvom pohľade z parkoviska na budovu Hall of Fame ste mohli vidieť, že toto nebude len také obyčajné miesto. Spirit amerického futbalu ste mohli cítiť takmer zo všetkého a mali ste pocit, že nič okrem futbalu neexistuje. Hneď pri vstupe bola špeciálna výstava futbalových kartičiek, kde sme našli naozaj poriadne skvosty, vrátane obrovského množstva podpísaných kartičiek legendami legiend zo začiatku Národnej Futbalovej Ligy. Nakoľko NFL oslavuje svoju jubilejnú 100. sezónu, tak ďalšou zastávkou boli miestnosti, ktoré podrobne mapovali vývoj amerického futbalu, výstroje, lopty, pravidiel, plays, komisárov a takmer všetkého, čo sa týka amerického futbalu ako takého. Mohli ste si aj porovnať veľkosti svojej nohy s ofenzívnym lajnmenom NFL, ruky s WR, či obvod svojho bicepsu s defenzívnym tacklom. Prehlasujem, že do nohy ofenzívneho lajnmena som takmer dokázal naskladať celé moje telo, moja krpatá dlaň nemala nárok, avšak objemom bicepsu som schopne konkuroval, hhhh. Vyskúšali sme si aj rolu rozhodcu pri tzv. „booth review“ (to je tá obrazovka, na ktorú sa pozerá rozhodca, keď preskúmava dané plays, či sa náhodou neodohrali inak, ako boli zacallované na ihrisku. Na call máte 60 sekúnd a k dispozícii boli tri zábery z rôznych uhlov. Opäť môžem hrdo prehlásiť, že úspešnosť rozhodnutí bola 100%, takže v nedeľu na Lambeau proti Viqueens môžem rozhodcom vypomáhať. Som ready! Vyskúšali sme si aj historickú výstroj, akú kedysi nosili hráči NFL a vyzeral som v nej ako nejaký gladiátor. Títo hráči boli doslova gladiátori. Všetko rešpekt pre nich, hrať len v takejto výstroji. Pán, ktorý pomáhal s výstrojom mi ukázal jednu historickú časť výstroja a opýtal sa ma, či viem čo to je. Ja som sa na to pozrel a zahlásil som suspenzor. On sa len zasmial a povedal, že to je pôvodný chránič, ktorý sa dával do úst a pokrýval aj nos. K tomuto nám povedal aj jednu zaujímavosť a to, že sa s týmto chráničom zvykli hráči tĺcť po hlavách. On to bola fakt z tvrdej gum a že veľa krát sa stalo, že keď s tým niekto niekomu zabil po kečke, tam mu tam aj niečo polámal, hh. Ďalej nasledovala miestnosť s bustami hráčov, trénerov, či administrátorov, ktorí boli uvedení do Hall of Fame. Ja som si hneď našiel svojho Barta Starra a samozrejme som si s ním spravil aj fotku. Odtiaľ sme prešli do tzv. „locker room“, kde nás hologram legendárneho QB New Yorku Jets Joa Namatha sprevádzal inšpirujúcimi príbehmi hráčov amerického futbalu. Na záver dal slovo azda dvom najväčším ikonám v histórii NFL – zakladateľovi, hráčovi a trénerovi Chicaga Bears Georgovi Halasovi a trénerovi Green Bay Packers Vince Lombardimu. Títo dvaja páni (teda ich hologramy) nás všetkých motivovali do života a počúvať ich tie 2 minúty bol fakt zážitok. Prehliadka pokračovala v miestnosti, ktorá bola venovaná dnešnej NFL. Bola tam napríklad lopta, ktorú zachytil QB Nick Foles po slávnej tzv. „Philly Special“ v Super Bowle proti Patriots, dres WR Odella Beckahama Jr., v ktorom predviedol ten mimozemský catch proti Cowboys, dres RB Tennesse Titans Derricka Henryho, v ktorom skóroval svoj spektakulárny 99 yardový behový TD v zápase proti Jaguars a veľa, veľa, veľa ďalších. Keby som to tu mal všetko vypísať, tak sme tu ešte 2 dni. Tento rok sa do Hall of Fame pridala aj sekcia, kde sa do Siene Slávy uvádzajú aj fanúšikovia. Tento rok sme teda mohli spoznať prvé tri mená, ktoré mali tú česť vstúpiť do Siene Slávy ako prví. Boli to Roger Avila (Dolphins), Rick Holman (Steelers), a náš kamarát z tailgate v Chicagu – Don Watcher (Bears), viacej známy pod prezývkou „BEARMAN“. Je to pre nás naozaj pocta, že sme sa s takýmto človekom mohli stretnúť naživo a prehodiť pár slov. Ďalej nasledovala miestnosť o Super Bowle a keď Robo uvidel, že hneď pri Super Bowle I je vytavený dres Barta Starra, tak len nastavil ruku a čakal na mobil. Hneď vedel, že spoločná fotka slovenského Barta s dresom Barta chýbať nemôže, hhh. Vyfotili sme sa aj s Lombardi Trophy zo Super Bowlu LIV, pozreli všetky prstene, ktoré sa dávajú hráčom, ktorí vyhrajú Super Bowl a pomaly sa naša tour po Hall of Fame končila. Na záver sme si ja a Dávid dali zápas v novom Maddene a veru že to vyzeralo – Chiefs (Dave) vs Packers (Bart). Hneď na úvod som musel spraviť zmenu v mojej depth chart a musel som vymeniť G-ma za Jaka Kumerowa a.k.a Touchdownového Ježiša! Môj game plan bol jednoduchý, všetko hádzať na neho. Ono mi to aj vychádzalo, Kumerow mal nachytaných nejakých 80 yardov a keby som si nepomýlil tlačidlo na ovládači, tak by mal aj TD. Nevadí. Pro Football Hall of Fame v Cantone by som označil za Meccu amerického futbalu a každý jeden fanúšikov amerického futbalu ju musí aspoň raz za život navštíviť. Neskutočne inšpirujúce miesto, ktorá vám nie len že rozšíri obzory ohľadom histórie amerického futbalu, ale vás aj namotivuje do života. Máš možnosť sem ísť? Neváhaj!

Po Tour sme ešte zašli do fan shopu, kde som si zaobstaral Mitchell & Ness dres Barta Starra, nejaké Packers kartičky, Lombardiho plaketu, baner s históriou nášho loga, magnetku a nášivku na dres. Akurát sa nachádzame na ceste do Wisconsinu, kde nás čaká bohatý program a veľmi veľa exkluzívnych udalostí! Go Pack Go!

 

One thought on “#4 Bartove cesty za veľkou mlákou!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Na súpiske máme nového running backa!  |